Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/147/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103894460
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8103894460.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich
Kataríny Krakorníkovej a Anny Papcunovej v trestnej veci obžalovanej D. Y. pre trestný čin podľa § 250
ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 3. septembra 2014 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa§223ods.1Trestnéhoporiadkuúčinnéhodo31.12.2005spoužitím§11ods.1písm.e)Trestného

poriadku účinného do 31.12.2005 trestné stíhanie obžalovanej D. Y.N., V.. XX.X.XXXX L. Y., trvale
bytom P. Č.. XXX, N.. Q. - N., pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mala dopustiť tak, že
dňa 11.6.2001 v Y., ako konateľka spoločnosti B. T..I..N.. Y., napriek uzatvorenej „zmluve o výstavbe
bytu v dome podľa § 21 a násl. Zák. č. 182/93 č. E. X/X“ - X - S. P. Č.. XX, o podlahovej ploche 82
m2 v sekcii 4 domu, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

a príslušenstve bytového domu X v podiele 82/1015, ako aj k pozemkom tomu prináležiacich, zo dňa
24.4.1998 so stavebníkmi S.. I. Y. D. R.. P. Y. a vlastníckych právach menovaných k predmetnému bytu
zapísaného na LV č. XXXX, Q.. Ú.. Ľ., opakovane na tento byt neoprávnene s podvodným úmyslom
uzatvorila ďalšiu „zmluvu o výstavbe bytu v dome podľa § 21 a násl. Zák. č. 182/93 č. E. X/X“ so T. R..
S. E. D. R.. E. E., ktorých takto uviedla do omylu, kde títo za tento byt zaplatili spoločnosti B. T..I..N..

Y. sumu 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur), čím poškodeným R.. S. E. D. R.. E. E. spôsobila škodu vo
výške najmenej 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur)
z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 26.11.2003 obžalobu na
D. Y. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b)
Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (ďalej len Trestného zákona) na tom skutkovom základe, že

dňa 11.6.2001 v Y., ako konateľka spoločnosti B. T..I..N.. Y., napriek uzatvorenej „Zmluve o výstavbe bytu
č.E.X/X“-P.Č..XX,L.Č..Xnaprízemíobytnéhodomuzodňa24.4.1998sostavebníkmiS..I.Y.D.R..P.
Y. a vlastníckych právach menovaných k predmetnému bytu v zmysle LV č. XXXX, ako aj nimi zaplatenej
finančnej čiastke v sume 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur) spoločnosti B. T..I..N.. Y. za uvedený byt,
na tento neoprávnene s podvodným úmyslom uzatvorila ďalšiu „Zmluvu o výstavbe bytu č. E. X/X“ so
stavebníkmi R.. S. E. D. R.. S. E., ktorých týmto uviedla do omylu, za ktorý ako úhradu použila finančné

prostriedky v sume 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur), ktoré menovaní uhradili spoločnosti B. T..I..N.. Y. na
základe „Zmluvy o výstavbe bytu č. H. X/X“ a na tento byt obvinená dňa 20.3.2001 uzatvorila „Zmluvu o
výstavbe bytu č. H. X/X so stavebníkom R.. H. Z., ktorý jej zaplatil sumu 1.800.000,- Sk (59.749,05,- Eur),
pričom získané finančné prostriedky od stavebníkov - manželov Y. si obvinená ponechala a stavebníkom
S.. I. Y. s manželkou R.. P. Y. takto spôsobila škodu v sume 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur).

Na hlavnom pojednávaní, kedy súd vzhľadom na znenie § 219 ods. 2 Trestného poriadku, z dôvodu
zmeny v zložení senátu, vykonal hlavné pojednávanie odznova a zároveň v intenciách uzneseniaKrajského súdu v Prešove, č. k. 2To 108/05-487 zo dňa 19.1.2006 a č. k. 2To 129/07-620 zo dňa
22.1.2008 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej D.Ó. Y., svedkov S.. I. Y., R.. S. E., R.. E.D.
E., S.. Ľ. X., S.. Y. Q., F. Q., D. Š., J.. E. L., ako aj oboznámením listinných a ďalších dôkazov a zistil

nasledovné:

Obžalovaná D. Y. vypovedala, že s obžalobou nesúhlasí, v rokoch 1997-1998 realizovala výstavbu 53
bytov na L. C., kde bol dodržaný termín aj podmienky. V roku 1998 sa začala realizovať ďalšia výstavba
152 bytov na T. C., kde výstavba prebiehala plynule, prostredníctvom Obecného úradu Ľ. bol daný z

Ministerstva výstavby prísľub, pre prostriedky vo výške 40.000.000,- Sk (1.327.756,8,- Eur) v roku 1998
sa zmenili podmienky dodania na inžinierske siete od Ministerstva výstavby, kde dotácia na jeden byt
pôvodne bola 300.000,- Sk (9.958,18,- Eur) a v roku 1998 sa znížila na 70.000,- Sk (2.323,57,- Eur), tým
vznikol deficit na inžinierske siete vo výške 30.000.000,- Sk (995.817,- Eur) a v dôsledku toho sa klienti
začali obávať o časový posun a prestali platiť splátky. Uvedené obdobie trvalo asi rok, pričom podarilo
sa jej následne nájsť investora Y. I., ktorý kapitálovo vstúpil do spoločnosti, ktorý mál následne 90 %- ný

podiel vo firme a rozhodol sa dofinancovať za štát inžinierske siete vo výške 30.000.000,- Sk (995.817,-
Eur). Ona mala 5% - ný podiel, ako aj T. Y.. Všetci klienti, okrem 17, súhlasili s navýšením ceny za meter
štvorcový z 13.500,- Sk (448,12,- Eur) na 16.500,- Sk (547,70,- Eur) a podpísali dodatky ku zmluvám o
výstavbe. S tými, čo nesúhlasili, prebiehali rokovania a navrhli im dve riešenia, buď od zmluvy odstúpia
a budú im vrátené finančné prostriedky alebo ich spoločnosť im dá jednostrannú výpoveď zo zmluvy

v dôsledku nesplnenia si finančných povinností. Za problémového obžalovaná D. Y. označila aj p. Y.,
ktorý si neplnil finančný záväzok a na rokovaní, na ktorom sa zúčastnili okrem nej aj p. I., J.. L. D.
Y.. Y., sa p. Y. vyjadril, že nesúhlasí s navýšením ceny a o byt nemá záujem, tak mu bolo doručené
odstúpenie od zmluvy o výstavbe a finančné vyrovnanie mal dotiahnuť p. Y., nakoľko podľa obžalovanej,
len tento v zmysle interného pokynu mal mať kontakt so zákazníkmi. Po odstúpení od zmluvy s p. Y. bola

uzatvorená zmluva s manželmi E., nakoľko tí prišli za p. X. a z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky
na doplatenie navýšenej ceny bytu a preto mali záujem vymeniť byt za menší byt, kde by im zaplatené
finančné zdroje postačili. Z uvedeného dôvodu im boli poskytnuté na výber štyri iné byty zodpovedajúce
cene, ktorú zaplatili a tí si vybrali byt, ktorý predtým vlastnil pán Y.. Obžalovaná nebola prítomná pri tejto
ponuke. Následne byt bol dokončený, skolaudovaný na meno E. a vec považovala za vybavenú. Byt bol

odovzdaný do užívania manželom E.. V tom čase bola ona konateľkou. Záväzok voči p. Y. neskôr pri
vyhlásení konkurzu bol riadne zapísaný a obžalovaná aj písala správkyni konkurznej podstaty ohľadne
prednostného uspokojenia záväzku p. Y., ktorý zo štyroch splátok zaplatil 3 splátky. Pán Y. si nikdy
neuplatnil pohľadávku v konkurze. Obžalovaná ďalej uviedla, že finančné prostriedky E. sa účtovne
previedli na byt po pánovi Y., ani neplatili žiadny finančný doplatok, čiže neboli vložené žiadne nové

finančné prostriedky na tento byt a že za byt po manželoch E. nikto nezaplatil, lebo to bol zase klient pri
inejvýmeneazasebolbezhotovostnýprevod.Takýchtovýmenbolo28. E.vložilisumuokolo1.135.000,-
Sk (37.675,10,- Eur).

Vzhľadom na rozpor bola prečítaná výpoveď obžalovanej (čl. 17 spisu), z ktorej je zrejmé, že záväzok

spoločnosti voči Y. bolo plánované vrátiť zo sumy, ktorú im dlhovali stavebníci vo výške 9.000.000,- Sk
(298.745,27,- Eur) a obžalovaná uviedla, že čo sa týka Y., nerobila žiadnu dohodu, to mal robiť pán Y.
a pokiaľ vie, dohoda nebola nikdy dotiahnutá dokonca.

Bol vypočutý S.. I. Y., ktorý uviedol, že uzatvorili zmluvu o výstavbe bytu s firmou TRADET, v ktorej boli

stanovené podmienky splátkového kalendára a postupu prác a v čase, keď byt, mal byť dokončený,
mali zaplatených 95% splátok za tento byt, chýbalo im nejakých 5% a v čase, keď už mala byt stavba
dokončená firma B. navrhla zvýšenie cien a keďže to pre nich predstavovalo vysokú čiastku, navrhli
firmeB.,resp.konateľkeY.odstúpenieodzmluvy,pričomobžalovanápovedala,žejetomožné,pokiaľsa
nájdenejakýzástupca,ktorýbyprevzalponichtenbyt,resp.vstúpilbydoužívania.Zuvedenéhodôvodu

čakali vyše roka, nič sa však nedialo a tak im obžalovaná poslala jednostrannú výpoveď z dôvodu, že
si nesplnili finančné záväzky a zároveň, z uvedeného dôvodu si strhávajú zmluvnú pokutu vo výške 10
% s tým, že zvyšné finančné prostriedky vrátia dodatočne. Nakoľko s tým, nesúhlasili z dôvodu, že
podmienky zmluvy neporušili oni, ale firma B., ponúkol firme možnosť zrušiť platnosť zmluvy dohodou
s tým, že oni im vrátia zaplatené peniaze. Keďže firma B. nereagovala, podali na súd návrh na určenie

neplatnosti odstúpenia od zmluvy, kde boli aj úspešní. Následne čakali, že sa nájde zástupca, čo sa
aj stalo, lebo E. mali záujem o tento byt, keď sa s ním spojili, dozvedel sa, že oni za byt zaplatili,
tak očakával, že z firmy B. im peniaze budú poukázané. Keďže k tomu nedošlo, dali trestné oznámenie
a potom už riešili daný problém s E., s ktorými sa dohodli a uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu, nakoľkoboli vlastníkmi bytu, disponovali LV, pričom návrh na vklad podávala firma B., pohľadávku v konkurze si
neuplatnil a asi po roku sa dozvedel, že byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty, hoci bolo za byt dvakrát
zaplatené. Potvrdil, že sa stretol aj s p. Y., ale bolo to určite pred odstúpením do zmluvy a po tom, čo

mala byť výstavba dokončená. Do firmy B. vložil okolo 1.156.000,- Sk (38.372,-17,- Eur), nepamätal si
to presne.

Vzhľadom na rozpory boli prečítané aj jeho výpovede z prípravného konania, ako aj z predchádzajúcich
hlavných pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že LV k bytu dostal ešte v roku 1998 bez toho, aby ho žiadal.

Spoločnosti B. zaplatil sumu 1.152.000,- Sk (38.239,39,- Eur), ktorá mu nebola vrátená. Rozpor ohľadne
sumy, ktorú Y. vložili do firmy B. odstránil s poukazom na oznámenie platieb na čl. 679 spisu a potvrdil,
že firme B. vyplatili 1.136.000,- Sk (37.708,29,- Eur) a manželia E. jemu a jeho manželke vyplatili sumu
vo výške 858.251,- Sk (28.488,71,- Eur).

Bola vypočutá svedkyňa Ľ. X., ktorá vypovedala, že pracovala vo firme B. ako referentka, kde na starosti

mala agendu klientov s ohľadom na zmluvy, riešenia problémov. E. pozná, tí mali podpísanú zmluvu
pred nástupom do firmy, ale bola výstavba pozastavená a keď začali pokračovať vo výstavbe, tak vtedy
bola prijatá obžalovanou pre styk s klientmi, lebo vtedy sa predpokladalo asi 30 % - né navýšenie
cien bytu z pôvodnej ceny, vypracovali sa dodatky, oboznamovala všetkých klientov s navýšením. Nie
všetci klienti súhlasili, mali výhrady k dodatkom, tak sa uskutočňovali jednania a riešenie bolo, že buď

odstúpili od zmluvy alebo sa jednalo o výmenu väčšieho bytu za menší a takýmto prípadom bol aj p.
Y. D. Y.. E.. Y. Y. chcel zmluvu zrušiť a požadoval vrátenie peňazí, ktoré tam vložil a tým pádom bol
podľa svedkyne byt voľný a p. E. bolo ponúknutých viacero bytov na výmenu, pričom si vybral ten
po Y., ktorému bolo povedané, že sa mu vrátia peniaze. Malo to prebehnúť tak, že sa hlásila zmena,
späťvzatie vkladu alebo niečo podobné a urobila sa nová zmluva na ten byt. Byt nebol vysporiadaný.

Bola pravdepodobne daná výpoveď Y. s tým, že sa mu vrátia peniaze, pričom vie, ohľadne spôsobu
akým mal dostať výpoveď uviedla, že vie, že tam bolo stretnutie I. s viacerými klientmi a bolo povedané,
že buď zaplatia alebo dostanú výpoveď. Ohľadne vrátenia peňazí bolo viacero alternatív, buď že sa mu
vrátia ihneď a zabezpečí to I. alebo z tých, ak vyplatia všetci navýšenie. Ale keďže všetci navýšenie
nezaplatili, tak z tohto sa mu to nemohlo vyplatiť. Ona nebola prítomná pri jednaniach. Pri jednaniach s

manželmi E., čo si ona pamätá, bol Y., lebo obžalovaná mala zakázané akékoľvek jednania s klientmi.
Ona len upozornila manželov E., že byt nie je vysporiadaný, že Y. dostal výpoveď. Nemala vedomosť
kto vypracoval výpoveď pre Y., takisto sa nevedela vyjadriť, či firma B. dostala jeho odstúpenie. Ona
len riešila dodatky, pričom formát mala k dispozícii od právničky. Pokyny čo má robiť dostávala od
obžalovanej, pokiaľ bola konateľkou, keď nastúpil p. Y., tak aj od neho. Nepamätala si, či p. Y., v rámci

riadenia firmy, vydával nejaké interné inštrukcie pre zamestnancov. Podľa nej obžalovaná nemal prístup
k finančným prostriedkom a všetky platby, ktoré sa mali vrátiť alebo ktoré sa prijali šli cez T. A..

Vzhľadomnarozporybolaprečítanávýpoveďzprípravnéhokonania(čl.34-36spisu),zktorejvyplynulo,
že p. Y. bol viackrát v osobnom kontakte s konateľom p. Y., v tom čase nekomunikoval Y. s obžalovanou,

komunikoval s Y. D. I., ktorí mu za firmu povedali, že sú mu ochotní vrátiť finančné prostriedky a ona
osobnemalaspracovaťdodatkykzmluvámovýstavbevsúvislostisnavýšením.Kuvedenémusvedkyňa
X. uviedla, že bolo viacero stretnutí, pričom Y. bolo povedané, že sa mu peniaze vrátia, tak sa chodil
sporadicky informovať kedy mu peniaze budú vyplatené a ohľadne dodatkov upresnila, že dodatky mala
spracovať v tom, zmysle, že doplnila údaje ako metráž a nacionálie.

Bola vypočutá svedkyňa R.. S. E., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že pre veľký časový horizont si
už nepamätá podrobnosti a keďže sa to považuje za rozpory, boli prečítané jej predchádzajúce výpovede
tak z prípravného konania, ako ja z hlavných pojednávaní, na ktorých zotrvala a z ktorých vyplynulo,
že dňa 2.3.1998 ešte pod rodným menom B. uzatvorila spol. B. T..I..N.. zmluvu o výstavbe bytu, kde

na základe tejto zmluvy firma začala realizovať výstavbu bytového domu v lokalite Ľ. a to konkrétne
4-izbového bytu s označením H. a na základe uvedeného bola zapísaná v katastri ako vlastníčka
rozostavanej stavby. Zmluvou bol stanovený splátkový kalendár, na základe ktorého prvé 3 splátky
uhradila a 4. splátku neuhradila z dôvodu, že keď bola splatná stavba už mal byť dokončená, ale v
skutočnosti bola ukončená len hrubá stavba. Z tohto dôvodu sa rozhodla so splátkou počkať, ale niekedy

v júni 1999 obžalovaná zorganizovala stretnutie stavebníkov, kde oznámila, že pôvodné plánované
prostriedky na ukončenie bytov nebudú stačiť a obžalovaná požaduje od nich 30 % -né navýšenie
dohodnutej ceny za byty. Nakoľko nemala už takéto finančné prostriedky, manžel to oznámil obžalovanej
a táto navrhla vymeniť nimi pôvodne pridelený byt H. za menší E., za ktorý už bolo treba doplatiť menšiufinančnú čiastku a to 112.000,- Sk (3.717,72,- Eur), s čím súhlasili a potom podpísala odstúpenie od
pôvodnej zmluvy, čím sa uvoľnil byt H. a zároveň dodatkom zo dňa 14.2.2001 prevzali menší byt s
označením E., pričom obžalovaná ich ubezpečovala, že spomínaný byt je voľný a možný na výmenu a

že záležitosť s Y. je vysporiadaná. Neinformovala ich o tom, že je na tento byt vystavené LV na inú osobu.
Po zaplatení finančných prostriedkov na byt sa jej manžel snažil opakovane stretnúť s obžalovanou,
nakoľko boli v situácii, že mali za byt zaplatené, ale stále neboli vlastníkmi, pričom obžalovaná stretnutie
odmietala. Obdržali kľúče od bytu, byt prevzali a následne bola zrealizovaná kolaudácia bytu, pričom
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na jej a manželove meno. V decembri 2001 dostali od Y. list s

výzvou na vypratanie bytu E. z dôvodu, že stále je vlastníkom bytu a keďže nevideli iné východisko,
dohodli sa o odkúpení bytu za cenu 1.050.000,- Sk (34.853,61,- Eur).

Svedkyňa zotrvala na to, že ohľadne výmeny bytu jednala s obžalovanou Y., o pani X. vie, že robila vo
firme, boli aj za ňou ohľadne výmeny, tá ich však odkázala na obžalovanú a raz čo boli na výmenu, bola
s obžalovanou a aj sa svedkyňa čudovala, že je oprávnená ukazovať, ktorý byt je voľný. Na hlavnom

pojednávaní nevedela presne uviesť výšku sumy, ktorú vložili do firmy B., pamätala si, že 1.180.000,- Sk
(39.168,82,- Eur) vložili za pôvodný byt H. po podpise dodatku doplatili 100.000,- Sk, kedy vzhľadom
na rozpory upresnila, že doplatili 112.000,- Sk (3.717,72,- Eur). Potvrdila, že Y. vyplatili sumu výške
858.251,- Sk (28.488,71,- Eur).

Bol vypočutý aj svedok R.. E. E., ktorý si takisto pre odstup času podrobnosti takisto nepamätal, preto
boli prečítané jeho predchádzajúce výpovede. Z týchto vyplynulo, že uzatvárali pôvodne zmluvu na byt
H. a v roku 2001, keďže nemali na doplatenie doplatku vo výške 550.000,- Sk (18.256,66,- Eur), prijali
ponuku obžalovanej, ktorá pri osobnom jednaní ponúkla možnosť výmeny bytu za menší byt s doplatkom
112.000,- Sk (3.717,72,- Eur). Pri podpisovaní dodatku bol prítomný on a za firmu B. obžalovaná. Aj

pri stretnutiach a podpísaní dodatku obžalovaná ich ubezpečila, že byt je voľný a keď doplatia tých
112.000,- Sk (3.717,72,- Eur) dostanú kolaudačné rozhodnutie a kľúče. Svedok zotrval na to, že byt im
ponúkla obžalovaná. Keď sa informoval ohľadne LV povedala mu, že keď p. Z. zaplatí za ich pôvodný
byt, prostriedky budú vyplatené p. Y.. On sa o tom, že byt je vo vlastníctve inej osoby dozvedel až keď
prišla výzva na vypratanie bytu od p. Y. a následne bola podaná žaloba. V období, keď jednali ohľadne

bytu s obžalovanou, nemali vedomosť o LV, ani o žiadnych iných skutočnostiach ohľadom osoby p. Y.D..
Potom sa s Y. dohodli, že byt od neho odkúpia a dohodli si cenu 1.050.000,- Sk (34.853,61,- Eur).

Ohľadne sumy, ktorá bola vyplatená firme B. uviedol, že presne si to nepamätá a je to v spise a ak je
tam uvedená suma 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur), tak na tej zotrval.

Svedkyňa R.. P. Y. vypovedala, že v septembri 1997 podpísali zmluvu o budúcej zmluve o výstavbe bytu,
pri podpísaní bol zaplatený preddavok vo výške 5.000,- Sk (165,97,- Eur), kde začať sa malo v januári
1998. Bol dohodnutý splátkový kalendár, ktorý bol rozdelený na 4 splátky, pričom oni zaplatili tri z nich
v priebehu roka 1998 tak, že prvá bola 25% zo sumy bytu t. j. 234.200,- Sk (7.774,02,- Eur), druhá

splátka vo výške 60% bytu - 717.600,- Sk (23.819,96,- Eur), tretia splátka bola vo výške 15% ceny bytu
a to bolo 179.400,- Sk (5.954,99,- Eur), čo činí asi 1.130.000,- Sk (37.509,13,- Eur) a bolo to platené
prevodom. Takže vyplatili 95 % bytu. V júni 1999 mal byť byt dokončený, ale nezodpovedalo to stavu
v akom mal byť. Odmietli zaplatiť poslednú splátku, lebo tá mali byť zaplatená po dokončení inštalácii
a interiéru. Po nejakom čase obžalovaná zvolala stretnutie stavebníkov, kde každému bolo oznámené,

že sa navýšila cena bytov pre nedostatok financií a oni boli upovedomení, že majú zaplatiť nedoplatky
a navýšenie nejakých 345.000,- Sk (11.451,90,- Eur). Nakoľko suma sa im zdala vysoká a aj museli
riešiť bytovú otázku, nechceli už pokračovať vo výstavbe a chceli sa dohodnúť na vrátení peňazí, ale
obžalovaná nesúhlasila s takýmto dohovorom. Po čase firma B. odstúpila od zmluvy, s ktorým vyjadrili
nesúhlas. Najprv jednali s obžalovanou a jedno stretnutie bolo aj s p. Y.. Obžalovaná s Y. im opakovane

povedali, že peniaze im vrátia, keď sa nájde náhradník za byt, ale keď sa našiel, peniaze im odmietli
vrátiť z dôvodu, že E. prechádzali z väčšieho bytu, čiže neboli peniaze navyše. Nevedela presne uviesť,
kto túto informáciu im mal dať, či Y., alebo niekto iný, ale podľa jej vedomostí byt po E. bol predaný
Z., čiže peniaze navyše tam boli. E. predložili LV vystavený na ich meno a keďže odmietli vypratanie,
dohodli sa s nimi na splátkach, ale ostali škodový asi vo výške 300.000,- Sk (9.958,18,- Eur).

Bol vypočutý S.. Y. Q., ktorý si už pre odstup času na nič nespomínal, zotrval na predchádzajúcich
výpovediach, čo sa považuje za rozpory, preto súd jeho predchádzajúce výpovede, získané zákonným
spôsobom prečítal a z týchto vyplynulo, že spoločnosť T. A. s.r.o. zabezpečovala na základe zmluvypre B. účtovnícke a ekonomické práce, pričom agendu vykonávali len podľa pokynov konateľov. F.Y.
Q. N..A..Y.. zabezpečovala investície amerického investora Y. I. formou cenných papierov - zmeniek.
Investícia bola poskytnutá za účelom dokončenia výstavby 150 bytov v Y. - Ľ.. Počas spolupráce s firmou

B. nezistili, že by konateľka spoločnosti prevádzala peniaze patriace firme na svoj osobný účet.

Svedok S.. Y. Q. dodal na hlavnom pojednávaní, že podľa jeho názoru, ku koncu roka 2000 firma
nebolazrelánakonkurz,pohľadávkyprevyšovalizáväzky,ktorébolivočidodávateľom,aleurčitáskupina
klientov sa sekla, že nebude platiť a tak spoločnosť mala problémy uhradiť záväzky. Keď ich oslovil

zahraničný investor, aby zauditovali firmu, obžalovaná bolo konateľkou a odporučili, že firma po určitých
investíciách bude schopná fungovať, p. I. sa rozhodol menovať ďalšieho konateľa, p. Y.. Neskôr došlo
ku konfliktu medzi konateľmi a Y. potom zakázal obžalovanej konať a podpisovať, aj keď podľa svedka
nemal na to právo a vie, že od určitej doby obžalovaná nekonala a nepodpisovala, do firmy prišiel aj mail
od Y., že obžalovaná nesmie podpisovať, aby to neakceptovali. Manželov E. D. Y. nepozná.

Bola vypočutá aj F. Q., ktorej výpoveď takisto bola prečítaná a to z dôvodu, že táto zotrvala na svojej
výpovedi, kde uviedla, že spolupráca medzi ich firmou a firmou B. začala v roku 2000, kedy boli oslovený
p. I. a spolupráca mala byť zahájená tým, že bolo potrebné investovať väčší rozpočet do firmy, aby mohli
byť byty dokončené, pomáhali p. I. s touto transakciou. V roku 1999 mala spoločnosť viacero účtov ešte

v Y., s ktorými disponovali konatelia spoločnosti. Od ich priameho vstupu, od pol roka 2000, kedy začali
viesť účtovníctvo pre firmu B., väčšina účtov išla z účtu v R., čo bolo požiadavkou p. I.. Do februára -
marca 2001 výstavba bytov veľmi pokročila, dovtedy nebol problém, až nastalo obdobie kedy sa firma
dostavala do druhotnej platobnej neschopnosti a to vplyvom toho, že určitý počet klientov, ktorí aj sľúbili,
že objektívne navýšenie bytov doplatia, tak to neurobili a ostalo asi 14. 000.000,- Sk (464.714,86,-

Eur) pohľadávok. Tým, že sa firma dostávala do druhotnej platobnej neschopnosti, musel byť vytvorený
krízový režim ďalšieho fungovania firmy a od mája 2001 už prostriedkov bolo tak núdzovo a od mája
2001 nedostala ani ich firma nič, preto služby vypovedali v januári 2002 s tým, že dokončili účtovníctvo
k 31.12.2001, urobili riadnu účtovnú závierku a daňové priznanie.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní dodala, že spoločnosť B. nedlhoval len Y., ale aj ďalším, nakoľko
nefungoval finančný tok a potvrdila, že vzťahy medzi konateľmi boli veľmi zlé, niekedy začiatkom roku
2001 p. Y. rozposlal mail a vydal príkaz, že nesmú komunikovať vo veci financií s druhou konateľkou a
oni sa tým riadili a podľa jej názoru rozhodnúť o tom, aby boli vrátené finančné prostriedky mohol jedine
p. Y.Q.. Zároveň dodala, že na strane 18 zborníku záväzkového účtu č. 311/230 je vyznačená účtovná

operácia záväzku voči p. Y., záväzok sa skladal z dvoch položiek, a to 1.134.108,- Sk (37.645,49,- Eur)
+ 61.892,- Sk (2.054,44,- Eur) DPH, keďže bolo právoplatné odstúpenie od zmluvy od Y., tak bol podľa
evidencie byt určený pre p. E., ktorá predtým mala byt H. X/X a súhlasili s výmenou. Ohľadne sumy,
ktorú zaplatili E. na účet firmy B. vo výške 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur) uviedla, že túto zaplatili už
skôr, keď mali zmluvu na pôvodný byt.

SvedkyňaD.Š.vypovedala,ževofirmerobilakrátko,bolaasistentkouobžalovanej,ktorábolavtomčase
konateľkou a mala na starosti komunikáciu s klientmi a keď nastúpil p. Y., on riadil klientov a nedovolil,
aby chodili za obžalovanou. Asi v januári, keď nastúpil p. Y., bola aj jeho sekretárkou a vydal príkaz,
že obžalovaná nesmie ísť do banky, nesmie narábať s peniazmi, stýkať sa s klientmi a dodávateľmi

stavieb, pričom tento príkaz písala svedkyňa a musela ho rozposlať dodávateľom a podpísal ho p. Y..
Obžalovaná podľa svedkyne rešpektovala nariadenie p. Y.. Svedkyňa potvrdila, že ona písala pokyny
nachádzajúce sa na čl. 216 a 796 spisu.

Bol vypočutý aj svedok J.. E. L., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vstúpil do kontaktu so

spoločnosťou B., keď vstúpil nový investor pán I., pričom podmienkou bolo vykonanie finančného auditu,
ako aj to, že nielen investor bude vloží finančné prostriedky, ale budú participovať aj budúci vlastníci
bytov a preto sa urobilo stretnutie vlastníkov, ktorého sa zúčastnil aj on a ktorým sa vysvetlila situácia, že
sa pristúpilo k navýšeniu cien a upravovali sa zmluvy. Bolo zopár klientov, asi 20, ktorí nechceli pristúpiť
k novým podmienkam a s tými sa realizovalo viac pohovorov, či už s konateľom Y. a bol prítomný aj

on, pričom u niektorých sa podarilo situáciu vyriešiť a u tých zvyšných sa spoločníci rozhodli vyriešiť
to odstúpením od zmlúv a keďže každý musel vrátiť vzájomné plnenie, bol zaevidovaný záväzok voči
odstupujúcim. Svedok zároveň dodal, že v čase, keď vystupoval nový investor, do spoločnosti vstúpil aj
novýkonateľp.Y.,ktorýmalnezhodysobžalovanou,čovyústilodotoho,žemalaobmedzenéprávomoci.K finančnému vyrovnaniu Y. D. E. sa nevedel vyjadriť. Mal vedomosť, že Y. boli medzi problémovými
klientmi a nepamätal si presne kto s nimi rokoval, ale bol to asi Y.. Účtovníctvo a finančný tok bol pod
kontroloufirmyT.atápodľajehonázorufaktickyschvaľovalaajfinančnéoperácieaobžalovanánemohla

samostatne rozhodovať.

Vzhľadom na odstup času boli prečítané jeho predchádzajúce výpovede, na ktorých zotrval a z ktorých
vyplynulo, že od začiatku roku 2001 až do jesene 2001 všetky písomnosti za firmu B. podpisoval výlučne
p. Y.. Čiastka, ktorú zaplatil firme B. S.. Y. vo výške 1.136.000,- Sk (37.708,29,- Eur) bola použitá

všeobecne na výstavbu bytov a od momentu, kedy došlo k tomu, že bolo za jeden byt zaplatené dvakrát
sa eviduje vo firme B. záväzok voči S.. Y.. K skutočnosti prečo neboli vyplatené finančné prostriedky
S.. Y. sa nevedel vyjadriť. Ohľadne zmluvy o odstúpení u S.. Y. uviedol, že dňa 25.10.2000 odstúpila
spoločnosť B., pričom podpísali to jej dvaja konatelia. Čo sa týka S.. Y., ten bol konateľom v čase od
24.8.2000 do 13.9.2001.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Uznesením vyšetrovateľa PZ, Okresného úradu justičnej polície PZ Prešov zo dňa 31.1.2003, ČVS:
OÚV-899/30-2002 bolo vznesené obvinenie D. Y.N. z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.

4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že ako konateľka
spoločnosti B. T..I..N.. Y. dňa 11.6.2001 v Y.N., napriek svojim záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o
výstavbe na tyt č. E., uzatvorenej dňa 24.4.1998 so stavebníkmi S.. I. Y. D. R.. P. Y. a vlastníckym
právam menovaných k uvedenému bytu vyplývajúcim z listu vlastníctva č. 2005, prac. č. XXXX/XX,
vchod X, prízemie, byt č. XX, Katastrálneho oboru OÚ v Y. ako aj nimi poskytnutému finančnému plneniu

za uvedený byt v prospech T..I..N.. B. v celkovej výške 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur), neoprávnene
uzatvorila zmluvu o výstavbe na ten istý byt č. E. s R.. S. E., za ktorý ako úhradu použila finančné
prostriedky, ktoré R.. E. uhradila spoločnosti B. T..I..N.., na základe zmluvy o výstavbe uzatvorenej dňa
2.3.1998 na jej pôvodne pridelený byt č. H., kde na tento byt č. H. následne za T..I..N.. B. uzatvorila dňa
20.3.2001 zmluvu o výstavbe s R.. H. Z. za čo od menovaného získala čiastku v celkovej výške najmenej

1.800.000,- Sk (59.749,05,- Eur), kde takto získané finančné prostriedky si ponechala a nepoužila na
finančné vyrovnanie s S.. Y., čím týmto konaním spôsobila S.. I. Y. škodu vo výške 1.136.200,- Sk a bolo
jej doručené dňa 20.2.2003.

Dňa 24.04.1998 bola uzavretá Zmluva o výstavbe bytu v dome podľa § 21 a nasl. Zákona č. 182/1993

Z.z. číslo E. medzi stavebníkom S.. I. Y. a obstarávateľom stavby - spoločnosťou B., T..I..N.. Y. v
zastúpení štatutárnym zástupcom D. Y., ktorou sa obstarávateľ stavby zaviazal realizovať výstavbu bytu
v Ľ. - Y. X. a po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia nadobudne stavebník vlastníctvo
3 - izbovému bytu č. XX o podlahovej ploche 82 m2 nachádzajúceho v sekcii 4 pre stavebníka. V zmysle
čl. VI sa obstarávateľ stavby zaviazal začať s výstavbou bytov 3. januára 1998 a ukončiť v lehote 18

mesiacov a v bode VII boli upravené platobné podmienky, pričom strany sa dohodli na splátkovom
kalendári v počte 4 splátky. Vklad bol povolený dňa 7.8.1998.

Z oboznámeného LV č. XXXX pre k. ú. Ľ. je zrejmé, že vlastníkom rozostavanej stavby - bytu č. XX
stojaceho na parcele č. XXXX/XX , vchod X v podiele 1/1 je S.. I. Y. a jeho manželka R.. P. Y..

Boli oboznámené aj faktúry vstavené spoločnosťou B. na základe Zmluvy o výstavbe č. E. adresované
S.. I. Y..

Oznámením zo dňa 25.10.2000 spoločnosť B., T..I..N.., v zastúpení konateľmi D. Y.Č. D. T. Y.,

adresovaným S.. I. Y. odstúpili od Zmluvy o výstavbe bytu, č. E. z dôvodu omeškania so IV. splátkou
bytu vo výške 59.800,- Sk a zároveň mu oznámili, že zostatok z doteraz poskytnutého plnenia mu bude
vrátený v termíne, ktorý mu dodatočne písomne oznámia.

S.. I. Y. oznámením zo dňa 12.11.2000 adresovaným spoločnosti B. T..I..N.. Y. považoval odstúpenie

od zmluvy za neopodstatnené.

Výzvou zo dňa 15.8.2011 žiadal S.. Y. od spoločnosti B. T..I..N.. vrátenie finančných prostriedkov vo
výške 1.136.200 ,- Sk (37.714,93,- Eur).Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4.3.2002, sp. zn. 13C 291/01 súd určil, že odstúpenie od
zmluvy č. E. o výstavbe bytu uzatvorenej dňa 24.4.1998 spoločnosťou B. T..I..N., zo dňa 25.10.2000 je

neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.5.2002.

Dňa 26.2.1998 bola uzavretá Zmluva o výstavbe bytu v dome podľa § 21 a nasl. Zákona č. 182/1993 Z.z.
číslo H. medzi stavebníkom R.. S. B. a obstarávateľom stavby - spoločnosťou B., T..I..N.. Y. v zastúpení
štatutárnym zástupcom D.V. Y., ktorou sa obstarávateľ stavby zaviazal realizovať výstavbu bytu v Ľ. -

Y. X. a po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia nadobudne stavebník vlastníctvo k 4-
izbovému bytu č. XX o podlahovej ploche 98,7 m2 nachádzajúceho na X. poschodí domu v sekcii X
spolu s príslušenstvom.

Dohodou zo dňa 14.2.2001 uzavretou medzi B., T..I..N.., v zastúpení štatutárnym zástupcom D. Y. a
manželmi E. došlo k zrušeniu Zmluvy o výstavby bytu č. H.. Z čl. III s názvom finančné vyrovnanie je

zrejmé, že ku dňu podpísania tejto dohody stavebník - manželia E. uhradili obstarávateľovu stavby-
spoločnosti B., T..I..N.. Y.Š. sumu vo výške 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur).

Dňa 11.6.2001 bola uzavretá Zmluva o výstavbe bytu v dome podľa § 21 a nasl. Zákona č. 182/1993 Z.z.
číslo E. medzi stavebníkom R.. S. E. D. R.. E. E. a obstarávateľom stavby - spoločnosťou B., T..I..N.. Y., v

zastúpení štatutárnym zástupcom D. Y., ktorou sa obstarávateľ stavby zaviazal realizovať výstavbu bytu
v Ľ. - Y. X. a po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia nadobudne stavebník vlastníctvo
k 3 - izbovému bytu č. XX o podlahovej ploche 82 m2 nachádzajúceho v sekcii X spolu s príslušenstvom.
V zmysle čl. VII s názvom platobné podmienky vyplýva, že cena pozostávala z 1 splátky vo výške
1.283.340 ,- Sk (42.599,08,- Eur), ktorá zodpovedá prevodu z prostriedkov uhradených na pôvodný byt

č. H. podľa Dohody o zrušení zmluvy o výstavbe bytu H. a 2. splátka vo výške 187.851,- Sk (6.235,51,-
Eur) mala byť uhradená do 21.3.2001.

Bolo oboznámené aj finančné vysporiadanie zo dňa 22.3.2001 - ku dňu preberacieho konania, z ktorého
je zrejmé, že R.. E. dňom 22.2.2001 uhradila spoločnosti 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur) a zostatok k

úhrade predstavoval 112.082,60,- Sk (3.7720,46,- Eur).

Kolaudačným rozhodnutím vydaným Okresným úradom v Prešove dňa 11.4.2001, číslo: Ž. T. XXXX/
XXXX-T. bolo povolené užívanie stavby „Obytné domy Ľ., Y. X., byty v sekciách X. D. K., bytu v sekcii
S., E., H.“, pričom byt E.-X bola ako majiteľka vedená R.. S. E..

Dňa 14.7.2006 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi S.. I. Y. a jeho manželkou ako predávajúcimi a R..
E.E.a jehomanželkouakokupujúcimi,predmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávakpredmetnému
bytu č. XX na prízemí v bytovom dome č. XXXX V. C.. B. v Ľ., L. Č.. X s príslušenstvom, pričom zmluvné
strany sa dohodli, že kupujúci uhradia predávajúcim kúpnu cenu vo výške 1.040.784,- Sk (34.547,70,-

Eur) v štyroch splátkach. Vklad bo povolený dňa 2.8.2006.

Z oznámenia zo dňa 20.2.2001 adresovaného S.. Q. vyplýva, že T. Y., ako konateľ spoločnosti, zakázal
dňom 22.2.2001 prijímať akékoľvek príkazy od obžalovanej, čo sa týka úhrad faktúr a pod.

Bol oboznámený aj interný pokyn č. 12 zo dňa 5.2.2001 podpísaný T. Y., z ktorého vyplýva, že počnúc
dňom 5.2.2002 každá korešpondencia a písomnosti odosielané z firmy B. T..I..N.. musia byť podpísané
p. Y. D. Y.. Q.. Ide hlavne o pokladničné doklady, „Zmluvy o dielo“, objednávky na materiál, všetka
korešpondencia s klientom a ostatná korešpondencia.

ZoZmluvyoposkytnutípodnikateľskejčinnostič.2000/12/20zodňa21.12.2000jezrejmé,žeúčtovnícke
práce pre spoločnosť B. T..I..N.. v zastúpení obžalovanou vykonávala spoločnosť T. A., T..I..N.. R..
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v čase od 1.1.2002 do 31.3.2001.

Z oboznámeného výpisu z obchodného registra zo dňa 3.4.2003 je zrejmé, že obžalovaná D. Y. je

konateľkou spoločnosti B. T..I..N.. od roku 1997 a T. Y. bol spolu s ňou konateľom spoločnosti v čase od
24.8.2000 do 13.9.2011, pričom od 24.8.2000 do 7.8.2011 za spoločnosť konali a podpisovali konatelia
každý samostatne a len v čase od 8.8.2001 do 13.9.2001 za spoločnosť konali a podpisovali spoločne
dvaja konatelia.Z peňažného toku firmy B. T..I..N.., spracovaného firmou T. A. T..I..N.. je zrejmé, že na byt č. XX v
sekcii E. vložila finančné prostriedky R.. E. vo výške 1.283.340,- Sk (42.599,08,- Eur), ale aj S.. Y. vo

výške 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur).

Boli oboznámené aj výpisy z účtu spoločnosti B. T..I..N.., deklarujúce skutočnosť, že v čase vzniku
záväzku voči S.. Y. mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie jeho pohľadávky.

Z rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2014, sp. zn. 5K 310/01 je zrejmé,
že speňažením konkurznej podstaty bola získaná suma vo výške 55.512,06,- Eur.

Boli oboznámené listinné správy deklarujúce nemožnosť vypátrania pobytu svedka T. Y..

Z pripojeného spisu sp. zn. 10C 165/02 súd zistil, že S.. I. Y. a jeho manželka R.. P. Y.Á. sa návrhom zo

dňa 12.7.2002, ako žalobcovia, domáhali vypratania predmetného bytu č. XX realizovaného na základe
Zmluvy o výstavbe bytu č. E. voči manželom E., ako žalovaný. V dôsledku späťvzatia návrhu z dôvodu
dohody medzi účastníkmi bolo konanie uznesením zo dňa 27.11.2003 zastavené.

Obžalovaná D. Y. bola doposiaľ raz súdne trestaná, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo

dňa 11.6.2010, sp. zn. 5T 21/09 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa zo dňa
20.11.2012 sp. zn. 6To 23/10.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 21/09 súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa
PZ, OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 11.3.2004, ČV : OUJP-147/OEK-PO-2004

bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 začaté trestné stíhanie za trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Uznesením
vyšetrovateľa PZ, OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 29.6.2004, ČVS: ORP-147/
OEK-PO-2004 bolo trestné stíhanie zastavené a uznesením zo dňa 1.7.2008 pod tou istou spisovou
značkou bolo opätovne začaté trestné stíhanie za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm.

b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Uznesením vyšetrovateľa PZ, OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 10.10.2008,
ČVS: ORP-147/OEK-PO-2004 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie D. Y.
pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005

na tom skutkovom základe, že dňa 8.1.2002 uzatvorila v Y. v mene spol. B. T..I..N.., C.. T. Č.. XX,
Y., ako obstarávateľ stavby, Zmluvu o výstavbe č. H. s manželmi I. Z. D. D. Z., ako stavebníkmi, v
ktorej sa zaviazala previesť na stavebníkov vlastnícke právo k 2-izbovému bytu č. XX na X. Poschodí
obytného domu v sekcii č. X v lokalite Ľ. - Y. X., ktorého zhotovenie bolo predmetom uzatvorenej Zmluvy
o výstavbe a to po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a po celkovom finančnom

vyrovnaní dohodnutých splátok, čo ale neurobila, napriek tomu, že stavebníci dohodnuté splátky včas
uhradiliaužvčasepodpisuZmluvyovýstavbevedelaotom,ženalistevlastníctvaktomutobytuboliako
vlastnícizapísanímanželiaJ.D.Z.O.,čímtaktospôsobilasvojimkonanímmanželomZ.škoduvcelkovej
výške 1.209.200,- Sk (40.138,09,- Eur). Predmetné uznesenie jej bolo doručené dňa 26.11.2008.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 10.6.2010 bola obvinená D. Y. uznaná vinnou z trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na tom
skutkovom základe, že dňa 23.4.2001 uzatvorila v Y. ako konateľka spoločnosti B., T..I..N.., C.. T. Č.. XX
Y. a obstarávateľka stavby, Zmluvu o výstavbe číslo XX/X so stavebníkmi I. Z. a jeho manželkou D. Z., v
ktorej sa zaviazala previesť na stavebníkov vlastnícke právo k dvojizbovému bytu č. XX, na 2. poschodí

obytného domu, v sekcii č. X, v lokalite Ľ. - Y. X., ktorého zhotovenie bolo predmetom uzatvorenej Zmluvy
o výstavbe a to po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a po celkovom finančnom
vyrovnaní dohodnutých splátok, čo však nevykonala a to napriek tomu, že stavebníci dohodnuté splátky
uhradili, pričom už v čase podpisu Zmluvy o výstavbe vedela a bola uzrozumená o tom, že na liste
vlastníctva k tomuto bytu boli ako vlastníci zapísaní manželia J. D. Z. O., čím takto podvodným konaním

spôsobila manželom I. D. D. Z. škodu v celkovej sume 1.209.200,-Sk (40.138,09,- Eur), za čo jej bol
uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní dvoch rokovsjehopodmienečnýmodkladompriurčenískúšobnej
doby dvoch rokovTento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012, potom čo Krajský súd v Prešove uznesením
zo dňa 20.11.2012, sp. zn. 6To 23/10 zamietol odvolanie obžalovanej D. Y..

Uznesením zo dňa 28.5.2013, sp. zn. 5T 21/09 Okresný súd Prešov rozhodol, že odsúdená D. Y. je
účastná amnestie prezidenta SR z 2. januára 2013 a odpúšťa sa jej uložený trest odňatia slobody v
trvaní 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky s tým, že sa na ňu
hľadí akoby nebola odsúdená.

Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd zistil nasledovné:

Na základe zmluvy o výstavbe bytu v dome zo dňa 24.4.1998 uzatvorenej medzi spoločnosťou B.,
T..I..N. Y. zastúpenej obžalovanou a S.. I. Y. bolo zo strany S.. Y. vyplatená sumu 1.136.200,-Sk
(387.714,93,- Eur) v troch splátkach, kde výstavba sa mala začať dňa 3.1.1998 a byt mal byť dokončený
do osemnástich mesiacov od uvedeného dátumu. Z dôvodu nevyplatenia štvrtej splátky zo strany S..

Y. dňa 25.10.2000 došlo zo strany spoločnosti B., T..I..N.. Y. k odstúpeniu od vyššie uvedenej zmluvy,
toto odstúpenie S.. Y. neakceptoval a písomným oznámením zo dňa 12.11.2000 oznámil spoločnosti
svoj nesúhlas. Následne Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 13C 291/01 bolo rozhodnuté, že uvedené
odstúpenie od zmluvy je neplatné. Dňa 11.6.2001 bola obžalovanou, ako štatutárnou zástupkyňou
spoločnosti B. T..I..N.., uzatvorená zmluva o výstavbe bytu v dome s manželmi E. a to k 3-izbovému

bytu č. XX o podlahovej ploche 82 m2, nachádzajúceho sa v sekcii X spolu s príslušenstvom, teda k
tomu istému bytu, na ktorý mala spoločnosť už uzatvorenú zmluvu s S.. Y.. Na základe uvedeného S..
Y. podal návrh na vypratanie bytu z dôvodu, že ako vlastník uvedeného bytu v katastri nehnuteľnosti
bol vedený on a v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C 165/02, kde následne došlo k
späťvzatiu návrhu a to z dôvodu, že dňa 14.7.2006 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi manželmi Y.

a manželmi E., kde následne došlo k prevodu uvedeného bytu a vklad bol povolený dňa 2.8.2006.

Na základe uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že obžalovaná D. Y. sa dopustila trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a to na
tom skutkovom základe, že obžalovaná ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt uviedla niekoho

od omylu a v tomto konkrétnom prípade poškodených R.. S. E. D. R.. E. E. a to tým spôsobom, hoci
mala vedomosť že k uvedenému bytu je uzatvorená zmluva o výstavbe bytu E. s S.. I. Y. D. R.. P.
Y., tento odpredala, resp. uzatvorila novú zmluvu s poškodenými E.. Je síce pravdou, že dňa 25.10.
2000 odstúpila spoločnosť B. od uvedenej zmluvy, kde však S., Y. s týmto nesúhlasil a následne bolo
Okresným súdu Prešov pod sp.zn 13 C 291/01 rozhodnuté , že uvedené odstúpenie je neplatné teda

vlastníkom uvedeného bytu, ako to vyplýva z LV č. XXXX pre k.ú. Ľ., J. S.. I. Y. D. R.. P. Y. a vklad
bol povolený dňa 7.8.1998.

Na základe uvedeného obžalovaná uviedla poškodených manželov E. do omylu v otázke vlastníctva k
predmetnému bytu, s ktorým nemohla voľne disponovať a uzatvárať novú zmluvu o výstavbe bytu v

dome, nakoľko tento byt bol v katastri zapísaný na manželov Y.. Pokiaľ ide o otázku obohatenia v tomto
prípade došlo k obohateniu spoločnosti B. T..I..N.. a to tým, že uvedená spoločnosť mala k dispozícii
finančné prostriedky od S.. Y. vo výške 1.136.200,- Sk (37.714,93,- Eur) a taktiež na uvedený byt bola
prevedenásumazostranymanželovE.vovýške1.283.340,-Sk(42.599,08,-Eur)atítoeštemalidoplatiť
sumu 112.082,60,- Sk (3.720,46,- Eur).

Obžalovaná v tomto prípade, ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, konala formou priameho
úmyslu podľa § 4 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, a teda skutočnosť, že
zo strany T. Y. bol vydaný interný pokyn, aby obžalovaná nekonala v mene spoločnosti je irelevantné z
dôvodu, že v zmysle obchodného zákonníka za obchodnú spoločnosť konajú konatelia a v zmysle § 133

ods. 3 obchodného zákonníka obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo
valné zhromaždenie a také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Obžalovaná D. Y. teda
mohla konať v mene spoločnosti samostatne, nakoľko ako to vyplynulo z výpisu z obchodného registra
len v čase od 8.8.2001 do 13.9.2001 za spoločnosť konali a podpisovali spoločne dvaja konatelia.

Zároveň súd konštatuje, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. b)Trestného zákona.Na základe vykonaného dokazovania bolo potrebné upraviť skutkovú vetu, kde nebolo preukázané, že
škoda mala byť spôsobená aj S.. I. Y. D. R.. P. Y., ktorí v podstate uvedený byt predali manželom E.Ý.,
z ktorých strany došlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny a teda poškodenými v tomto prípade sú iba

manželia E., ktorí zaplatili za uvedený byt dvakrát, raz spoločnosti B., kde došlo k prevodu už vložených
finančných prostriedkov k inému bytu a taktiež manželom Y. a preto v tomto smere došlo zo strany súdu
k úprave skutkovej vety tak, ako to je vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ aj manželia Y. namietajú, že zo
strany E. nedošlo k úhrade celej kúpnej ceny, táto skutočnosť je v tomto konaní irelevantná, nakoľko
zakladá iný právny vzťah.

Pokiaľ ide o samotný výrok, ktorý bol vyhlásený, v tejto súvislosti je potrebné poukázať že uznesenie o
vznesení obvinenia v pripojenom spise sp. zn. 5T 21/09 bolo vznesené dňa 10.10.2008 a to pre skutok,
ktorý sa mal stať 11.1.2002, kde následne vo vyhlásenom rozsudku došlo k úprave času spáchania
skutku a to dňa 23.4.2001 a uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012. Uznesením
zo dňa 28.5.2013, sp. zn. 5T 21/09 o amnestii bolo rozhodnuté, že odsúdená Y. je účastná amnestii

v tejto trestnej veci, kde sa však výrok o amnestii týka výroku o treste a aj zahladzujúce účinku má iba
proti tomuto výroku.

Obvinenie pre skutok, pre ktorý bola obžalovaná v tejto trestnej veci stíhaná, bolo vznesené dňa
31.1.2003 a išlo o skutok, ktorý sa mal stať 11.6.2001 a preto súd vychádzajúc z § 89 ods. 19 Trestného

zákona účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorého pokračovaním v trestnom čine sa rozumie také
konanie, ktorého jednotlivé čiastkové útoky vedené jednotným zámerom napĺňajú skutkovú podstatu
rovnakého trestného činu, sú spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou
súvislosťouvčaseapredmeteútoku,jezrejmé,ževtomtokonkrétnomprípadeideojednotlivéčiastkové
útoky pokračovacieho trestného činu, nakoľko tento je spáchaný rovnakým spôsobom a existuje blízka

súvislosť v čase a predmete útoku

Nakoľko jeden skutok bol spáchaný dňa 11.6.2001 a druhý 23.4.2001, obvinenie bolo vznesené dňa
31.1.2003 a je tu nepochybná blízka súvislosť v čase a predmete útoku a preto súd vyvodil záver, že ide
o pokračovaní trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do

31.12.2005. Na posúdenie jej konania teda podľa názoru súdu boli splnené objektívne (časová, miestna
a vecná súvislosť) i subjektívne (jednotiaci zámer) podmienky.

Na základe vyššie uvedeného súd postupoval podľa § 223 ods. 1 Trestného poriadku účinného do
31.12.2005, ktorý hovorí, že súd zastaví trestné stíhanie ak zistí niektorú z okolnosti uvedených v

11 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené ustanovenie § 11 ods. 1 písm. e) uvádza tzv. zásadu „ne
bis in idem“, že trestné stíhanie musí byť zastavené ak skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo
právoplatným rozsudkom a v tomto prípade obžalovaná bola uznaná vinnou za uvedený skutok nakoľko
ide o pokračovaní trestný čin rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 21/09 za jeden čiastkový
útok, a preto Okresný súd Prešov nemohol rozhodnúť iným spôsobom len trestné stíhanie obžalovanej

D. Y. pre tento skutok zastaviť.

Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd zároveň nevykonal ďalšie v obžalobe navrhnuté
dôkazy.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť lehote 3 (troch) dní od dňa oznámenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 223
ods. 4 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005).