Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/365/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310212344
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2310212344.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, 811 09
Bratislava, Pribinova 25, zast. splnomocnenkyňami: 1/ Advocate, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25 a 2/
Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému: Ľudovít Kalina, IČO: 44 267 142,
s miestom podnikania Kráľová nad Váhom 709, o vymoženie 562 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 7. februára 2013 č. k. 15Er/595/2010-83,

EX 6095/10 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania, postúpenie návrhu Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 7. februára 2013 č. k. 15Er/595/2010-83 Okresný súd Galanta
(reprezentovaný jeho vyššou súdnou úradníčkou) vo výroku v bode I./ vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a na základe toho ju aj zastavil a vo výroku v bode II./ uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie v sume 72,24 eur. Súd I. stupňa rozhodnutie
vo veci právne odôvodnil aplikovaním ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 a § 30 ods. 11 E.

p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku) a vecne
vylúčením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie právoplatným uznesením
zo dňa zo dňa 22. októbra 2012 č. k. 15Er/595/2010-73 a nenavrhnutím oprávnenou iného súdneho
exekútora, ktorý by bol súdom poverený vykonávaním exekúcie, a to ani po výzve súdu adresovanej
oprávnenej, aby tak učinila, čo spôsobovalo, že vo vykonávaní existencie nebolo možné pokračovať.
Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne odôvodnil § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2 a §

203 E. p. a § 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 21a, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2 a § 26 vyhlášky č.
288/1995 Z. z. (tzv. exekútorská tarifa) a vecne priznaním súdnemu exekútorovi sumy 72,24 eur, teda
sumy nižšej ako tej, ktorú súdny exekútor uviedol v predloženom vyčíslení trov exekúcie, kde požadoval
celkovo 189,60 eur.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie len oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom by sa v exekúcii malo pokračovať. Zjavne bez
nadväznosti na obsah napádaného uznesenia súdu prvého stupňa vytkla predovšetkým založenie jeho

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci, keď zmluva účastníkov z prejednávanej veci nie
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale bežnou tzv. obchodnoprávnou úverovou zmluvou majúcou sa
riadiť úpravou v Obch. z. (Obchodnom zákonníku č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení),
ktorá nemusela obsahovať ani náležitosť predstavovanú údajom o RPMN. Podľa názoru odvolateľkytzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku (rozumej doložku dávajúcu na výber) platné právo nezakazuje a
prijatie opačného názoru by dodávateľovi celkom znemožnilo využitie rozhodcovského konania, pričom
aj zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách(ďalejlen„Smernica“)možnovyvodiťlenneprípustnosťrozhodcovskýchkonaníneupravených
právnymi predpismi (čo však nie je prípad rozhodcovských konaní v Slovenskej republike, upravených
zákonom) a navyše Smernica nemá priamu záväznosť (vyžaduje implementáciu, čiže zanesenie do
vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov Európskej únie); pričom napokon exekučný titul bol
už predmetom skúmania (zo strany exekučného súdu) pri udeľovaní poverenia a vtedy žiaden rozpor

so zákonom zistený nebol.

Súčasnesodvolanímpotomoprávnenánavrhlaspoukazomnaustanovenie§109ods.1písm.c/O.s.p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“, ktorej ostatné konsolidované znenie
bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie - pozn. odvolacieho súdu)
konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „SD“) prejudiciálne (predbežné)
otázky v nasledujúcom znení :

1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov ?

2. V prípade zápornej odpovede SD na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy
Smernice vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že

„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené
a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho
rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na

všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu ?

3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho

súdu, ktoré, aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu,
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

V odvolaní oprávnená, v prípade nestotožnenia sa s ňou predostretými odvolacími dôvodmi, takisto
podala návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a podanie Ústavnému súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 vety prvej a druhej E.

p. s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pre údajný rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
subjektov práva v právny poriadok, a to v tom smere, či je možné opakované uskutočňovanie revízneho
postupu podľa ust. § 44 ods. 2 E. p bez akejkoľvek časovej limitácie.

Povinný ani exekútor odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho

poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú vec
(vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia ako aj závislé rozhodnutie o trovách exekúcie) a
to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby
prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že obom návrhom
oprávnenej na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok SD, resp. ÚS SR nie je dôvod

vyhovieť a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej
zastavenia treba považovať za správne.Ešte pred zaoberaním sa vecnou podstatou problému nastoleného napadnutým uznesením a odvolaním
proti nemu však aj v tejto konkrétnej veci vznikla potreba vyriešiť otázku, či za dôvodný možno považovať
návrh oprávnenej usilujúci o prenesenie problému akceptovateľnosti rozhodcovskej doložky na SD (za

pomoci mechanizmu vyplývajúceho z čl. 267 ZFEÚ a § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.), resp. aj o prenesenie
problému akceptovateľnosti postupu v zmysle § 44 ods. 2 E. p. v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania na ÚS SR (§ 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.).

Návrhy oprávnenej na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok SD ako aj ÚS SR tu
však neboli (a ani nemohli byť) opodstatnenými už len z dôvodu nenadväznosti obsahu odvolania na

dôvody zastavenia exekúcie prezentované súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, čo samo o
sebe postačuje na zamietnutie takýchto návrhov oprávnenej odvolacím súdom bez potreby bližšieho
(vecného) zaoberania sa nimi.

Zpohľadudôvodnostirozhodnutiaspôsobomvyplývajúcimznapadnutéhouzneseniapotompodstatným
bolo, že súd prvého stupňa si otázku ním akcentovanej prekážky ďalšieho postupu v exekúcii (teda
otázku nemožnosti pokračovania v exekúcii oprávnenou pre neoznámenie iného súdneho exekútora

po tom, ako bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý z vykonávania exekúcie vylúčený) zodpovedal
správne, svoje závery podľa názoru odvolacieho súdu i objektívne presvedčivo zdôvodnil a žiadna
z námietok uplatnených oprávnenou v odvolacom konaní na tom nemohla nič zmeniť, a to najmä z
toho dôvodu, že odvolateľka sa k dôvodom zastavenia exekúcie napriek značne rozsiahlemu odvolaniu
nevyjadrila a použila len námietky ňou paušálne uplatňované v iných konaniach (vedených za účasti tej

istej oprávnenej, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok).

Podľa § 30 ods. 1 E. p. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k
veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 11 E. p., ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten

exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení potom, čo právoplatným uznesením
zo dňa 22. októbra 2012 č. k. 15Er/595/2010-73 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie, ktorý bol súdom prvého stupňa poverený vykonávaním

exekúcie poverením č. 5202 068310* vydaným dňa 25. januára 2011.

Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že okresný súd výzvami zo dňa 28.05.2012 a 12.11. 2012 vyzval
oprávnenú, aby v lehote 10 dní od jej doručenia navrhla súdu osobu exekútora, ktorého žiada poveriť
vykonaním exekúcie, vychádzajúc zo skutočnosti, že skôr poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
bol z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, a to najprv len neprávoplatným uznesením vydaným

vyššou súdnou úradníčkou súdu prvého stupňa dňa 30. januára 2012 (ktoré bolo v zmysle § 374 ods.
4 O. s. p. zrušené podaním odvolania, resp. odvolaní - viď č. l. 28 a 67) a neskôr už spomínaným
právoplatným uznesením sudcu z 22. októbra 2012. Oprávnená na výzvy súdu nereagovala, resp. vo
svojom odvolaní voči uzneseniu vyššej súdnej úradníčky vyjadrila názor, že nevidí dôvod na zmenu
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z dôvodu jeho (údajnej) zaujatosti.

Zuvedenéhomožnojednoznačnevyvodiť,žeoprávnenejbolposkytnutýpriestornato,abytátooznámila
iného súdneho exekútora, ktorý by mohol byť po vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie
poverenýjejvykonávaním.Oprávnenávšaknatútovýzvureagovalaibaodmietavýmpostojomkpostupu
súdu prvého stupňa a neoznámením žiadneho iného súdneho exekútora. Zo spisového materiálu tak
nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali, že oprávnená nenavrhla súdneho exekútora, ktorý by

mal pokračovať v exekúcii podľa § 30 ods. 11 E. p., bez svojej viny, pričom podľa názoru odvolacieho
súdu z E. p. nevyplýva ani povinnosť súdu poučovať účastníka konania o možnostiach zastaveniaexekúcie, resp. o následkoch nesplnenia si povinnosti podľa § 30 ods. 11 E. p. Z toho dôvodu v čase
vydania prvostupňového rozhodnutia preto nebolo možné pokračovať v exekúcii, a preto súd prvého
stupňa nemal inú možnosť ako exekúciu zastaviť.

Keďže oprávnená napriek výzve súdu prvého stupňa nového exekútora nenavrhla, a to nielen v súdom
určenej lehote, ale ani do rozhodnutia súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom
zastavení, postup súdu prvého stupňa tak bol vecne správny a odvolací súd preto uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia v zmysle § 219
O. s. p. potvrdil.

Hoci potom oprávnená v podanom odvolaní podľa jeho obsahu vyslovene napadla len výrok o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách exekúcie
neuviedla, podaným odvolaním bol napadnutý i výrok o trovách exekúcie, keďže ide o výrok závislý od
výroku jemu predchádzajúcemu (o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení).

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal
§ 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn.

odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným
zákonom je E. p. na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu O. s. p.) ak tento osobitný
zákon neustanovuje inak.

Nakoľko konštrukcia opravných prostriedkov v E. p. je (na rozdiel od O. s. p.) založená na zásade
neprípustnosti odvolaní, z toho plynie aj nutnosť každú výnimku z takéhoto pravidla výslovne v

zákone (v E. p.) vymedziť. Ak E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania
nepočíta, toto je neprípustné a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá)
osoba na to oprávnená (účastník konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním
nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych
opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde SR) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym

úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného
odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu por. aj ust. § 374 ods.
4 poslednej vety O. s. p.).

Hocizvyššiecitovanýchustanoveníjezrejmé,žeE.p.včasevydanianapadnutéhouzneseniaodvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 pripúšťal, novelou E. p. vykonanou

zákonom č. 299/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarcom prípustnosť odvolania
vočitakémutovýrokuvylúčená,atotým,žeE.p.odtohtodátumuprípustnosťodvolaniavtejtootázkeani
nezmieňuje, resp. pôvodné (odvolanie pripúšťajúce) ustanovenie nahradzuje ustanovením vyslovenevylučujúcim možnosť podať mimoriadne dovolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí
podľa § 57.

Ak potom predmetné rozhodnutie vydané vyššou súdnou úradníčkou bolo v časti náhrady trov exekúcie

napadnuté odvolaním oprávnenej podaným pred 1. novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b
ods. 3 E. p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí postupovať podľa predpisov účinných od tohto
dátumu, ktoré vylučujú prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa §
57 E. p., čo spôsobuje i nutnosť aplikácie § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. na prejednávanú vec.

So zreteľom na vyššie formulované zákonné ustanovenia podanie včasného odvolania oprávnenej
osoby, o ktorom nebolo rozhodnuté sudcom súdu prvého stupňa, spôsobilo po nadobudnutí účinnosti

vyššie zmienenej novely E. p. zrušenie uznesenia vyššej súdnej úradníčky v časti, ktorou bolo
rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, a v čase rozhodovania odvolacieho súdu (t. j. po 1. novembri 2013)
preto nejestvovalo (z pohľadu rozhodovania zamestnankyne súdu prvého stupňa už a naopak z pohľadu
prípadného rozhodovania sudcu ešte) žiadne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie, ktorého správnosťou
by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať a posúdenie tejto otázky a opätovné rozhodnutie

o nej bude prináležať sudcovi súdu prvého stupňa.

To je napokon i dôvodom nerozhodovania krajským súdom o trovách odvolacieho konania, pretože tu
došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, čím vznikla súdu prvého stupňa
povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie opätovne, a to vrátane trov odvolacieho konania skončeného
týmto uznesením odvolacieho súdu (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4, resp. i § 151 ods. 3 O. s. p. per

analogiam).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2001 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.