Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200015
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2013200015.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SV - centrum, s.r.o., so sídlom Hlavná 34/2,
917 01 Trnava, IČO: 36 779 296, zastúpený advokátom Mgr. Jurajom Kindlom, so sídlom Nám. Slobody
10, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 74, Banská
Bystrica, v konaní o preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040509/1/136723/2012 zo dňa
5. marca 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/3/2013-45

zo dňa 21. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/3/2013-45 zo dňa
21.februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením z 21. februára 2013, č. k. 20S/3/2013-45 Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,krajský súd“)
zastavil konanie, v ktorom sa žalobca žalobou e-mailom podanou na krajskom sude dňa 11. januára

2013 a doručenou 14. januára 2013 domáhal zrušenia ním napadnutého rozhodnutia žalovaného č.
104050911/136723/2012 zo dňa 5. marca 2012, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu
Trnava č. 649/231/114140/11/Iva z 2. novembra 2011, a ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie
december 2010 vyrubený rozdiel DPH v sume 283.466,03 Euro.

Dôvodom zastavenia konania bolo podanie žaloby po uplynutí lehoty uvedenej v ust. § 250b ods. l
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“). Podľa krajského súdu, bolo predmetné rozhodnutie

žalovaného č. 1040509/1/136723/2012 zo dňa 5. marca 2012 doručené podľa § 17 ods. 10 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov dňa 26. marca 2012 a lehota na podanie
žaloby uplynula 26. mája 2012 a táto vada bráni vecnému vybaveniu žaloby, súd postupujúc podľa §
250d ods. 3 asp a konanie zastavil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP
tak, že žalobcovi ani žalovanému nepriznal ich náhradu.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 v spojení s

§ 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobca. Žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že predmetné rozhodnutie žalovaného mu bolo nesprávne doručované,
nakoľko poštový doručovateľ mu predmetnú zásielku nedoručoval a nedoručil mu ani oznámenie o
uložení zásielky na pošte.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom vodvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. l veta prvá OSP) postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1040509/1/136723/2012 zo dňa

5. marca 2012, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu Tmava č. 649/231/114140/11/Iva
z 2. novembra 2011, a ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2010 vyrubený rozdiel
DPH v sume 283 466,03 Euro. V samotnej žalobe poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie
mu bolo nesprávne doručované, a že predmetné rozhodnutie prevzal až dňa 12. novembra 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci dospel k záveru, že v danej veci súd riadne neskúmal
splnenie podmienok na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP.

Krajský súd sa jednak v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal námietkou žalobcu, ako mu poštový
doručovateľ doručoval rozhodnutie žalovaného č. 1040509/1/136723/2012 z 5. marca 2012.

Najvyšší súd poukazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV ÚS 1/02 z 26. septembra 2002), podľa ktorého výklad a použitie ustanovení OSP musí
v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov konania na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
ochrana práv a záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
konania, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danej veci je rozhodnutie o zastavení konania

o žalobe žalobcu predčasné. Z podanej žaloby vyplýva, že sa žalobca žalobou domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného, ktoré mu podľa jeho tvrdení bolo nesprávne doručované. Žaloba žalobcu
obsahovala tvrdenia, ktoré môžu viesť k tomu, že predmetné doručovanie poštovým doručovateľom
malo byť nepochybne preskúmané a to buď dopytom na príslušnej pošte, ktorá doručovanie vykonala
a prípadne informatívne mal byť v danej veci vypočutý doručovateľ, ktorý v tom čase v danom rajóne

doručovanie vykonával. Ak po takto zistenom stave v danej veci, mohol krajský súd rozhodnúť o tom, či
boli alebo neboli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 250b ods. l OSP.

Ak tak krajský súd nepostupoval, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a preto odvolací súd
postupujúc podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom vo veci si zadováži podklady na rozhodnutie v danej veci.

O trovách odvolacieho konania nerozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 3 OSP, o týchto trovách
rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od l.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie opravný prostriedok nie je prípustný.