Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202884
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8813202884.1

Uznesenie

31tarína Palovičovávenia:Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so
sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45869464, zastúpený AK verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava,
proti povinnej: D. T., bývajúca vo A. nad D., O.. L. XX/XX, o vymoženie 294,51 eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/614/2013-13 zo dňa
04.04.2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 13.3.2013, doručenú súdu dňa 22.3.2013.

V dôvodoch tohto uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na

vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia sumy 294,51 eur s prísl. na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 05.1.2012 sp. zn.
IBB12100164, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2012 a vykonateľnosť dňa 26.2.2012. V
exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť sumu 294,51 eur, úrok vo výške 23%
ročne z uvedenej sumy od 2.7.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

294,51 eur od 2.7.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú
ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 96,58
eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni
poslednejčiastočnejúhradyžalovanéhopopredčasnejsplatnosticeléhoúverudodňa1.7.2010vovýške
56,54 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 34,07 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie
vo výške 33,19 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného

rozhodnutia vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorú táto riadne a včas neplnila. V odôvodení sa ďalej
uvádzalo, že účastníci sa zmluvou o úvere dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s.. Oprávnený predložil vec pred tento
rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a rozhodol. Ďalej súd citoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm.

d/ Exekučného poriadku, ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 2 písm. a/, b/ zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 52 ods. 1, 2, ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r/, ust.
§ 53 ods. 5, ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS, čl. 2, 3 ods.1, 3 tejto Smernice, prílohu Smernice
93/13/EHS ods.1 písm. q/. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora ES vo veci C-240/98, C-168/05,
C-243/08.Súdďalejpreskúmalžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhnavykonanie

exekúcie a exekučný titul v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že predchodca
oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu. Táto zmluva má povahuspotrebiteľskej zmluvy s poukazom na § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a na znenie § 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na
predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom na to, že

predchodca oprávneného v obdobných prípadoch vystupoval opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy,
najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy bolo zrejmé, že predchodca oprávneného pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou
osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok

pôžičky poskytovanej spoločnosťou aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodu strán. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia
dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. so sídlom v Bratislave.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu Všeobecných obchodným podmienok formulárovej zmluvy,

ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
zmlúvrovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu. Podľanázorusúdubolodojednanierozhodcovskejdoložkyv
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, keď síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské

konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd svoj názor oprel o
to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj

v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľomvopredpripravenýalenveľmiťažkobolomožnépredpokladať,žesispotrebiteľbolvedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom

pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky na základe zásady nepriameho účinku aj
aplikovateľným právom sú ustanovenia Smernice 93/13/EHS, a to najmä citované ustanovenia, ktoré
sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva Európskej únie a právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného
výkladu. NejdetedaopriamedosiahnutievýsledkuriadnymimplementovanímSmernice,aleonepriame

dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho Smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú
úroveň ochrany, aká ja stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd bol povinný vykonať
predmetné ustanovenia Smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený

predmetnou Smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel
aj o stanovisko Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009, v ktorom Súdny dvor konštatoval,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
Smernice 93/13/ES, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa

všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska
Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným
na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého ma dodávateľ sídlo
a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred
stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval

rozhodca zvolaný predchodcom oprávneného. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odobratá
ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS.
Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve bolo
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ust. § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Na základe
uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205
ods. 2 písm. d/, f/ a podľa § 221 ods.1 písm. f/ O. s. p. a navrhol toto rozhodnutie zmeniť a žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmavať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú
správnosť, t.j. skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského
súdu. Možné je len preskúmavanie pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.

244/2002 Z. z.. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú
zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade so
zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu NBS. Nejde tu o žiadny nebankový subjekt.
V tejto súvislosti poukázal na to, že ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné

spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dohodnutá na základe splnenia
zákonnej povinnosti banky, a ako táka nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku nevynímajúc zreteľ
na zásadu zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Povinná sa vo veci nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Oprávnený v odvolaní namietal to, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Táto námietka je dôvodná a to s poukazom na tú okolnosť, že oprávnený, ktorý navrhne vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu vydaného v jeho prospech v predchádzajúcom konaní v zásade
vychádza z toho, že doteraz vykonané dokazovanie v podstate preukázalo pravdivosť jeho skutkových
tvrdení, ak ich aj nepreukázalo, tak aspoň ustálilo iný skutkový stav, z ktorých však jeho uplatnený nárok

vyplynul rovnako ako z ním tvrdeného skutkového stavu. S týmto očakávaním, ktoré možno považovať
za legitímne, oprávnený vstupuje do exekučného konania. Oprávnený preto spravidla nepredpokladá
zmenu skutkového stavu, ktorý vyplýva z exekučného titulu a z ktorého podľa exekučného titulu vyplýva
jeho nárok, v dôsledku čoho nevyvíja ani procesnú aktivitu v tomto smere. Oprávnený logicky očakáva,
že predmetom exekučného konania bude totožná vec, ktorá už bola predmetom konania, ktoré vyústilo

do vydania exekučného titulu. Vykonávaním dôkazov v exekučnom konaní hoc aj tých, ktoré už boli
predtým vykonané v tomto konaní a následnou zmenou skutkového stavu, z ktorého exekučný súd
vychádza pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v porovnaní so skutkovým stavom
zisteným v predchádzajúcom konaní a vyplývajúcim z exekučného titulu, tak zaniká totožnosť veci v
zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Naopak takýto postup exekučného súdu robí v rozsahu odchýlnych

skutkových zistení z už raz prerokovanej veci novú vec, ktorej oprávnenému znova patrí právo na
jej prerokovanie v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom. Ak exekučný súd pri
rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy, než tie,
ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav na ťarchu
oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému

možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novovytvorenej procesnej situácii vyjadriť. To platí
bez ohľadu na to, či sa k ním oprávnený mal šancu vyjadriť už v predchádzajúcom konaní, pretože
nové posudzovanie týchto otázok exekučným súdom sa deje v čase, keď oprávnený spravidla nemôže
legitímne očakávať opätovné otváranie týchto už raz otvorených otázok. Pri ich novom otvorení musí
maťúčastníkopätovnemožnosťnavrhnúťjednakdôkazynavyvrátenieskutkovýchzistení,ktorévykonal

exekučný súd, jednak prípadné dôkazy na podporu skutkového stavu v tom smere v akom je zistený
v exekučnom titule. Nesprávny postup, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých
procesných práv, ktoré mu procesné predpisy priznávajú, konštantná judikatúra všeobecných súdov i
právna veda zhodne považujú za odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní vykonal dôkaz bez toho, aby dal oprávnenému možnosť sa k nemu vyjadriť, pričom účelom

práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých
súd zakladá svoje rozhodnutie. Odvolací súd zdôrazňuje, že je možné právo na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka rešpektovať aj tým, že súd účastníka upovedomí a dá mu možnosť vyjadriť
sa k skutkovým okolnostiam, napr. aj písomne. Nenariadením pojednávania na prerokovanie žiadostisúdneho exekútora o vydanie poverenia, k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy nedochádza. Konanie pojednávania si nevyhnutne nevyžaduje ani požiadavka, aby bola vec
prerokovaná v prítomnosti účastníka. Pojem v prítomnosti účastníka je potrebné vykladať nie doslovne,

alefunkčne,teda,abyspôsobapostupkonaniazaručoval,žeúčastníkbudemaťmožnosťvnímaťpostup
súdu a podľa toho náležite zamerať svoju procesnú aktivitu.

Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní

bude postupovať vyššie naznačeným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.