Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610000077
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2610000077.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanému O. A., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa 11.06.2012 sp.zn. 0T/34/2012 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 25.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. A. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe, že

dňa 13.05.2012 p 15.45 hod. v Sobotišti po miestnej komunikácii viedol osobné motorové vozidlo zn.
PEUGEOT 306 modrej farby, e.vč. : SE-048 BB, pričom bol pri pohostinstve LUX kontrolovaný hliadkou
polície OO PZ Senica a vykonanou dychovou skúškou elektronickým prístrojom Alcotes 7410, v.č.
ARJJ-0042 bola u neho o 15.52 h nameraná hodnota 1,79 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 16.31 h
hodnota 1,55 mg/l alkoholu v dychu.

Za to súd obžalovanému podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní
3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden)
rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 (šesť) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný v ktorom namieta uloženie trestu
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov, ktorý trest považuje

za neprimerane prísny. Poukázal na to, že nemal úmysel jazdiť, len preparkovať auto na vedľajšie
parkovisko. Uviedol, že určite by nebol ďalej pokračoval aj keby bol hliadkou polície kontrolovaný. V
závere skonštatoval, že svoj skutok ľutuje a ľutuje aj svoju starú matku, ktorá je odkázaná iba na jeho
prevoz autom keď má ísť k lekárovi, nakoľko táto má operovaný kĺb a sama sa nemôže pohybovať.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko

rozsudok okresného súdu aj vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti považoval za správny a
zákonný.Krajský súd podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo týmto výrokom a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu ohľadom prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1
písm.b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a s tým súvisiaceho
nevykonania dokazovania, odvolací súd len konštatuje, že tento postup plne zodpovedá požiadavkám

uvedeným v Trestnom poriadku (§ 257 Trestného poriadku), nemožno mu vytknúť žiadne nedostatky,
preto odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s
ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Na základe vyhlásenia obžalovaného a ostatného spisového materiálu bolo aj podľa názoru krajského
súdu jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku tak, ako mu to kladie za

vinu obžaloba a I. stupňový rozsudok.

Vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného, ktorý napadol rozsudok okresného súdu len vo výroku
o treste uloženia zákazu činnosti, obmedzil odvolací svoju preskúmávaciu povinnosť len na výrokovú
časť napadnutého rozsudku zaoberajúce sa týmto trestom.

Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktoré podmienky výkonu upravujú osobitný predpis.

Podľa § 61 odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na 1 rok až 10 rokov, ak sa
páchateľ dopustí trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký

čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 odsek 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku,odsúdený,uložímutrestzákazučinnostivhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejvodseku
2.

Podľa § 61 odsek 5 Trestného zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 4 nemá

vplyv zahladenia odsúdenia.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu v Senici a
to spisu 1T/137/87 zistil, že v predmetnom konaní bol obžalovaný O. A. rozsudkom zo dňa 16.10.1987
uznaný za vinného z trestného činu opilstva podľa § 201 Trestného zákona, pričom skutku sa mal

dopustiťdňa16.08.1987,začomuboluloženýokreminéhoitrestzákazučinnostiriadiťmotorovévozidlá
na dobu 18 mesiacov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.1987. Z odpisu registra
trestov je zrejmé, že tento trest obžalovanému bol zahladený.

S poukazom však na ustanovenie § 61 odsek 5 Trestného zákona pri ukladaní trestu zákazu činnosti

tak, ako to urobil okresný súd, nemá vplyv zahladenia odsúdenia.

Okresný súd teda v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona týkajúcich sa ukladania
trestu zákazu činnosti, postupoval správne a v súlade so zákonom a ani krajský súd v tomto smere
nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona. Za takéhoto stavu preto rozsudok okresného súdu

vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti považoval za správny a zákonný a keďže nezistil žiadne
dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319
Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.