Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/150/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111230826
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111230826.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom
Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 850 140, zastúpený JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom v
Bratislave, Michalská 9, proti odporkyni: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, C., t. č. bytom Dr. S.
XXX, XXX XX D., F. republika, o zaplatenie 356,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/312/2012-51 zo dňa 28. januára 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o
náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 291,49
Eur spolu s úrokom z úveru 15 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia a úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 165,97 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 63,88 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľovi do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie zdôvodnil poukazom na podaný návrh, ktorým sa
navrhovateľka domáhala zaplatenia 356,21 Eur a s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka
oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č. XXXXXXXX R zo dňa 22.1.2008

poskytla odporkyni peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte,
do výšky úverového limitu 5.000,-Sk. Keďže odporkyňa poskytnutý úver nesplácala riadne a včas,
navrhovateľka oznámením zosplatnenia úveru zo dňa 1.6.2009 oznámila odporkyni, že vyhlásila celú
svojupohľadávkuzkontokorentnéhoúverudňom31.5.2009zasplatnú.Pohľadávkunavrhovateľatvorila
istina kontokorentného úveru 165,97 Eur, úroky z úveru 70,46 Eur, úroky z omeškania 55,06 Eur a
poplatky vo výške 64,72 Eur k 31.7.2011. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol s poukazom na vykonané

dokazovanie a ustanovenie § 497, § 708 ods. 1, 2, § 710 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd mal
za preukázané, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom zmluvu o bežnom účte formou ako ustanovujú
obchodné podmienky navrhovateľky, poskytla mu na základe žiadosti odporkyne povolené prečerpanie
na bežnom účte do 5.000,-Sk - 165,97 Eur, pričom pokiaľ išlo o výšku úroku a úroku z omeškania
sa v oznámení odvoláva na obchodné podmienky banky. Navrhovateľka preukázala, že na bežnom
účte odporkyne bol debetný zostatok a to výpisom z jej bežného účtu, ktorý odporkyňa nezaplatila

napriek výzvam navrhovateľky. Preto v tejto časti súd považoval nárok navrhovateľky za preukázaný
a vyhovel mu, aj s úrokom z debetného zostatku, ako aj s úrokom z omeškania, ktorý bol dojednaný
medzi účastníkmi konania v zmluve. Súd nepriznal navrhovateľke požadované poplatky vo výške 64,72
Eur z dôvodu, že tieto neboli navrhovateľkou ani špecifikované a podľa názoru súdu ani dohodnuté
medzi ním a odporcom. Ani v samotnom oznámení o povolení prečerpania nie sú oznámené odporkyni
žiadne poplatky tak, ako sú v ňom oznamované úroky debetné, ako aj úroky z omeškania. Odkazom

na obchodné podmienky. V tejto časti súd preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Tým, že
odporkyňa neuhradila pohľadávku navrhovateľa, dostala sa do omeškania peňažného dlhu a preto jepovinná platiť úroky z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil za omeškanie s úhradou istiny riadny úrok,
úrok z omeškania a za omeškanie s úhradou riadnych úrokov a poplatkov. Súd konštatoval, že úrok
z omeškania bol s odporkyňou dohodnutý a úrok z omeškania vo vzťahu k debetnému zostatku je v

súlade s obchodnými podmienkami banky. Preto dospel k záveru, že nárok odporkyne (zjavná chyba,
malo byť uvedené navrhovateľky) na úhradu uvedeného úroku z omeškania je oprávnený, pretože na
tomto úroku sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli. Preto súd priznal úrok podľa výšky úroku 9 % ročne
od 1.8.2011, kedy nepochybne odporkyňa bola so splatením istiny v omeškaní a to až do zaplatenia. Súd
priznal úrok z omeškania z istiny, nie však z úrokov, pretože podľa oznámenia o povolení prečerpania

bol dohodnutý úrok debetný a úrok z omeškania, z ničoho však nevyplýval, že bol dohodnutý aj úrok z
úroku. Preto v tejto časti súd žalobný návrh tiež zamietol.

Uvedený rozsudok napadla odvolaním navrhovateľka. Žiadala, aby jej bola priznaná celá žalovaná suma
vo výške 356,21 Eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 165,97 Eur vo výške 15 % ročne od 1.8.2011
až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 165,97 Eur vo výške 9 % ročne od 1.8.2011 až do
zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 135,18 Eur vo výške 9 % ročne od 1.8.2011 až do zaplatenia.

Navrhovateľka mala za to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho
právnehoposúdeniaveciadospel nazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.
Poukázala na to, že oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania z 22.1.2008 poskytla odporkyni
peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na účte do výšky úverového limitu 5.000,-
Sk. Keďže odporkyňa si neplnila povinnosti, bolo jej dňa 1.6.2009 oznámené, že jej záväzok sa stal

splatným dňa 31.5.2009. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky o zaplatenie poplatkov
vo výške 64,72 Eur, navrhovateľka mala za to, že tieto boli riadne vyčíslené v delikvencii úverového
účtu ku dňu 31.7.2011, z ktorej vyplýva, že k tomuto dňu boli vyčíslené a nezaplatené poplatky 64,72
Eur. Podrobnejšiu špecifikáciu vyčíslených poplatkov by bolo možné súdu predložiť, avšak právny
zástupca navrhovateľky na to nebol vyzvaný a keďže odporkyňa uplatnené poplatky nerozporovala,

nemala navrhovateľka pochybnosti o tom, že takto predložená špecifikácia je postačujúca na to, aby
súd rozhodol vo veci samej. Odporkyňa bola prostredníctvom obchodných podmienok oboznámená
s právom navrhovateľky účtovať jej poplatky a preto nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že
poplatky neboli medzi navrhovateľkou a odporkyňou. Ak mal súd prvého stupňa iný názor a považoval
podanie navrhovateľky za neúplné, alebo nezrozumiteľné, mal ju v zmysle § 43 ods. 1 vyzvať na

dopravu alebo doplnenie. Navrhovateľka ďalej s poukazom na § 172 ods. 1 vetu prvú OSP uviedla, že
predpokladala, že ak súd vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel, nie je daný
dôvod domnievať sa, že by súd návrhu nevyhovel na pojednávaní na účasti ktorého sa navrhovateľka
ospravedlnilabeztoho,abysaakýmkoľvekspôsobomzmenilskutkovýaleboprávnystav,resp.beztoho,
aby odporkyňa preukázala, že uplatnený nárok nie je dôvodný. Odporkyňa v konaní nepreukázala, že

by svoj dlh čo i len čiastočne plnila. Ak aj došlo k zrušeniu platobného rozkazu, považuje navrhovateľka
za rozporný s princípmi právneho štátu taký postup súdu, ktorým bez zmeny skutkových alebo právnych
okolností návrh zamietne, napriek tomu, že ten istý súd jej už predtým vyhovel vydaním platobného
rozkazu. Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno už podaním návrhu na začatie konania spolu s
prílohami, čo potvrdzuje aj fakt, že súd vydal v predmetnej veci platobný rozkaz. Pokiaľ sa týka nároku

navrhovateľa na úroky z omeškania z úrokov z úveru a poplatkov, tak tento je priamo uvedený v
obchodnýchpodmienkachprepovolenéprečerpaniebežnéhoúčtu,ktorébolisúdomzaslanéakopríloha
k návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti „úročenie a poplatky“. Tento nárok navrhovateľka opiera
aj o ustanovenia Obchodného zákonníka a to § 369 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 22.1.2008. Aj keď v danom prípade uplatnený nárok je potrebné posudzovať

podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je potrebné poukázať na to, že samotný navrhovateľkou
uplatnený nárok na úroky z omeškania z peňažného plnenia (úrokov z úveru) vyplýva aj z ustanovenia
§ 517 ods. 2 OZ. Keďže v žiadnom z ustanovení OZ ani Obchodného zákonníka sa neuvádza, že úroky
z omeškania patria veriteľovi len pri omeškaní s plnením istiny, ale uvádza sa, že ak sa dlžník dostane
do omeškania s plnením peňažného dlhu, záväzku, ktorým sa myslí aj záväzok uhrádzať zmluvne

dohodnuté úroky z úveru a poplatky, má navrhovateľka za to, že ňou uplatnený nárok na zaplatenie
dlžnej sumy spolu s príslušenstvom vrátane nároku na úhradu úrokov z omeškania z úrokov z úveru a
poplatkov, je v celom rozsahu dôvodný. Navrhovateľka ďalej podala odvolanie aj proti výroku rozsudku
súdu prvého stupňa o trovách konania, keďže má za to, že v prípade správnej interpretácie a aplikácie
právnych noriem by bola v konaní plne úspešná a teda by mala nárok na náhradu účelne vynaložených

trov konania.Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrené

toto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušiť a vec v napadnutej zamietajúcej časti ako
aj v časti náhrady trov konania účastníkov voči sebe navzájom zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel čiastočne a to v priznaní
istiny kontokorentného úveru 165,97 Eur, úroku z úveru 70,46 Eur a úroku z omeškania vo výške 55,06
Eur, t. j. celkove 291,49 Eur s tým, že zo sumy 165,97 Eur priznal úrok z úveru 15 % ročne od 1.8.2011 do

zaplatenia a z tejto sumy tiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.8.2011. Návrhu navrhovateľky
súd prvého stupňa nevyhovel v časti týkajúcej sa požadovaných poplatkov vo výške 64,72 Eur a úroku
z omeškania zo sumy 135,18 Eur (t. j. z úroku 70,46 Eur + poplatkov 64,72 Eur), 9 % ročne od 1.8.2011
do zaplatenia. Navrhovateľkou požadované poplatky vo výške 64,72 Eur nepriznal z dôvodu, že tieto
navrhovateľka nešpecifikovala a podľa názoru súdu ani neboli medzi účastníkmi dohodnuté. Preto súd

nepriznal ani príslušenstvo, úroky z omeškania k uvedenej pohľadávke. Ďalej nepriznal súd prvého
stupňa úroky z omeškania z úrokov 70,46 Eur, pretože podľa oznámenia o povolení prečerpania bol
dohodnutý úrok debetný a úrok z omeškania, z ničoho však nevyplýva, že bol dohodnutý aj úrok z úroku.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje

viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto
smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

Odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje dostatok
skutkových a právnych záverov v tom smere, na základe akých skutočností súd prvého stupňa dospel k
záveru, že navrhovateľkou žiadané poplatky vo výške 64,72 Eur neboli navrhovateľom ani špecifikované
a ani medzi účastníkmi dohodnuté, keď pre tieto skutkové a následne aj právne závery nemal súd prvého

stupňa dostatočné podklady. V prvom rade je potrebné uviesť, že sa súd prvého stupňa vyporiadal
po skutkovej stránke s danou vecou bez toho, aby sa oboznámil so zmluvou o povolenom prečerpaní
zo dňa 22.1.2008 uzatvorenou ku Zmluve o ČSOB Aktívnemu kontu a príslušnými Obchodnými
podmienkami. Navrhovateľkou predložené Obchodné podmienky nemožno pre absenciu dátumu ich
účinnosti dostatočne identifikovať.

Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V danej veci je potrebné prisvedčiť navrhovateľke, že pokiaľ súd prvého stupňa akceptoval vydanie
platobného rozkazu na základe návrhu navrhovateľky, ktorý následne pre nemožnosť doručenia

odporkyni súd prvého stupňa zrušil a v ďalšom konaní rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa účastníci
konania nedostavili, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súd navrhovateľku nevyzýval k
predloženiudokladov,ktorézákladnýprávnyvzťah medziúčastníkmiupravovali(zmluvuobežnomúčte,
zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXX R, obchodné podmienky, na ktoré údajne zmluva o
prečerpanípoukazuje),odňalnavrhovateľkemožnosťkonaťpredsúdom.Následnepotomnedostatočne

zistil skutkový stav v danej veci a vec predčasne právne posúdil, preto bolo potrebné rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov
zrušiť a vec v týchto častiach vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 OSP
doplní dokazovanie v naznačenom smere, vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením

§ 157 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.