Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11Er/140/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610203061
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7610203061.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod č.k. EX 1224/10, na návrh oprávneného
GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56 IČO 35 838 825, právne zastúpeného HMG &
PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12 IČO 35 885 459 proti povinným: 1/ C. Ž., U.. X.X.XXXX,
R. R. XXX, X/ C. D., U.. XX.X.XXXX, U. R. R. XXX, X/ B. Ž., U.. X.XX.XXXX, R. R. XX K. X/ R. Ž., U..

XX.X.XXXX, R. R. XX o vymoženie 107,88 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávneného z a v ä z u j e uhradiť exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému spoločne a nerozdielne trovy
exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného a poverenia tunajšieho súdu č. 5810 049890 zo dňa 18.3.2010 súdny

exekútor začal exekúciu proti povinným.

Exekútor predložil súdu podanie povinných v 1. 3. a 4. rade označené ako podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty. V podaní povinní uplatnili námietku premlčania práva
oprávneného v zmysle ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka.

Exekútor súdu zároveň predložil podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému v 2. rade z dôvodu
jeho úmrtia dňa 21.2.2010, t.j. pred začatím exekučného konania.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto

alebo osobitného zákona.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžníkpísomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

- 2 -

Tunajším súdom je vedené exekučné konanie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu
Okresného súdu Spišská Nová Ves č. Ro 57/92 zo dňa 21.1.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 13.2.1992. Exekučné konanie začalo dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie,
ktorý oprávnený u exekútora podal dňa 23.2.2010. Do začatia exekučného konania teda uplynula doba
10 rokov a právo oprávneného na vymoženie jeho pohľadávky je premlčané. Súd preto exekúciu voči
povinným v 1., 3. a 4. rade zastavil.

Zo spisu tunajšieho súdu č. 5D 45/2010 mal súd preukázané, že povinný v 2. rade dňa 21.2.2010, t.j.
pred začatím exekučného konania zomrel.

Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci ( podmienky konania ).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný v 2.
rade ešte pred začatím exekučného konania zomrel, a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
súd exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd preskúmal predložený súpis exekútora v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z.z. a zaviazal oprávneného
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia uhradiť trovy exekúcie v sume 39,83 eur. Oprávnený zavinil
zastavenie exekúcie, pretože žiadal vykonať exekúciu po uplynutí premlčacej lehoty, pričom povinní v 1.,

3. a 4. rade využili svoje právo a vzniesli námietku premlčania. Zastavenie exekúcie zavinil i vo vzťahu k
povinnému v 2. rade, ktorý zomrel ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovy pozostávajú
z minimálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur plus 20 % DPH 6,64 eur.

Podľa vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. pri rozhodovaní o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie sa
odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej

činnosti. Ak súd zastaví exekúciu len čiastočne pri určovaní odmeny exekútora sa postupuje podľa
§ 5 alebo § 7 až 13. Ak pri exekúcii na peňažné plnenie exekútor vymôže časť pohľadávky pred jej
zastavením, pri určovaní odmeny sa postupuje podľa § 5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj
to, že súd môže uložiť oprávnenému v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nahradenie iba
nevyhnutných trov exekúcie, súd- 3 -

exekútorovi priznal minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl., a nie aj odmenu za zriadenie
exekučného záložného práva v zmysle § 6 cit. vyhl.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e možné podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový s

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.