Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/61/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207010082
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6207010082.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí dňa 30. októbra 2012 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša
prejednal odvolanie obžalovaných C. R. a C. H. proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 5.
4. 2012, sp. zn. 8 T 32/07 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 pím. b), c), f) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši
z 5. 4. 2011, sp. zn. 8 T 32/07.
Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. R. uznaný za vinného z trestného činu všeobecného
ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 a C. H. z trestného činu
všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. b), ods.3 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005
v podstate na tom skutkovom základe, ako je to rozvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
na stranách 1 až 2.

Obžalovanému C. R. bol za to uložený trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Obžalovanému C. H. bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov, výkon ktorého mu bol tiež odložený na skúšobnú dobu
dvoch rokov.

Pokiaľ ide o náhradu škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených Y. G.,
Allianz Slovenskú poisťovňu a.s., Dolná 62, Banská Bystrica, Y. M., Y. M., F. F., G. G., Y. Y., Y. T., C. W.,
K. R., C. G., K. N., B. I., E. D., G. G., H. E., H. F., B.. B. M., K. R., C. E. a Spoločenstvo vlastníkov bytov
JUH, Písecká 5, Veľký Krtíš odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na občianskosúdne konanie.

Okresný súd svoj rozsudok zdôvodnil tým, že bolo riadne preukázané miesto vzniku požiaru a to v
bytovom jadre na jedenástom poschodí v byte poškodenej M., ako aj jeho príčina. Prvotné zahorenie
nastalo v priestore bytového jadra v časti WC tesne nad podlahou a v blízkosti odpadových kovových rúr
vodovodného potrubia. Zo znaleckého posudku KEU PZ Košice, ako aj znalca pribratého vyšetrovateľom
a odborného vyjadrenia OR HaZZ Modrý Kameň jednoznačne vyplýva, že na tomto mieste sa nachádzali
horľavé látky, pričom pri deštrukčných prácach došlo k uvoľneniu zabetónovaných prechodov medzi
jednotlivými bytovými jednotkami bytových jadier. Pri rozbrusovaní oceľových rúr dochádzalo k vzniku
lietajúcich iskier, ktoré dopadali na stenu bytového jadra a pomalým odovzdávaním tepla vytvorili
podmienky na vznietenie. Obžalovaní C. R. a C. R. neboli vybavení hasiacimi prístrojmi a taktiež nebolo
zistené, že by miesto pílenia polievali vodou. Aj keď v rozpore s týmto je znalecký posudok B.. G. D..,
ktorý určil miesto vzniku požiaru v byte poškodeného F. F. na ôsmom poschodí, okresný súd poukazuje
na výpoveď svedkyne Y. G., ktorá býva na desiatom poschodí a uviedla, že po upozornení svedkom Q.

C. otvorila kúpeľňové dvere, pričom videla zvrchu od bytu M. cez škáročky prenikať dym do kúpeľne a
následne po otvorení dverí na WC zvrchu od bytu M. šľahali plamene.

Pokiaľ ide o pochybenie Spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré neohlásilo rekonštrukčné práce na
Mestskom úrade vo Veľkom Krtíši mal súd za to, že povinnosť zabezpečiť protipožiarne opatrenia prešli
na základe uzavretej zmluvy na dodávateľa, teda na firmu obž. H.. Vyplýva to aj z ďalšieho postupu
obžalovaného, ktorý sa v príkaze č. 17/2005 zaoberal formálne protipožiarnymi opatreniami. Napriek
vydanému príkazu mal súd za to, že obžalovaný H. riadne nezabezpečil realizáciu opatrení na ochranu
pred požiarmi ani podmienkami pre plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky. K uvedenému príkazu
nie je pripojené potvrdenie o oboznámení sa s jeho obsahom zamestnancami. Aj z výpovede svedka
G. H. vyplynulo, že zamestnanci určení na výkon prác neboli s týmto príkazom riadne oboznámení.
Obž. H. ako zodpovedná osoba tak vyslal na pracovisko zamestnancov, ktorí neboli preukázateľne
odborne pripravení a vybavení na výkon prác daného charakteru a práce vykonávali bez potrebných
protipožiarnych opatrení. Obž. C. R. a C. R. pristúpili k výkonu prác len na základe ústneho príkazu
majstra
V. bez písomného pracovného pokynu a určeného konkrétneho technologického postupu. Neboli ani
zabezpečení žiadnym protipožiarnym opatrením napriek tomu, že vzhľadom na ich doterajšiu prax,
pracovné skúsenosti a odborné vzdelanie, ako aj predchádzajúce školenia o bezpečnosti práce si museli
byť vedomí zvýšeného rizika vzniku požiaru vzhľadom na prácu s brúsiacim zariadením v uzavretých
priestoroch a blízkych horľavých materiáloch. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že neboli vybavení
hasiacimi prístrojmi a žiadny zo svedkov nevidel, že by mali vedro s vodou. Obž. C. R. sa nesprával
ako člen protipožiarnej asistenčnej hliadky, nakoľko vykonával práce spoločne so spoluobžalovaným R..
Obidvaja sa bez primeraných dôvodov spoliehali, že svojou nečinnosťou nespôsobia žiadne nežiadúce
následky.

K veci je potrebné pre úplnosť dodať, že okresný prokurátor podal obžalobu dňa 13. 4. 2007 pod sp. zn.
Pv 830/05-81 aj na C. R., pričom okresný súd trestné stíhanie podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 9
ods. 1 písm. b) Tr. por. proti C. R. zastavil z dôvodu, že obžalovaný dňa 18. 10. 2010 zomrel.

Proti rozsudku podali odvolanie tak obžalovaný C. H., ako aj obžalovaný C. R.. Obžalovaný C. R. v plnom
rozsahu poprel svoje zavinenie na spáchaní skutku, teda že si neplnil povinnosti a v dôsledku zanedbania
jeho povinností došlo k vzniku požiaru a k spôsobeniu škody. Poukazoval na znalecký posudok znalca
B.. L. T., znalca z odboru: Požiarna ochrana a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, keď znalec
jednoznačne konštatoval, že znaleckým šetrením sa nepodarilo zistiť, že podnikajúca osoba - C. H. pred
samotným výkonom prác v bytovom dome na Píseckej č. 5 vo Veľkom Krtíši vydal a preukázateľne poučil
C. R. a C. R. s technologickým predpisom montáže a demontáže potrubných rozvodov a taktiež, že by bol
vydal pokyny na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiarov a poučil tak svojich zamestnancov C. R. a C. R.. B.. T. konštatoval a určil, že požiar
vznikol na 11. poschodí bytového domu v byte patriacom Y. M. v priestore inštalačnej šachty, príčinou
vzniku požiaru bolo vykonávané delenie kovového potrubia za použitia zariadenia - uhlovej brúsky a za
súčasného vzniku horúcich iskier, ktoré narážali na voľnú plochu horľavých látok. Ďalší znalec B.. G.,
znalec toho istého odboru určil miesto vzniku požiaru na VIII. poschodí obytného domu a ako možnú
príčinu požiaru určil nedopalok cigarety. Tieto dva posudky sú diametrálne odlišné a prvostupňový súd
sa nevysporiadal so závermi a odlišnosťami týchto posudkov, keď nerešpektoval stanovisko znalca B..
T. ohľadom zavinenia obžalovaného R.. Obž. R. a už nebohý obž. R. pri svojich výpovediach uviedli,
že so sebou mali vedro s vodou, ako i hasiaci prístroj, pričom ich obhajoba spochybnená nebola. Ďalej
poukazoval na to, že odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí vytkol prvostupňovému súdu, ktorý
neskúmal právnu subjektivitu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Píseckej č. 5 vo
Veľkom Krtíši. Takéto skúmanie a posúdenie má vplyv na posúdenie povinnosti objednávateľa v zmluve
o dielo, ktorá bola uzavretá medzi obž. H. a Spoločenstvom bytov. V zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky č. 121/02
o požiarnej prevencii malo Spoločenstvo vydať písomný pokyn na zabezpečenie ochrany pred požiarmi,
pokiaľ túto povinnosť zmluva nepreniesla na dodávateľa. Pokiaľ by si Spoločenstvo splnilo svoju úlohu,
t.j. ohlasovaciu povinnosť na Stavebnom úrade vo Veľkom Krtíši, mohlo sa predmetnému požiaru
predísť aj z toho dôvodu, že stavebný úrad by zrejme požadoval za potrebné predložiť všetky doklady
potvrdzujúce splnenie protipožiarnych opatrení. Prvostupňový súd podľa jeho názoru výrazne pochybil,
keď uznal obž. R. vinným zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2
písm. c) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, keď sa nevysporiadal so závažnými okolnosťami, ako je

ustálenie miesta vzniku požiaru, príčinou vzniku požiaru a porušenie povinnosti zo strany Spoločenstva
vlastníkov bytov JUH. Domáhal sa potom zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby.

Obž. C. H. poukazoval na to, že okresný súd v zhode s obžalobou ustálil jeho vinu, keď ako podnikajúca
osoba, aj keď sa priamo na prácach nepodieľal:
a) nezabezpečil realizáciu opatrení na ochranu pred požiarmi pri činnostiach spojených so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru, ktoré vyplýva z písomného príkazu č. 17/2005 zo 4. 11. 2005 Z.z.,
b) následne nezabezpečil podmienky pre plnenie úloh požiarnej asistenčnej hliadky v zmysle § 19 ods.
3, 4 vyhlášky č. 121/2002 Z.z.
V tejto súvislosti poukazoval, že na č.l. 1094 sa nachádza príkaz č. 17/2005 vydaný podľa § 3 ods. 3
vyhlášky č. 121/2002 o požiarnej prevencii, kde je uvedený postup prác so zabezpečením požiarnej
ochrany, kde je uvedený člen protipožiarnej ochrany. Táto skutočnosť je potvrdená aj samotnými
zamestnancami, ktorí priznali, že s príkazom boli oboznámení. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie
a vyhodnotil skutkové závery tak, že ustálil miesto vzniku požiaru na 11. poschodí a rovnako v zmysle
obžaloby ustálil príčinu vzniku požiaru. Akceptoval však, že vyhodnotil príkaz podľa § 3 vyhlášky č.
121/02 Z. z., pričom pochybenie na strane Spoločenstva vlastníkov súd nevzhliadol, keď mal za to,
že povinnosť zabezpečiť protipožiarne opatrenia prešli na základe uzavretej zmluvy na dodávateľa,
teda na firmu obžalovaného. V konečnom dôsledku vyslovil, že mal prijať len formálne protipožiarne
opatrenia. Podľa jeho názoru okresný súd nedodržal základné ustanovenia trestného procesu, keď
zasiahol do práv obžalovaného a jednoznačne vykladá dôkazy v jeho neprospech. Poukazuje na
stanovisko odvolacieho súdu, kde je konštatované účasť Spoločenstva vlastníkov na porušení predpisov,
pretože ak by Spoločenstvo vlastníkov bytov JUH, Písecká 9 oznámilo prestavbu - rekonštrukčné práce
stavebnému úradu, tento by bol určil základné podmienky týkajúce sa aj výkonu opatrení vo vzťahu k
požiarnej prevencii. Záver súdu, že obžalovaný R. a nebohý R. pristúpili k výkonu práce len na základe
ústneho príkazu, je v príkrom rozpore s vykonanými dôkazmi a súd neprihliadol na výsluch samotných
zamestnancov, ako aj výsluch svedka V. a H. v počiatočných štádiách konania. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na závery znaleckého posudku znalca G., ktorý mal iné závery o povinnostiach, ktoré
mal vykonať pred začiatkom prác. Nebolo prihliadnuté k tomu, že niektorí členovia pracovnej skupiny sú
fajčiari a na pracovisku sa voľne pohybovali aj fajčiari užívacích bytov a znalec tak rozviedol aj možnú
alternatívu vzniku a rozvoja požiaru od tlejúcej cigarety. B.. G. k porušovaniu predpisov zaujal stanovisko,
„Podľa mne dostupných materiálov pán H. v prípade SVB JUH mal pred začatím prác spracované
materiály, ktoré mu ukladá legislatíva na úseku pred požiarmi. Požiarny štatút bol spracovaný na základe
požiadaviek zák. č. 314/2001 Z. z., školenie pre protipožiarne hliadky vykonal B.. C. Z. v zmysle vyhlášky
č. 121/2002 Z. z. a školenie bolo vykonané podľa požiarneho štatútu firmy pred začatím demontážnych
prác a asistenčná požiarna hliadka bola ustanovená písomným príkazom“. Domáhal sa potom, aby
krajský súd rozhodol vo veci na neverejnom zasadnutí s tým, aby podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr.
por. zrušil rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju znova prejednal a rozhodol, alternatívne v prípade nariadenia verejného zasadnutia o odvolaní, aby
po preskúmaní napadnutého rozsudku bol zrušený rozsudok prvého stupňa s tým, aby boli dodržané
všetky skutkové a právne názory odvolacieho súdu.

K veci je potrebné poznamenať, že krajský súd sa odvolaním obžalovaných zaoberá už po druhýkrát,
pretože dňa 24. 8. 2011 uznesením sp. zn. 4To 24/11 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, pričom nariadil okresnému súdu v akom rozsahu je potrebné dokazovanie
doplniť tak, ako to vyplýva z tohto uznesenia na strane 1527-1528 spisu.

Krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal v podstate všetky dostupné dôkazy, na základe
ktorých však opätovne neustálil skutočný stav veci, keď neprihliadol na novovzniknuté skutočnosti, aj
keď ich konštatuje a týmito sa vôbec nezaoberal.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a predovšetkým súd, ktorý rozhoduje
o konečnom stave veci hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný
súd sa dôsledne týmto zákonným ustanovením nezaoberal.

Po zrušení pôvodného rozsudku okresný súd vypočul na hlavnom pojednávaní svedka G. H., predsedu
Spoločenstva vlastníkov bytov JUH Veľký Krtíš, Y. R., vedúcu Stavebného úradu vo Veľkom Krtíši, D. H.,
svedka ktorý býval v bytovke a umožňoval prístup zamestnancom firmy Steam k vykonávaniu činnosti,
B.. D. Y. zamestnanca Mestského úradu vo Veľkom Krtíši investičného oddelenia - ohlasovania drobných
stavieb.

Svedkyňa Y. R., ako vedúca Stavebného úradu vo Veľkom Krtíši vo svojej svedeckej výpovedi uviedla,
že Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUH so sídlom Písecká 9, Veľký Krtíš bolo
stavebníkom, ktorý sa dopustil priestupku, keďže si nesplnil svoju povinnosť nahlásiť práce stavebnému
úradu. Vykonávané práce bol stavebník povinný nahlásiť, čo však neurobil.

Zo svedeckej výpovede B.. D. Y., zamestnanca Mestského úradu vo Veľkom Krtíši investičného
oddelenia - ohlasovania drobných stavieb vyplýva, že povinnosť nahlásenia stavebných úprav je na
stavebníkovi, t.j. v tomto prípade na objednávateľovi prác. Svedok poukázal na § 55 stavebného zákona,
podľa ktorého práve požiarna bezpečnosť vyžadovala ohlásenie stavby, čo stavebník SVBaNP JUH
neurobil. Uviedol, že pokiaľ by si bol stavebník túto povinnosť splnil, nemuselo dôjsť k požiaru, lebo
vo vydanom oznámení, v ktorom by bol vydaný súhlas s prácami, by boli vyšpecifikované všetky
protipožiarne bezpečnostné opatrenia, ktoré má dodržať. Zároveň zdôraznil, že dodávateľ stavebných
prác, t.j. obžalovaný H. nie je účastníkom stavebného konania, teda SVB JUH nemohlo túto zákonnú
povinnosť preniesť na dodávateľa stavebných prác a bolo povinné ako investor stavby zabezpečiť
protipožiarne opatrenia.

Prvostupňový súd teda pochybil, keď v rozpore s vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami síce
konštatuje pochybenie SVB JUH, keď títo neohlásili stavebné práce na Mestskom úrade vo Veľkom
Krtíši, dospel však k mylnému názoru, že povinnosť zabezpečiť protipožiarne opatrenia prešli na základe
uzavretej zmluvy o dielo na zhotoviteľa (viď str. 15-16 rozsudku). Je nutné uviesť, že v čl. VII bod 3.
„Záverečné ustanovenia“ Zmluvy o dielo č. XX/XXXX je síce uvedené, že zhotoviteľ zodpovedá za
bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov zhotoviteľa, zásad požiarnej ochrany a vyhl. č. 111/75Zb.,
avšak z tohto ustanovenia zmluvy nevyplýva, že zákonné povinnosti dané SVBaNP JUH podľa § 3 ods.
4 vyhl.. č. 121/2002 Z.z. prechádzajú na zhotoviteľa diela. Pokiaľ by si bolo SVBaNP splnilo zákonnú
ohlasovaciu povinnosť, bolo by disponovalo oznámením vystaveným Mestským úradom vo Veľkom
Krtíši, z ktorého by vyplývali presné konkrétne povinnosti mu dané na zabezpečenie protipožiarnej
ochrany. Až následne všetky povinnosti vyšpecifikované v tomto oznámení, mohol zmluvne preniesť
na zhotoviteľa, čo však neurobil. Z toho dôvodu právny názor prvostupňového súdu, že pochybenie
SVBaNP JUH spočívajúce v neohlásení stavby nemá vplyv na zavinenie vzniku požiaru, je mylné a v
rozpore so zisteným skutkovým stavom. Konštatovanie prvostupňového súdu, že postup obžalovaného
H., ktorý robil protipožiarne opatrenia nasvedčuje tomu, že zmluvou o dielo boli na neho prenesené
všetky zákonné protipožiarne povinnosti zo SVB JUH je taktiež mylné, nakoľko postup obžalovaného H.
bol práve v súlade s už uvedeným čl. VII bod 3. „Záverečné ustanovenia“ Zmluvy o dielo č. XX/XXXX,
ktorý však nenahrádzal povinnosti dané zákonom SVBaNP, ktoré bolo povinné si zabezpečiť okrem
iného aj vlastnú protipožiarnu hliadku v súlade s § 3 ods. 4 vyhl. č. 121/2002 Z.z., pretože zhotoviteľ C.
H. STEAM vykonával dielo pre inú právnickú osobu a to SVB JUH.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaných C. R. a C. H. spôsobením všeobecného nebezpečenstva a
spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. u obžalovaného
C. R. a trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák.
účinných do 31. 12. 2005, keď obžalovaný C. H. mal porušiť dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho
povolania najmä tým, že nezabezpečil realizáciu opatrení na ochranu pred požiarmi, pri činnostiach
spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ktorý vyplýva z písomného príkazu číslo

17/2005 zo 4. 11. 2005 a následne nezabezpečenia podmienky pre plnenie úloh protipožiarnej
asistenčnej hliadky v zmysle § 19 ods. 3, 4 vyhl. 121/2001 Z.z., pričom C. R. bez realizácie predpísaných
protipožiarnych opatrení mal pristúpiť k vykonávaniu činností so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru
spolu už s nebohým C. R., krajský súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, ktoré exkulpujú obidvoch
obžalovaných z naplnenia skutkovej podstaty žalovaných trestných činov.

Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný C. H. rámcovo vytvoril všetky predpoklady po organizačnej
aj bezpečnostnej stránke, aby vykonal dielo v súlade so zmluvou o dielo a platnými právnymi predpismi.
Vydal príkaz č. 17/2005 v zmysle § 3 ods. 3 vyhl. č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii s uvedením
postupu prác , so zabezpečením požiarnej ochrany, s uvedením člena protipožiarnej ochrany, a to C. R..

Taktiež nemožno povedať, že by obžalovaný C. R. svojim konaním, ktoré spočívalo v odpiľovaní
vodovodného potrubia rozbrusovacou pílou, prekročil hranicu bezpečnostného rizika. V prípade
možného vzniku požiaru, začínajúci požiar mohol byť uhasený vedrami s vodou, prípadne hasiacim
prístrojom, pokiaľ by člen protipožiarnej hliadky, v rozpore s jeho povinnosťami vyplývajúcimi mu z tejto
funkcie a to nebohý C. R., nebol odišiel cez obedňajšiu prestávku z rizikového pracoviska. Z tohto dôvodu
riešenie otázky, kde požiar vznikol, nie je zásadnou otázkou, ktorú by bolo potrebné ďalej skúmať,
pretože znalecké posudky si navzájom odporujú. V prípade včasného spozorovania požiaru, mohlo dôjsť
k jeho zlikvidovaniu v počiatočnom štádiu a zabráneniu vzniku škody.

Z týchto dôvodov krajský súd opätovne zrušil rozsudok okresného súdu, pretože vykonanými dôkazmi
nebolo preukázané spôsobenie všeobecného nebezpečenstva obžalovanými C. R. a C. H. a právne
úvahy o vine obžalovaných nie sú v súlade s preukázanými dôkazmi.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Keďže žiadne nové dôkazy už nie je potrebné vykonať, postačí keď sa okresný súd obmedzí len na
prehodnotenie už vykonaných dôkazov a zváži postup podľa § 285 Tr. por.

Krajský súd o odvolaní obžalovaných rozhodol podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. na neverejnom
zasadnutí a to z toho dôvodu, že v konaní okresného súdu sa vyskytli také chyby, ktoré nebolo možné
odstrániť na verejnom zasadnutí.
Odvolanie obidvoch obžalovaných bolo dôvodné, preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.