Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609010349
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2609010349.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci obžalovanej G. A., rod. P., pre trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v
znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu v Senici zo dňa 06.02.2012 pod sp. zn. 2T/152/2009, na neverejnom zasadnutí konanom dňa

04.09.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm.b/, písm.c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku Trestného poriadku vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Senici bola obžalovaná G. A., rod. P. uznaná za vinnú z trestného činu
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, na skutkovom základe, že

obžalovaná G. A., rod. P. v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2005 v X. vyhľadala osobu F. U., o

ktorom vedela, že disponuje väčšou finančnou hotovosťou za odpredaj trojizbového bytu a ponúkla mu
zabezpečenie jednoizbového bytu v osobnom vlastníctve, za ktorým účelom zorganizovala stretnutie s
S. C. a P. T. /obaja už právoplatne odsúdení/ a pod zámienkou zabezpečenia bytu prevzala v presne
nezistenom čase v mesiaci jún 2005 od F. U. sumu 22.839,69 Eur (688.000,- Sk), dňa 01.07.2005 sumu
995,82 Eur (30.000,- Sk) pre právnika a sumu 1.991,64 Eur (60.000,- Sk) ako zálohu na kúpu bytu,
pričom S. C. dňa 29.06.2005 zabezpečil nasťahovanie F. U. bez právneho titulu s dispozíciou k nájmu

do bytu č. XX na ulici J. O. XXX/XX v X. nájomcu F. F., kde býval až do 16.9.2005, kedy mu S. C.
zabezpečil iba pridelenie nájomného bytu č. XX na M. ulici v X. od P. X., za ktorý zaplatil iba dlžné
nájomné po neplatičoch v sume 1.748,59 Eur (52.678,- Sk), pričom prevzatú finančnú hotovosť na kúpu
bytu v osobnom vlastníctve si ponechali pre svoju potrebu, čím F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č.
XXX spôsobili škodu vo výške 25.824,86 Eur (778.000,- Sk),

Za to súd obžalovanej podľa § 250 odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. uložil trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 58 odsek 1 písm.a/, § 59 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd výkon trestu
obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného Q. P. a S. P., ako aj poškodeného F. U.

odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná G. A., rod. P., ktorá sa
prostredníctvom svojho obhajcu domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V dôvodoch odvolania obžalovaná poukázala predovšetkým na to, že okresný súd pri prejednávaní
predmetnej veci sa v nedostatočnej miere vysporiadal so všetkými dôkazmi preukazujúcimi nevinu
obžalovanej a to predovšetkým pokiaľ ide o výpoveď poškodeného zo dňa 03.10.2005, keď poškodený
mal uvádzať, že v čase keď ho sťahovali C. a T., tak títo mali vo svojej dispozícii sumu 688.000,- Sk,
ktoré im odovzdala obžalovaná. Táto výpoveď podľa obžalovanej preukazuje, že obžalovaná si peniaze,

ktoré jej zveril poškodený, neponechala pre vlastnú potrebu, ale v zmysle dohody s poškodenými ich
odovzdala S. C. a P. T..
Rovnako poukázala na to, že okresný súd nevykonal dôkazy svedčiace o nevine obžalovanej a to
predovšetkým nevypočul S. C., ktorý mal potvrdiť prevzatie sumy 22.837,41 Eur od obžalovanej na
zabezpečenie bytu pre poškodeného. Podľa jej názoru vykonanie tohto dôkazu má zásadný význam
bez ktorého nie je možné ustáliť skutkový stav veci. Rovnako poukázala na to, že okresný súd sa

nezaoberal pravdivosťou tvrdenia poškodeného týkajúce sa vyplatenia sumy 22.837,41 Eur obžalovanej
na notárskom úrade JUDr. Q. X.. Z výpovedí svedkov O. X. totižto vyplýva, že priamo na Notárskom
úrade nikdy nedochádzalo k vyplácaniu peňazí tak, ako to tvrdil poškodený a že JUDr. X. nikdy
nevystavoval ani potvrdenia o vyplatených peniazoch medzi zmluvnými stranami, čo je v zásadnom
rozpore s výpoveďou poškodenej.

Obžalovaná ďalej poukázala i na výpoveď svedka P. T., ktorý v podstate jej tvrdenia na hlavnom
pojednávaní potvrdil. Rovnako obžalovaná spochybňuje závery znaleckého posudku z odboru písmo
znalectva na základe ktorého I. stupňový súd dospel k záveru o vine obžalovanej, pričom poukázala
na to, že znalec s jednoznačnosťou neurčil, že podpis na pokladničnom doklade vypísala obžalovaná

a taktiež s jednoznačnosťou nevylúčil, že by podpis napísal poškodený U.. Na základe uvedených
skutočností sa preto domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania, krajský súd podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podať odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej
je dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostiatovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v
trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, ak v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významným i pre rozhodnutie,
- ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a súčasné dôvody odvolania obžalovanej
podanej prostredníctvom jej obhajcu je potrebné uviesť, že súd I. stupňa pochybil, keď na podklade takto
vykonaného dokazovania vyniesol vo veci odsudzujúci rozsudok.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na dôvody odvolania obžalovanej, ktoré krajský súd v plnom
rozsahu akceptoval.
Je nesporné, že doposiaľ vykonané dôkazy nevytvárajú jednotnú a ucelenú reťaz dôkazov, na základe
ktorých by bolo možné ustáliť skutkový stav, a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť
vinu obžalovanej. V tomto smere preto rozsudok okresného súdu, krajský súd považoval za predčasný.

Okresný súd vinu obžalovanej založil najmä na výpovedi poškodeného F. U., ktorého nebolo možné
vypočuť na hlavnom pojednávaní z dôvodu jeho úmrtia, avšak vierohodnosť jeho výpovedi z prípravného
konania bola potvrdená znaleckým dokazovaním. Rovnako podľa názoru okresného súdu vina
obžalovanej bola preukázaná aj znaleckým posudkom znalca JUDr. G. A. z ktorého vyplýva, že
skutočnosti uvádzané poškodeným týkajúce sa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 01.07.2005
t.j.to,žehonenapísalaninepodpísalsúpravdivé.Súdvďalšompoukázalinapodpornúvýpoveďsvedka

F. F. z ktorej bolo preukázané, že na konci mesiaca jún 2005 bol nútený sa vysťahovať zo svojho bytu
na ulicu J. O. v X. z dôvodu, že mu mali S. C. a jeho spoločníci zohnať 1-izbový byt, pričom niekoľko dní
potom, sa do uvedeného bytu nasťahoval poškodený F. U.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa P. X.
z ktorej vyplýva, že F. F. byt odovzdal dňa 22.06.2005, pričom dohodu o ukončení nájmu podpísal dňa
31.08.2005. Z dôvodu úmrtia k danej veci nemohol byť vypočutý svedok Dr. Q. X. - notár, pred ktorým

malo dôjsť na jeho notárskom úrade k odovzdaniu a prevzatiu peňazí za kúpu bytov.
Usvedčujúce dôkazy na ktoré poukazuje okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku však krajský súd
považoval za nepostačujúce a predčasné pre vyslovenie jednoznačných záverov o vine obžalovanej.
V prvom rade v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okresný súd pri vytýčení hlavného pojednávania
do zoznamu vykonania dôkazov akceptoval návrh okresného prokurátora na vykonanie dôkazov na

hlavnom pojednávaní v rámci ktorého bolo potrebné vypočuť aj svedka S. C., ktorý dôkaz však na
hlavnom pojednávaní nebol vykonaný z dôvodu, že S. C. rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v
Pezinku v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR bol uznaný vinným z pokusu obzvlášť závažného
zločinu vydierania podľa § 20 k § 14 odsek 1 k § 189 odsek 1, odsek 3 písm.b/ Trestného zákona a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon

trestu s maximálnym stupňom stráženia, pričom v čase konania hlavného pojednávania sa zdržoval na
neznámom mieste v cudzine a na neho bol vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu, ktorý nebol
realizovaný.
Je však v tejto súvislosti potrebné poznamenať, že výsluch tohto svedka i podľa názoru krajského súdu
je nepochybné takým dôkazom, bez ktorého nie je možné vo veci jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybnostírozhodnúť,čiužovinealebonevineobžalovanej.Vtejtosúvislostijepotrebnépoznamenať,
že obžalovaná spolupracovala práve so svedkom S. C. a P. T. a preto tento svedok svojou výpoveďou
môže objasniť všetky okolnosti, na ktoré obžalovaná tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom
pojednávaní poukazovala.
Výpoveď tohto svedka je nepochybne potrebné aj z toho dôvodu, že samotné vo veci vykonané dôkazy

sami o sebe nepostačujú k tomu, aby vo veci mohlo dôjsť k spoľahlivému a jednoznačnému záveru
o vine alebo nevine obžalovanej. Obžalovaná v priebehu celého trestného konania spáchanie trestnej
činnosti jednoznačne popiera a je treba dať za pravdu obžalovanej v tom smere, že sú tu určité
pochybnosti najmä pokiaľ ide o preberanie peňazí u notára JUDr. Q. X., ktorý tiež v predmetnej veci
nemohol byť vypočutý v dôsledku jeho úmrtia. Je však potrebné uviesť, že výpoveď obžalovanej v

tomto smere potvrdila i svedkyňa X., ktorá jednoznačne poukázala na to, že i keď nebola prítomná pri
odovzdávaní peňazí, rozhodne zotrvala na tom, že priamo na notárskom úrade nikdy nedochádzalo k
vyplácaniu peňazí tak, ako to tvrdil poškodený. Svedkyňa taktiež na hlavnom pojednávaní uviedla, že
notár JUDr. X. s toho dôvodu nevystavoval ani potvrdenia o vyplatených peniazoch medzi zmluvnými
stranami, čo je tiež zásadnom v rozpore s výpoveďami poškodeného. Tiež v tejto súvislosti je

potrebné poukázať i na výpoveď M. W., ktorá tvrdenia svedkyne X. v celom rozsahu potvrdila. Tieto
skutočnosti sú teda v zrejmom rozpore s tvrdeniami poškodeného, ktorého výpoveď však na druhej
strane vykonaným znaleckým dokazovaním bolo možné považovať za výpoveď vierohodnú. Rovnako v
prospech obžalovanej vyznieva i výpoveď svedka P. T., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že obžalovaná s ním nemala žiadne dohody ohľadom predaja nehnuteľností a ani deľby peňazí.

Svedok potvrdil, že on viezol poškodeného k notárovi spolu s S. C.. I táto skutočnosť sa javí v rozpore
s výpoveďou poškodenej, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že u notára bola s ním len obžalovaná
G. A.. Rovnako svedok T. vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že so samotným poškodeným jednal
len svedok C.. Tieto významné skutočnosti vnášajú jednoznačne pochybnosti do tvrdenia samotnéhopoškodeného, ktorá tvorí základ pre odsudzujúci rozsudok. S takýmto záverom okresného súdu sa
preto krajský súd nemohol stotožniť a v celom rozsahu akceptoval námietky vyslovené obžalovanou
v dôvodoch odvolania.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v
predmetnej veci rozhodol predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a preto bolo
potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o závery I. stupňového súdu ohľadom vypustenia skutku v bode 1/ obžaloby týkajúceho sa
poškodených Q. a S. P., s týmito závermi I. stupňového súdu sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje

a v dôvodoch len poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.