Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/428/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606203381
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5606203381.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
AK Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému B. Š., A.. XX. XX. XXXX, W. T. XXX, XXX XX D. M.,
pre vymoženie pohľadávky vo výške 334,59 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
Mgr. Mariánom Kráľom so sídlom Exekútorského úradu v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, 026 01 Dolný

Kubín pod sp. zn. EX 283/06, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á .

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 171,74 eura a to v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom sa dňa 25. 05. 2006 začalo exekučné konanie pod sp.
zn. EX 283/06 na vymoženie pohľadávky vo výške 334,59 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom

je notárska zápisnica spísaná notárom, JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, ulica
generála Svobodu 1069/4 pod číslom N 349/2006, NZ 4321/2006, NCRLs 4319/2006 dňa 05. 02. 2006.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 006834 zo dňa 26. 06. 2006,
ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti
s príslušenstvom a trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ
čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného
poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže
učiniť, nie je explicitne daný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne

o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celéhoexekučnéhokonaniaexofficioskúmať,čisúsplnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.(z
Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 181/2011-16 zo dňa 12. 05. 2011). Možnosť
zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie

neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania
ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v
priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky č.k. III.ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo
dňa 27. 01. 1997).

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je notárska zápisnica napísaná notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod číslom N 349/2006, NZ 4321/2006, NCRLs 4319/2006 dňa 05. 02. 2006, P..
S. O., na základe plnej moci udelenej v Zmluve o úvere číslo 5370366 zo dňa 05. 04. 2005 uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným, uznal v mene povinného dlh voči oprávnenému v celkovej výške
455,19 eura (13.713,00 Sk), pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho

zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Notárska zápisnica zároveň obsahuje súhlas s jej
vykonateľnosťou ako exekučného titulu, výšku úroku z omeškania a dátum splatnosti pohľadávky.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa § 41 Exekučného poriadku aj notárska zápisnica,

ktorá obsahuje právny záväzok, v ktorej je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska
zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje
prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť notárskej
zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť rozhodnutia

je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu, ak osoba
povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej zápisnici nastáva
vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je obsahom zápisnice. Formálna
stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí predpokladaných § 41 ods. 2

Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice pre spôsobilosť byť exekučným
titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až tento slobodný, vážny, určitý a
zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný titul, ktorému zákon priznáva
rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu prípadne iného orgánu.Vdanomprípadenesúhlasilpovinnýsvykonateľnosťounotárskejzápisniceosobne,aleprostredníctvom
splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je

prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu,
je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci
právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne
plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu

je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj
uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. V danom
prípade bola zmluvná voľnosť povinného pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu obmedzená. Zástupcu
povinného prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného
zástupcu P.. S. O.. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním
zvolenou, ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri

udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného ako aj slobodná voľba pri
výbere svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného,
ak ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať
osobu zástupcu. Oprávneným určený splnomocnenec pre povinného bol taktiež v určitom období aj
právnym zástupcom oprávneného. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu. Takýto právny
úkon potom nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na
základe uvedeného má súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z
neplatne dojednanej dohody o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v

mene povinného, ani notárska zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť,
že oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné
a široko vymedzené. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že povinný splnomocnil oprávneným určeného
zástupcu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné

predpokladať. Povinný udeľoval plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V
tom čase tak ešte reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať
aleboneuznaťprípadnýdlh,ktorýbymoholteoretickyvzniknúťvbudúcnosti.Zástupcapovinnéhonaviac
sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní
praktickypovinnéhobezjehovedomiazaviazalkpovinnostiaklehote,oktorejnemalpovinnývedomosť.

Udelené plnomocenstvo nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a
právne úkony zástupcu.

Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila

a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nedošlo
k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve a bez vedomia povinného tak došlo k určeniu lehoty na
plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej zápisnice medzi
exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár nie je pri jej spísaní
oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však nevylučuje, aby v odôvodnených

prípadoch postupoval podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z týchto dôvodov zákonodarca
ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu. Na základe uvedeného je
tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť postihnutý žiadnymi
právnymi vadami.

Ustanovenie v zmluve o úvere uvedené už v ich predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou
znamená, že dlžník nemá možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa
vopredvzdalsvojichpráv(ktorémôžuvzniknúťažvbudúcnosti)namietaťakúkoľvekskutočnosťtýkajúcu
sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného

poriadku (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 181/2011-16 zo dňa
12. 05. 2011)Neexistencia vykonateľného exekučného titulu dopadá na celé exekučné konanie vyvolané
oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej
zastaveniu predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože exekútor plnenie ešte

nevymohol a súd skúma splnenie podmienok pre zákonné vedenie exekúcie počas celej doby trvania
exekučného konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o
absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzavretej medzi povinným a P.. S. O. v zmluve o úvere,

v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je
spôsobilým exekučným titulom, a preto súd exekúciu aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 171,74 eura. Oprávnený si v návrhu na

vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 66,39 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Oprávnený predložil na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý pre absolútnu neplatnosť dohody o
plnomocenstve nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený svojim konaním procesne zavinil, že
sa exekúcia musela vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť, preto mu súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku uložil nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 132,50 eura v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky, nakoľko
v priebehu exekúcie došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky do výšky 660,46 eura. Súd uznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,62 eura za poštovné.

Súd v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou po oboznámení sa s exekútorským spisom EX
283/06 zaviazal podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora vo
výške 171,74 eura oprávneného, z toho odmena predstavuje 132,50 eura, náhrada hotových výdavkov
predstavuje 10,62 eura a uplatnená 20 % DPH (základ dane 143,12 eura) predstavuje 28,62 eura.

Súd o uplatnených trovách exekúcie oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že ich
náhrada sa oprávnenému nepriznáva, nakoľko nebol v exekúcii podaním návrhu na vykonanie exekúcieúspešný, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená pre absenciu vykonateľného
exekučného titulu.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením§9ods.2zákonač.659/2007Z.z.ozavedenímenyeurovSlovenskejrepublikeaozmene

a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Liptovský Mikuláš.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.