Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307010512
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8307010512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.06.2015, v trestnej
veci obžalovaného Ing. F. B. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2 T 117/07
zo dňa 26.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného

F. B., nar. XX.XX.XXXX vo V. nad K., trvale bytom B. č. XXX,

podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok

právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

- ako konateľ spoločnosti KARTO s.r.o. Humenné a súčasne zodpovedná osoba za vedenie účtovníctva
spoločnosti podal na Daňovom úrade v Humennom daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, kde si uplatnil odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v
tuzemsku od rôznych dodávateľov, pričom vykonanou daňovou kontrolou za uvedené obdobie, z ktorej
bol spísaný protokol č. 703/320/3021/34285/2006 zo dňa 12.07.2006, bolo zistené daňovým subjektom
porušenie § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, čím došlo k skráteniu

dane z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2005 vo výške 744.912,- Sk (24.726,55 eur),

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaného Ing.
F. B. spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

- ako konateľ spoločnosti KARTO s.r.o. Humenné a súčasne zodpovedná osoba za vedenie účtovníctva
spoločnosti podal na Daňovom úrade v Humennom daňové priznanie dane z pridanej hodnoty zazdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, kde si uplatnil odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v
tuzemsku od rôznych dodávateľov, pričom vykonanou daňovou kontrolou za uvedené obdobie, z ktorej
bol spísaný protokol č. 703/320/3021/34285/2006 zo dňa 12.07.2006, bolo zistené daňovým subjektom

porušenie § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, čím došlo k skráteniu
dane z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2005 vo výške 744.912,- Sk (24.726,55 eur),

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal okresný prokurátor odvolanie. V písomných
dôvodoch svojho odvolania vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné, pretože je
založené len na tvrdeniach obžalovaného, ktoré sú tendenčné, prezentované v snahe zbaviť sa trestnej

zodpovednosti. Považoval za neakceptovateľné tvrdenie, že obžalovaný nevedel o kúpnej zmluve
týkajúcej sa penziónu, keďže za spoločnosť Karto, s.r.o. písomnosti zakladajúce práva a povinnosti
muselipodpisovaťobajakonateliaspoločne.Vovzťahukspornémusplnomocneniu,vsúvislostisktorým
sa obžalovaný bránil tým, že podpísal len čistý papier, splnomocnenie bolo sfalšované, pričom mu v tej
dobe mal byť odcudzený občiansky preukaz, odvolateľ uviedol, že tieto skutočnosti boli preverované

políciou, pričom v tejto súvislosti vedené trestné stíhanie bolo zastavené. Za podstatné považoval
odvolateľ vyjadrenie svedka P. A., že spoločnosť Karto, s.r.o. zastupoval pri predaji penziónu jednak
z titulu funkcie jedného z konateľov a jednak ako splnomocnený zástupca druhého konateľa, pričom
predaj penziónu mal byť vyrovnaním medzi konateľmi, keďže obžalovanému bolo umožnené odkúpiť od
firmy osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6 v nadobúdacej hodnote cca 3,5 mil. Sk. Vyjadril názor, že

vedomosť obžalovaného o existencii splnomocnenia je zrejmá a formálne nezaujímanie sa o fungovanie
spoločnosti a nepreberanie poštových zásielok od svedka P. A., aj pri zjavnej existencii nedorozumení
medzi konateľmi, považoval za tendenčne. Poukázal ešte na to, že civilným súdom konštatovaná
odporovateľnosťprávnehoúkonuneznamenáabsolútnuaanirelatívnuneplatnosťzmluvyaužvôbecnie
voči obžalovanému. Vyjadril názor, že obžalovaný úmyselne nezahrnul do daňového priznania faktúry č.

01,02,03/12/2005 a doklady č. Z003,4,5, z ktorých vyplynula povinnosť odviesť daňovému úradu DPH.
V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom

rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Súd prvého stupňa si podľa pokynu odvolacieho súdu uvedeného v zrušujúcom uznesení sp. zn. 4 To
8/11 zo dňa 12.04.2011 zabezpečil aj faktúry č. 01,02,03/12/2005, kúpnu zmluvu týkajúcu sa predaja
penziónu a sporné plnomocenstvo, ich obsah však na hlavnom pojednávaní neprečítal, teda tieto
dôkazy zákonným spôsobom nevykonal a pasívnym v tomto smere zostal aj prokurátor, ktorý vykonanie

týchto dôkazov nenavrhol, hoci tak vzhľadom na v podstate kontradiktórny charakter trestného konania
urobiť mal (len ťažko možno obhajobe ako strane v konaní vytknúť pasivitu v tomto smere, pretože
absencia zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, o ktoré by sa mala obžaloba opierať, len
podporuje oslobodzujúci výrok), preto tento nedostatok napravil krajský súd, dokazovanie na verejnom
zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora doplnil a podstatný obsah spomínaných listín prečítal.

Krajský súd už v spomínanom zrušujúcom uznesení vyjadril aj potrebu zabezpečenia dokladov č.
Z003,4,5, ktoré však súd prvého stupňa z nevysvetliteľných dôvodov nezabezpečil, tým pádom ani ich
obsah neprečítal. Vzhľadom ale na to, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pričom skutočnosť,
že nie sú súčasťou spisu, ich obsah nebol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vylučuje, už len z
dôvodu, že súd si nemohol ich obsah vrátane výšky DPH, ktorú by na ich podklade bolo potrebné

štátu odviesť, preveriť, záver o uznaní viny, teda ich absencia podporuje záver o potrebe oslobodenia
obžalovanéhoaprokurátorzabezpečiťtietodokladynenavrholanipotom,čosúdsámzvlastnejiniciatívyv dokazovaní už nepokračoval a na výzvu súdu uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania,
ani krajský súd nepovažoval za potrebné predlžovať už beztak dlhú dobu trvajúce trestné konanie
zabezpečovaním týchto dokladov a dospel k záveru, že pre oslobodzujúci výrok je doteraz vykonané

dokazovanie postačujúce.

Aj podľa názoru krajského súdu sa skutok v rozsahu, že obžalovaný do daňového priznania za IV.
štvrťrok 2005 nezahrnul faktúry č. 01,02,03/12/2005 a doklady č. Z003,4,5, čím došlo k zníženiu základu
dane z pridanej hodnoty pre určenie jej výšky v sume 744.912,- Sk (24.726,55 eur) stal, samozrejme
len pri pripustení zachovania totožnosti skutku rovnakým následkom. Z vykonaného dokazovania, a

to ani z výsledkov daňovej kontroly, či výsluchu svedka Ing. X. L., zamestnanca Daňového úradu O.,
znaleckého dokazovania z odboru ekonómie nevyplynulo, že by si obžalovaný uplatnil odpočítanie dane
z pridanej hodnoty, na ktoré by spoločnosť Karto, s.r.o. nemala nárok, daňový úrad vo svojom protokole
len poukázal na to, že spoločnosť Karto, s.r.o. si neuplatnila odpočítanie dane vo výške 20.220,- Sk, hoci
tak urobiť mohla, čo však nie je trestné, v tomto smere krajský súd poukazuje na bližšie odôvodnenie
uvedené v jeho zrušujúcom uznesení, preto pre záver, že sa stali aj ďalšie okolnosti popísané v skutkovej

vete obžaloby niet podkladu.

Obžalovaný sa ale bránil tým, že o faktúrach č. 01,02,03/12/2005 a dokladoch č. Z003,4,5 nevedel,
a preto ich nemohol do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za štvrtý štvrťrok 2005
zahrnúť, pričom táto jeho obrana nebola vykonaným dokazovaním nijakým spôsobom vyvrátená. Medzi
zúčastnenými nebolo sporné, opierajúc tento záver o výpoveď samotného obžalovaného, svedka P.

A., Ing. X. L., obsah notárskej zápisnice č. N130/06 zo dňa 03.07.2006 a priložených dokladov, že
spomínané faktúry nemal obžalovaný k dispozícii, mal ich svedok P. A., ktorý ich síce obžalovanému
poslal poštou, avšak obžalovaný si poštovú zásielku neprevzal, keďže medzi ním a svedkom P. A.
boli nezhody, čo obaja zhodne potvrdili, pričom z kópie poštových dokladov spojených so spomínanou
zásielkou nijakým spôsobom nevyplýva, že by bolo zrejmé, čo jej obsahom zásielky a teda, pokiaľ

dotknutú zásielku obžalovaný neprebral, nemohol vedieť, čo je jej obsahom.

Nijakým spôsobom nemohol obžalovaný vedieť že práve dňa 01.12.2005 prevedie svedok P. A. penzión
zo spoločnosti Karto, s.r.o. na spoločnosť Zehex, s.r.o., pretože aj keď podľa výpisu z obchodného
registra za spoločnosť Karto, s.r.o. podpisujú s právnymi účinkami obaja konatelia spoločne, spomínaná
kúpnazmluvajepodpísanálensvedkomP.A.taknastranepredávajúcehozasebaaajzaobžalovaného

na podklade splnomocnenia, ako aj na strane kupujúceho.

Aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný o existencii splnomocnenia na predaj penziónu vedel, jeho
podpis je na spornom splnomocnení, čo obžalovaný nespochybnil, tvrdil len, že podpísal prázdny papier
a text si dopísal svedok P. A., pričom s predajom penziónu nesúhlasil, túto skutočnosť tvrdil aj napriek
tomu, že jeho podpis na splnomocnení bol overený pracovníčkou Obecného úradu I. O., naznačujúc,

že v jej osobe ide o švagrinu svedka P. A., a preto je také niečo možné. Krajský súd považuje za
nepravdepodobné, aby plne právne spôsobilý subjekt, podnikateľ podpísal komukoľvek prázdny papier a
navyše, aby sa zároveň našla iná úradná osoba, ktorá by overila podpis na čistej listine bez textu. Takúto
obranu považuje krajský súd len za účelovú, prezentovanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti,
keďže je v rozpore s výpoveďou svedka P. A., svedkyne L. X., pracovníčky spomínaného obecného

úradu, pričom len zo samotnej skutočnosti, že ide o príbuznú svedka P. A., nie je možné vyvodiť záver,
že by bola schopná z tohto dôvodu takto postupovať, s obsahom písomného splnomocnenia a je navyše
nepravdepodobná a neuveriteľná.

Tento záver však nič nemení na skutočnosti, že spomínané splnomocnenie bolo vyhotovené najneskôr
05.04.2002, pretože vtedy bol na ňom overený podpis obžalovaného. Svedok P. A. ho však použil,

čo aj sám potvrdil až 01.12.2005 a keďže na spornej kúpnej zmluve zastupoval aj predávajúceho
a aj kupujúceho, iná fyzická osoba ako účastník zmluvy nevystupovala, je pravdepodobné, že do
splnomocnenia on sám aj vpísal dátum 01.12.2005. Svedok P. A. mal k dispozícii splnomocnenie na
prevod penzión od obžalovaného viac ako tri a pol roka, viac ako tri a pol roka ho nepoužil, pričom
spoločnosť Karto, s.r.o. bola štvrťročným platcom DPH, teda za spomínanú dobu spoločnosť opakovane

podávala daňové priznania, samozrejme za predpokladu, že si túto zákonnú povinnosť splnila, nemoholpreto obžalovaný vedieť, že svedok P. A. sa rozhodne penzión predať práve v dotknutom štvrťroku, keď
opakovane niekoľkokrát predtým tak neurobil, pričom zásielku zasielanú svedkom P. A. si neprevzal,
keďže vzťahy medzi nimi boli narušené a zo zásielky nebolo zrejmé, že ide o daňové podklady potrebné

k vyplneniu podávaného daňového priznania.

Navyše krajský súd má, samozrejme len v rovine trestného práva v súvislosti s nevyhnutnosťou bez
rozumných pochybnosti mať preukázanú aj subjektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda či už
priamy alebo nepriamy úmysel a v tejto súvislosti minimálne uzrozumenie s tým, že uzavretá sporná
zmluvy je platná (len platne uzavretá kúpna zmluva môže byť podkladom pre zaplatenie dane, aj keď

v konečnom dôsledku neplatnosť zmluvy ako dôvod nezaplatenia dane by mohol prichádzať do úvahy
až na podklade právoplatného civilného rozhodnutia o neplatnosti zmluvy, avšak asi len ťažko, pokiaľ
by trestný súd dospel pri riešení predbežnej otázky k pochybnostiam o platnosti takejto zmluvy, mohol
by zároveň dospieť k záveru o preukázaní subjektívnej stránky stíhaného trestného činu), pochybnosti
aj o platnosti takejto zmluvy za situácie, že obžalovaný od samého začiatku popiera svoju vôľu penzión
predať, pritom takáto jeho vôľa je vzhľadom na skutočnosť, že za spoločnosť Karto, s.r.o. s právnymi

účinkami podpisujú obaja konatelia súčasne a nehnuteľnosti je možné previesť len písomnou formou,
nevyhnutne potrebná a splnomocnenie na prevod nehnuteľnosti bolo nepochybne vystavené najneskôr
05.04.2002, pretože podpis na ňom bol v tento deň overený, no vyššie rozvedené okolnosti nasvedčujú
tomu, že zrejmé svedok P. A. doň vpísal údaj, že bolo vystavené dňa 01.12.2005, čo určite skutočnosti
nezodpovedáavyvolávapodozrenie,žeonsámmalpochybnostiovôliobžalovanéhovčaseuzatvárania

zmluvy, čo spolu s tvrdením obžalovaného vyvoláva potom pochybnosti, či splnomocnenie, ako podklad
pre uzavretie zmluvy naozaj zodpovedá vôli obžalovaného nehnuteľnosť predať a svedka P. A. na tento
úkonsplnomocniť,pritomprávnyúkon,abybolplatný,musíbyťvsúladesust.§37ods.1zák.č.40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
teda spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom akú vôľu chcel konajúci daným právnym úkonom

prejaviť, pričom pochybnosti o platnosti uzavretej kúpnej zmluvy nevyhnutne vyvolávajú pochybnosti aj
o existencii úmyslu na strane obžalovaného. Vzhľadom ale na to, že vykonané dokazovanie neviedlo
ani k spoľahlivému preukázaniu znalosti na strane obžalovaného o uzavretí dotknutej kúpnej zmluvy,
definitívne vyriešenie otázky platnosti spomínanej zmluvy nie je už pre rozhodnutie trestného súdu tak
podstatné.

Pokiaľ ide o doklady č. Z003,4,5 zo znaleckého dokazovania z odboru ekonómie realizovaného
znalkyňou Ing. T. F. vyplynulo, že tieto doklady sú z registračnej pokladnice týkajúce sa tržieb za
mesiace október, november a december 2005 z penziónu, predaj ktorého bol predmetom spornej
kúpnej zmluvy, pričom z výpovede svedka P. A. a svedka Ing. X. L. vyplýva, že tieto doklady mal u
seba svedok P. A. a boli súčasťou zásielky, ktorú svedok obžalovanému zasielal, a ktorú obžalovaný

neprevzal, pričom z vyjadrenia svedka P. A. vyplýva, že penzión viedol on, obžalovaný sa o tržbách
penziónu mohol dozvedieť len z dokladov. Pokiaľ v tejto súvislosti krajský súd naznačil vo svojom
zrušujúcom uznesení, že vedomosť obžalovaného o tržbách penziónu aj za štvrtý kvartál by mohla
prameniť z vedomosti, že za tretí kvartál podával daňové priznanie, pričom z dokladov zistil, že penzión
už v treťom kvartáli mali nejaké tržby, a preto sám mal vyvinúť iniciatívu, aby si podklady v tomto

smere obstaral, k tomu je potrebné uviesť, že takéto zistenie by si vyžadovalo, ako to už naznačil
krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ďalšie dokazovanie zamerané na tretí kvartál, ktoré
by vyžadovalo zabezpečenie účtovníctva firmy Karto, s.r.o. za tretí štvrťrok a tomu zodpovedajúce
daňové priznanie, súd prvého stupňa dokazovanie sám v tomto smere nevykonal a prokurátor takéto
dokazovanie nenavrhol, vzhľadom ale na to, že súd prvého stupňa obžalovaného spod obžaloby

oslobodil, pričom takéto dokazovanie je potrebné najmä pre podporenie záveru o prípadnej trestnej
zodpovednosti obžalovaného, no prokurátor v tomto smer ostal nečinný, nepovažoval krajský súd ani v
tomto smere za potrebné beztak dlhú dobu trvajúce trestné stíhanie ešte ďalej predlžovať.

Vykonaným dokazovaním teda nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by obžalovaný o existencii
faktúr č. 01,02,03/12/2005 a dokladov č. Z003,4,5 vedel, pokiaľ o nich nevedel, nemohol ich zahrnúť ani

do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za štvrtý kvartál 2005 a takýmto konaním sa potom
nemohol pre nenaplnenie subjektívnej stránky ani žalovaného trestného činu dopustiť, čo znamená, že
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by jeho konanie bolo trestným činom.Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil, použil ale
nesprávny oslobodzovací dôvod nezodpovedajúci záverom vykonaného dokazovania ale ani dôvodom
rozvedeným v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú taktiež založené na nenaplnení subjektívnej stránky

žalovaného trestného činu, čomu zodpovedá oslobodzovací dôvod podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda použil priliehavejší oslobodzovací
dôvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný