Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312205431
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312205431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a sudcov

JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci spôsobilosti na právne úkony neb. P. V.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. XXX, pozbaveného spôsobilosti na právne
úkony, o návrhu navrhovateľky V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Q. XXX, právne zastúpenej Mgr.
Robertom Antalom, advokátom so sídlom AK Banská Bystrica, Ul. Kláry Jarunkovej 2, za účasti F. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., H. XXX/XX, T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., A. XXX/XXX, a L. O., nar. XX.
XX. Y., bytom B. B. - Q., F. XXXX/XX, všetky právne zastúpené JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou
so sídlom AK Brezno, ČSA 18, na zrušenie rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007-36 zo

dňa 24.4.2007, na odvolanie F. F., T. Q., a L. O. proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 03. 07.
2014, č. k.. 2Ps/2/2012 - 254, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:

„ I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007 zo dňa 24.4.2007, ktorým bol P. V., nar.
XX.X.XXXX pozbavený spôsobilosti na právne úkony sa z r u š u j e.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd okrem iného uviedol, že vykonaným znaleckým
dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodný znalecký posudok má vady. Znalkyňa podľa záverov
znalca venovala samotnému psychiatrickému vyšetreniu probanta málo času, ktorá skutočnosť sa
odrazila v nedostatočne pregnantnom vyhodnotení jeho psychického stavu. Tento postup znalkyňu
viedol k záverom, ktoré nie sú dostatočne podložené a preukázateľné a sú postavené viac na predikcii,
čiže predpokladanom vývoji zdravotného stavu na základe v minulosti zistených diagnóz v zdravotnej

dokumentácii, ako na objektívnych zisteniach. Závery pôvodného posudku nerešpektujú pohľad na
človeka ako bio - psycho - sociálnu bytosť, nie sú v nich zohľadnené individuálne črty, potreby,
prostredie a psychosociálne faktory. Rozsah vyšetrenia nebol postačujúci k vysloveným záverom,
testy objektivizujúce mieru postihnutia vykonané neboli. Znalec F.. G. vyslovil predpoklad, že on sám
by nedospel k odporúčaniu zbaviť P. V. spôsobilosti na právne úkony. Rozhodnutie o pozbavení
spôsobilosti na právne úkony, stratili svoj podklad, nakoľko znalecký posudok F.. F. F. bolo rozhodujúcim
a jediným dôkazom, na základe ktorého súd P. V. pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Vykonaným

dokazovaním prvostupňový súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok Okresného súdu Brezno
č. k. 8Ps/1/2007 - 36 zo dňa 24. 04. 2007 zrušiť, nakoľko v čase vydania rozsudku pre rozhodnutie
o pozbavení spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky. Posudok, ktorý bol podkladom pre
rozhodnutiesúdu(posudokznalkyneF..F.F.zodňa07.03.2007)saukázalakonesprávny,vychádzajúciz nedostatočných skutkových zistení znalkyne. Súd znalkyňu v konaní nevyslúchol a nevykonal
výsluch potencionálne postihovaného človeka (posudzovaného P. V.). Skutočnosť, že posudzovaný
je v čase tohto konania post mortem v porovnaní s predošlým znaleckým dokazovaním na záver

súdu nemá vplyv, nakoľko obaja znalci vychádzali z totožnej lekárskej dokumentácie, a osobné
vyšetrenie posudzovaného predošlou znalkyňou bolo nedostačujúce. Na zistený skutkový stav aplikoval
prvostupňový súd ustanovenia § 7 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2 , 3 Občianskeho zákonníka;
§ 186 ods. 1, 2. 3, § 187, § 189, § 190, § 81 ods. 1, § 94 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku sa odvolali účastníčky konania, a to F. F., L. O., T. Q.. Žiadali, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že návrh zamietne a účastníčkam, ktoré boli do konania
pribraté zo strany súdu, prizná trovy právneho zastúpenia. Mali za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietali nedostatok aktívnej
legitimácie. Poukázali na to, že návrh na zrušenie rozsudku podľa ust. § 190 O. s.

p. podala V. Z., jedna zo štyroch dcér už nebohého P. V., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, a ktorý bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8Ps/1/2007 zo dňa
24. 04. 2007. Aktívnu legitimáciu navrhovateľky namietali z dôvodu, že v konaniach podľa ust. § 186 až
191 O. s. p., t. j. konania o spôsobilosti na právne úkony kde patrí aj ust. § 190, je
účastníkom vždy ten, o koho spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje. Zdôraznili, že podľa platnej

judikatúry účastníkom súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony bude vždy dotknutá osoba, o
ktorej spôsobilosti sa má rozhodovať. Aj keď ust. § 190 O. s. p. hovorí o zrušení rozsudku, vždy sa to
ale viaže k spôsobilosti na právne úkony § 190 O. s. p. Účelom § 190 O. s. p. je tá rozhodujúca
skutočnosť, aby tomu, komu predošlé súdne rozhodnutie odňalo alebo obmedzilo spôsobilosť na právne
úkonyaneskôrsaukáže,ženatakérozhodnutienebolipodmienky,takabyzrušenímtakéhorozhodnutia

bola takémuto účastníkovi konania na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchom
danej osoby, prinavrátená spôsobilosť na právne úkony, resp. aby podľa vykonaného dokazovania bola
spôsobilosť na právne úkony takej osoby len obmedzená. P. V. zomrel pár mesiacov po tom, ako bol
vynesený rozsudok, zrušenia ktorého sa navrhovateľka V. Z. dožaduje. Ako nežijúci nie je nositeľom
práv a povinností, nie je účastníkom konania. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej

osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. Z tých dôvodov
zrušenie rozsudku o jeho pozbavení spôsobilosti, nemá na nežiadúcu osobu žiaden dopad, význam.
Každé ustanovenia v zákone musí spĺňať aj logický účel, či dôvod. Poukázali ďalej na to, že okresný
súd preferoval záujem V. Z., a jej návrhu na zrušenie rozsudku vyhovel. Nebohý P. V. nebol spôsobilý
na právny úkon, na základe ktorého navrhovateľka predala rodinný dom P. V. a tak ho pripravila o jeho

majetok. Rozhodnutia ústavného súdu,
na ktoré v odôvodnení poukazuje okresný súd poukazujú na tú skutočnosť, že súdy sa majú pri
rozhodnutiach o spôsobilosti na právne úkony opierať aj o výsluch potencionálne postihnutého človeka,
mali by súdy čerpať aj z osobného vyšetrenia takého človeka. Majú za to, že takto súdy majú postupovať
aj pri konaniach o zrušení rozsudku podľa § 190 O. s. p. Či pre pozbavenie alebo

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony boli, či neboli podmienky, by mal súd vypočuť osobu, o ktorej
spôsobilosti, či zrušení rozsudku súd rozhoduje. V tomto konkrétnom prípade takáto osoba už je post
mortem. Vzhľadom na vyššie uvedené, že ten, o koho spôsobilosti na právne úkony mal súd rozhodovať
a posudzovať, či na rozsudok, ktorý navrhovateľka žiada zrušiť, boli či neboli podmienky, už
nežije, tak znalecký posudok znalca F.. G. je irelevantný. Znalec nikdy P. V. nevidel, nikdy ho objektívne

nevyšetroval. Vec posudzoval len zo zdravotnej dokumentácie. Zároveň poukázali na tú skutočnosť, že
účastníčkam v tomto konaní, ktoré boli do konania pribraté až následne, nebolo umožnené eventuálne
klásť otázky znalkyni F.. F., nakoľko v tom čase, kedy okresný súd vypočúval túto znalkyňu, neboli ešte
účastníčky tohto konania. Nevedia, za akým účelom bol takýto rozsudok osobe post mortem zrušený.
Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh zamietne a prizná im

trovy konania.

K odvolaniu účastníčok konania sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedla, že navrhovateľka je dcérou osoby
pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, pretože

rozhodnutie v tejto právnej veci sa dotýka jej práv a povinností. Napokon zo zhodného dôvodu pribral
konajúci súd do konania aj sestry navrhovateľky. Podľa dôvodovej správy v príslušnej časti O. s.
p. je potrebné vždy zrušiť chybné rozhodnutie, ak sa ukáže, že na jeho vydanie neboli podmienky,
pričom nie je možné vydanie takého rozhodnutia viazať na určité podmienky, presné lehoty a návrhúčastníkov. Tu pritom platí, že výnimočnému významu (má sa na mysli závažný zásah do právnej
sféry občana) musí zodpovedať aj výnimočný prostriedok nápravy (má sa na mysli konanie v zmysle
ust. § 190 O. s. p.). Účelom konania podľa ust. § 190 nie je skúmať, či dotknutá osoba trpí alebo

netrpí duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by mala byť pozbavená alebo obmedzená jej spôsobilosť
na právne úkony. Preto zákon nevyžaduje, aby účastníkom konania bola aj dotknutá osoba, o ktorej
spôsobilosť ide, pretože o jej spôsobilosti sa v tomto konaní nerozhoduje. V konaní podľa § 190 O.
s. p. súd zisťuje, či dôkazy, na základe ktorých došlo k pozbaveniu a obmedzeniu spôsobilosti na
právne úkony, boli dostatočným podkladom na vydanie rozhodnutia po pozbavení alebo obmedzení

spôsobilosti na právne úkony. Relevantné pre toto konanie je len to, či boli alebo neboli podmienky
pre vydanie rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Teda, či podklady, ktoré mal k
dispozícii súd, ktorý rozhodoval o pozbavení spôsobilosti, boli v tom čase dostatočným podkladom
pre vydanie rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Tvrdenia odporkýň ohľadom toho,
že navrhovateľke v tomto konaní ide o to, aby si nejakým spôsobom konvalidovala svoje neúspechy
z predchádzajúcich konaní považuje navrhovateľka za účelové, ktoré sa netýkajú skutkovej stránky

tejto právnej veci, jej právneho posúdenia, či dôkaznej situácie a predstavujú špekulácie zo strany
odporkýň. S týmto konaním nijako nesúvisia a sú preň irelevantné. Je len vecou navrhovateľky aké,
resp. ktoré hmotnoprávne či procesné prostriedky použije na ochranu svojich práv či oprávnených
záujmov. Nesúhlasila s tvrdením odporkýň, že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie len o znalecký
posudok, prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia objasnil, na základe akých skutočností dospel

k predmetnému právnemu názoru s tým, že v odôvodnení rozhodnutia poukázal najmä na znalecký
posudok F.. G., keďže tento mal pre konanie podstatný význam. Na záver poukázala na to, že je
len vecou navrhovateľky, za akým účelom sa domáha zrušenia predmetného rozsudku o pozbavení
spôsobilosti s tým, že skúmanie tohto účelu je pre toto konanie nepodstatné. Čo sa týka účinkov
rozsudku, vydaného v zmysle ust. § 190 O. s. p. v publikovanej judikatúre bol zaujatý názor, že zrušujúci

výrok má účinky ex tunc, a že v prípade zrušenia rozsudku sa hľadí na osobu, ako keby nikdy nebola tejto
spôsobilosti zbavená alebo k nej obmedzená. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového
súdu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozhodnutie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p.

a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p., odvolaním napadnuté rozhodnutie
okresného súdu zmenil v zmysle § 220 O. s. p.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd svojím rozhodnutím vyvodil nesprávne
právne závery, pretože nebol správny okruh účastníkov konania. Odvolací súd zistil preskúmaním spisu,

že nebohý P. V., nar. XX. XX. XXXX (pozbavený spôsobilosti na právne úkony), zomrel dňa XX. XX.
XXXX, teda 4 a pol roka pred podaním návrhu na súd (návrh bol podaný až dňa 21. 06. 2012)..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd postupoval v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p.,
podľa ktorého, ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve
účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Odvolací súd postupoval
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia paragrafu a vyzval právnych zástupcov účastníkov konania
výzvou zo dňa 17. 04. 2015 na vyjadrenie k možnému použitiu § 94 ods. 1 O. s. p., ktoré pri doterajšom
rozhodnutí veci nebolo správne použité a pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúce. Uvedenú výzvu

prevzal právny zástupca navrhovateľky dňa 20. 04. 2015, pričom na uvedenú výzvu odpovedal dňa 14.
05. 2015 s tým, že podľa názoru navrhovateľky konanie podľa ust. § 190 O. s. p. v skutočnosti nie je
statusovou vecou a nejde tu o rozhodovanie, resp. o konanie o spôsobilosti dotknutej osoby na právne
úkony. V tomto konaní súd skúma, či boli splnené podmienky alebo neboli splnené podmienky pre
vydanie rozsudku, ktorým v minulosti bola spôsobilosť dotknutej osoby na právne úkony obmedzená,

resp. jej táto osoba bola pozbavená. Niet preto žiadneho rozumného argumentu, a to aj bez ohľadu
systematického zaradenia predmetného ustanovenia, ktorým by bolo možné obhájiť názor, že konanie
podľa § 190 O. s. p. je konaním o spôsobilosti na právne úkony. Takým konaním je konanie podľa §
186 až § 189a O. s. p. Pri § 190 O. s. p., ktorý je úplne výnimočným ustanovením sa jedná o akýsi
druh opravného konania, resp. dokonca určitý výnimočný druh autoremedúry, vrámci ktorej súd zruší

svoj vlastný rozsudok, ktorý v minulosti osobu pozbavil spôsobilosti na právne úkony, resp. obmedzil,
ak pre vydanie takého rozsudku neboli splnené podmienky. Návrh na začatie konania o opravnom
prostriedku v zmysle ust. § 190 O. s. p. môže podať prakticky akákoľvek osoba, ktorej záujmy môžu
byť týmto rozhodnutím dotknuté. Vo vzťahu k použitiu § 94 ods. 1 O. s. p., ktorým sa upravuje otázkaúčastníkov konania uviedla, že v konaní podľa § 190 O. s. p. sa môže samozrejme konať najmä o
práva a povinnostiach osoby, ktorá bola spôsobilosti na právne úkony zbavená alebo, ktorej spôsobilosť
na právne úkony bola obmedzená. V prípade, že takáto osoba už nežije, je konanie podľa § 190 O.

s. p. konaním, v ktorom sa koná o právach a povinnostiach právnych nástupcov dotknutej osoby,
najmä osôb blízkych, ktoré môžu byť dotknuté na svojich právach a povinnostiach v dôsledku právnych
úkonov, urobených práve dotknutou osobou o spôsobilosti na právne úkony, o ktorej sa v minulosti
rozhodovalo. V tejto súvislosti poukázala na veľmi podstatný rozdiel medzi rozhodnutím súdu, ktorý
koná o spôsobilosti na právne úkony podľa ust. § 186 a nasl. O. s. p. a medzi rozhodnutím súdu,

ktorý koná podľa ust. § 190 O. s. p. V konaní podľa § 190 O. s. p. nejde výlučne o statusové konanie,
jedná sa o „preskúmavacie konanie“, výsledkom ktorého je zistenie súdu, či boli alebo neboli splnené
podmienkynavydanierozsudkuoobmedzení,čipozbaveníspôsobilosti naprávneúkony. Keďžetakéto
rozhodnutie má právne účinky spätné, môže byť vydané bez akéhokoľvek časového obmedzenia, nie
je samozrejme vylúčené, že dotknutá osoba v čase rozhodovania už nebude nažive. V takomto prípade
samozrejme súd koná o právach a povinnostiach jej právnych nástupcov, resp. aj tretích osôb, ak môžu

byť výsledkom konania na svojich právach a povinnostiach dotknuté. V zmysle uvedeného konal aj
prvostupňový súd, ktorý ustálil okruh účastníkov tak, že okrem navrhovateľky považoval za účastníčky
konania aj všetky jej sestry, ktoré do konania pribral uznesením. Názor prvostupňového súdu je vecne
správny a vystihuje podstatu a účel konania podľa ust. § 190 O. s. p. a na základe uvedeného, navrhla
aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Právna zástupkyňa ďalších účastníčok konania vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 04. 2015 k výzve
odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O. s. p. uviedla, že súhlasí a stotožňuje sa s názorom odvolacieho
súdu, aby na danú vec pri rozhodovaní bolo použité ust. § 94 ods. 1 O. s. p., tiež ust. § 190 O. s. p.
Uvedené korešponduje aj s dôvodmi ich odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového súdu v danej veci.

Odvolací súd po oboznámení sa s predmetnými vyjadreniami účastníčok konania, vo veci rozhodol
tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil v zmysle § 220 O. s. p. Pokiaľ účastníčky konania
( F., O., Q.) v konaní ako aj v odvolaní namietali, že účastníkom konania podľa § 190 O. s. p. má
byť aj osoba pozbavená (nebohý P. V.) ich námietka je dôvodná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu

ust. § 94 O. s. p. prvostupňovým súdom nebolo správne použité. Podľa § 94 ods. 1 O. s. p. v konaní,
ktoré možno začať i bez návrhu sú účastníkmi konania aj tí, o právach alebo povinnostiach, ktorých
sa má konať, teda v danom prípade predovšetkým osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa
koná. Aj podľa ust. § 190 O. s. p. dochádza (rovnako ako pri podaní návrhu na pozbavenie, prípadne
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) k začatiu konania o spôsobilosti občana na právne úkony

(R 2/1984). Konanie o zrušenie rozsudku podľa § 190 O. s. p. je systematicky
zaradené pod konanie o spôsobilosti na právne úkony (§ 186 až 191 O. s. p.) a v takomto prípade ide
o konanie o osobnom stave, teda statusovú vec, kde postavenie účastníka konania má predovšetkým
osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje. Keďže ide o statusovú vec, povaha veci
v zásade nepripúšťa prechod (sukcesiu) na nástupcu, pretože to vylučuje hmotné právo. Nakoľko v

predmetnom konaní nebol účastníkom konania t. č. nebohý P. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel
dňa XX. XX. XXXX, teda pred podaním návrhu navrhovateľkou v predmetnom
konaní (návrh bol podaný dňa 21. 06. 2012) odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a
návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Účastníkmi konania v konaniach, ktoré možno
začať aj ex offo sú všetci tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať (§ 94 ods. 1). Postavenie

účastníka konania bude mať predovšetkým osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje.

Vzhľadom na to, že vyššie uvedená námietka účastníčok konania je dôvodná a návrh bol zamietnutý z
dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, súd sa ďalej ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal, pretože
pre posúdenie veci sú irelevantné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti právne irelevantné.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 4 O. s. p. s tým, že o trovách
odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, vzhľadom na to, že odvolací súd rozhodoval o
odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu
podľa § 151 ods. 3 O. s. p.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.