Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010160
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214010160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.

Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému J. Y., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona a
§ 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného J. Y. proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 12.03.2015, sp. zn. 1T/36/2014, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 28.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o trestoch uložených obžalovanému.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný

J. Y., narodený XX.XX.XXXX v S. G., trvale bytom

D. I., D. XXXX/XX,toho času vo väzbe

v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody Nitra,

o d s u d z u j e:

Podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona) a § 38 odsek 5 Trestného zákona na trest
odňatia slobody 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a
priťažujúcejokolnostiuvedenejv§37písmenom/Trestnéhozákona)a§42odsek1Trestnéhozákonaa
podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 2 (dva) roky.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona s a u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 3 (tri) roky.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e s a výrok o treste obžalovanému uloženom trestným
rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda z 20.05.2013 sp. zn. 1T/86/2013 (doručeným 28.05.2013),
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. Y. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným v bode 1/
napadnutého rozsudku zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona a § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a v bode 2/
napadnutého rozsudku zo zločinu vydierania podľa 189 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že:

1/ od presne nezisteného času, približne od jesene roku 2011 do dňa 12. októbra 2013 v obci Q., Y.
dvor v rodinnom dome so súpisným číslom XXX, hlavne pod vplyvom alkoholu spôsoboval fyzické a
psychické utrpenie svojej družke I. Y., narodenej XX. júla XXXX, svojim deťom I. Y., narodenému XX.
decembra XXXX a J. Y., narodenému X.. B. XXXX, a aj deťom svojej družky a to J. Y., narodenej XX. júla
XXXX a S. Y., narodenému XX. septembra XXXX, všetci bytom Q., Y. dvor č. XXX, a to tým spôsobom,

že sa k nim správal agresívne a panovačne, pravidelne na nich kričal a vyhrážal sa im, že ich zabije,
svoju družku I. Y., narodenú XX. júla XXXX bil raz mesačne na rôznych častiach tela, okrem obdobia
keď otehotnela, až do augusta 2013, počas ktorej doby jej okrem jednej facky fyzicky neublížil, avšak s
ňou naďalej kričal a vyhrážal sa jej, že ju zabije, deti svojej držky J. Y. a S. Y., ale najmä ich spoločné
deti I. Y. a J. Y. týždenne viackrát bil päsťou do rôznych oblastí tela, aj ich kopol, následkom čoho

poškodeným vznikli na tele modriny a aj iné zranenia, avšak lekára nevyhľadali, následne jeho konanie
dňa 12. októbra 2013 vyvrcholilo v tom, že po tom, ako mu jeho syn J. Y. nedoniesol správnu skrutku
a následne odišiel na toaletu, zavolal ho naspäť, chytil ho za bundu a ťahal ho k sebe cez malý plot,
pričom ho udrel päsťou do hlavy, následkom čoho poškodený prepadol cez plot, potom ho začal kopať a
udierať päsťami, zdvihol ho zo zeme a hodil ho hlavou o stenu, v tom momente prišla na pomoc svojho

syna I. Y., ktorá naňho zakričala, aby prestal a udrela ho zozadu do pleca, následkom čoho sa otočil
k nej a zakričal na ňu, že je kurva a rozjebe jej hlavu kladivom, chytil ju za vlasy, udieral päsťami a
kopol ju kolenom do brucha, následne ho v tomto jeho konaní zastavili až otec a strýko poškodenej, na
ktorých tiež fyzicky zaútočil, následkom jeho konania sa podľa znaleckého posudku I.. D. T. vytvoril u
poškodenej I. Y., narodenej XX. júla XXXX, syndróm týranej osoby, a podľa znaleckého posudku C..C.

I. u poškodeného J. Y., narodeného X. H.. XXXX, J. Y., narodenej XX. júla 2003, S. Y., narodeného XX.
septembra XXXX, syndróm týraného a sociálne zanedbávaného dieťaťa, pričom u poškodeného I. Y.,
narodeného XX. decembra XXXX, sú prítomné príznaky sociálne zanedbaného dieťaťa,

2/ v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa 28. júna 2011 na bližšie nezistenom mieste
v blízkosti obce Q., povedal I. Y., narodenej XX. júla XXXX, ktorú na ceste v motorovom vozidle zbil

tak, že na druhý deň musela vyhľadať lekárske ošetrenie, že ak túto skutočnosť jej rodičia oznámia na
polícii, tak zabije ju, všetky deti a aj jej rodičov, po čom rodiačia I. Y. I. Y., narodený XX. apríla XXXX a
I. Y., narodená XX. septembra XXXX, obaja trvale bytom Q., Y. S. č. XXX zo strachu pred obvineným
túto skutočnosť na polícii neoznámili,

a takto konal napriek tomu, že bol-rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/33/93 z 8. apríla 1993 odsúdený za trestný čin
vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b/Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov a za trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 Trestného zákona

č. 140/1961 zb. v znení neskorších predpisov a za trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185
ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov na trest odňatia slobody v trvaní
4 rokov s jeho zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Za to bol obžalovanému podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l/ , § 37 písmeno m/,
§ 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona uložený trest odňatia

slobody 11 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradený do
ústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia.Podľa§189odsek1Trestného
zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, písmeno m/
Trestného zákona mu bol uložený aj ďalší súhrnný trest vo výmere dvoch rokov, na výkon ktorého bol
podľa § 48 odsek 2 písmeno a/Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 roky. Podľa §
42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Dunajská Streda sp.zn. 1T/86/2013 zo dňa 28.05.2013 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok
obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 73
odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické liečenie

v ambulantnej forme.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, ktorým napadol výrok
o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že pre nedostatok dôvodov napadnutého
rozsudku nie je možné zistiť, z akého dôvodu nepoužil ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Za okolnosti prípadu podľa uvedeného ustanovenia je potrebné považovať skutočnosť, že súd I. stupňa

nesprávne prihliadol na odsúdenie obžalovaného vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 2T/ 33/93,
pretože sa jedná o odsúdenie staré 22 rokov. V tejto súvislosti nemal prihliadnuť na toto odsúdenie ani
podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona. Súd I. stupňa pochybil, keď nepočkal na rozhodnutie vo veci
Okresného súdu Dunajská Streda pod sp.zn. 2 Nt/7/2014, pretože právoplatné rozhodnutie v uvedenej
veci by malo vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. Odpadla by možnosť použitia ustanovenia § 38

odsek 5 Trestného poriadku. Obdobne pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku súdu I. stupňa
nie je možné zistiť, z akého dôvodu nepoužil ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona. Zároveň
súd I. stupňa mal prihliadnuť aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písmeno k/ Trestného
zákona, pretože obžalovaný poslal poškodeným niekoľko listov, ktorými sa snažil odstrániť škodlivé
následky trestného činu. Ďalej v písomných dôvodoch svojho odvolania, nad rámec dôvodov uvedených

vodôvodneníodvolaniajehoobhajcom,uviedol,žedostalveľmiprísnyaneprimeranýtrest.Malmuuložiť
jeden trest za obidva skutky a mal použiť § 41 Trestného zákona. Vec bola spojená na jedno spoločné
konanie, išlo o jedno časové obdobie a navrhol, aby krajský súd vyniesol spravodlivý rozsudok a použil
§ 39 Trestného zákona alebo vrátil vec na nové rozhodnutie a žiadal tiež, aby krajský súd vzal do úvahy
vyhlásenie, priznanie viny, oľutovanie a skutočnosť, že do dnešného dňa ľutuje aj celý život, čo spravil.

Sľúbil, že sa to už nikdy v živote nestane, ľúbi svoju rodinu a aj sa jej ospravedlnil. Poukázal na svoj
zdravotný stav a na závery znaleckého posudku, že trpel duševnou chorobou a ovládacie schopnosti
mal čiastočne znížené.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval v celom rozsahu na písomných dôvodoch
odvolania obžalovaného.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania, uviedol, že o jeho
návrhu na zahladenie odsúdenia Okresného súdu Komárno sp.zn. 2T/33/93 doteraz nebolo rozhodnuté.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné.
Použitie zmierňovacieho ustanovenia §-u 39 odsek 1 Trestného zákona, najmä s poukazom na
kriminálnu minulosť obžalovaného považoval za nenáležité. Nevidí dôvod, pre ktorý by súd pri

ukladaní trestu nemal prihliadať na nepochybne nezahladené odsúdenie obžalovaného a to rozsudkomOkresného súdu v Komárne sp. zn. 2T/33/93 z 08.04.1993, najmä, ak sa obžalovaný v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil a v roku 2000 mu bol
nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Domnieva sa, že podľa § 38 odsek 5 Trestného

zákona mal súd postupovať aj pri ukladaní trestu za skutok uvedený v bode 2 rozsudku, v dôsledku
absencie odvolania prokurátora však toto pochybenie nie je možné napraviť.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania,

ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné vo vzťahu k
dôvodom týkajúcich sa výrokov o trestoch uložených obžalovanému.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v

tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Okresný súd v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil svoje skutkové zistenia ako i právnu kvalifikáciu
konania obžalovaného a odvolací súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v
podrobnostiach odkazuje na príslušnú časť napadnutého rozsudku, ktorú si v plnom rozsahu osvojil,
navyše keď súd I. stupňa správne na hlavnom pojednávaní po postupe uvedenom v § 257 odsek 5

a § 333 odsek 3 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 7 Trestného
poriadku a správne vykonal dokazovanie podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku len v rozsahu výroku
o treste a vo výroku o ochrannom opatrení.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych

podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku,
keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku
je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s tvrdeniami obžalovaného a akými právnymi úvahami sa
spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného v otázke viny, právnej kvalifikácie a pri ukladaní trestu

a ochranného opatrenia.

Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový
stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.

Okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval v bode 1/ napadnutého

rozsudku ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2
písmenod/Trestnéhozákonaa§138písmenob/,písmenoj/Trestnéhozákonaavbode2/napadnutého
rozsudku ako zločin vydierania podľa 189 odsek 1Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej
vete napadnutého rozsudku.

Okresný súd v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil svoje skutkové zistenia ako i právnu kvalifikáciu

konania obžalovaného a odvolací súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v
podrobnostiach odkazuje na príslušnú časť napadnutého rozsudku, ktorú si v plnom rozsahu osvojil.

Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne obžalovanému ukladal tzv.
samostatný trest podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona a to za skutok v bode 1/ napadnutéhorozsudku. Súčasne správne pri ukladaní tohto trestu použil ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona,
pretože obžalovanému ukladal trest pri opätovnom spáchaní zločinu. Je potrebné uviesť, že o zahladení
odsúdenia Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 2T/33/93 nebolo rozhodnuté ani súdom I. stupňa

a správne na to poukázal prokurátor vo svojom vyjadrení, že nie je zákonný dôvod, pre ktorý by pri
ukladaní trestu nemalo byť prihliadnuté na toto nezahladené odsúdenie obžalovaného.

Pochybil však, keď obžalovanému ukladal trest len podľa ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona
a to z dôvodu, že obžalovanému nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného
zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, pred začatím dokazovania, po poučení v intenciách §

257 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a jeho
vyhlásenie po primeranom postupe podľa Trestného poriadku súd prijal postupom podľa § 257 odsek
7 Trestného poriadku a následne vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom
opatrení. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona spočíva v napomáhaní pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti a vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na
objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní a súdu. To však neznamená,

že páchateľ musí takto postupovať a napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu tejto poľahčujúcej
okolnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní
viny, pretože tým podstatne uľahčí súdne konanie tým, že súd I. stupňa nemusí vykonávať, v danom
konkrétnom prípade, rozsiahle dokazovanie týkajúce sa viny. Nezaradenie súdu medzi orgány činné v
trestnom konaní, neznamená, že súd je činný len v inom než trestnom konaní, pretože súd rozhoduje aj v

trestných veciach. Krajský súd preto obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
n/ Trestného zákona a ukladal mu trest odňatia slobody podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
a súčasne podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, pričom po znížení hornej hranici zákonnej trestnej
sadzby (7 až 15 rokov) postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona a následnom zvýšení dolnej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona,

ukladal obžalovanému trest v trestnej sadzbe 9 rokov a 6 mesiacov až 12 rokov. Týmto postupom
uložil obžalovanému trest odňatia slobody 9 rokov a 6 mesiacov, po tom, čo na rozdiel od súdu I. stupňa
ukladal obžalovanému trest podľa iného ustanovenia Trestného zákona, t.j. podľa ustanovenia § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a túto skutočnosť zohľadnil pri výmere uloženého trestu.

Správne tiež súd I. stupňa za skutok pod bodom 2/ napadnutého rozsudku ukladal obžalovanému

trest súhrnný, avšak opätovne pri ukladaní tohto trestu nepoužil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v §
36 písmeno n/ Trestného zákona a nesprávne priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť uvedenú v
§ 37 písmeno h/ Trestného zákona, pretože spáchanie viacerých trestných činov je u obžalovaného
zohľadnené pri uložení trestu podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. Preto krajský súd za tento skutok
uložil obžalovanému podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností

postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2
Trestného zákona (tzv. asperačná zásada) a § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia
slobody 2 roky. Zrušil súčasne výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom
citovanýmvovýrokurozsudku.Vprípadeobidvochtrestovobžalovanéhonavýkontýchtotrestovodňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48

odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a vzhľadom na uloženie súhrnného trestu, uložil obžalovanému aj
trestzákazučinnostipodľa§61odsek1Trestnéhozákonatak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

Takto uložené tresty obžalovanému sú podľa krajského súdu primerané a zodpovedajúce zákonu.

Pokiaľ ide o ochranné opatrenie uložené obžalovanému súdom I. stupňa, tento výrok krajský súd
nerušil, pretože výrok o ochrannom opatrení je samostatným výrokom, oddeliteľným od výroku o treste

a uloženie ochranného opatrenia súdom I. stupňa je vecne správne a v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.