Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Lámerová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314202319
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6314202319.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky C. Y., rodenej

P., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej v Lidl Slovenská republika, v.o.s. Bratislava, bytom L., B. P., D.
XXXX/X, toho času L., H. XX, proti odporcovi Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, živnostníkovi, bytom L., B. P., D.
XXXX/X, toho času O., N. XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky C. Y., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L., vo zv. XX, ročník XXXX,

na strane XX, pod poradovým číslom XX s a r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému H. Y., nar.
XX.XX.XXXX tak, že ho zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

III. Odporca je povinný s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva prispievať
na výživu maloletého 80,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám

navrhovateľky.

IV. Súd styk maloletého s odporcom neupravuje, tento styk ponecháva na dohodu účastníkov.

V. Navrhovateľka a odporca sú povinní nahradiť trovy štátu 209,62 Eur rovnakým dielom, každý po
104,31 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 13.03.2014 sa navrhovateľka domáha, aby súd jej manželstvo s
odporcom rozviedol, na čas po rozvode ich syna H. jej zveril do osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal
prispievať na neho výživným 150,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila
manželstvo XX. mája XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn H.. Po uzavretí manželstva bývali u
odporcových rodičov, neskôr sa osamostatnili a prenajali si byt v F. - Y.. Odporca sa o rodinu staral, chodil
do práce, rodinu vedel zabezpečiť. V roku 2008 odporca prišiel o prácu, presťahovali sa do Brezna.
Odporca si nevedel nájsť trvalé zamestnanie, finančne si pohoršili. Keď v roku 2009 nemali peniaze už

ani na nájom, presťahovali sa k jej rodičom do rodinného domu. Odporca začal so živnosťou, mysleli si,
že si budú môcť zabezpečiť vlastné bývanie. Prácu mal vždy len na pár mesiacov. Vznikali im dlžoby,
brali si pôžičky. Kvôli tomu sa začali hádať. Táto situácia mala vplyv aj na maloletého, zhoršilo sa jeho
správanie. V snahe zachrániť všetky rozbité vzťahy sa rozhodli odsťahovať od jej rodičov, prenajali si byta maloletý začal navštevovať 1. ročník Základnej školy. V dôsledku problémového správania maloletý
bol umiestnený v Liečebno-výchovnom sanatóriu, čo mu pomohlo. S odporcom sa veľa krát na výchove
ich syna nezhodli, čo tiež prispelo k rozvratu ich vzájomného vzťahu. S odporcom sa aj fyzicky odcudzili.

V júli 2013 ho požiadala, aby sa odsťahoval zo spoločne prenajatého bytu, na istý čas sa odsťahoval k
jej rodičom. Odlúčením od neho zistila, že jej ako muž nechýba. Neskôr sa odporca natrvalo odsťahoval
ku svojim rodičom do Čane.

Dňa 22.05.2014 odporca doručil k návrhu navrhovateľky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že aj

napriek tomu, že dobre zarábal, nemali dosť peňazí, nakoľko navrhovateľka nevedela hospodáriť. Od
začiatku ich vzťahu a neskôr manželstva sa on o rodinu staral, pretože navrhovateľka nikdy nepracovala.
Keď sa v roku 2009 presťahovali z Košíc do Brezna a on si nemohol nájsť prácu, navrhovateľka
nechcela pracovať - začalo sa obdobie ich prvých hádok. Priznáva, že bol nervózny, že kričal aj na
ich syna, ale príčinou jeho nervozity bola sama navrhovateľka. Aj jej rodičia začali byť nervózni, lebo
nechcela pracovať - doobeda spala a poobede ležala a vypisovala kamarátkam na internete a nič iné

ju nezaujímalo. Nakoniec sa navrhovateľka zamestnala, ale asi po 3 mesiacoch začala stále častejšie
odchádzať z domu, začal sa jej páčiť nočný život. Začali sa viac hádať, až mu jedného dňa oznámila, že
sa má odsťahovať. Najskôr odišiel k jej rodičom a dúfal, že sa umúdri. Neskôr sa presťahoval k svojim
rodičom do Košíc. S maloletým synom má veľmi dobrý vzťah, pravidelne si telefonujú, chodí k nemu
na prázdniny. Na maloletého syna prispieva na základe rozsudku Okresného súdu Brezno, ktorým bol

zaviazaný prispievať na neho 80,- Eur mesačne. Má výhrady k starostlivosti navrhovateľky o maloletého.
S rozvodom manželstva súhlasí, na čas po rozvode navrhuje, aby maloletý bol zverený do jeho osobnej
starostlivosti bez nároku na výživné od navrhovateľky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, znalca

Mgr. Františka Nociara, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento
skutkový stav :

Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú, navrhovateľka
má najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredoškolské s maturitou, odporca stredoškolské vzdelanie bez

maturity, u obidvoch ide o prvé manželstvo, obidvaja majú iba syna z tohto manželstva. Ich posledné
spoločné bydlisko bolo na adrese L., B. P., D. XXXX/X.

Účastníci po ročnej známosti uzatvorili dňa XX. mája XXXX manželstvo. Z manželstva sa im dňa
XX.XX.XXXX narodil syn H.. Navrhovateľka podanie návrhu na rozvod manželstva odôvodňuje

správaním sa odporcu - bol výbušný, agresívny nielen voči nej, ale aj voči ich synovi, nikdy nemali
peniaze. Odporca súhlas s rozvodom manželstva odôvodnil tým, že problém v ich manželstve bolo to, že
sa navrhovateľke nechcelo pracovať, z čoho bol nervózny, lebo z jedného platu mali finančné problémy.
Keď si navrhovateľka konečne našla prácu, asi si tam podľa neho našla aj známosť.
Účastníci spolu nežijú od júla 2013, odvtedy spolu ani nehospodária. Naposledy sa intímne stýkali v

lete 2013.

Navrhovateľka žije spolu so synom v prenajatom byte, ktorý si prenajali s odporcom spoločne, odporca
z bytu odišiel. Je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 410,- Eur. Medzi jej mesačné
výdavky patrí nájomné 220,- Eur, cestovné do práce 20,- Eur, za stravné lístky v práci cca 23,- Eur.

Maloletému synovi platí poistku 30,- Eur.

Odporca vlastní osobný automobil S. F., rok výroby XXXX. Od februára 2014 je živnostníkom. Mesačne
si za vykonané práce fakturuje cca 900,- Eur. Predtým vykonával práce pre spoločnosť JONCKHEERE
Košice, teraz pre spoločnosť EUKOS s.r.o. Čaňa. Žije so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome. Je zdravý.

Medzi jeho mesačné výdavky patrí príspevok rodičom na bývanie 200,- Eur, za mobil 30,- Eur.

Účastníci užívali spoločné zariadenie bytu, ktoré si zakúpili za spoločné pôžičky, toto zariadenie zostalo
navrhovateľke. Spoločné pôžičky v súčasnosti žiaden z účastníkov neplatí.

Maloletý H. má 8 rokov. V školskom roku 2013/2014 bol pre problémy so správaním umiestnený
v Liečebno-výchovnom sanatóriu v Ľubochni, kde ukončil 2. ročník. V školskom roku 2014/2015navštevuje 3. ročník Základnej školy v Brezne, na Pionierskej 4. Na začiatku školského roka mu
navrhovateľka zaplatila na združenie rodičov 10,- Eur, za školské pomôcky a potreby cca 20,- Eur.
Maloletý do školy cestuje autobusom alebo ho vozí autom navrhovateľka, maloletý mesačne precestuje

cca 10,- Eur. Stravuje sa v školskej jedálni, kde mu navrhovateľka mesačne platí cca 18,- Eur a za
návštevu školského klubu 4,- Eurá. Maloletý má mobil, za jeho užívanie mu navrhovateľka mesačne
platí 15,- Eur.
Na čas do rozvodu Okresný súd Brezno upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
rozsudkom č. k. 2P/10/2014-36 zo dňa 05.03.2014, právoplatným 03.04.2014 tak, že schválil dohodu

rodičov, na základe ktorej maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky a odporca
- otec sa zaviazal prispievať na neho výživným 80,- Eur mesačne, styk otca - odporcu s maloletým bol
ponechaný na dohodu rodičov.

Vzhľadomktomu,ženačasporozvodesaobidvajaúčastnícidomáhaliabyimbolmaloletýH.zverenýdo
osobnej starostlivosti, Okresný súd Brezno uznesením č. k. 8P/53/2014-62 zo dňa 01.12.2014 ustanovil

do konania znalca z odboru psychológie, z odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie
dospelých Mgr. Františka Nociara. Ustanovený znalec vykonal znalecké vyšetrenie a dňa 09.04.2015
doručil znalecký posudok č. X/XXXX. V závere tohto znaleckého posudku znalec uviedol, že v hodnotení
osobnosti otca a matky maloletého nevystupujú do popredia také problémy alebo odlišnosti, ktoré by
niektorého z nich diskvalifikovali v predpokladoch na výchovu alebo starostlivosť o maloletého. Rozdiely

sú v praktickej stránke starostlivosti a čiastočne vo výchovných prístupoch. Tu sa ako vhodnejšie javí
poskytovanie osobnej starostlivosti maloletému matkou - navrhovateľkou. Zo psychologického hľadiska
sa javí prospešnejšie zotrvanie maloletého v osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, a tým aj v
známom prostredí, kde má vytvorené maloletý sociálne väzby. U maloletého v tomto období ide len o
krehkú stabilizáciu psychického stavu a vzhľadom na výrazné poruchy emócií a správania v nedávnej

minulosti existuje riziko, že pri zásadnej zmene bývania a celkového fungovania by toto pre neho
znamenalo veľkú záťaž a stres, ktorý by mohol spúšťať podobné problémy aké sa vyskytli v minulosti.
Za vypracovanie písomného znaleckého posudku Okresný súd Brezno uznesením č. k. 8P/53/2014-94
zo dňa 16.04.2015 priznal znalcovi odmenu a náhradu výdavkov spolu vo výške 369,76 Eur. Za znalecký
úkon vykonaný na pojednávaní dňa 21.05.2015 súd priznal znalcovi odmenu a náhradu výdavkov vo

výške 39,86 Eur. V konaní znalečné predstavuje spolu 409,62 Eur. Z tejto sumy obidvaja účastníci
uhradili už po 100,- Eur každý z nich zvlášť ako preddavok na znalecké dokazovanie.

Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť

harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti,
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel,
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravy pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o
neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku sa práva podať proti nemu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p.
vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov

súd považuje rozdielnosť ich pováh, názorov a záujmov.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že

prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.