Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214065
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414214065.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľky W. D., L.. XX.X.XXXX, P.. J. K. XXX/X, XXX XX J. Š., Š.Á. M. D., v konaní zast. Mgr.
Petrom Mačajom, advokátom, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, proti odporcovi PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní právne
zast. JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Kubániho 16, Bratislava, o návrhu na

zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok stáleho Rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovský súd
so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK - PC- 1766/14-EK zo dňa 24.11.2014.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 364,74 € na účet
právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50€ na
účet Okresného súdu Žiar nad Hronom, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.12.2014 domáhala zrušenia
RozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovskéhosúduvŽiline,sp.zn.

RK - PC- 1766/14-EK zo dňa 24.11.2014 vydaného rozhodcom JUDr. Erikom Končokom. Navrhovateľka
v návrhu poukázala na to, že dlh vymáhaný od nej v rozhodcovskom konaní vznikol zo zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500030655, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a odporcom dňa 4.9.2013. Táto
zmluva je nepochybne tzv. typovou zmluvou, teda je spotrebiteľskom zmluvou v zmysle Občianskeho
zákonníka ako aj Zákona č. 250/2007 Z.z.. Navrhovateľka žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok z
dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c), g) j) Zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedla, že

predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a preto je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ďalších právnych predpisov o
ochrane spotrebiteľa. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je aj v tomto prípade pripravený na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa vpisujú požadované údaje, pričom spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať. V ďalšom navrhovateľka
poukázala aj na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko táto bola pojatá do tzv. formulárovej

zmluvy, pričom sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko navrhovateľka je povinná podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu v každom prípade iniciovania sporu zo strany odporcu bez možnosti
vyslovenia nesúhlasu. Poukázala na to, že rozhodcovský súd jej síce v rozhodcovskom konaní priznal
postavenie spotrebiteľky, avšak následne sa nezaoberal ďalšími základnými predpismi na ochranu
práv spotrebiteľa, predovšetkým zákonom 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, ako aj Zákonom o
uzatváranízmluvynadiaľku.Keby odporcaskúmaltietopredpisy,muselbydôjsťkzáveru,žepredmetná

zmluva bola uzatvorená v rozpore so Zákonom o spotrebiteľskom úvere, nakoľko pri jednotlivých
splátkach úveru nebola uvedená časť, na ktorú má navrhovateľka tieto splátky poukazovať a taktiežsa rozhodcovský súd nezaoberal tým, či bola správne vyčíslená ročná percentuálna miera nákladov. V
závere poukazovala navrhovateľka na to, že rozhodcovský súd porušil Zákon o rozhodcovskom konaní,
pretože navrhovateľke (v rozhodcovskom konaní vystupujúcej ako odporkyňa) doručil hneď rozhodnutie

bez toho, aby jej bol doručený žalobný návrh a mala možnosť žalobnej odpovede, teda postupovala v
rozpore s ustanovením § 18 ods. 4 tohto zákona.

Odporcasnávrhomnavrhovateľanesúhlasilažiadalhozamietnuťvcelomrozsahu.Vosvojomvyjadrení
k návrhu navrhovateľa uviedol, že podaný návrh je skutkovo a právne nedôvodný. Poukázal na to,

že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou žiadnej zmluvy, zmluvných podmienok a nie je ani zmluvou
vedľajšou. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy pritom vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.
Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení
sporov, nezrovnalosti, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé, že konanie
pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, teda jedná sa o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú

zmluvu. Rozhodcovská zmluva pritom nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je
samostatnýmprávnymúkonom,pretorozhodcovskázmluvaspĺňacharakterindividuálnehoustanovenia
a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva obsahuje výslovne poučenie o
význame a účinkoch jej uzavretia. Ďalej poukázal odporca na to, že z hľadiska účinkov rozhodcovskej
zmluvy a samotného rozhodcovského konania sa spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v

niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnených práv ako je tomu pri konaní pred
súdom. Rovnako aj v rozhodcovskom konaní musí rozhodca aplikovať normy spotrebiteľského práva.
Taktiež tvrdenie navrhovateľky, keď tvrdí, že neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy je daná z dôvodu,
že nebola dojednaná v čase vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, nemá oporu v právnom
poriadku. Moment, kedy dôjde k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej

zmluvy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
č. 8500030655, zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, Rozhodcovskej zmluvy č.
8500030655 zo dňa 4.9.2013, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 4.9.2013, kartou

klienta,výzvounapodaniežalobnejodpovede,rozsudkomrozhodcovskéhosúduVictoriaRozhodcovský
súd v Žiline zo dňa 24.11.2014, výsluchom navrhovateľky, ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými
v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 4.9.2013 uzavrela navrhovateľka s odporom Zmluvu o revolvingovom úvere a to tým spôsobom,

že navrhovateľka dňa 26.8.2013 požiadala odporcu o poskytnutie revolvingového úveru a odporca
oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 4.9.2013 akceptoval jej návrh, čím došlo k riadnemu
uzavretiuZmluvyorevolvingovomúvereč.8500030655.Oznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovi
zo dňa 4.9.2013 bolo spísané na osobitnej listine. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli,
že odporca ( veriteľ) poskytne navrhovateľke revolvingový úver vo výške 540,-€ so splatnosťou v 42-

och mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 28,94€, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,04€
a RPMN za úver vo výške 70,04%. Základné náležitosti Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
boli spísané do prvej časti zmluvy, pričom k predmetnej zmluve boli pripojené na tom istom tlačive
zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere všeobecného znenia a podpis navrhovateľky sa
nachádzal na zadnej časti predmetnej zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute je uvedené v bode 14.

ZmluvnýchdojednaníZmluvyorevolvingovomúvere,ktorébolikuzavretejzmluvepripojené.Obdobným
spôsobom bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva č. 8500030655, ktorú navrhovateľka podpísala dňa
26.8.2013 a odporca k nej pristúpil dňa 4.9.2013, teda po schválení úveru navrhovateľke. V predmetnej
rozhodcovskej zmluve navrhovateľka ako dlžníčka vyhlásila, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej
zmluvy, pričom veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia

Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. V predmetnej zmluve si zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch stálych
rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej
žalobný návrh. V bode 7. predmetnej rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že dlžník je oprávnený

od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
Predmetné oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK - PC- 1766/14-
EK zo dňa 24.11.2014 súd zistil, že rozhodcovský súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi
sumuvovýške 1077,45€spolusozmluvnoupokutouvovýške0,04%denne,akoisúrokomzomeškania

vo výške 0,85% ročne s tam uvedených súm a to do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z
omeškania dosiahne celkovú sumu 540,-€, pričom od nasledujúceho dňa po tomto dni je odporca
oprávnený požadovať iba úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1077,45€ do zaplatenia.
Predmetný rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 27.11.2014 a navrhovateľka sa návrhom na jeho
zrušenie obrátila na súd dňa 8.12.2014.

Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline doručoval navrhovateľke spolu s
rozhodcovským rozsudkom aj výzvu na podanie žalobnej odpovede zo dňa 24.11.2014.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, je
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v čase rozhodnom pre posúdenie
veci, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať

zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v čase rozhodcom pre posúdenie
veci, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov
uvedených v § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda
jednak z dôvodu, že popierala platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu, že pri rozhodovaní
stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa a nakoniec z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov. Z uvedeného dôvodu
sa súd pri vykonaní dokazovania zaoberal ich dôvodnosťou a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
je dôvodný, pokiaľ ide o dôvod návrhu navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj z toho
dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Pokiaľ ide o dôvod

zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť dojednanej rozhodcovskej zmluvy, súd sa nestotožnil
s názorom navrhovateľky, že predložená rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, vzhľadom
k tomu, že nebola individuálne dojednaná. V danom prípade mal súd z predloženej rozhodcovskej
zmluvy za preukázané, že táto bola uzavretá v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere,
t. j. za stranu navrhovateľky podpísaná dňa 26.8.2013 a za stranu odporcu dňa 4.9.2013, pričom

bola dojednaná na osobitnej listine. Obsahom tejto listiny bolo len dojednanie osobitných podmienok
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, pričom odporca (veriteľ) súčasne v rozhodcovskej zmluve prehlásil,
že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienku uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom
úvere a navrhovateľke ako spotrebiteľke dal na výber pre prípad sporu nielen všeobecný súd, aleaj rozhodcovský súd. V závere z rozhodcovskej zmluvy dal odporca navrhovateľke možnosť odstúpiť
od predmetnej rozhodcovskej zmluvy v lehote 14- tich dní od uzavretia tejto zmluvy. Predmetná
rozhodcovská zmluva je podľa názoru súdu formulovaná jasne a zrozumiteľne na osobitnom tlačive,

pričom z jej obsahu jasne vyplýva, že jej predmetom je dojednanie rozhodcu pre prípad vzniku sporou
medzi zmluvnými stranami s tým, že navrhovateľka mala možnosť od tejto zmluvy v dostatočnej dlhej
lehote od jej podpisu odstúpiť. Ide o rozhodcovskú zmluvu uvedenú na samostatnej listine, ktorá
netvoríneoodeliteľnúsúčasťspotrebiteľskejzmluvy,navrhovateľkamalamožnosťprizachovanínáležitej
starostlivosti z jej strany riadne sa oboznámiť so znením tejto rozhodcovskej zmluvy, príp. jej dojednanie

úplne vylúčiť buď nepodpísaním tejto zmluvy, resp. odstúpením od tejto zmluvy v lehote 14-tich dní od
jej podpisu, a to bez toho, aby došlo súčasne k zrušeniu zmluvného vzťahu o revolvingovom úvere. Z
uvedeného dôvodu má súd za to, že v danom prípade nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Navrhovateľka mala možnosť zvážiť si dôsledky jej podpísania v čase jej uzatvárania ako aj v čase po
jej uzatvorení a v prípade nesúhlasu s jej uzavretím mala možnosť do 14-tich dní po uzavretí takejto
zmluvy od nej odstúpiť.

Ďalším dôvodom, pre ktoré navrhovateľka navrhovala zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok bola tá
skutočnosť, že mala za to, že pri rozhodovaní stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V danom smere súd navrhovateľke dáva za
pravdu.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, určené v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru

zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov a je neplatný.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že je nepochybné, že predmetný záväzkový vzťah

vzniknutý medzi zmluvnými stranami je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko navrhovateľka ako fyzická
osoba žiadala odporcu o poskytnutie úveru na uspokojovanie svojich spotrebiteľských potrieb a odporca
ako právnická osoba navrhovateľke poskytol finančné prostriedky v rámci predmetu svojho podnikania.
Spotrebiteľský charakter zmluvy nie je medzi účastníkmi konania ani sporný. Z uvedeného dôvodu sa
súd zaoberal v ďalšom tým, či neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy platné na ochranu

spotrebiteľa a dospel k záveru, že došlo k porušeniu týchto predpisov, a to hneď v niekoľkých bodoch.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľke poskytol odporca revolvingový
úver v celkovej výške 540,-€ s lehotou splatnosti 42 mesiacov pri ročnej úrokovej sadzbe úveru
70,04%. Celková čiastka, ktorú mala navrhovateľka odporcovi z titulu poskytnutého revolvingového
úveru vrátiť, predstavovala čiastku 1215,48€. Porovnaním rovnakých typov úverov na finančnom trhu

na verejne prístupnom portáli súd zistil, že v danom období banky požadovali za poskytnutie obdobných
spotrebiteľských úverov úrokové sadzby v priemere od 10 - 15% ročne. Pokiaľ by aj súd zobral do
úvahy tú skutočnosť, že poskytovanie úverov nebankovými spoločnosťami nesie so sebou väčšiu mieru
rizika, nakoľko poskytujú spotrebiteľom peňažné prostriedky bez bližšieho zisťovania ich osobných a
majetkových pomerov, úroková sadzba dojednaná s navrhovateľkou v danom prípade vo výške 70,04%

ročne, príp. ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,22%, teda je neporovnateľne vyššia ako
úrokové miery ostatných subjektov na finančnom trhu v rovnakom období, a preto nemôže takéto
dojednanie požívať právnu ochranu a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
Neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú pritom neplatné. Už samotná
táto skutočnosť je spôsobilým podkladom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že pri

uzatváraní zmluvy boli porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podporne súd v ďalšom
poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi a spôsobuje absolútnu
neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Rozhodcovský súd v Rozhodcovskom rozsudku zo dňa
24.11.2014 zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne s jednotlivýchsúm, pričom zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere, konkrétne v bode 14.1.. Tieto zmluvné dojednania mali síce formálne tvoriť neoddeliteľnú súčasť
úverovej zmluvy, avšak z materiálneho hľadiska sa jedná o zmluvné dojednania formulárového znenia,

ktoré sú oproti samotnej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru ( ktorá bola vypísaná konkrétne pre
daný prípad navrhovateľky) písané nepomerne menším písmom s uvedením množstva neprehľadných
zmluvných dojednaní, ktoré nemá možnosť bežný spotrebiteľ pred podpisom zmluvy preštudovať a už
vôbec nie ovplyvniť individuálne ich obsah. Svoj podpis na nich tak spotrebiteľ pripája len formálne, bez
akejkoľvek možnosti vyjadriť sa k nim, príp. ich obsah vylúčiť. Navyše takéto dojednanie o zmluvnej

pokute nemožno považovať za dojednanie, ktoré by bolo uzatvorené v písomnej forme tak, ako to
vyžaduje zákon v § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na
§ 40 Občianskeho zákonníka, považuje takýto právny úkon za neplatný, vzhľadom na nedostatok jeho
formy. Takto priznaná zmluvná pokuta v rozsudku stáleho rozhodcovského súdu preto nemôže požívať
právnu ochranu a je dojednaná v rozpore s príslušnými právnymi predpismi koncipovanými nielen na
ochranu spotrebiteľa.

Súd musí taktiež prisvedčiť navrhovateľke v tom smere, že v rozhodcovskom konaní bola porušená
zásada rovnosti účastníkov konania, nakoľko rozhodcovský súd odňal navrhovateľke možnosť vyjadriť
sa k žalobnému návrhu a to tým spôsobom, že jej žalobný návrh bol doručovaný spolu s rozhodcovským
rozsudkom, ktorý navrhovateľka prevzala dňa 24.11.2014. Navrhovateľke tak bola odňatá možnosť

uplatniť jej práva a námietky voči rozhodcovskému konaniu pred tým, ako rozhodcovský súd pristúpil k
rozhodnutiu tejto veci. Uvedená skutočnosť, že ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. RK - PC- 1766/14 - EK zo dňa 24.11.2014 zrušil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP a to tak, že priznal úspešnej navrhovateľke
trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia účtovaných v súlade s § 11 ods. 1 písm. b)
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb,
za tri úkony právnej služby ( príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 26.3.2015 a

dňa 20.4.2015) vo výške 64,53€, teda spolu vo výške 193,59; trikrát režijný paušál účtovaný podľa § 16
ods. 3 predmetnej vyhlášky po 8,39€, t.j. 25,17€. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa
náhradu za stratu času účtovanú podľa § 17 ods. 1 predmetnej vyhlášky (dvakrát cesta na pojednávanie
Banská Štiavnica - Žiar nad Hronom a späť dňa 26.3.2015 a 5.5.2015, spolu 8 začatých polhodín po
13,98€), t. j. spolu 111,84€ ako aj náhradu hotových výdavkov v súvislosti s cestovaním na pojednávanie

dňa 26.3.2015 a 5.5.2015 účtovanú podľa § 16 ods. 4 vyhlášky (dve cesty po 66km os. automobilom zn.
SUZUKI SWIFT ev. č. BS 611 AL pri spotrebe 5,8 l/100km, pri cene 1,304€/1l, t. j. spolu 34,14€. Spolu
trovy právneho zastúpenia tak predstavujú výšku 364,74€.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola ako spotrebiteľka od zaplatenia súdneho poplatku oslobodená,

prešla zároveň na odporcu poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania, ktorý predstavuje podľa zákona o súdnych poplatkoch výšku 331,50€ ( položka 3 písm. c)
Sadzobníka súdnych poplatkov), ktorú povinnosť súd odporcovi zároveň v rozsudku uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo

vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.