Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112221439
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112221439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

DanyFerkovejaJUDr.TániVeščičikovejvprávnejvecižalobcuCETELEMSLOVENSKO,a.s.,sosídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému W. Y., A. M. K., H. X, C..Č.. N. N.V. V., D. Q.. W.
F., D. Y. B. K. - Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 35 510 722, v konaní o 726,87 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 04.02.2014 č.k. 39C/6/2012-95 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet advokáta JUDr. Ambróza Motyku náhradu
trov odvolacieho konania 71,39 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ostatným účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 726,87 eur a zmluvný úrok vo výške 23,4 % zo sumy
670,20 eur od 16.02.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 714,87 eur
od 01.05.2011 do zaplatenia a všetky trovy konania.

Konštatoval, že dňa 30.01.2006 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľského úveru
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na účet právneho zástupcu trovy konania 142,22 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. V

odôvodnení konštatoval, že na základe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.01.2006 žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, pričom vydal žalovanému úverovú kartu a poskytol mu
rámcový úver. Podľa oznámenia žalobcu zo dňa 07.06.2006 bola žalovanému zaslaná úverová karta
a bolo mu oznámené číslo úverového účtu 42639414969100, pričom aktuálny úverový rámec 20.000Sk mesačne s úrokovou mierou 1,95 %, pre prvé tri mesiace 0 %. Výška mesačnej splátky 1.000,-
Sk a poistenie. Všeobecné úverové podmienky boli na zadnej strane zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť. Podľa nich a časti C úverovej zmluvy bol žalovaný povinný riadne a včas splácať poskytnutý

úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého
úverového rámca splatného vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Podľa bodu V-3 VÚP, ak žalovaný
poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je žalobca oprávnený požadovať od neho
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac
než 30 dní. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Podľa potvrdení

žalobcu žalovaný postupne od 30.06.2006 do 04.03.2009 vyčerpal z poskytnutého úverového rámca
peňažné prostriedky v celkovej výške 2.160,80 eur a v období od 28.07.2006 do 27.11.2010 postupne
zaplatil žalobcovi 2.642,84 eur.

Úroková miera v deň zaslania predmetnej úverovej karty pri úveroch poskytovaných bankami
domácnostiam na spotrebiteľské úvery predstavovala v priemere 12,73 % ročne. Dojednaný úrok vo
výške 23,40 % ročne (1,95 % mesačne) u žalobcu podstatnou mierou prekračoval horný limit obvyklej

úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky takmer v dvojnásobnej výške ako poskytovali banky v rovnakom
období, čiže podstatne prekračujúc obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou
za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými
mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je takáto výška
úroku, ktorá predstavuje mieru výšky odplaty, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných

prostriedkov bežným spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká
výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru obvyklú v čase dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť,
že dlžník uzatvára zmluvu o úvere často práve z dôvodu svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi
úrok za neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. Z tohto dôvodu súd prvého
stupňa považoval predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti
týkajúcej sa výšky úrokov, za neplatnú.

Taktiež pokiaľ ide o dojednanie zmluvnej pokuty, v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie

zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len v zmluve samotnej,
resp. na listine, ktorú spotrebiteľ podpisuje. Poukázal aj na celé znenie VÚP, ktoré je vytlačené na
zadnej strane zmluvy miniatúrnym písmom, kedy samozrejme počet strán VÚP pri aplikácii určitej bežnej
veľkosti písma by bol oveľa väčšieho rozsahu. Žalobca využitím malého typu písma, ako keby dopredu
rátal s tým, že zákazník pri uzatváraní zmluvy nebude VÚP čítať. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti,

ako aj na skutočnosť obtiažnosti pochopenia právnej stránky veci, t.j. aké presné povinnosti pre klienta
z danej zmluvy vyplývajú, aké konkrétne poplatky a sankcie mu hrozia, a najmä ak sa majú týkať dvoch
rôznych zmlúv o poskytnutí revolvingového úveru a o vydaní úverovej karty, možno považovať všetky
tieto podmienky za nejasné, neurčité, pre bežného človeka bez právnického vzdelania nezrozumiteľné
a teda s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Z vyššie uvedených

dôvodov súd prvého stupňa konštatoval, že uplatňovanie akýchkoľvek nákladov, poplatkov, sankcií
žalobcom voči žalovanému je preto nedôvodné. Je zrejmé, že žalovaný celú istinu žalobcovi zaplatiť aj
so zákonnými úrokmi z omeškania ešte pred podaním žaloby. Z toho dôvodu žalobu zamietol a náhradu
trov konania žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Odvolanie podal čo do zamietavého výroku rozsudku,

čo do trov konania a čo do náhrady trov vedľajšieho účastníka, pričom odvolanie podal z dôvod
nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.Vedľajší účastník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a uplatnil trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci s režijným paušálom a DPH, spolu 71,39 eur.
Poukázal na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa. Má za to, že odvolanie žalobcu neobsahuje

žiadne odôvodnenie prečo žalobca rozsudok napadá a prečo ho považuje za nesprávny. Vyslovil názor,
že súd prvého stupňa správne považoval za neplatný úkon zmluvu o revolvingového úvere, pričom
svoj názor náležitým spôsobom aj odôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012, v ktorom súd vyslovil zásadné stanovisko, že ak
dodávateľ v inštančnom postupe používania problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho

zdržať sa ďalšieho používania, vrátane uplatňovania plnení z takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne
vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi
zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky.

Žalobca po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania doplnil odvolanie bližšími dôvodmi s
tým, že nesúhlasil so záverom že Všeobecné zmluvné podmienky boli napísané neprimerane, malým
písmom. Má za to, že pokiaľ si žalovaný ako klient neprečíta Všeobecné zmluvné podmienky, nemôže

to ísť na ťarchu žalobcu. Čo sa týka trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka má za to, že tieto
boli priznané neoprávnene, keďže nejde o účelne vynaložené trovy, pričom súd prvého stupňa mohol
použiť aj ust. § 150 a tieto trovy nepriznať. Uplatnil si trovy odvolacieho konania 71,40 eur.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku

oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska ust. § 112 ods. 1, 3 O.s.p. dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj
odvolací súd.

Odvolacie námietky žalobcu považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Súd prvého stupňa sa
v dôvodoch svojho rozsudku vyporiadal so všetkými skutočnosťami, včítane námietok, ktoré žalobca
vzniesol v odvolaní, a preto odvolací súd k týmto nepovažuje za potrebné zaujímať osobitné stanovisko.

Súd prvého stupňa rozsudok súdu prvého stupňa zdôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. náležite a
presvedčivoatonielenvovecisamej,aleajvovýrokuotrováchkonania,apretokrajskýsúdspoukazom

na ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. So závermi súdu
prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa § 224
O.s.p., pričom priznal trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v konaní zastúpený
advokátom a to za jeden úkon právnej pomoci, 1-krát režijný paušál a 20 % DPH, spolu 71,39 eur.

Ostatným účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si žiadne preukázateľné trovy
neuplatnil a žalobca ako neúspešný nemá právo na ich náhradu.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.