Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/321/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210031
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814210031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu KESIDY, s.r.o., IČO:

46 045 082, so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, právne zastúpeného JUDr. T. Zaletom,
advokátom,s.r.o.,IČO:36578291,sosídlomŤahanovskériadky25,04001Košice,skorešpondenčnou
adresou Hanojská 4, 040 13 Košice, proti žalovanej I. Ď., Z. XX.XX.XXXX, B. Ž. XXX, XXX XX X.Š., o
zaplatenie 156,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke s VS 704036 zo dňa 10.07.2012 v bode
2 "Klient sa zaväzuje uhradiť Veriteľovi Odplatu za spracovanie Žiadosti o pôžičku a za poskytnutie
Pôžičky (ďalej len Odplata) vo výške 33,20 €" je neprijateľná zmluvná podmienka.

Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012 v bode

2 "Klient sa zaväzuje uhradiť Veriteľovi Odplatu za spracovanie Žiadosti o pôžičku a za poskytnutie
Pôžičky (ďalej len Odplata) vo výške 17,60 € " je neprijateľná zmluvná podmienka.

Zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi 52,58 € istiny s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
300,00 € od 26.11.2012 do 10.02.2013 a zo sumy 52,58 € od 11.02.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu
vo výške 45,00 €, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie istiny vo výške 52,58 €, odplaty vo výške 50,80 €, zmluvnej pokuty v celkovej výške 52,62
€, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 350,80 € od 26.11.2012 do 10.02.2013, úroku

z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 103,38 € od 11.02.2013 do zaplatenia, a náhrady trov
konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia
vo výške 49,28 €.

Poukázal na skutočnosť, že predmetom jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov
získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Svoje služby ponúka
na diaľku prostredníctvom internetovej stránky, na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo
vzťahu k poskytovanej službe.Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dve zmluvy o pôžičke, a to dňa 10.07.2012 zmluvu
o pôžičke (Zmluva 1), na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 200 € (Istina 1), pričom
žalovaná sa zaviazala mu túto sumu vrátiť do 31.07.2012 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o

pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20 € (Odplata 1), a dňa 11.07.2012 zmluvu o pôžičke
(Zmluva 2), na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 100 € (Istina 2), pričom žalovaná sa
zaviazala mu túto sumu vrátiť do 02.08.2012 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za
poskytnutiepôžičkyvovýške17,60€(Odplata2).Odplata1akoajOdplata2malicharakterdohodnutých
úrokov z pôžičky a boli rovnako ako samotné Zmluvy dohodnuté písomne. Žalobca teda na základe

Zmlúv poskytol žalovanej súhrnnú celkovú sumu pôžičky vo výške 300 €, pričom celková suma, ktorú
sa žalovaná zaviazala v dohodnutej lehote splatiť bola 350,80 €.

K uzavretiu Zmlúv došlo na základe vypísania a odoslania elektronických žiadostí o poskytnutie
pôžičky žalovanou prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke žalobcu. Žalovaná pred
odoslaním žiadostí o pôžičku označením príslušného okienka na stránke vyjadrila svoj bezvýhradný
súhlas so spracovaním osobných údajov, potvrdila, že sa riadne oboznámila so všetkými zmluvnými

podmienkami žalobcu a že so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Žalobca na
základe doručených žiadostí žalovanej schválil poskytnutie pôžičiek a žalovanej vytvoril na stránke
osobný účet dostupný výlučne žalovanej. O schválení žiadostí o pôžičku a zaslaní návrhov zmluvy o
pôžičke na osobný účet žalovanej, ako aj o informáciách o prístupe k osobnému účtu, žalobca informoval
žalovanú prostredníctvom SMS správ, zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovanou v žiadostiach.

Na osobnom účte žalovanej boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička
poskytla v prípade uzatvorenia zmluvy, a bol na ňom dostupný aj záväzný návrh zmluvy o pôžičke.
Automatizovaný systém na internetovej stránke umožnil žalovanej akceptovať záväzný návrh zmluvy
o pôžičke elektronickou formou. Žalobca žalovanej na účet zaslal dohodnutú sumu prvej pôžičky dňa
10.07.2012 a sumu druhej pôžičky dňa 12.07.2012.

Žalobca žalovanú asi tri dni pred dňom splatnosti jednotlivých pôžičiek SMS správou informoval o
blížiacomsatermínesplatnosti.Napriekupozorneniužalovanádlžnésumyvstanovenejlehotežalobcovi
nevrátila a žalobcu ani nekontaktovala ohľadom možnosti odloženia splatnosti, respektíve dohody o
náhradnom termíne zaplatenia. Preto žalobca zaslal žalovanej ďalšiu SMS správu (prvá upomienka
o nezaplatení), oznamujúcu predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a

sankcií o 5 dní. Po márnom uplynutí predĺženého termínu splatnosti pôžičiek žalobca žalovanú vyzval
k zaplateniu oboch splatných dlhov SMS správou (druhá upomienka) a súčasne aj súhrnnou písomnou
upomienkou, ktorá v sebe kombinovala výzvu na úhradu nárokov z oboch pôžičiek, a ktorou žalobca
stanovil posledný termín uhradenia pohľadávky na 25.11.2012. Druhou upomienkou žalobca zároveň
uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho

režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške
10 €.

Žalovaná až po splatnosti pôžičiek čiastočne uhradila dlžobu, a to úhradou vo výške 27,42 € dňa
11.02.2013, vo výške 40,00 € dňa 15.03.2013, vo výške 10,00 € dňa 14.06.2013, vo výške 30,00 € dňa
15.07.2013, vo výške 40,00 € dňa 20.08.2013, vo výške 20,00 € dňa 20.09.2013, vo výške 40,00 € dňa

25.09.2013 a vo výške 40,00 € dňa 28.10.2013, t.j. spolu bolo uhradené 247,42 €. Vo zvyšku ostala
dlžoba nezaplatená, a preto sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 156,00 €, pozostávajúcej
z istiny vo výške 52,58 €, z odplaty vo výške 50,80 € a zo zmluvnej pokuty v celkovej výške 52,62 €.
Uplatnil si aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 350,80 € od posledného ponúknutého
termínu splatenia dlžnej sumy, t.j. od 26.11.2012 do dátumu prvej čiastočnej úhrady, t.j. do 10.02.2013,

a ďalej zo sumy 103,38 € od 11.02.2013 do zaplatenia. Režijný poplatok za administratívne a poštové
výdavky vo výške 10 € si žalobca v konaní neuplatnil.

Žalovaná sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila.Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:

(1)Akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihuideodrobnýspor.

(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú

a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,

b) sociálneho zabezpečenia,

c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

e) konania o dedičstve,

f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,

g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,

h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,

i) ochrany osobnosti.

(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa
odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 156,00 €, teda drobný spor, súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Z výpisov z internetovej stránky žalobcu vyplýva, že žalovaná poskytnutím osobných údajov vyplnila
elektronické žiadosti o poskytnutie pôžičky - vo výške 200 € a vo výške 100 €, pričom vyjadrila súhlas
so spracovaním osobných údajov, s pravdivosťou poskytnutých informácií a potvrdila, že sa oboznámila
so Zmluvnými podmienkami, Zmluvou o pôžičke, Rozhodcovskou zmluvou, ako aj s Formulárom pre

štandardné informácie o pôžičke, súhlasí s nimi a akceptuje ich bez výhrad.

Z prehľadu Osobného účtu k pôžičke s VS 704036, zriadeného na stránke žalobcu, vyplýva, že tento
bol zriadený pre žalovanú na základe jej žiadosti o poskytnutie pôžičky vo výške 200 €, pričom obsahuje
údaje týkajúce sa predmetnej pôžičky v rozsahu sumy poskytnutej pôžičky: 200 €, odplaty: 33,20 €,
celkom: 233,20 €, dátumu splatnosti: 31.07.2012, RPMN: 1549,11 %. Pôžičke bol priradený variabilný

symbol: 704036.

ZoZmluvyopôžičkesVS704036zodňa10.07.2012(ďalejlen„Zmluva1“)vyplýva,žemedziúčastníkmi
konania bola v zmysle ustanovenia § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle
ustanovenia § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z. z. o

ochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku,uzavretázmluvaopôžičke,ktorejneoddeliteľnousúčasťou boli aj Zmluvné podmienky pre pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou
KESIDY s.r.o. (ďalej len „Zmluvné podmienky“). Na základe Zmluvy 1 žalobca poskytol žalovanej
bezúročnú pôžičku v celkovej výške 200 € a žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť istinu poskytnutej

pôžičky a uhradiť mu odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20
€, a to jednou platbou, t.j. jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička
žalovanej poskytnutá, a to prevodom na bankový účet. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
bola vo výške 1549,11 %. V zmysle bodu 7 Zmluvy 1 žalovaná vyhlasuje, že zmluvu o pôžičke uzatvára
so žalobcom na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Z detailu transakcie na účte č.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že dňa 10.07.2012 bol z
uvedeného účtu v prospech účtu žalovanej zrealizovaný prevod sumy vo výške 200,00 €. Platba bola
označená variabilným symbolom 704036.

Z prehľadu Osobného účtu k pôžičke s VS 704038, zriadeného na stránke žalobcu, vyplýva, že tento
bol zriadený pre žalovanú na základe jej žiadosti o poskytnutie pôžičky vo výške 100 €, pričom obsahuje
údaje týkajúce sa predmetnej pôžičky v rozsahu sumy poskytnutej pôžičky: 100 €, odplaty: 17,60 €,

celkom: 117,60 €, dátumu splatnosti: 02.08.2012, RPMN: 1827,23 %. Pôžičke bol priradený variabilný
symbol: 704038.

Zo Zmluvy o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012 (ďalej len „Zmluva 2“) vyplýva, že medzi účastníkmi
konania bola v zmysle ustanovenia § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle

ustanovenia § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z. z. o
ochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku,uzavretázmluvaopôžičke,ktorejneoddeliteľnou
súčasťou boli aj Zmluvné podmienky. Na základe Zmluvy 2 žalobca poskytol žalovanej bezúročnú
pôžičku v celkovej výške 100 € a žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť istinu poskytnutej pôžičky a
uhradiť mu odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 17,60 €, a to

jednou platbou, t.j. jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička žalovanej
poskytnutá, a to prevodom na bankový účet. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške
1827,23 %. V zmysle bodu 7 Zmluvy 2 žalovaná vyhlasuje, že zmluvu o pôžičke uzatvára so žalobcom
na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Z detailu transakcie na účte č.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že dňa 12.07.2012 bol z

uvedeného účtu v prospech účtu žalovanej zrealizovaný prevod sumy vo výške 100,00 €. Platba bola
označená variabilným symbolom 704038.

Z článku 6, bodu 6.2 Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej Zmluvy 1
aj Zmluvy 2, vyplýva, že účastníci sa dohodli, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú
pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas podľa článku 5 týchto podmienok, veriteľ je

oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy plus 9,00 €
vo forme režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti
s vybavovaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo
dňa splatnosti pôžičky.

Z detailov pohybu na účte č.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že na uvedený účet bola

žalovanou dňa 11.02.2013 vložená suma vo výške 27,42 €, dňa 15.03.2013 vo výške 40,00 €, dňa
14.06.2013 vo výške 10,00 €, dňa 15.07.2013 vo výške 30,00 €, dňa 20.08.2013 vo výške 40,00 €, dňa
20.09.2013 vo výške 20,00 €, dňa 25.09.2013 vo výške 40,00 € a dňa 28.10.2013 vo výške 40,00 €, t.j.
spolu tak bolo uhradených boli 247,42 €, pričom všetky uvedené vklady boli realizované s variabilným
symbolom 704038.Z listu - 2. upomienka - výzva na zaplatenie - zo dňa 02.11.2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú k
okamžitej úhrade dlžnej sumy vo výške 350,80 €, zmluvnej pokuty vo výške 52,62 € a režijného poplatku
vo výške 9,00 €, t.j. celkovej sumy 412,42 €, a to najneskôr do 25.11.2012.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, čo do
vyhovujúcej časti, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe
vyhovel. V časti o zaplatenie odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky žaloba
nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutých pôžičiek a zmluvnej pokuty sa opiera o oboznamované
Zmluvy o pôžičke (Zmluvu 1 a Zmluvu 2) a Zmluvné podmienky pre pôžičky poskytované

prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o. a o ustanovenia § 657 a § 658 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2012, t.j.
v čase uzavretia Zmlúv o pôžičke (Zmluvy 1 aj Zmluvy 2) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),

tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa ust. § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným

veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky
zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie,
ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 10.07.2012 a dňa 11.07.2012
uzavreli Zmluvy o pôžičke, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke

pôžičky v sume 200 € a v sume 100 €, t.j. spolu v úhrnnej výške 300 €. Žalovaná sa v lehotách do
31.07.2012ado02.08.2012,tedado20dnízaviazalavrátiťžalobcoviokremistinyposkytnutýchpôžičiek
300 € aj odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, za obe pôžičky spolu vo
výške 50,80 €. Podľa Zmlúv o pôžičke, obe pôžičky boli dohodnuté bez úrokov pri ročnej percentuálnej
miere nákladov 1549,11 % podľa Zmluvy 1 a pri ročnej percentuálnej miere nákladov 1827,23 % podľa

Zmluvy 2, teda žalovaná sa zaviazala vrátiť do 02.08.2012 celkom 350,80 €. Z predložených výpisov z
účtu je nepochybné, že žalobca žalovanej prevodom na účet poskytol dňa 10.07.2012 pôžičku vo výške
200,00 € a dňa 12.07.2012 vo výške 100,00 €. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na istinu vovýške 52,58 €, na 50,80 € titulom odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky a
52,62 € titulom zmluvnej pokuty vo výške 15 % z pôvodne dlžnej sumy, t.j. zo sumy 350,80 €.

Na základe doteraz citovaných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania

došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nakoľko
poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu, tento má v zmysle citovaného
ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch postavenie tzv. iného veriteľa.

Podľa ust. § 25d zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, na

iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, §
6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.
septembra 2014 vyplýva, že aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané sa vzťahuje ustanovenie

§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; a tiež ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „nariadenie“), odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia
alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri

výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 1a ods. 2 nariadenia, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie
kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška

nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov 30% ročne.

Podľa ust. 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská),

teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie

plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súduapopieranievysokéhozáujmuEurópskejúnieaprávaEurópskejúnienaochraneprávspotrebiteľa.
Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej
zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť

zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“).

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho
konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované

konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Podľa ust. § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku:

(3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej

zmluve.

(4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosťvydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704036 zo dňa 10.07.2012, ako
aj zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012 sú
neprijateľnými podmienkami. Preto súd podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol
neprijateľné zmluvné podmienky vo výroku rozsudku, nakoľko nepriznal žalobcovi požadované plnenie
z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za

poskytnutie pôžičky.

Zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704036 zo dňa 10.07.2012, ako aj
zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012 sú pre
rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky.

Podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce platí, že zákaz neprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci
uvedené nie je splnené, keďže odplata za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky je
formulovaná v rozpore s citovaným ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nie je

určená určito, jasne a zrozumiteľne. V Zmluvách o pôžičke sa uvádza, že klient sa zaväzuje uhradiť
veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20 € (v zmysle
Zmluvy 1), respektíve vo výške 17,60 € (v zmysle Zmluvy 2). V článku 4, bode 4.1 Zmluvných podmienok
je uvedené, že za poskytnutie pôžičky je klient povinný veriteľovi uhradiť odplatu, ktorá odráža náklady
veriteľa za spracovanie online žiadosti a poskytnutie pôžičky klientovi. Okamihom poskytnutia pôžičky

vzniká veriteľovi nárok na odplatu. Výška odplaty závisí od klientom požadovanej pôžičky a pri pôžičke
vo výške 100 € s dobou splatnosti 20 dní je 17,60 €, pri pôžičke vo výške 200 € s dobou splatnosti 20 dní
je 33,20 €. Z citovaných ustanovení Zmlúv o pôžičke, ani z ustanovení Zmluvných podmienok však nie je
zrejmé, aká časť z celkovej odplaty vo výške 17,60 €, respektíve vo výške 33,20 € patrí za spracovanie
žiadosti o pôžičku a aká za poskytnutie pôžičky, keďže táto odplata zahŕňa obe uvedené položky.

Z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytovanej služby za vyjadrenú zrozumiteľne
a určite. Zo samotných Zmlúv o pôžičke, ani zo Zmluvných podmienok nevyplýva, čo odplata za
spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky zahŕňa a čím je odôvodnená jej výška.

Súd zároveň poukazuje na to, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704036
zo dňa 10.07.2012, ako aj zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704038

zo dňa 11.07.2012, ohľadom odplát za spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky, ktoré boli
vyhlásené za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu,
ktorý rieši viacero sporov, kde vystupuje žalobca uplatňuje si právo na zaplatenie odplát za spracovanie
žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky. Zmluvy o pôžičke sa líšia svojím obsahom len v údajoch o
spotrebiteľovi, výške pôžičky a výške odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky.

Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal,
že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
od 1. septembra 2014, súd dospel k záveru, že z dôvodu, že Zmluvy o pôžičke neobsahovali úrokovú
sadzbu poskytnutých pôžičiek, považujú sa tieto pôžičky za bezúročné a bez poplatkov, a to aj napriek

tvrdeniu žalobcu, že poskytnuté pôžičky sú bezúročné s tým, že sa za ne dojednáva odplata v pevne
stanovenejvýške.Súdmátotižzato,žeuvedenáodplatazaspracovaniežiadostiopôžičkuaposkytnutie
pôžičky nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyjadreným
za určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia
peňažných prostriedkov, respektíve sa dá na takýto úrok prepočítať, to znamená, že úročenie pôžičky

je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanievnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľky. Zmluvné podmienky v uzavretých spotrebiteľských
zmluvách sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľku a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca
teda nemal právo na zaplatenie odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo
výške 33,20 € (v zmysle Zmluvy 1), respektíve vo výške 17,60 € (v zmysle Zmluvy 2), keďže si ich
uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Dojednanie odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, tvoriacej podstatnú

(jedinú) časť odplaty za poskytnuté pôžičky, bež bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti tohto poplatku je
právnym úkonom neplatným z dôvodu rozporu so zákonom aj s dobrými mravmi v zmysle citovaného
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Výška dohodnutých úrokov pri pôžičke musí byť v súlade
so zákonnými ustanoveniami a súčasne aj s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené považoval súd
dojednanie tak vysokého a bližšie nekonkretizovaného poplatku, ako je to v danom prípade (pri
poskytnutí pôžičky vo výške 200,00 € na 20 dní pri dohodnutej odplate 33,20 € je to úrok vo výške 302,95

% a pri poskytnutí pôžičky vo výške 100,00 € na 20 dní pri dohodnutej odplate 17,60 € je to úrok vo
výške 321,20 %) za prejav snahy obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri pôžičke nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Táto odplata, respektíve jej výška, je pre žalobcu nosnou časťou právneho
úkonu zmluvy o pôžičke, nakoľko ide o časť právneho úkonu, zabezpečujúcu žalobcovi dosiahnutie
rozhodujúcej časti zisku zo Zmluvy o pôžičke, čo je jeho základným cieľom. Takýto poplatok, respektíve

odplata odporuje právnym predpisom a zároveň je aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd v tejto časti
považoval uzavreté Zmluvy o pôžičke za absolútne neplatné a žalobu v časti odplaty za spracovanie
žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20 € a odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku
a za poskytnutie pôžičky vo výške 17,60 €, t.j. spolu vo výške 50,80 € zamietol.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o odplate za

spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky v Zmluve 1 aj v Zmluve 2 je neprijateľná zmluvná
podmienka, a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 52,58 € súd vyhovel, nakoľko na základe
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu dvoch

bezúročných Zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky spolu
vo výške 300,00 €, pričom žalovaná žalobcovi splátkami v období po lehote splatnosti poskytnutých
pôžičiek vrátila spolu sumu vo výške 247,42 €. Súd preto žalovanú zaviazal k úhrade dlžnej sumy
vo výške 52,58 € istiny predstavujúcej rozdiel medzi výškou žalobcom poskytnutých peňažných
prostriedkov a výškou žalovanou uhradených splátok.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Výrok o zmluvnej pokute sa opiera o ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka. Účastníci si pre prípad
porušenia povinnosti splatiť poskytnuté pôžičky riadne a včas dohodli zmluvnú pokutu vo výške 15 %

z dlžnej sumy. V danom prípade si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 52,62 €, t.j. vo výške 15
% z pôvodne dlžnej sumy 350,80 € (300,00 € istiny + 50,80 € z titulu odplaty). Nakoľko na základe
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu povinností
zabezpečených uvedenou zmluvnou pokutou, keďže poskytnuté pôžičky nevrátila žalobcovi v lehote ich
splatnosti, ani v žalobcom dodatočne poskytnutej lehote na plnenie, súd zmluvné pokuty, dojednané v

súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobcovi priznal. Pri určení výšky zmluvnej
pokuty však vychádzal len zo sumy plnenia, na ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok, t.j. zo sumy
istiny poskytnutých pôžičiek vo výške 300,00 €, a preto žalobcovi priznal zmluvnú pokutu len vo výške
45,00 € (15 % zo sumy 300,00 €) a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu
zamietol, keďže žalobcovi nepriznal ani sumu odplát za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie

pôžičky, z ktorých bola prevyšujúca časť zmluvnej pokuty uplatnená.Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti

nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci úspech žalobcu a
úspech žalovanej boli približne v rovnakej výške, a preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.