Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111218082
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111218082.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: Železnice
Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova č. 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti
žalovanému:H.H.,nar.X.X.XXXX,bytomvF.,J.J.Č..XX,zastúpenémuJUDr.VincentomLechmanom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Popradská č. 80, o zaplatenie 2 026,82 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 026,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9

% od 14. 1. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh žalovaného zo dňa 10. 8. 2012 o zaplatenie sumy 10 500,39 Eur v y l u č u j e na
samostatné konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 121,50 Eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 1. 7. 2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 2 026,82 Eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25. 8. 2009 do 24.
8. 2010, t.j. jeden rok, 10,62 Eur x 108 m2 = 1 146,96 Eur, od 25. 8. 2010 do 31. 5. 2011, t.j. 280
dní, 3,14 Eur x 280 dní = 879,86 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 22. 10.

2007 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom stavby súpisné č. XXXX nachádzajúcej sa v
katastrálnom území F. - R. H. o výmere prenajatej plochy 108 m2. V predmetnej nájomnej zmluve bola
dojednaná cena nájomného vo výške 320,- Sk na m2 za rok. Keďže v zmysle výpisu zo živnostenského
registra žalovanému dňa 24. 8. 2009 zaniklo oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť, nájomná
zmluva zo dňa 22. 10. 2007 stratila platnosť a účinnosť a žalobca vyzval žalovaného na odovzdanie
predmetu nájmu. Žalovaný užíval nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Žalobca podal proti žalovanému

žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaný je na uvedenej adrese J. J. Č.. XX, F. prihlásený doposiaľ
k trvalému pobytu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení a vyjadrení doručenom súdu dňa 10. 8. 2012, doplnenom dňa
7. 12. 2012 vzniesol vzájomný návrh (§ 98 O.s.p.), v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 10 500,39 Eur. Žalovaný tvrdil, že predmetom nájmu podľa uzatvorených niekoľkých

nájomných zmlúv boli nebytové priestory - sklady TO a SO J. J., katastrálne územie F. - R. H. a účelom
nájmu bolo zriadenie skladu stavebného materiálu žalovaným, pričom nájomná zmluva zo dňa 22. 10.
2007 bola uzatvorená na dobu neurčitú. V roku 2007 žalovaný vykonal rekonštrukčné práce na strešnej
konštrukcii nebytových priestorov a dňa 24. 8. 2009 došlo k zániku nájomnej zmluvy zo dňa 22. 10. 2007
z dôvodu zániku živnostenského oprávnenia, pričom žalobca odmietol žalovanému odpredať predmetné
nebytové priestory, o ktoré mal záujem. Žalovaný predložil krycí list čerpania a navrhol vo veci nariadiť

znalecké dokazovanie na určenie výšky hodnoty, ktorú investoval do prenajatých priestorov.Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Dňa 22. 10. 2007 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená
nájomná zmluva č. 826928387-1-2007. Predmetom nájmu bol nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu
- stavby IM č. 10001562 v katastrálnom území F. - R. H. na pozemku parcela C KN č. XXXX/XXX
na LV č. XXXXX. Prenajímateľ prenajal nájomcovi stavbu uvedenú v odseku 1 nájomnej zmluvy o
výmere 108 m2, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa článku V bod 1 písm. c3/ nájomnej

zmluvy nájomný pomer zanikne, keď nájomca stratí oprávnenie alebo spôsobilosť na samostatné
prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, na ktorú má predmet nájmu prenajatý v zmysle článku I ods.
4 tejto zmluvy.

Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný podnikateľskú činnosť ukončil k 24. 8. 2009.

Listom zo dňa 4. 11. 2009 žalobca vyzval žalovaného, aby odovzdal prenajímateľovi priestory, odovzdal
pozemkovú plochu a stavbu dňa 30. 11. 2009 o 10,00 hod.

Podľa Protokolu o prevzatí pozemkovej plochy a stavby zo dňa 30. 11. 2009 žalovaný sa prebiehajúceho
konania o odovzdaní priestorov nezúčastnil.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že nájomnú zmluvu dňa 22. 10. 2007 so žalobcom uzavrel, lebo v
nebytových priestoroch podnikal a v týchto priestoroch mal uložený stavebný materiál. Očakával, že
nebytové priestory mu žalobca v budúcnosti odpredá, ale nedošlo k tomu. Nebytové priestory mal v
prenájme od roku 1991.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 13. 6. 2011 č.k. 24C/233/2010-40 bol žalovaný zaviazaný
k povinnosti vypratať predmetnú nehnuteľnosť - stavbu súp. č. XXXX - sklad, nachádzajúcu sa na
pozemku parcelné č. KN „C“ č. XXXX/XXX v katastrálnom území R. H., obec F. - R. H., okres F. A.,
zapísanú na LV č. XXXXX, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, lebo nehnuteľnosť užíval od

24. 8. 2009 bez právneho dôvodu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 8. 2011.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje implicitný záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), ktorého

obsahom je povinnosť toho kto sa obohatil, vydať to, o čo sa obohatil a s ňou korešpondujúce právo toho,
na ktorého úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. Plnenie
bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a príkladom takého
plnenia je užívanie cudzej veci bez uzavretia nájomnej zmluvy či iného titulu.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., platného a účinného od 1. 1. 2009, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25. 8. 2009 do 24. 8. 2010
vo výške 10,62 Eur mesačne za užívanie prenajatej plochy žalovaným o výmere 108 m2 (10,62 Eur x
108 m2 = 1 146,92 Eur), za obdobie od 25. 8. 2010 do 31. 5. 2011 (3,14 Eur x 280 dní = 879,86 Eur),

spolu vo výške 2 026,82 Eur.
Žalovaný bol nájomcom nehnuteľností nachádzajúcich sa na parcele C KN č. XXXX/XXX na LV č.
XXXXX o výmere 108 m2 na základe nájomnej zmluvy zo dňa 22. 10. 2007 platne uzatvorenej so
žalobcom ako prenajímateľom. Žalovaný s výmerou prenajatej plochy súhlasil, čo potvrdil vlastnoručným
podpisom na nájomnej zmluve zo dňa 22. 10. 2007 a nájomné, ktoré bolo dohodnuté vo výške 320,- Sk

(10,62 Eur) na m2 ročne, pravidelne platil.
Dňa 24. 8. 2009 zaniklo žalovanému oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť, preto nájomná
zmluva zo dňa 22. 10. 2007 zanikla a žalovaný bol povinný odovzdať predmet nájmu žalobcovi.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 13. 6. 2011 pod č.k. 24C/233/2010-40 na návrh žalobcu
právoplatne rozhodol o povinnosti žalovaného vypratať predmetnú nehnuteľnosť, s odôvodnením, že ku
dňu 24. 8. 2009 skončil nájomný vzťah medzi účastníkmi konania a žalovaný užíva nehnuteľnosť bez

právneho titulu.
Žalobca bol prenajímateľom a zároveň správcom nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu - stavby IM
č. 10001562 v katastrálnom území F. - R. H., zapísanej na LV č. XXXXX a na jeho úkor sa žalovaný
bezdôvodne obohatil, dňa 30. 11. 2009 sa preberacieho konania o odovzdaní nebytových priestorov
nezúčastnil a predmet nájmu žalobcovi neodovzdal.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu a vo vzájomnom návrhu doručenom súdu dňa 10. 8. 2012 tvrdil,
že do predmetnej nehnuteľnosti vložil sumu vo výške 12 527,21 Eur na rekonštrukciu strechy, pretože
chcel predmetnú nehnuteľnosť odkúpiť, čo mu žalobca neumožnil, preto si uplatňuje protihodnotu toho,
čo do nehnuteľnosti vložil.
Tvrdenia žalovaného, že nehnuteľný majetok mal v budúcnosti odkúpiť od žalobcu, resp. od štátu, preto

do nehnuteľnosti investoval, sú neakceptovateľné, lebo žalovaný súdu dôkazy týkajúce sa odpredaja
nehnuteľnosti žalobcom nepredložil a žalovaný sám tvrdil, že kúpna zmluva o predaji nebytových
priestorov nebola medzi ním a žalobcom nikdy uzatvorená. Žalobca predaj nebytových priestorov
nemienil realizovať, ako vyplýva z listu žalobcu firme STAVZAS zo dňa 14. 9. 1999 (č.l. 44), pre rozpor
s Nariadením generálneho riaditeľa žalobcu č. 9/98 o prebytočnom majetku v správe ŽSR a neúčelnosť

predaja.
Nájomná zmluva zo dňa 22. 10. 2007, ktorá bola uzatvorená z dôvodu zmeny obchodného mena
žalovaného pritom obsahovala ustanovenia, že akékoľvek stavebné úpravy predmetu nájmu môže
vykonať nájomca len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa a na základe stavebného
povolenia, pričom porušenie tejto povinnosti sa považuje za závažné porušenie nájomnej zmluvy (čl.

VI bod 9).
Námietka žalovaného týkajúca sa plnej kompenzácie nákladov za rekonštrukciu strechy z roku 2007
neobstojí, lebo cena nájmu bola žalobcom stanovená ako minimálna cena a žalovaný bol o tom
informovaný a s cenou nájmu súhlasil podpísaním nájomných zmlúv.
Žalovaný užíval nehnuteľnosti od 24. 8. 2009 bez uzatvorenej zmluvy o nájme, resp. bez iného právneho

titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V tomto prípade vznikol majetkový prospech žalovanému a
žalobcovi vzniklo na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.
Ďalšia námietka žalovaného, že situáciu nezavinil, je taktiež neopodstatnená, pretože zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie má objektívny charakter a predpokladom jej vzniku nie je protiprávny úkon
obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je to, že stav obohatenia vznikol.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, preto je povinný podľa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie vydať.

Vzájomný návrh vznesený žalovaným v písomnom podaní zo dňa 10. 8. 2012 súd vylúčil na samostatné

konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p., lebo vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Žalovaný sa nezaplatením bezdôvodného obohatenia riadne a včas dostal do omeškania s povinnosťou
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení návrhu, t.j. od 14. 1. 2012 vo
výške 9 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola vo výške 1

% + 8 %).O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania žalobcu, ktorý mal vo veci
plný úspech, tvorí zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 121,50 Eur, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).