Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913207700
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6913207700.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Lawyer Partners, a.s., so sídlom v
Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi I. G., bývajúcemu Y., K. XX, o zaplatenie 33,19 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde revúca pod sp. zn. 4 Ro 230/2013, o dovolaní odporcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. októbra 2014 sp. zn. 13 Co 1096/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca uznesením z 9. júla 2014 č. k. 4 Ro 230/2013-30 zastavil konanie z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzala navrhovateľka a súdny
poplatok 16,50 € v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatila napriek poučeniu o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 10. októbra 2014 sp. zn. 13
Co 1096/2014 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a v plnom rozsahu sa stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že okresný súd nevyrubil súdny poplatok za návrh,
ktorý bol podaný 31. marca 2006, ale za návrh, ktorý bol podaný dňa 18. júna 2013, pričom

nie je určujúce, že oba návrhy majú byť (podľa tvrdenia navrhovateľky) totožné.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie s tým, že jej v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Namietala, že podanie, za ktoré súd
prvého stupňa vyrubil poplatok, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o
písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré
nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým

navrhovateľka uviedla, že prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch
podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a
vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť
postupusúduprvéhostupňa,pretonavrhovateľkunemalazaťažovaťpovinnosťpreukazovať,žepodanie
z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ
sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal

prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si
úradnýmzáznamomidentifikačnéúdajeoDVDnosiči,obsahomktoréhosaodmietolzaoberať).Vdanom
prípade bolo - predovšetkým so zreteľom na nález - potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie
konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatiekonania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľke pred súdom konať.
Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľka

žiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 8 Cdo 98/2018, 8 Cdo 78/2014, 8 Cdo 73/2015, 8 Cdo
447/2014, 8 Cdo 377/2014, 1 Cdo 294/2013, 2 Cdo 5/2014, 2 Cdo 15/2014, 3 Cdo 355/2013, 3 Cdo
445/2013, 4 Cdo 5/2014, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 79/2014, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo

46/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej
dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania
nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5

O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.