Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114224661
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114224661.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: CreditONE s.r.o.,

IČO: 46 559 051, so sídlom Bratislava - Nedbalova 453/12, právne zastúpený JUDr. Silvia Hricová,
advokátka, so sídlom Bratislava - Dudvažská 37, proti odporcovi: K. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom X. -
S. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom JUDr. G. D., vyšší súdny úradník Okresného
súdu Nitra, o zaplatenie sumy 308,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 180,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 180 eur od 17.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 218,48 eur s
prísl. ako aj zmluvnú pokutu vo výške 50 eur a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur. V návrhu
uviedol, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 29.10.2013
k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke č. 23781, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo
výške 180 €. a odporca sa zaviazal k vráteniu finančných prostriedkov spolu s dohodnutým zmluvným
úrokom za ich poskytnutie v celkovej výške 218,48 euro najneskôr do 16.11. 2013. Zároveň sa domáhal,
aby súd zaviazal odporcu k paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa

§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na dĺžku omeškania vo výške 40 eur. Tiež žiadal
zaplatenie jednorazovej pokuty za omeškanie podľa čl. 16.2 VP vo výške 50 eur.
Uznesením č.k. 14C/175/2014- 47 zo dňa 25.2.2015 súd ustanovil odporcovi opatrovníka, nakoľko súdu
sa ani rozsiahlym šetrením nepodarilo zistiť jej súčasný pobyt.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko ide o drobný spor.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa
29.10.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 23781. V zmluve
bolo uvedené, že táto je uzavretá podľa § 657 Občianskeho zákonníka a zákona č. 119/2009 o

spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako
dlžníkovi bezúčelovú pôžičku v sume 180 eur, výška úroku bola v uvedená v sume 38,48 eur, splatná
suma ( istina + úrok) vo výške 218,48 eur, počet splátok 1, doba čerpania pôžičky 18, deň splatnosti
pôžičky 16.11.2013, RPMN 4983,42 % , ročná úroková sadzba 433,49 %. K zmluve o pôžičke boli
pripojené Všeobecné podmienky.

Podľa čl. 16.2. Všeobecných podmienok ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti,
alebo poplatku za pôžičku viac ako 50 kalendárnych dní odo dňa splatnosti pôžičky alebo jej časti, musí
dodatočne zaplatiť veriteľovi jednorazovú pokutu za omeškanie plnenia vo výške 50 € za poskytnutú
pôžičku vo výške 100 € - 199€.
Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 29.10.2013 bola na účet odporcu zaslaná suma 180 eur.
V rámcovej zmluve v čl. IV bode 3 je uvedené, že úver je bezúročný a v čl. IV bod 1 je dohodnuté,

že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je
určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na internetovej stránke
veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru.
Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,

môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom "Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom".
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami

všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera
vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah
pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná

možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy
odmietne.
Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri
identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až
54 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú:
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností

dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako
spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o
a) dodávateľovi, a to1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené

v bode 1,
3. predmet podnikania alebo činnosti,
4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom

zozname alebo registri zapísaný,
5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak

ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,
7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,
b) finančnej službe, a to uvedením
1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,
2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených

spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,
3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie

je zárukou budúcich výnosov,
4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,
6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa
účtujú,
c) zmluve na diaľku, a to o
1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o

dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,
3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,

4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,
5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 11)

7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,
d)spôsobevybavovaniareklamáciíasťažnostíaleboomožnostimimosúdnehovybaveniasťažností,12)
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov. 13)

Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1
zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade
so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý
obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 6 OZ ( účinného v čase uzavretia zmluvy) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí
preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy

ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť,
že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex
offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom
na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto
neplatnosť je absolútna.

Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj termíny,
ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto
definície, bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou

konkrétneho konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho -
poškodzujúceho subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu
s dobrými mravmi je : a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3
Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.,
pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu necelého mesiaca ( 18
dní), t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami
tohto právneho predpisu, ale táto skutočnosť neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení

zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl.
( o spotrebiteľských zmluvách), pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Samotný vzťah medzi účastníkmi
zmluvy je však vzťahom medzi veriteľom a spotrebiteľom, preto túto zmluvu treba ponímať aj ako zmluvu
spotrebiteľskú, a aplikovať na ňu ustanovenia vyššie citovaných zákonov a to zák. č. 266/2005 Z.z. oochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa dodávateľmi (veriteľmi) neobchádzali.
Z dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške

180 eur , ktorý mal splatnosť 18 dní, pričom odporca mal zaplatiť úrok vo výške 38,48 eur, teda spolu
sumu 218,48 eur. V zmluve bola uvedená aj ročná úroková sadzba 433,49%. Súd dospel k záveru, že
v danom prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby súd okrem poskytnutej istiny titulom úveru,
priznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok vo výške 38,48eur za 18 dní pri požičanej istine vo výške
180 eur, kde úrokovú sadzbu predstavuje výšku 433,49% ročne ! Takáto výška úroku pri tak krátkej

splatnosti úveru 18 dní je neprimerane vysoká dokonca hraničí s úžerou a je jednoznačne v rozpore s
dobrými mravmi. Preto súd zmluvu v časti uplatňovaného úroku (vyčísleného na sumu 38,48 eur) posúdil
ako neplatnú, a to s poukazom na § 39 OZ. Súd preto navrhovateľovi priznal iba výšku poskytnutého
úveru vo výške 180 eur.
Navrhovateľ požadoval od odporcu aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 € s poukazom na § 369c
ods. 1 Ob.z. Súd aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol, lebo zmluvný vzťah medzi účastníkmi

konania sa posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, na čo poukazuje aj samotná Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 23781 a nie podľa Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ od odporcu požadoval aj zaplatenie jednorazovej pokuty za omeškanie podľa čl. 16.2
VP vo výške 50 eur. V zmluve je uvedené, že ak je klient v omeškaní so splatením splátky alebo
jej časti viac ako 50 dní, veriteľ má nárok na jednorazovú pokutu - vo výške 50 eur za poskytnutú

pôžičku vo výške 100- 199 eur. Súd túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako zmluvnú podmienku v
neprospech spotrebiteľa -odporcu, nakoľko táto jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže ide o zmluvu uzavretú na diaľku,
ktorú odporca musel prijať v predloženom znení so všetkými podmienkami, ktoré zmluva obsahovala. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokuta vo výške 50 eur je pri pôžičke v sume 180 eur ( požičanej

na 18 dní) neprimerane vysoká vo vzťahu k istine. Preto súd nárok na zaplatenie jednorazovej pokuty
navrhovateľovi nepriznal. V celosti sa predmetná zmluva nevyvážená a v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko došlo síce k požičaniu nízkej istiny, avšak za extrémne vysoký úrok a na krátke časové obdobie.

V danom prípade má navrhovateľ nárok iba na úroky z omeškania, ktorých výška sa spravuje

ustanoveniami Občianskeho zákona § 517 ods. 1, 2 a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd zaviazal
odporcu zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 180 eur vo výške 5,5 % ročne od 17.11.2013 do zaplatenia.
Splatnosť úveru nastala dňa 16.11.2013 a odporca sa dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti pohľadávky.
S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 180 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 17.11.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, čo do sumy
128,48 eur s prísl. ( 38,48 + 40 +50), súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci boli v konaní len čiastočne úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.