Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/282/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207472
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714207472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu I. V., U.. W.. W.

W. B. O., W. F. X, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Na Vŕšku 12 proti žalovaným v rade 1/. Y. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q., v rade 2/ H. Š., K..
XX.XX.XXXX, I. O. Q., ktorých pobyt je neznámy, obaja zastúpení opatrovníčkou Martinou Ursínyovou,
pracovníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 406,-- € s príslušenstvo, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.06.2014 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal
uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 406,- € spolu s 9 % úrokom z omeškania

ročne za obdobie od 08.01.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 27. 02. 2009 uzavrel so žalovaným v rade 1/ ako
dlžníkom a žalovanou v rade 2/ ako spolu dlžníčkou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na sumu vo výške
600,- € za poplatok za správu úveru vo výške 414,- €. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť žalobcovi celkovú
čiastku vo výške 1.014,- € v 13-tich mesačných splátkach vo výške 78,-€. Prvá splátka bola splatná 10-
ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 10 - ty deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať

vrátenie celej sumy s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Žalovaní však žalobcovi do dňa
spísania žaloby uhradili len 608,- €, pričom poslednú sumu vo výške 78,- € uhradili 23.01.2010.

V predžalobnej upomienke žalobca listom z 11.03.2010 upozornil žalovaných na uplatnenie práva
žiadať zaplatenie celej pohľadávky a v oznámení od zosplatnení záväzku zo dňa 04.06.2010 žalobca
oznámil žalovaným, že celý dlh zahrňujúci nesplatenú časť úveru a poplatku za správu úveru sa stal
splatný k 07.01.2010. Po zosplatnení záväzku žalovaní zaplatili len spomínanú sumu 78,- € a ich dlh
ku dňu spísania žaloby predstavuje sumu 406,- €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom
spolu s poplatkom za správu úveru a sumou 608,- €, ktorú žalovaní už zaplatili.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a v podaní zo dňa 29.09.2014 reagoval na oznámenie

súdu v súvislosti s aplikáciou § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca uviedol,
že dňom 08.01.2010, teda prvým dňom po zosplatnení záväzku začala mu plynúť premlčacia doba, vktorej mohol uplatniť nárok, a to v trvaní 3 rokov v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Vtedy totiž
mohol prvýkrát uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy. 06.06.2011 však premlčacia lehota začala
spočívať. Keďže žalobca uplatnil svoje právo na medzinárodnom Rozhodcovskom súde v Bratislave,

zriadenom rozhodcovskou spoločnosťou, akciovou spoločnosťou, teda nastala situácia predpokladaná
ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave dňa 22.10.2012 vydal
rozhodcovský rozsudok sp. zn.0078/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.11.2012. Na základe
tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalobca podal návrh na začatie exekučného konania
súdnemu exekútorovi 14.12.2012. Okresný súd Martin uznesením č. k. 18Er/5960/2012 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca bol preto toho názoru,
že počas časového intervalu od doručenia žaloby žalobcu Medzinárodnému rozhodcovskému súdu po
deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/5960/2012 o zastavení
exekučného konania, premlčacia lehota spočívala. Pritom žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a rozhodnutie Ústavného súdu tam
uvedené. Preto dospel k presvedčeniu, že jeho nárok premlčaný nie je.

Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, pretože sa im nepodarilo doručiť ju do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiavajú v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto ich pobytu sa súdu zistiť nepodarilo napriek
šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovaným v rade 1/ a 2/ ustanovil podľa § 29
ods. 1 O.s.p. opatrovníčku pre konanie, ktorá ich potom zastupovala.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi šlo o tzv. drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p. súd v

súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 09.04.2014 vyhlásil rozsudok bez nariadenia
pojednávania, ktorého výrok obsahuje písomné vyhotovenie rozsudku. Pri svojej rozhodovacej činnosti
súd vychádzal z obsahu listinného materiálu, t. j. z listín, ktoré do spisu pripojil žalobca a z obsahu spisu
Okresného súdu Martin, sp.zn. 18Er/5960/2012.

Takto súd zistil tento skutkový stav veci.

Je pravdou, že účastníci konania uzavreli dňa 27.02.2009 zmluvu o úvere žalobcom uvedenú v žalobe,
ktorou sa žalobca žalovaným v rade 1/ a 2/ zaviazal poskytnúť úver vo výške 600,- € pri poplatku za
správu úveru vo výške 414,- €, pričom úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny a tieto
platby boli ďalej nazývané len poplatkom za správu úveru. Úver mal byť splatený v 13-tich rovnomerných
mesačných splátkach vo výške 78,- €, pričom ich splatnosť bola dohodnutá tak, ako žalobca uviedol

v žalobe. Základná časť úverovej zmluvy obsahovala aj priemernú RPMN ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy vo výške 34,49 % , pričom vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu, ktoré obsahovala
rubová časť zmluvy bolo dohodnuté, že RPMN tohto konkrétneho úveru splácaného 13 mesiacov je
206,73 % ročne.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaní v rade 1/a 2/ boli ku dňu spísania

žaloby, prípadne ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatili viac ako v žalobe konštatoval žalobca.

Vzhľadom na čas podpisu úverovej zmluvy a napočítavanie splatnosti jednotlivých splátok pri
pravidelnom splácaní podľa výpočtu súdu mal byť úver splatený poslednou splátkou zročnou k
04.03.2010.

Súd sa bližšie nezaoberal platnosťou zosplatnenia záväzku listom žalobcu zo dňa 04.06.2010 ku dňu

07.01.2010, pretože bez ohľadu na to, či takýto úkon žalobca urobil platne, a, či sa stal úver zročný k
07.01.2010, alebo neplatne a v takomto prípade by úver mal byť splatný poslednou splátkou zročnou
k 04.03.2010, súd dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcu je premlčaný napriek argumentácií, ktorú
žalobca súdu poskytol.

Žaloba bola podaná dňa 05.06.2014, a preto, či už všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101

Obč. zák. začala plynúť 08.01.2010, alebo 05.03.2010, uplynula pred podaním žaloby na súd. Na tejtoskutočnosti, podľa presvedčenia súdu, nič nemení fakt, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy
406,- € s príslušenstvom na Medzinárodnom rozhodcovskom súde uvedenom v žalobe dňa 06.06.2011.

V spise Okresného súdu Martin, sp.zn. 18Er/5960/2012 sa nachádza Rozhodcovský rozsudok

Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovskou
spoločnosťou a.s. so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava, ktorý pod sp.zn. 0078/2011 dňa 22.10.2012
vydal rozsudok, ktorých oboch žalovaných zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 406,- €, spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 08.01.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 15,92 € za každý i začatý
mesiac omeškania od mesiaca január 2010 až do zaplatenia. Tento rozsudok bol predložený Okresnému

súdu Martin ako súdu exekučnému spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
Exekútorským úradom JUDr. Bohumila Kubáta, so sídlom Bratislava, Štúrova 6/13 dňa 27.12.2012.
Následne Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 18Er/5960/2012 zo dňa 19.12.2013 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že právomoc
rozhodcovského súdu mala byť založená písomnou listinou, rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v
obchodných podmienkach zmluvy o úvere, čísla uvedeného v žalobe, pričom obchodné podmienky

obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktoré boli predložené žalobcom, boli podpísané zrejme povinnými
a za oprávneného osobou X. F.. Zo znenia zmluvy vyplýva, že obchodné podmienky, s ktorými
sú zmluvné strany uzrozumené, čo potvrdili svojim podpisom sú práve články I. a články II. zmluvy,
v ktorých sú vymedzené podmienky poskytnutia úveru ako aj jeho splatenie a nie je zrejme, že
by nimi mali byť aj obchodné podmienky, napr. predložené obchodné podmienky s rozhodcovskou

doložkou, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Exekučný súd ustálil, že nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, preto ani rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a teda ani vydať
rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok v tejto exekučnej veci predložený ako exekučný titul
je pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu paactom na podklade, ktorého nemožno vykonávať
exekúciu. Obchodné podmienky totiž boli niekým podpísané vzhľadom na podpis povinného v rade 1/ a

2/ na zmluve, to pravdepodobne aj boli povinní v rade 1/a 2/ nie sú však podpísané druhou stranou a
vôbec nie je zjavné, kto túto rozhodcovskú doložku uzatvára. V zmysle ust. § 3 Zákona o rozhodcovskom
konaní je rozhodcovská zmluva dohoda medzi zmluvnými stranami. Je jedno, či je táto dohoda vo forme
samostatnej zmluvy, alebo je inkorporovaná vo forme doložky do inej zmluvy, v oboch prípadoch musia
byť zmluvné strany, ktoré túto dohodu dojednávajú jednoznačne identifikované. Musí byť jasný a určitý

jej obsah a musí byť oboma zmluvnými stranami aj prijatá a podpísaná.

Záver exekučného súdu, že nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie
rozhodcovského súdu pre vydanie rozhodcovského rozsudku si osvojili Okresný súd Martin v
prejednávanej veci, a to z rovnakých dôvodov, ktoré vo svojom uznesení uviedol už Okresný súd Martin,
ako súd exekučný.

Je pravdou, že v zmysle ust. § 112 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre
ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

V tomto prípade vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil právo na exekučnom súde na základe

nulitného právneho aktu a predtým podaním žaloby na rozhodcovský súd, ho uplatnil na orgáne, ktorý
nebol príslušný, pretože nemal na základe platnej rozhodcovskej zmluvy založenú právomoc prejednať
spormedziúčastníkmikonania.Pretouplatnenienárokunarozhodcovskomsúdenespôsobujenásledok
predpokladaný ust. § 112 Obč. zák. Podľa presvedčenia súdu treba toto ustanovenie vykladať tak, že
účinky spočívania premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zák. nastávajú až vtedy, ak veriteľ v premlčacej

dobe uplatní právo na orgáne, ktorý má aspoň právomoc o práve konať. V tomto prípade u žalobcu tieto
podmienky splnené neboli, a preto nedošlo k spočívaniu premlčacej doby podľa ust. § 112 Obč. zák. a
naopak došlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu najneskôr ku dňu 05. 03. 2013.

Ak potom žalobca podal žalobu na súd 05. 06. 2014, súd žalobe vyhovieť nemohol vzhľadom na
skutočnosť, že rozhodoval v čase, keď už bolo účinné ustanovenie § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, pretože žalobca podal žalobu po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby.Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Prvým základným dôvodom, pre ktorý súd žalobcovi nemohol požadované plnenie priznať bolo

predovšetkým premlčanie nároku. Súd však je aj toho názoru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
sumy vyššej ako suma 600,- €, ktorá bola žalovaným v rade 1/ a 2/ požičaná na základe v žalobe
uvádzanej úverovej zmluvy. Súd totiž pri prieskume zmluvy dospel k presvedčeniu, že ide o zmluvu,
ktorá je bezúročná a bez poplatkov a keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ dostali od žalobcu sumu 600,- €,
žalobca nemôže požadovať úroky a poplatky v celkovej výške 414, - €. Ak žalobcovi ku dňu spísania

žaloby zaplatili sumu 608,- €, úver v podstate preplatili.

Súd k takémuto názoru dospel vzhľadom na skutočnosť, že podľa presvedčenia súdu v zmluve, ktorá
muselavčaseuzavretiaobsahovaťnáležitostistanovené§4Zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch absentuje stanovenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť požadovaná
ust. § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež, že absentuje zrozumiteľne stanovená

splatnosť jednotlivých splátok, pričom termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ich výška a počet
sú náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm.e/ citovaného zákona.

Podľa § 4 ods. 3 , ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm.a/, b/,
d/ až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Deň konečnej splatnosti úveru v zmluve nie je vôbec uvedený a je možné ho ustáliť rovnako ako termíny

jednotlivých splátok na základe zložitého napočítavania dní plynúcich od predchádzajúcej splátky s
prihliadnutím na počet dní v mesiaci, navyše priemerného spotrebiteľa potom metie v ustanoveniach
zmluvy o termínoch splátky ustanovenie, že doporučený termín úhrady je 25-ty deň v mesiaci. Je zrejmé,
že splátky vzhľadom na zložitosť ich napočítavania nie sú stanovené tak, aby ich zročnosť pripadala na
číselne zhodný deň v mesiaci. Zistenie kedy mal byť úver splatený bolo získané zložitým napočítavaním

dní s prihliadnutím na deň kedy bola zmluva uzavretá. V tomto prípade absentuje zrozumiteľný a určitý
údaj o konkrétnom dní, kedy je spotrebiteľský úver konečne splatný.

Nezrozumiteľnosť stanovenia konečnej splatnosti úveru, ale aj termínov splátok potom spôsobuje
neplatnosť týchto ustanovení podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. A keďže tieto základné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neboli platne dohodnuté, pretože dohoda o nich odporovala ust. § 37 ods. Obč.

zák. je nutné na úver poskytnutý žalobcom nahliadať tak, že je bez úročný a bez poplatkov v zmysle §
4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. Teda aj pre prípad, ak by nárok žalobcu premlčaný nebol, súd by mu
ho priznať nemohol vzhľadom na záver, ktorý prezentoval vyššie.

Vzhľadom na zistené skutočností a vyššie citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcu ako
bezdôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný, žalovaní
naopak boli úspešní, avšak konaním preukázateľne trovy nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol
tak, že úspešným žalovaným sa proti neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.