Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/227/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216770
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114216770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,
zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
IČO: 35 855 673, proti odporcovi V. L., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. S.U. XX, XXX XX G. G., Y..Č.. Ú. J. I. M. Ú.
J. I. Y. Q. N. G. G., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 386,88 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 107,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne od 28. 06. 2013 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 07. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
386,88 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvu Č.. M., v zmysle ktorej
zriadil prístup k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, ktorý umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné
službyposkytovanénavrhovateľom.NavrhovateľpriuzavretíDodatkukZmluveč.M.odpredalodporcovi
mobilný telefón s dohodnutou zmluvnou pokutou 279,00 eur. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 2013/02 - 2013/04 porušil zmluvné povinnosti

a v zmysle Dodatku k Zmluve č. M. časť práva a povinnosti podniku a účastníka je povinný zaplatiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 279,00 eur. Nakoľko odporca uhradil navrhovateľovi časť
pohľadávky v sume 2,00 eur, domáhal sa navrhovateľ podaným návrhom zaplatenie neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, v celkovej výške 386,88 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporcovi dňa 29. 01. 2015, odporca sa k
podanému návrhu nevyjadril.Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik

zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumu 386,88 eur, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor. Súd
podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 19. 03 .2015
do 02. 04. 2015.

Z listín predložených navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 01. 02. 2013

zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách,
predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby odporcovi, ktorý sa za ich poskytnutie zaviazal zaplatiť navrhovateľovi odplatu. K
zmluve o pripojení bol uzatvorený dodatok, predmetom ktorého bola kúpa zariadenia a tiež využívanie
elektronických komunikačných služieb a iných služieb poskytovaných na základe zmluvy. Za poskytnuté

službyvystavilnavrhovateľodporcovifaktúry,atonasumu47,87eurasosplatnosťoudo11.03.2013,na
sumu 44,81 eura so splatnosťou do 08. 01. 2013 a na sumu 15,20 eura so splatnosťou do 09. 05. 2013.Podľa nerozporovaných tvrdení navrhovateľa odporca nezaplatil navrhovateľovi za poskytnuté služby,
za ktoré mu boli vystavené faktúry a to v celkovej výške 107,88 eura, na úhradu ktorých sa zaviazal v
zmluveoposkytovaníverejnejslužby.Nakoľkoodporcadlžnúsumunavrhovateľovizaposkytnutéslužby

neuhradil, súd podanému návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal odporcu na uhradenie dlžnej sumy vo
výške 107,88 eura za poskytnuté telekomunikačné služby.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom od 01. 02. 2013, navýšením
piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi

bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy úrok z omeškania v zákonnom a nariadením
stanovenej sadzbe 5,50 % ročne od 28. 06. 2013 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na dodatočné
dobrovoľné plnenie určenej navrhovateľom) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ
trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 279,00 eur ako zmluvnej

pokuty. Podľa bodu 2.5 odporca je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 279,00 eur v prípade
ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby,
alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči navrhovateľovi, alebo povinnosť
uhradiť inú platbu, alebo ak počas doby viazanosti poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s
navrhovateľom. Takéto dojednanie, ktoré sankcionuje porušenie povinnosti zaplatiť platby, iné peňažné

záväzky, alebo iné platby považuje súd za všeobecné, teda bez určenia aké konkrétne porušenie
povinnosti je sankcionované zmluvnou pokutou. V zmysle takéhoto všeobecného dojednania je možné
sankcionovať akékoľvek porušenie zmluvy, teda je neurčité. Dojednanie, ktoré sankcionuje povinnosť
zotrvaťvzmluvnomvzťahupourčitúdobu,nepovažujesúdzapovinnosť,ktorábybolasankcionovateľná
zmluvnou pokutou, nakoľko odstúpenie od zmluvy, teda nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, nie je

porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou
pokutou (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2000). Z uvedených dôvodov súd
návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Súd návrh zamietol tiež v časti uplatňovaného úroku z
omeškania z dlžnej sumy v časti prevyšujúcej nariadením vlády stanovenú výšku úrokovej sadzby.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 OSP. V konaní čiastočne

úspešný odporca (úspech v konaní 72,12 %) nepodal návrh na náhradu trov konania. V konaní
neúspešný navrhovateľ (úspech v konaní 27,88 %) návrh na náhradu trov konania podal. Súd preto o
trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania
nepriznal.

Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom

Dobrovičova 13, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane
odporcu.Súdoznámilodporcovivstupvedľajšiehoúčastníkadokonanianajehostrane,odporcaneudelil
súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,
2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo
podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o

prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.

Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje

rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť

vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup

vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.

Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo

môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a

účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je

hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To vplnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,

s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník

v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania

má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporcanevyjadrilsúdusúhlassovstupomvedľajšiehoúčastníkadokonanianajehostrane.Nečinnosť,
alebo mlčanie odporcu, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas
s vystupovaním vedľajšieho účastníka na jeho strane. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na koho strane
má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania
nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup

takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že
súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd
za absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád
podania, pokiaľ odporca súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelil.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.