Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201065
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013201065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.

a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: Slovenské
liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., Tichá 34, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej
republiky, Cesta na Červený most 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PÚ-13/490-3/26261/23/KUB zo dňa 22. apríla 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/149/2013-67 zo dňa 20. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/149/2013-67 zo dňa

20. februára 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 28.12.2012 a prvostupňového správneho úradu - Krajského pamiatkového úradu v
Žiline č. ZA-12/1406-07/MO zo dňa 28.12.2012, ktorým rozhodol o opatreniach v konaní o náprave vo
veci zabezpečenia nápravy národnej kultúrnej pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ podľa zák.č.
49/2002 Z.z..

Z obsahu administratívneho spisu mal Krajský súd v Bratislave nesporne za preukázané, že Krajský

pamiatkový úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z.
o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon“) rozhodol ako vecne a miestne príslušný
správny orgán podľa § 9 ods. 5 a § 11 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a
podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „správny poriadok“), na
základe zistení štátneho pamiatkového dohľadu vykonaného dňa 27.11.2012 na nehnuteľnej kultúrnej
pamiatke ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ - vlastníkovi pamiatky akciovej spoločnosti Slovenské liečebné
kúpele Rajecké Teplice, a. s., Bratislava nariadil opatrenie na nápravu.

Dôvodil tým, že kaštieľ v Kuneráde je pamiatkový objekt zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového

fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. 2087/1-3, pamiatkový objekt kaštieľ
podč.2087/1,situovanomnaparc.č.KN925k.ú.Y..Kaštieľjedlhodobonevyužívanýabezpožadovanejzákladnejúdržby.Štátnymdozorombolozistené,žeprovizórnezastrešeniekaštieľaneplnísvojufunkciu,
nakoľko strešná krytina na ploche asi 30% je odhrnutá. Ďalej zistil absentujúce strešné žľaby a zvody
dažďovej vody, v dôsledku čoho vzniká enormné vlhnutie muriva. Na základe zistení, ktoré vyplynuli z

výkonu štátneho dohľadu Krajského pamiatkového úradu v Žiline skonštatoval, že uvedené skutočnosti
majúdegradačnývplyvnaužterazhavarijnýstavebnotechnickýstavkultúrnejpamiatkyamajúcharakter
zanedbania základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky.

Zákon o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 Z.z. v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje podmienky
ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a architektonických

nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a
svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná.

V odseku 2 zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej
samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie
pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou
kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.

Ochrana pamiatkového fondu je upravená v ust. § 27 a nasl. pamiatkového zákona. Základná ochrana
kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu,
zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia
kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote
a technickému stavu.

Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29,
začne konanie o tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok, zabezpečil na vlastné
náklady nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových
hodnôt.

K námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia, ktoré podľa jeho právneho názoru nevychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, krajský súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý je súčasťou súdneho spisu, mal súd jednoznačne
za preukázané, že Krajský pamiatkový úrad (ďalej aj „KPÚ“; „prvostupňový orgán“) KPÚ Žilina dňa
11.03.2010 vykonal vo veci štátny dohľad č. 07/2010 za účasti zástupcu vlastníka W. I., ďalej je obsahom

spisu písomný záznam a fotodokumentácia pamiatkovej inšpekcie MK SR č. MK-1681/2011-13/9869
z júna 2011, ktoré preukazujú, že žalobca nepristúpil k obnove predmetnej kultúrnej pamiatky a od
požiaru na NKP nevykonal žiadne čistiace a zabezpečovacie práce, že objekt je bez provizórneho
zastrešenia, čiže nie je chránený pred poveternostnými vplyvmi a zrážkovou vodou. Ďalší štátny dohľad
sa uskutočnil dňa 20.09.2011, pričom zo zápisnice z výkonu štátneho dohľadu č. 41/2000 vyplýva, že

strecha národnej kultúrnej pamiatky (ďalej aj „NKP“) nie je zabezpečená a veľká časť kaštieľa je bez
zastrešenia. V spise sa nachádza zápisnica a fotodokumentácia z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2011
zo dňa 24.10.2011, ktorá preukazuje, že konštrukcia kaštieľa je prekrytá len lepenkou. Z ďalšieho
písomného záznamu a fotodokumentácie z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2012 vykonaného dňa
27.11.2012 spoločne s pamiatkovou inšpekciou Ministerstva kultúry SR a KPÚ Žilina bolo preukázané,

že provizórne zastrešenie NKP neplní svoju funkciu, nakoľko veľká časť strešnej plachty je odhrnutá,
absentujú zvody dažďovej vody, čo spôsobuje enormné zvlhnutie murív.

Zvyššieuvedenýchzáverovštátnehodohľadujenesporné,žepredmetnáNKPjedlhodobonevyužívaná
bez požadovanej základnej údržby, v dôsledku čoho sa nachádza v havarijnom stave s následným
zánikom pamiatkových hodnôt. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať havarijný stav

kaštieľa, napadnutie muriva a narušenie stropných konštrukcií, ktoré sú neustále poškodzované
vlhkosťou a dažďovou vodou z dôvodu nedostatočného prekrytia strešnej krytiny. V dôsledkunestáleho zhoršujúceho sa stavu, na predmetnej NKP, prvostupňový správny orgán konštatoval, že je
nevyhnutné pristúpiť k potrebným krokom na jeho záchranu, a preto rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 č.
ZA-12/1406-07/MAJ uložil v zmysle ust. § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, vlastníkovi národnej kultúrnej

pamiatky (žalobcovi) povinnosť na predmetnej pamiatke zabezpečiť na vlastné náklady nápravu v
súvislosti s § 27 pamiatkového zákona.

Na základe odvolania žalovaný správny orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu v zásade potvrdil, keďže zmenil a predĺžil len termíny opráv.

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, v ktorej tvrdí, že KPÚ Žilina, ako aj žalovaný sa snažia
svojimi rozhodnutiami využiť škodovú udalosť na to, aby sa NKP opravila, nie do podoby pred

požiarom, ale aby sa obnova vykonala do jeho podoby spred 50 rokov minulého storočia, t.j. ešte
keď kaštieľ nebol vyhlásený za NKP, krajský súd uviedol, že s touto nie je možné sa stotožniť.
Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo
doručenie žiadosti žalobcu dňa 05.11.2010 na KPÚ v Žiline o vyjadrenie k projektovej dokumentácii
„Zámok Kunerád - rekonštrukcia stavby po požiari“, ktorá tvorila prílohu tejto žiadosti. Predloženú

projektovú dokumentáciu spracovala v septembri 2010 spoločnosť Sta pring, a.s., Ing. arch. N. R., PhD.,
Ing. H. H., Ing. J. U.. Autorov projektu si vyberal sám žalobca. KPÚ Žilina v rozhodnutí č. ZA-10/1195-02/
MAJ zo dňa 26.11.2010 určil, že uvedený zámer je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým
zákonom prípustný a určil podmienky, za ktorých ho možno pripravovať a realizovať. V bode 16 tohto
rozhodnutia bolo uvedené, že pre ďalší postup prác je nutné spracovať a predložiť na vyjadrenie

KPÚ Žilina architektonickú štúdiu obnovy NKP, ktorá bude rešpektovať pôvodné riešenie, tvar, výraz
a typ zastrešenia architektonicko-výtvarné a umelecko-remeselné prvky, bude zohľadňovať závery,
vyplývajúce zo schválených dokumentácií, z architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu
a bude podrobnejšie riešiť dispozično-prevádzkové vzťahy nového funkčného využitia, pamiatky spolu
s predpokladanými stavebnými úpravami. V bode 18 rozhodnutia bolo uložené žalobcovi spracovať

projektovú dokumentáciu obnovy v rozsahu pre stavebné povolenie, ktorá bude spracovaná na základe
vydaného záväzného stanoviska KPÚ Žilina k architektonickej štúdii. Proti tomuto rozhodnutiu sa
žalobca neodvolal a rozhodnutie dňa 27.12.2010 nadobudlo právoplatnosť. Ďalšie zámery obnovy preto
vychádzajú z predmetného právoplatného vyššie citovaného rozhodnutia. Následne dňa 26.11.2010
predložil žalobca (vlastník NKP) prípravnú dokumentáciu „Kunerád - kaštieľ, architektonicko-historický

výskum, textová časť, fotodokumentácia, grafická dokumentácia“, ktorú spracoval ním vybraný architekt
Ing. I. I. a Mgr. Y. F., PhD. v II. štvrťroku 2012. Na základe tejto dokumentácie určil KPÚ Žilina v
záväznom stanovisku č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 podmienky pre vypracovanie prípravnej
a projektovej dokumentácie obnovy NKP. Voči tomuto záväznému stanovisku podal žalobca listom zo
dňa 24.09.2012 námietky, na ktoré reagoval KPÚ Žilina listom č. ZA-12/0912-05/MAJ dňa 4.10.2012,

pričom v odpovedi zdôraznil, že z hľadiska pamiatkovej ochrany NKP, nie je akceptovateľné, aby sa
nanovo budovali konštrukcie z 50. rokov 20. storočia, ktoré negatívnym spôsobom zmenili charakter
interiéru aj exteriéru NKP. KPÚ Žilina uviedol, že po požiari sa zmenili východiská pre obnovu NKP a že
stanoviskoKPÚŽilinanevylučujeďalšiefunkčnévyužitieNKPprepotrebykúpeľov.KPÚŽilinavyhodnotil
námietky vlastníka NKP ako nedôvodné. Na toto reagoval žalobca listom zo dňa 29.10.2012. KPÚ

Žilina reagoval odpoveďou zo dňa 12.11.2012, v ktorej poukázal, že v roku 1999 vtedajší Pamiatkový
ústav Bratislava, Regionálne pracovisko Žilina vydal odborné vyjadrenie č. 275/99 zo dňa 22.06.1999
k architektonickej štúdii rekonštrukcie a modernizácie kaštieľa, ktorej autorom bol Ing. arch. C. F..
Zdôraznil, že medzi podmienkami tohto vyjadrenia, je aj požiadavka na predloženie ďalších stupňov
projektovej dokumentácie a že aj vyjadrenie Okresného úradu v Žiline, odboru školstva a kultúry zo

dňa 30.06.1998 upozorňuje Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., že vlastník je povinný
každú zmenu, zásah, obnovu, zamýšľanú rekonštrukciu objektu odkonzultovať s pamiatkovými orgánmi
a vyžiadať si záväzné stanovisko ku každému stupňu od zámeru až po stavebné povolenie.

KPÚ Žilina v uvedenej odpovedi na námietky žalobcu uviedol, že okrem spomínanej architektonickej
štúdie, neboli zo strany vlastníka NKP predložené pamiatkovému úradu žiadne ďalšie stupne projektovej

dokumentácie, teda žiadny odsúhlasený projekt spred 12 rokov, na ktorý sa žalobca odvoláva,
neexistuje.K tvrdeniu žalobcu uvedenom v žalobe, že štátny orgán určil vlastníkovi konkrétneho reštaurátora,
súd uvádza, že s týmto nie je možné sa stotožniť. Reštaurátora na realizáciu výskumu a následné
spracovanie návrhu na reštaurovanie, ako vyplýva z vyššie uvedeného textu si vybral vlastník sám tým,

že KPÚ Žilina predložil návrh na reštaurovanie, ktorý vypracoval ním vybratý Mgr. art. N. N., v spolupráci
s Mgr. art. C. D. a Mgr. art. I. M.. Na základe tejto žiadosti následne vydal KPÚ Žilina dňa 30.07.2012
rozhodnutie, ktorým uvedený návrh na reštaurovanie a predloženú dokumentáciu schválil. Ak sa teda
následne KPÚ Žilina, resp. žalovaný odvolávajú na návrh uvedených autorov, je to preto, že tento návrh
predložil sám žalobca.

K námietke žalobcu, v ktorej žalobca namieta bod 2 záväzného stanoviska, KPÚ Žilina zo dňa
21.08.2012, súd uvádza, že v tomto prípade ide o požiadavku na úpravu existujúceho schodiska z druhej
polovice 20. storočia, ktorá bola určená v záväznom stanovisku k architektonicko-historickému výskumu,
pre komplexnú obnovu kaštieľa, a preto táto nesúvisí s požiadavkami KPÚ Žilina na zabezpečenie
základnej ochrany predmetnej NKP. Požiadavka úpravy schodišťa sa týka až realizácie komplexnej
obnovy NKP.

K námietke žalobcu uvádzanej v žalobe týkajúcej sa skutočnosti, že podľa jeho právneho názoru,
žalovaný stanovil podmienky obnovy až do obdobia, keď kaštieľ nebol NKP a že vypracovanie
projektovej dokumentácie obnovy pamiatky podľa podmienok záväzného stanoviska k architektonicko-
historickému výskumu nie je spravodlivé a došlo by k vynaloženiu zbytočných nákladov, ktoré objektívne
nebudú môcť byť zo strany žalobcu zužitkované, nakoľko obnova navrhovaná v zmysle predmetného

záväzného stanoviska je nad rámec základnej ochrany NKP súd uvádza, že v preskúmavanom
rozhodnutí (prvostupňovom ani druhostupňovom) v rámci rozhodnutí o náprave nebola požadovaná
komplexná obnova NKP. Spracovanie projektovej dokumentácie je len prípravnou fázou jej obnovy, bez
ktorej však nie je možná.

K námietkam žalobcu, v ktorých tento tvrdí, že žalovaný porušil ust. § 32 zákona o správnom konaní, keď

nezistil spoľahlivo a presne skutkový stav veci a tiež, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti
podľa ust. § 47 správneho zákona, súd udáva, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného textu žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom
vykonali vo veci dokazovanie na zistenie skutkového stavu. V konaní neboli porušené procesné práva
účastníka konania a zo zisteného skutkového stavu žalovaný správny orgán vyvodil správne právne

závery.

Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a
konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu
zákona. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný správny orgán uložil žalobcovi povinnosti:

- vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa, osadenie strešných žľabov

a zvodov dažďovej vody na kaštieli a povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa
podľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ Žilina zo dňa 21.08.2012

V tejto súvislosti žalobca vzniesol námietku, že takto formulované povinnosti nie je možné subsumovať
pod ustanovenie § 27, to znamená, že takto určené povinnosti prekračujú rámec základnej ochrany
kultúrnej pamiatky. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že s týmto právnym názorom žalobcu nie je

možné sa stotožniť.

„Ochrana“ pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu,
poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé užívanie dobrého stavu, vrátane
prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej
pamiatkovej hodnote. Zahŕňa v sebe všetky činnosti, ktorých cieľom je zabrániť pôsobeniu škodlivých

vplyvov, ktoré ohrozujú hmotu a vzhľad pamiatky, či jej samostatnú existenciu. Škodlivé vplyvy pritom
môžu byť dôsledkom činnosti človeka, aj prírody. „Obnova“ kultúrnej pamiatky je súbor špecializovaných
odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukciakultúrnej pamiatky alebo jej časti. Predstavuje teda súbor činností, ktoré je potrebné realizovať, ak už
škodlivé vplyvy zanechali na architektonickom diele svoje stopy a jej cieľom je vrátiť pamiatku do stavu
pred pôsobením škodlivých vplyvov. Pri praktickej obnove architektonických a stavebných pamiatok sa

iba zriedkavo stretávame s výlučným použitím iba jednej zo spomenutých metód.

Vo vyššie citovanom ustanovení § 31, ktorý upravuje postup pamiatkového úradu, je zdôraznená
skutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad koná vo veci ochrany národných kultúrnych pamiatok z
vlastného podnetu. Za situácie, že vlastník zanedbáva základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky
podľa § 27 zákona, krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí, aké opatrenia je povinný vlastník

vykonať v určenej lehote a na vlastné náklady tak, aby bola zabezpečená základná ochrana
národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je podľa § 1 ods. 2 verejným záujmom. Ustanovenie odseku 2
umožňuje v tomto konaní krajskému pamiatkovému úradu uložiť vlastníkovi vypracovanie prípravnej
dokumentácie, projektovej dokumentácie, resp. iných podkladov tak, aby mohlo nasledovať konanie
podľa stavebného zákona. Vypracovanie takejto dokumentácie je predpokladom pre spoločné konanie
krajského pamiatkového úradu a následne príslušného stavebného úradu podľa § 94 stavebného

zákona o nariadení zabezpečovacích prác.

Správny orgán v prejednávanej veci posudzoval návrh žalobcov podľa pamiatkového zákona č. 49/2002
Z.z. a Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu ako aj postupu,
ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je v súlade so
zákonom.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave námietky žalobcu uvedené v žalobe, neboli spôsobilé
ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preto dospel k záveru, že žalovaný
správny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v
odvolaní, a preto jeho rozhodnutie nie je možné považovať za zjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne,
teda také, ktoré by mohlo mať za následok porušenie v žalobe uvedených práv žalobcu, preto senát

krajského súdu postupoval podľa ust. § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi ich náhradu nepriznal,
nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný. Žalovaný zo zákona nemá právo na ich náhradu.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že predmetné rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave vychádza, z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací
dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.

Predmetom preskúmavania zákonnosti bolo rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky
č. PÚ-13/490-3/26261/23/KUB zo dňa 22.04.2013 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorému
predchádzalo rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Žiline č. ZA-12/1406-07/MAJ zo dňa

28.12.2012. V rámci preskúmavaného rozhodnutia Pamiatkový úrad SR žalobcovi ako vlastníkovi
národnej kultúrnej pamiatky „Kaštieľ s areálom v Kunerade“ uložil povinnosť, aby na vlastné náklady
vykonal nápravu na zabezpečenie základnej ochrany v nasledovnom rozsahu:

a) vlastník je povinný vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa v lehote
do 31.05.2013,

b) vlastník je povinný osadiť strešné žľaby a zvody dažďovej vody na kaštieli v lehote do 31.05.2013,

c) vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného
stanoviska KPÚ Žilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 (ďalej len „záväzné stanovisko“) v
súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a predložiť ju na KPÚ Žilina v lehote do 30.06.2013.1. Konanie o náprave podľa ustanovenia § 31 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu
(ďalej len „pamiatkový zákon“) a konanie o obnove podľa ustanovenia § 32 pamiatkového zákona sú dve
samostatné, na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania, z ktorých každé konanie sleduje

iný účel.

Predmetné rozhodnutie Pamiatkového úradu SR, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Krajského
pamiatkového úradu v Žiline v zmysle vyššie citovaného napadnutého rozhodnutia žalobcovi ukladajú
povinnosť vykonať nápravu na zabezpečenie základnej ochrany kultúrnej podmienky, konkrétne ide
o povinnosti obsiahnuté v písm. a/ a b/ napadnutého rozhodnutia, a súčasne povinnosť smerujúcu k
obnove kultúrnej pamiatky, teda povinnosť obsiahnutú v písm. c/ napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v prvom rade namieta skutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad v Žiline, Pamiatkový úrad SR
a ani Krajský súd v Bratislave pri ukladaní povinností žalobcovi nevzali do úvahy kľúčovú skutočnosť,
a to, že ide o dva rozličné okruhy povinností upravené dvomi samostatnými konaniami, a to konaním
o náprave a konaním o obnove. Konanie o obnove pritom nemožno považovať za predprípravnú fázu
konania o náprave, ako argumentoval Pamiatkový úrad SR a argumentáciu ktorého následne prevzal aj

Krajský súd v Bratislave. Ide o dve samostatné, na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania,
z ktorých každé konanie sleduje iný účel.

Účelom konania o náprave je zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa ustanovenia §
27 pamiatkového zákona. Podľa citovaného ustanovenia sa základnou ochranou kultúrnej pamiatky
rozumie súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozenia, poškodenia, zničenia

alebo odcudzenia kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej
pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote
a technickému stavu. V zmysle ustanovenia § 31, ktoré upravuje konanie o náprave, ak krajský
pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 (alebo
nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29), začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za

určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý
neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.

Z gramatického, ako aj logického výkladu citovaného ustanovenia § 31 teda vyplýva, že konanie o
náprave je svojím charakterom konaním represívnym. Naopak, konanie o obnove, ktoré je upravené
v ustanovení § 32 pamiatkového zákona, je konaním svojím charakterom dobrovoľným, ktorému

za každých okolností predchádza predloženie žiadosti vlastníka kultúrnej pamiatky príslušnému
pamiatkovému úradu o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Až na základe predloženia žiadosti vydá
krajský pamiatkový úrad rozhodnutie o zámere obnovy, pričom konanie o obnove je krajský pamiatkový
úrad oprávnený iniciovať až vtedy, ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere
obnovy. Následne krajský pamiatkový úrad vydá oznámenie o začatí konania o obnove, ktoré doručí

vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a súčasne ho vyzve, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.

Z poslednej vety citovaného ustanovenia § 32 pamiatkového zákona navyše vyplýva, že konanie o
obnove predpokladá určitú aktívnu činnosť vlastníka kultúrnej pamiatky vo vzťahu k tejto kultúrnej
pamiatke (napr. údržbové, rekonštrukčné alebo konzervačné práce), nakoľko ak vlastník začne
vykonávať obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad ho vyzve,

aby tieto práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Ak však vlastník kultúrnej pamiatky žiadne takéto
činnosti nevyvíja a ani nepredložil predchádzajúcu žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy,
príslušný krajský pamiatkový úrad nie je oprávnený iniciovať konanie o obnove.

Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu pritom spočíva práve v uložení povinnosti
spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona

a podľa záväzného stanoviska. Uvedená uložená povinnosť je povinnosťou vyplývajúcou z konania
o obnove, pričom ako sme už preukázali, konanie o obnove je - na rozdiel od konania o náprave
- konaním dobrovoľným a povinnosti vyplývajúce z oboch konaní nemožno vzájomne zamieňať aľubovoľnekombinovať.Vrámcipredmetnéhonapadnutéhorozhodnutiamalibyťpretožalobcoviuložené
len povinnosti v zmysle ustanovení konania o náprave, t.j. v zmysle ustanovení § 27 až 31 pamiatkového
zákona.

Akákoľvek povinnosť týkajúca sa obnovy kultúrnej pamiatky musí byť vlastníkovi kultúrnej pamiatky
uložená v samostatnom rozhodnutí o zámere, ktorému musí v zmysle ustanovenia § 32 pamiatkového
zákona predchádzať žiadosť vlastníka o vydanie rozhodnutia o zámere. Keďže ide o dve samostatné,
na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania, ani povinnosti, ktoré môžu byť v ich rámci
uložené vlastníkovi kultúrnej pamiatky, nie je možné implikovať do jediného rozhodnutia príslušného

pamiatkového úradu, ale je potrebné vydať dve samostatné rozhodnutia akcentujúce príslušné
ustanovenia pamiatkového zákona o konaní o náprave, resp. obnove.

Skutočnosť, že Pamiatkový úrad uložil žalobcovi v rámci napadnutého rozhodnutia aj povinnosti
vyplývajúce z ustanovení konania o náprave, ako aj povinnosti vyplývajúce z ustanovení o konaní o
obnove, potvrdzuje pritom aj terminológia samotného Pamiatkového úradu SR, ktorý sa pri uložení
povinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa odvoláva na ustanovenie § 32 ods. 8 a

9 pamiatkového zákona, teda na ustanovenia o konaní o obnove.

Nakoniec, skutočnosť, že ide o dve odlišné konania, podporuje aj systematické členenie zákona č.
49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, nakoľko konanie o náprave je umiestnené v štvrtej časti
zákona s názvom „Ochrana pamiatkového fondu“ (ustanovenia § 27 až 31 zákona), zatiaľ čo konanie
o obnove je umiestnené v piatej časti zákona s názvom „Obnova a reštaurovanie kultúrnej pamiatky a

úprava nehnuteľnosti“ (ustanovenia § 32 a nasl. zákona).

2.Žalovaný,t.j.PamiatkovýúradSRakoajKrajskýpamiatkovýúradvŽilinenekonalivintenciáchzákona
č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, nakoľko svojím rozhodnutím žalobcovi nariadili vykonať
nápravu na zabezpečenie základnej ochrany kultúrnej pamiatky nad rámec ustanovení zákona.

Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí ďalej konkrétne v tom, že v rámci predmetného

rozhodnutia Pamiatkový úrad SR uložil žalobcovi ako vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť
spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ č.
ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 v súlade s ust. 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona.

V rámci rozhodnutia sa teda žalobcovi ukladá povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu obnovy
kultúrnej podmienky, teda sa mu ukladá povinnosť presahujúca rámec základnej ochrany definovanej

v ustanovení § 27 pamiatkového zákona. Z tohto titulu je požiadavka na vypracovanie projektovej
dokumentácie obnovy kaštieľa podľa ustanovenia § 32 ods. 8 a 9 je požiadavkou nelegitímnou.
Legitímnou požiadavkou pamiatkového úradu by bola požiadavka na vypracovania projektovej
dokumentácie v rozsahu nápravy, teda v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 pamiatkového zákona, a nie
v zmysle ustanovenia § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona.

Konanie o náprave a konanie o obnove sú dve samostatné, na sebe nezávislé a navzájom
nepodmienené konania, nie je legitímne v rámci konania o náprave odkazovať na záväzné stanovisko
týkajúce sa konania o obnove. Tento počin žalovaného považuje žalobca nielen za nezákonný, ale aj
zavádzajúci.

In concreto žalobca za požiadavky presahujúce rámec požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení o

základnej ochrane kultúrnej pamiatky a z ustanovenia upravujúceho konanie o náprave považuje najmä
nasledovné požiadavky záväzného stanoviska:

- Požiadavka odstránenia hlavného schodiska a navrhnutia nového v polohe a orientácii pôvodného
historického schodiska je taktiež požiadavkou, ktorá presahuje rámec zabezpečenia základnej ochrany
kultúrnej pamiatky. Požiadavka na výstavbu nového schodiska z 50. rokov minulého storočia je navyše

nielen požiadavkou nad rámec zabezpečenia základnej ochrany kultúrnej pamiatky, ale je dokoncapožiadavkou nad rámec pamiatkového zákona. Taktiež ide o výstavbu, ktorá je finančne náročná a na
ktorú žalobca nemá finančné prostriedky.

Toto tvrdenie dokonca potvrdil sám žalovaný, a to vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2013, str. 6, kde

žalovaný uviedol, že požiadavka na úpravu existujúceho schodiska, ktorá bola určená pre spracovanie
projektovej dokumentácie takejto obnovy, nesúvisí s požiadavkami KPÚ Žilina na zabezpečenie
základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky. Táto požiadavka na úpravu predmetného schodiska sa
týka výlučne až realizácie komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky, teda nie jej nápravy.

- Požiadavka, podľa ktorej je nutné reštaurátorským spôsobom obnoviť omietkové povrchy fasád,
kamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby v zmysle návrhu na reštaurovanie fasády,

kamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby na zámku v Kunerade (autori Mgr. art. N. N., Mgr.
art. C. D., Mgr. art. I. M., jún 2012).

V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že pokiaľ sa realizuje konanie o náprave
podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, môže sa táto náprava týkať len zabezpečovania základnej
ochrany národnej kultúrne pamiatky, t.j. príslušný pamiatkový úrad môže nariadiť, aby vlastník v určenej

lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do
stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 môže ďalej
krajský pamiatkový úrad vlastníkovi uložiť povinnosť v určenom rozsahu a lehote predložiť projektovú
dokumentáciu, ak sa táto na uskutočnenie nápravy vyžaduje. V žiadnom prípade zákon neukladá
oprávnenie pamiatkovému úradu, aby za účelom vykonania nápravy určil povinnosti vlastníkovi národnej

kultúrnej pamiatky nad rámec základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či vlastník má zámer vykonať obnovu kultúrnej pamiatky alebo nie.

3. Napadnuté rozhodnutie Pamiatkového úradu SR nespĺňalo náležitosti v zmysle ustanovenia § 47
Správneho poriadku.

Rozhodnutie Pamiatkového úradu SR ako správneho orgánu nespĺňalo náležitosti v zmysle ustanovenia

§ 47 Správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Podľa predmetného ustanovenia má správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie v časti o náprave spočívajúcej vo vypracovaní projektovej
dokumentácie obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska KPU Žilina č. ZA-12/0912-03/
MAJ zo dňa 21.08.2012 nie je riadne odôvodnené. Nakoľko sa žalovaný vôbec nevysporiadal s
námietkami žalobcu o zvýšenej finančnej záťaži prípadnej realizácie obnovy kaštieľa podľa uvedeného
záväzného stanoviska KPU Žilina, považuje žalobca rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné, a

preto za nezákonné.

4. Nakoľko žalobca si je vedomý svojich zákonných povinností vyplývajúcich z vlastníctva národnej
kultúrnej pamiatky a z pamiatkového zákona, časť povinností v zmysle napadnutého rozhodnutia,
ktoré žalobca považuje za zákonné a opodstatnené, preto splnil v určenej lehote. Konkrétne vykonal
rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa, ako aj osadil strešné žľaby a zvody

dažďovej vody na kaštieli. Uvedené konanie žalobcu preukazuje jeho úmysel plniť tie požiadavky
Krajského úradu v Žiline, resp. Pamiatkového úradu SR, ktoré majú svoj základ v príslušných
relevantných zákonoch a rozhodnutiach.

Na základe vyššie uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je
nezákonné, a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca taktiež navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov právnehozastúpenia podľa počtu úkonov právnej služby ku dňu vyhlásenia rozsudku na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III.

K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 16.04.2014 vyjadril žalovaný uvádzajúc:

V bode 2. odvolania žalobca namieta, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uvádza, že mu žalovaný jedným konaním
uložil ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Kunerade (ďalej len „NKP“) nielen povinnosť
vykonať nápravu podľa § 31 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších
predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“), ale uložil mu aj povinnosť vykonať obnovu NKP podľa § 32

pamiatkového zákona. Podľa žalobcu malo ísť o dve samostatné správne konania: konanie o náprave
podľa § 31 pamiatkového zákona a konanie o obnove podľa § 32 pamiatkového zákona.

Žalobca v odvolaní uvádza, účelom konania o náprave je zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej
pamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona, pričom túto nápravu upravuje § 31 pamiatkového
zákona. Konanie o náprave je podľa žalobcu konaním represívnym, zatiaľ čo konanie o obnove je

konaním dobrovoľným, ktorému predchádza žiadosť vlastníka kultúrnej pamiatky a upravuje ho § 32
pamiatkového zákona. Podľa žalobcu konanie o obnove podľa § 32 pamiatkového zákona predpokladá
určitú aktívnu činnosť vlastníka kultúrnej pamiatky (napr. údržbové, rekonštrukčné alebo konzervačné
práce). Ak vlastník kultúrnej pamiatky takéto práce nevyvíja a ani nepredložil predchádzajúcu žiadosť o
zámere obnovy, príslušný krajský pamiatkový úrad nie je oprávnený iniciovať konanie o obnove kultúrnej

pamiatky.

Uloženie povinnosti obnovy NKP vidí žalobca vo formulácii tejto časti výroku rozhodnutia žalovaného:
„Vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného
stanoviskaKPÚŽilinač.ZA-12/0912-03/MAJzodňa21.08.2012vsúlades§32ods.8a9pamiatkového
zákona a predložiť ju na KPÚ Žilina v lehote do 30.06.2013“. Žalobca vyjadruje názor, že nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia je práve v uložení povinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy NKP
v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a podľa citovaného záväzného stanoviska. Tvrdí,
že v zmysle ustanovení konania o náprave mu mohli byť uložené len povinnosti podľa § 27 až 31
pamiatkového zákona. Poukazuje tiež na to, v pamiatkovom zákone je konanie o náprave umiestnené
v štvrtej časti pamiatkového zákona a konanie o obnove v piatej časti pamiatkového zákona.

Žalovaný sa s názorom žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nestotožňuje a
zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie je súčasťou trojročného procesu, v ktorom orgány štátnej správy
na ochranu pamiatkového fondu zabezpečujú ochranu a prinavrátenie pamiatkových hodnôt NKP, ktoré
boli zničené alebo poškodené požiarom zo dňa 10.03.2010 a následným nezabezpečovaním základnej
ochrany NKP zo strany žalobcu ako jej vlastníka.

Je nepochybné, že žalobca nezabezpečil základnú ochranu NKP, lebo ju neuchránil pred požiarom.

V spisovej dokumentácii, č. spisu ZA-10/1195, dátum evidencie 05.11.2010 (označenie tiež: A1647) sa
nachádza žiadosť žalobcu, zaevidovaná na KPÚ Žilina pod č. 4009/10 dňa 05.11.2010, ktorou žalobca
„žiada o vyjadrenie k projektovej dokumentácii zabezpečovacích, búracích a sanačných prác objektu
zámku Kunerád, ktorý bol poškodený požiarom.“ Táto dokumentácia je rozmerovo veľmi rozsiahla,

preto ju nebolo možné pripojiť k spisovej dokumentácii. Žalovaný ju mal fyzicky k dispozícii na súdnom
pojednávaní dňa 13.02.2014 na Krajskom súde v Bratislave (nebolo potrebné ju použiť). Uvedenú
žiadosť žalobcu spolu s predloženou projektovou dokumentáciou posúdil žalovaný ako zámer obnovy
NKP a dňa 26.11.2010 vydal o nej podľa § 32 ods. 2 a 4 pamiatkového zákona rozhodnutie č.
ZA-10/1195-02/MAJ, ktorým rozhodol, že „navrhovaný zámer v rozsahu zabezpečovacích, búracích

asanačných prác po požiari v marci 2010 podľa predloženej projektovej dokumentácie „Zámok Kunerad- rekonštrukcia stavby po požiari - I. etapa“ spracovanej v septembri 2010 spoločnosťou STAPRING,
a.s. - Ing. arch. N. R., PhD., Ing. H. H., Ing. J. U., je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým
zákonom prípustný“ a určil podmienky jeho vykonávania. Medzi určenými podmienkami je aj vykonanie

pamiatkových výskumov a v podmienke č. 16 je aj spracovanie architektonickej štúdie „obnovy
národnej kultúrnej pamiatky, v štandardnom rozsahu, ktorá bude rešpektovať pôvodné hmotovo-
objemové riešenie, tvar, výraz a typ zastrešenia, architektonicko-výtvarné a umelecko-remeselné prvky,
ďalej bude zohľadňovať všetky závery vyplývajúce zo schválených dokumentácií z architektonického
a reštaurátorského výskumu a bude podrobnejšie riešiť dispozično-prevádzkové vzťahy nového

funkčného využitia pamiatky spolu s predpokladanými stavebnými úpravami.“

Proti tomuto rozhodnutiu o zámere obnovy NKP sa žalobca neodvolal. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 27.12.2010. V závere tohto rozhodnutia sa uvádza, že v zmysle § 44a pamiatkového
zákona rozhodnutie po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti stráca platnosť,
ak v tejto lehote nebol vykonaný úkon, na ktorý sa vzťahuje. Toto rozhodnutie je základom, z ktorého
mali vychádzať všetky ďalšie právne úkony a iné činnosti, ktoré sa týkajú ochrany a obnovy NKP.

Žalobca podaním uvedenej žiadosti postupoval podľa § 32 ods. 2 pamiatkového zákona, v ktorom
sa uvádza, že pred začatím obnovy národnej kultúrnej pamiatky je vlastník povinný krajskému
pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. KPÚ Žilina pri vydaní
citovaného rozhodnutia postupoval v súlade s § 32 ods. 4 pamiatkového zákona, ktorý ustanovuje: „V
rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer

je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a urči podmienky, za ktorých možno
predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila,
nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov
a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie."

Dňa 03.07.2012 bola na KPÚ Žilina doručená žiadosť žalobcu „o vydanie záväzného stanoviska“, ktorú

KPÚ Žilina zaevidoval pod č. 2798/12. V tejto žiadosti sa uvádza: Žiadame vás o vydanie rozhodnutia k
prípravnej dokumentácii Kunerad - kaštieľ, architektonicko-historický výskum.“

Keďže o zámere obnovy NKP už vydal KPÚ Žilina rozhodnutie č. ZA-10/1195-02/MAJ dňa 26.11.2010
a architektonicko-historický výskum bol vykonaný na základe tohto rozhodnutia, k žiadosti žalobcu
zo dňa 03.07.2012 vydal KPÚ Žilina záväzné stanovisko č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012.

Voči tomuto záväznému stanovisku uplatnil žalobca námietky, na ktoré KPÚ Žilina odpovedal listom č.
ZA-12/0912-05/MAJ zo dňa 04.10.2012 a listom č. ZA-12/0912-08/MAJ zo dňa 12.11.2012. Uvedené
listiny sa nachádzajú v spise č. ZA-12/0912, zaevidovanom dňa 03.07.2012.

Štátne dohľady orgánov na ochranu pamiatkového fondu preukázali, že žalobca ako vlastník NKP
napriek právoplatnému rozhodnutiu o obnove NKP, napriek vykonaným pamiatkovým výskumom a

záväznému stanovisku KPU Žilina, nevykonáva obnovu NKP a ani nezabezpečuje NKP pred jej ďalšou
devastáciou. Preto začal dňa 28.11.2012 KPÚ Žilina správne konanie „vo veci vydania rozhodnutia o
náprave“ podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ktoré ukončil rozhodnutím č. ZA-12/1406-07/MAJ zo
dňa 28.12.2012. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu nenamietal prekročenie kompetencií KPÚ
Žilina v konaní o náprave, ale namietal ekonomickú nevýhodnosť a nedostatok finančných zdrojov na

nápravu uloženú týmto rozhodnutím. Žalovaný na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie KPÚ
Žilina o náprave, avšak len posunutím termínov realizácie nápravy. Žalovaný uložil žalobcovi vykonať
nápravu podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona.

Žalovaný zdôrazňuje, že pri tak rozsiahlych a vážnych devastačných poškodeniach národných
kultúrnych pamiatok, k akému došlo aj v prípade NKP, je náprava vždy zložitá, vyžaduje si pamiatkové

výskumy, projektové dokumentácie rôznych stupňov a aj také činnosti, ktoré sú zadefinované v §
32 ods. 1 pamiatkového zákona, najmä opravy a rekonštrukcie. Orgány štátnej správy na ochranu
pamiatkového fondu musia konať v záujme ochrany pamiatkového fondu, a preto rozsah a charakter
ukladaných nápravných opatrení vždy závisí od nebezpečenstva ohrozenia alebo následku poškodenianárodnej kultúrnej pamiatky, ku ktorému došlo zanedbaním jej ochrany. (Žalovaný tiež zdôrazňuje,
že tak, ako v prípade NKP, postupuje aj v iných prípadoch, keď došlo k výrazným devastačným
poškodeniam nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok; ako príklad môže slúžiť medializovaný

prípad hradu Krásna Hôrka, kde sa používajú dobové stavebné materiály a vykonávajú sa nielen opravy
a rekonštrukcie, ale aj reštaurovanie zariadenia a zbierkových predmetov.)

Náprava uložená napadnutým rozhodnutím musela reflektovať na rozsah a vážnosť poškodenia
NKP. Stav tohto poškodenia dokumentuje napríklad „Technická správa statika“, posudzovateľ Ing.
Bohumil Bohunický, Leptón, s. r. o., september 2010 /správa je jedným z podkladov rozhodnutia

KPÚ Žilina č. ZA-10/1195-02/MAJ zo dňa 26.11.2010 a žalovaný ju prikladá k tomuto vyjadreniu/.
V časti b) tejto technickej správy sa uvádza: „Zvislé nosné konštrukcie ... takto poškodené murivá
nespĺňajú kritériá statickej bezpečnosti podľa STN 73 1101. Z tohto dôvodu je bezpodmienečne nutné
všetky múry najvyššieho podlažia v plnom rozsahu zbúrať a nahradiť novými múrmi. Porucha je
zapríčinená bezprostredným pôsobením ohňa, čiže požiarom.“ V časti technickej správy „Stropné
konštrukcie“ sa uvádza: „Drevené trámové stropy podkrovia a najvyššieho podlažia sú úplne zničené. Je

bezpodmienečne nutné ich v plnom rozsahu rekonštruovať. Drevené trámové stropy - nosníky aj záklop
a nosníky nesúce podbíjanie, aj podbíjanie nižších podlaží sú nasiaknuté vodou, ktorá bola použitá
na uhasenie požiaru. V dôsledku pôsobenia tejto vody bolo drevo týchto stropov napadnuté hubami a
plesňami do takej miery, že sa drevo na niektorých miestach rozpadáva a nevyhovuje kritériám statickej
spoľahlivosti, ktoré na ne kladie technická norma STN 73 1701. Z tohto dôvodu je nutná kompletná

rekonštrukcia aj týchto stropov v plnom rozsahu napriek tomu, že nie sú poškodené ohňom.“ V časti
technickej správy „Strecha a krov“ sa uvádza: „Nosná konštrukcia strechy a krovu je úplne zničená a je
potrebná jej kompletná rekonštrukcia. Oceľové nosníky, ktoré boli súčasťou nosnej konštrukcie krovu v
dôsledku vysokej teploty a následného ochladenia vodou pri hasení požiaru stratili svoju spoľahlivosť a
nevyhovujú kritériám statickej bezpečnosti podľa STN 73 1401, preto aj tie je potrebné vymeniť v plnom

rozsahu.“Včastitechnickejsprávy„Statickézabezpečenierekonštrukcie“sanapríkladuvádza,ženosné
konštrukcie všetkých stropov nadzemných podlaží budú nahradené novými nosnými konštrukciami.

Na základe rozsahu a vážnosti poškodenia NKP a v dôsledku toho, že žalobca nevykonával obnovu
podľa rozhodnutia o obnove č. ZA-10/1195-02/MAJ dňa 26.11.2010, nechránil efektívne NKP pred jej
ďalším poškodzovaním a ničením, uložil KPU Žilina žalobcovi vykonať nápravu podľa § 31 ods. 1

pamiatkového zákona (ktorá, vzhľadom na rozsah poškodenia NKP obsahuje z technického hľadiska
aj činnosti, ktoré sú súčasťou obnovy NKP definovanej v § 32 ods. 1 pamiatkového zákona.) KPÚ
Žilina aj žalovaný v rozhodnutí o náprave (t. j. v napadnutom rozhodnutí) logicky zohľadňovali
činnosti a dokumenty, ktoré už boli na záchranu pamiatkových hodnôt NKP vykonané, resp. vydané,
napríklad pamiatkové výskumy, statické posudky, technické správy, projektová dokumentácia, platné a

vykonateľné rozhodnutie o obnove, platné záväzné stanovisko a pod. Nebolo by účelné a hospodárne /
§ 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov/,
aby KPÚ Žilina alebo žalovaný v rozhodnutí o náprave nenadväzovali na už realizované činnosti a
vypracované materiály, ale v rámci „samostatného konania o náprave" by rozhodli o ich opätovnom
vypracovaní a predložení správnemu orgánu. Realizácia nápravy je v takýchto prípadoch zložitý proces,

ktorý pozostáva z mnohých správnych úkonov orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.

Žalovaný zdôrazňuje, že vzhľadom na stav devastácie NKP, náprava uložená v napadnutom rozhodnutí
nie je nad rámec nápravy podľa § 31 pamiatkového zákona.

K námietke žalobcu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia sa mu ukladá povinnosť spracovať
projektovú dokumentáciu v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona, žalovaný poukazuje na to, že

tieto zákonné ustanovenia riešia iba to, že projektovú dokumentáciu môže spracovať len autorizovaný
architekt a že každú zmenu takto spracovanej dokumentácie je vlastník NKP povinný prerokovať s
krajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkových hodnôt.

Vzhľadom na náročnosť spracovania projektovej dokumentácie v danom prípade, považuje žalovaný
uloženú povinnosť, t. j. aby projektovú dokumentáciu spracoval autorizovaný architekt a aby každújej zmenu vlastník NKP konzultoval s KPU Žilina za legitímne opatrenie uložené v záujme ochrany
pamiatkových hodnôt.

V bode 2 odvolania žalobca namieta, že tak žalovaný ako aj KPÚ Žilina nekonali v intenciách

pamiatkového zákona, pretože žalobcovi uložili povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu obnovy
NKP podľa podmienok záväzného stanoviska KPU Žilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 a
podľa § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona. Žalobca namieta, že nebolo legitímne v rámci konania o
náprave odkazovať na záväzné stanovisko týkajúce sa konania o obnove. Ďalej namieta, že požiadavky
na odstránenie hlavného schodiska a navrhnutie nového schodiska v polohe a orientácii pôvodného

historického schodiska, ako aj reštaurátorské obnovy fasády, kamenných článkov architektúry a
sochárskej výzdoby presahujú rámec základnej ochrany kultúrnej pamiatky, čo podľa tvrdenia žalobcu
potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2013.

Žalovaný sa s uvedenými názormi a tvrdeniami žalobcu nestotožnil z týchto dôvodov: Záväzné
stanovisko č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21. 08.2012 vydal KPÚ Žilina na základe žiadosti žalobcu
zo dňa 03.07.2012 a na základe vykonaných pamiatkových výskumov. Tak pamiatkové výskumy, ako aj

samotné záväzné stanovisko boli vykonané/vydané na základe právoplatného rozhodnutia KPÚ Žilina
č. ZA-10/1195-02/MAJ zo dňa 26.11.2010.

Ak by uvedené výskumy a na ne nadväzujúce stanovisko v čase vydania rozhodnutia o náprave
neexistovali, bol by musel KPÚ Žilina v rozhodnutí o náprave uložiť povinnosť vykonania týchto
výskumov a po ich vykonaní a posúdení uložiť povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu. Rozsah

a závažnosť poškodenia NKP je taký veľký, že bez vykonania výskumov a nadväzujúcej projektovej
dokumentácie, nie je možná ani obnova NKP podľa § 32 pamiatkového zákona, ani náprava podľa §
31 pamiatkového zákona.

Žalovaný poukazom na § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona v napadnutom rozhodnutí sledoval výlučne
to, aby projektovú dokumentáciu spracovala autorizovaná osoba a aby prípadné zmeny projektovej

dokumentácie konzultoval žalobca ako vlastník NKP s KPÚ Žilina z hľadiska zachovania pamiatkovej
hodnoty NKP. Žalovaný zotrváva na názore, že ide o legitímne opatrenia, uložené v záujme ochrany
pamiatkových hodnôt NKP.

Žalovaný vo vyjadrení z 10.07.2013 zdôraznil, že výrokom napadnutého rozhodnutia „vlastník je povinný
spracovaťprojektovúdokumentáciuobnovykaštieľapodľapodmienokzáväznéhostanoviskaKPÚŽilina

č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a predložiť
ju na KPÚ Žilina v lehote do 30. 06.2013“ sa žalobcovi neukladajú vykonať realizačné stavebné práce,
ale len spracovanie projektovej dokumentácie, že ide len o jeden úsek (počiatočnú fázu) nápravy a že
ďalšie práce budú predmetom ďalšieho posudzovania a rozhodovania správnych orgánov na ochranu
pamiatkového fondu.

Pokiaľ ide o metodiku, ktorú orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu uplatňujú pri
ukladaní nápravných opatrení v prípadoch, keď boli poškodené nosné konštrukcie, múry ako aj vnútorné
stavebné konštrukcie národných kultúrnych pamiatok (ako je to aj v prípade NKP), tak sa nápravnými
opatreniami spravidla neukladajú nanovo vybudovať (zrekonštruovať, resp. obnoviť) také stavebné
prvky, ktoré boli na národnej kultúrnej pamiatke vykonané dodatočne a ktoré devalvovali jej pamiatkové

hodnoty. Podľa § 1 ods. 1 pamiatkového zákona sa ochrana kultúrnych pamiatok vykonáva v súlade
s vedeckými poznatkami. Využívajúc výsledky pamiatkových výskumov, príslušný správny orgán na
ochranu pamiatkového fondu určuje tak pri obnove, ako aj pri nápravných opatreniach, ktoré historické
obdobie je z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt najvhodnejšie a rozhodujúce pre to, aby sa kultúrna
pamiatka uviedla do stavu z tohto obdobia.

Náprava podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona je také konanie, ktoré má za následok prinavrátenie
dotknutej národnej kultúrnej pamiatky do stavu, v akom by sa táto nachádzala v prípade, ak byjej vlastník nezanedbal svoju povinnosť podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona. Ak však došlo
k takému závažnému poškodeniu národnej kultúrnej pamiatky, že náprava si vyžaduje zásah do
jej základných stavebných prvkov, treba prihliadať na tie stavebné úpravy, ktoré boli na národnej

kultúrnej pamiatke vykonané ešte pred jej poškodením a ktoré znamenali devalváciu jej pamiatkových
hodnôt. Príslušný krajský pamiatkový úrad, na základe výsledkov vykonaných pamiatkových výskumov
v takýchto prípadoch posúdi, či je z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt vhodné revitalizovať aj
tieto devalvačné stavebné zásahy, alebo či sa náprava vykoná tak, že devalvačné zásahy do národnej
kultúrnej pamiatky budú v rámci nápravy odstránené. V danom prípade KPÚ Žilina usúdil, že návrat

k stavebným úpravám vykonaným v rámci adaptácie NKP v 50-tych rokoch minulého storočia, ktoré
devalvovali jej pamiatkové hodnoty, by bol v záujme ochrany jej pamiatkových hodnôt nevhodný a aj
neúčelný. Žalovaný sa s týmto názorom KPÚ Žilina stotožnil a v tomto ohľade jeho rozhodnutie potvrdil.
KPÚ Žilina uvedený odborný názor opakovane žalobcovi zdôvodňoval, napr. v liste č. ZA-12/0912-08/
MAJ zo dňa 12.11.2012 uvádza: pôvodná dispozícia kaštieľa bola navrhnutá ako systém veľkých
reprezentatívnych obytných apartmánov a menších obytných izieb, čo je plne využiteľné aj v súčasnosti.“

Žalovaný zdôrazňuje, že ak by žalobca nezanedbal základnú ochranu NKP a ak by v dôsledku
tohto zanedbania nedošlo k takému rozsiahlemu a vážnemu poškodeniu, k akému došlo požiarom
a následným hasením, nebola by náprava nutná. Charakter uloženej nápravy zodpovedá rozsahu a
vážnosti poškodenia NKP.

Žalovaný zdôraznil, že spisová dokumentácia predložená súdu preukazuje, že ide o problematiku, ktorú

KPÚ Žilina ako aj žalovaný so žalobcom mnohokrát konzultovali a riešili. Skutočnosti a argumenty,
ktoré sa uvádzajú v napadnutom rozhodnutí, boli a sú žalobcovi dlhodobo a dobre známe zo štátnych
dohľadov, listovej komunikácie, mailovej komunikácie, stanovísk k pamiatkovým výskumom a iných
úkonov správnych orgánov vykonaných v súvislosti ochranou pamiatkových hodnôt NKP po jej požiari.
Preto KPÚ Žilina ani žalovaný nepovažovali za nutné tieto argumenty a zdôvodnenia opätovne v celom

rozsahu uvádzať v odôvodnení svojich rozhodnutí. Žalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti považuje
napadnuté rozhodnutie za dostatočne zdôvodnené.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že námietka nedostatku finančných
prostriedkov je neopodstatnená.

Žalovaný opätovne poukazuje na to, že žalobca v minulosti obdržal finančný príspevok z programu, na

ktorom participovalo Ministerstvo kultúry SR, že dostal poistné plnenie 1,2 mil. € a že z Operačného
programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast mu v ostatných rokoch bolo pridelených cca 2 mil.
eur (žalovaný poznamenáva, že z tohto operačného programu bola podporená aj obnova národných
kultúrnych pamiatok). Žalobca finančné prostriedky z poistného plnenia ani z uvedeného operačného
programu nepoužil na vykonanie nápravy uloženej žalovaným.

Žalovaný predložil Krajskému súdu v Bratislave záznamy z výkonov štátneho dohľadu a
fotodokumentáciu, ktoré preukazujú, že čiastočne vykonané opatrenia nie sú funkčné a rapídna
devastácia NKP naďalej pokračuje. Táto devastácia, spôsobená nezabezpečovaním základnej ochrany
NKP po jej požiari znamená nenávratné ničenie kultúrneho dedičstva nevyčísliteľných hodnôt, ktoré
sú však nepochybne oveľa vyššie ako cena projektovej dokumentácie, ktorú žalobca odmieta dať

vypracovať s odôvodnením, že na jej vypracovanie nemá finančné prostriedky a že žalovaný nemal
zákonnú kompetenciu uložiť mu takúto povinnosť.

Žalovaný uvádza citáciu zo zistenia štátneho dohľadu na NKP, vykonaného dňa 27.06.2013: „... veľká
časť konštrukcií je mokrá, v klenutej vstupnej hale je na povrchu súvislá vrstva machov, resp. rias. Cez
stropné konštrukcie tečie voda. Na podlahe bývalej jedálne stojí voda v mlákach. Na mokrých stropných

konštrukciách sú viditeľné huby, stropy sa bortia. Rovnako stav stropných konštrukcií sa zhoršil aj v
schodiskovej hale. Objekt nie je zabezpečený pred vstupom nežiaducich osôb. Na základe zisteného
stavu je možné konštatovať, že provizórne zastrešenie kaštieľa nie je funkčné.“Žalovaný zastáva názor, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sú zákonné a nie je právny ani vecný dôvod na ich zrušenie.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v
rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP),
keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§

156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. l OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať

iba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobu, ktorý ustanoví zákon.

Podľaust.§1ods.1zák.č.49/2002Z.z.oochranepamiatkovéhofondutentozákonupravujepodmienky
ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe
medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorým je SR viazaná.

Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 49/2002 Z.z. ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení

zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu,
využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

Podľa § 9 ods. 8 zák. č. 49/2002 Z.z. pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú
štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných na jeho vykonanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu

svojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov.

Podľa§10ods.1cit.zákonapamiatkovýúradvykonávavdruhomstupništátnusprávunaúsekuochrany
pamiatkového fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady.Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným
správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na
úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 2 písm. a/ cit. zákona krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny dohľad nad stavom,
využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu a archeologických nálezísk.

Podľa § 11 ods. 2 písm. i/ cit. zákona krajský pamiatkový úrad dohliada nad dodržiavaním tohto zákona
a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu.

Podľa ust. § 27 zák.č. 49/2002 Z.z. základná ochrana kultúrnej pamiatky je úhrn činností a opatrení
vykonávaných na predchádzanie ohrozenia poškodenia, zničenia alebo odcudzenia kultúrnej pamiatky

na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania
a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.

Podľa ust. § 28 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na
svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky.

Podľa ust. § 30 ods. 1 citovaného zákona každý je povinný správať sa tak, aby svojim konaním neohrozil

základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29
a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a správu archeologických nálezísk.

Podľa ust. § 31 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29,
začnekonanieoto,abyvlastníkvurčenejlehoteazaurčenýchpodmienokzabezpečilnavlastnénáklady

nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová
dokumentácia alebo iné podklady, Krajský pamiatkový úrad v konaní podľa ods. 1 uloží vlastníkovi ch
predloženie v určenom rozsahu a lehote.

Podľa ust. § 44 ods. 4 zák. č. 49/2002 Z.z. na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Najvyšší súd vyhodnotiac zistený skutkový stav ako i právne posúdenie veci dospel k záveru, že
správne orgány v tomto prípade rozhodli zákonne. Vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky uložili
povinnosť v stanovenom termíne vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia, ako
aj povinnosť osadiť strešné žľaby a zvody dažďovej vody, keďže bolo i podľa názoru najvyššieho

súdu v administratívnom konaní dostatočne preukázané, že vlastník nehnuteľnosti zanedbáva základnú
ochranu kaštieľa. Uložené povinnosti preto korešpondujú s povinnosťami vlastníka národnej kultúrne
pamiatky a smerujú len k jej ochrane.

Pokiaľ namietal žalobca nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa senát odvolacieho súdu stotožnil
len čiastočne. Je pravdou, že z výroku rozhodnutia žalovaného, konkrétne z časti, v ktorej bola uložená

žalobcovi ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu
obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ Žilina č.. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa
21. 08. 2012 v súlade s § 32 ods, 8 a 9 pamiatkového zákona a predložiť ju na KPÚ Žilina v lehote
do 30.06.2013, je nepochybné, že povinnosť bola uložená podľa ustanovenia pamiatkového zákona
vzťahujúcehosanaprocesobnovykultúrnejpamiatky,pričomvtomtoprípadesarozhodovaloonáprave,

teda o stave, keď vlastník nehnuteľnosti nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa §
27 citovaného zákona.V procese nápravy je ale rovnako vlastník pamiatky povinný predložiť prípravnú dokumentáciu alebo
projektovú dokumentáciu, prípadne iné podklady potrebné na uskutočnenie nápravy a to v rozsahu a
v lehote stanovenej príslušným správnym orgánom a to v súlade s § 31 ods.2 pamiatkového zákona

v znení účinnom v rozhodujúcom čase. Vychádzajúc z genézy tohto prípadu, na základe obsahu
pripojeného administratívneho spisu, podľa ktorej si žalobca v dlhšom období neplní povinnosti
vyplývajúce mu zo zákona č. 49/2002 Z.z., najmä nevykonáva obnovu národnej kultúrnej pamiatky,
ani ju nezabezpečuje pred jej ďalšou devastáciou, je uložená povinnosť na spracovanie projektovej
dokumentácie obnovy kaštieľa do 30.06.2013, odvolacím súdom vyhodnotená ako snaha príslušných

orgánov predísť devastácii národnej kultúrnej pamiatky. Na strane druhej je každé administratívne
konanie možné začať a konať v ňom len v rozsahu stanovenej zákonom.

Ak v tomto prípade bolo začaté správne konanie podľa § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. z podnetu
príslušného orgánu (oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 28.11.2012), je príslušný správny
orgán už v oznámení o začatí správneho konania povinný konkretizovať ustanovenie a zákon, ktoré mali
byť v tomto prípade podľa názoru správneho orgánu porušené, čím je zároveň pre konanie i vymedzený

okruh porušených povinností a rozsah administratívneho konania ovládaného zásadou oficiality. Preto
nie je možné, aby v rozhodnutí, ktoré bolo vydané v tomto prípade, bola uložená žalobcovi povinnosť,
ktorá z ustanovení o konaní o náprave (§ 31 ods. 1 a nasl. zákona č. 49/2002 Z. z.) nevyplýva.

Odvolací súd v tejto veci prihliadol i na lehotu a spôsob stanovenia lehoty na splnenie povinnosti, a to
konkrétnym dátumom, ktorá bola žalobcovi na spracovanie projektovej dokumentácie obnovy kaštieľa

určená t.j. do 30.06.2013 a dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že uvedená lehota (časová
platnosť uloženej povinnosti) bola stanovená tak, že bola ohraničená konkrétnym termínom, do ktorého
bolo potrebné povinnosť splniť, a lehota už márne uplynula - 30.06.2013 (Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 17.06.2013 č.k. 1S/149/2013- 36 povolil odklad vykonateľnosti predmetného
rozhodnutia žalovaného), je možné v tomto štádiu konania uvedenú čiastočnú nesprávnosť v jednej časti

výroku rozhodnutia žalovaného považovať za takú vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia v
jeho zvyšnej časti, prihliadnuc i na ustanovenie § 31 ods. 2 citovaného zákona. V takomto prípade, ak
lehota na plnenie povinnosti a jej uplynutie, je určené (ohraničením) stanovením konkrétneho dátumu,
potom uplynie lehota takto určeným dňom a to bez ohľadu na skutočnosť, či je/bola podaná žaloba na
preskúmanie zákonnosti konkrétneho administratívneho rozhodnutia správneho orgánu na súd (§ 246d

OSP sa v tomto prípade nebude aplikovať).

S poukazom na uvedené, poukazujúc i na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 OSP, odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.

mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.