Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208010515
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2208010515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána

Jarábka a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci proti obžalovanému P.X. a spol. stíhaného pre zločin
pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno c/, odsek 4 Trestného zákona
a iné, o odvolaní okresného prokurátora a Slovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina proti rozsudku
Okresného súdu v Dunajskej Strede pod sp.zn. 1T/141/2008 zo dňa 02.09.2013, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 26. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, e/, f/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok ohľadne obžalovaného P.X., nar.
XX.XX.XXXX, z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanýP.X.,nar.XX.XX.XXXX vDunajskejStrede,trvalébydliskoA.N..XX,okresDunajskáStreda,
bez pracovného pomeru,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 17.01.2007 v presne nezistenom čase do 18.30 hod. v katastri obce E., okres Dunajská Streda,
pri pravom brehu Dunaja v rybárskom revíre označenom 2-0550-1-1 Dunaj č. 3 odpadový kanál
Vodného diela v Gabčíkove obhospodarovanom Slovenským rybárskym zväzom bez povolenia lovil ryby
zakázaným hromadne účinným spôsobom pomocou 4 ks rybárskych sietí o rozmeroch 100 m x 1,5 m
s hustotou siete 7 cm x 7 cm, 63m x 1,6 m s hustotou siete 8 cm x 8 cm, 35 m x 1,5 m s hustotou siete

6 cm x 6 cm a 27m x 1,5 m s hustotou siete 7 cm x 7 cm a takýmto spôsobom ulovil jesetera malého v
počte 58 kusov, mrenu severnú v počte 1 ks, pleskáča vysokého v počte 5 ks a zubáča veľkoústeho v
počte 3 ks, čím spôsobil Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada Žilina škodu vo výške 5.514,83 Eur,

t e d a

-neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby a taký čin spáchal

hromadne účinným spôsobom vo väčšom rozsahu,

č í m s p á c h a l

- prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e

Podľa § 310 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1 Trestného zákona k peňažnému trestu
vo výške 4.500 (štyritisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu
ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci:
- jedného člna s dvomi pádlami a 4 ks rybárskych sietí rôznych rozmerov.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený Obvodný úrad životného prostredia, Dunajská
Streda odkazuje s nárokom na náhradu škody na konanie občiansko-právne.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora podané vo vzťahu k obžalovaným
S. Q., nar. XX.XX.XXXX, a K. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede pod sp.zn. 1T/141/2008 zo dňa 02.09.2013 tento
(okresný súd) uznal obžalovaného P.X. vinným zo spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1,
odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a prečinu porušovania rastlín a živočíchov
podľa§305odsek1písmenob/,odsek3písmenoa/Trestnéhozákona,ktorýchprečinovsamaldopustiť

na tom skutkovom základe, že

dňa 17.01.2007 v presne nezistenom čase do 18.30 hod. v katastri obce E., okres Dunajská Streda,
pri pravom behu Dunaja v rybárskom revíre označenom 2-0550-1-1 Dunaj č. 3 odpadový kanál
Vodného diela v Gabčíkove obhospodarovanom Slovenským rybárskym zväzom bez povolenia lovil ryby

zakázaným hromadne účinným spôsobom pomocou 4 ks rybárskych sietí o rozmeroch 100 m x 1,5 m
s hustotou siete 7 cm x 7 cm, 63m x 1,6 m s hustotou siete 8 cm x 8 cm, 35 m x 1,5 m s hustotou siete
6 cm x 6 cm a 27m x 1,5 m s hustotou siete 7 cm x 7 cm a takýmto spôsobom ulovil jesetera malého
v počte 58 kusov, mrenu severnú v počte 1 ks, pleskáča vysokého v počte 5 ks zubáča veľkoústeho
v počte 3 ks, čím spôsobili Obvodnému úradu životného prostredia Dunajská Streda celkovú škodu vo

výške 166.139,77 Sk.

Za to mu okresný súd uložil

Podľa § 310 odsek odsek 3 Trestného zákona pri použití § 56 odsek 1, 2 Trestného zákona úhrnný

peňažný trest vo výške 1.500 Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného poriadku (zrejme malo byť uvedené Trestného zákona) pre prípad
zmarenia peňažného trestu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci:
- jedného člna s dvomi pádlami a 4 ks rybárskych sietí rôznych rozmerov v prospech štátu.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených - Obvodný úrad životného prostredia
Dunajská Streda a Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal

na občianskosúdne konanie.

Naproti tomu obžalovaných: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, a K. Q., nar. X.X.XXXX, podľa § 285 písmeno
c/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava, pod č. 3Pv 1170/07 zo
spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno c/, odsek 4Trestného zákona a prečinu porušovania rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písmeno b/, odsek 3
písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 17.01.2007 v presne nezistenom čase do 18.30 hod. v katastri obce E., okres Dunajská Streda, pri
pravom behu Dunaja v rybárskom revíre označenom 2-0550-1-1 Dunaj č. 3 odpadový kanál Vodného
diela v Gabčíkove obhospodarovanom Slovenským rybárskym zväzom, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode a rozdelení úloh bez povolenia lovili ryby zakázaným hromadne účinným spôsobom pomocou
4 ks rybárskych sietí o rozmeroch 100 m x 1,5 m s hustotou siete 7 cm x 7 cm, 63m x 1,6 m s hustotou

siete 8cm x 8cm, 35 m x 1,5 m s hustotou siete 6 cm x 6 cm a 27m x 1,5 m s hustotou siete 7cm
x 7 cm a takýmto spôsobom ulovili 26 ks jesetera ruského, ktorý je v zmysle Vyhlášky Ministerstva
životného prostredia č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a
krajiny v znení neskorších predpisov chráneným živočíchom, ktorého spoločenská hodnota predstavuje
sumu 30.000,--Sk za jedinca, 33 ks jesetera malého v celkovej hodnote 84.200,-- Sk, 3 ks zubáča
veľkoústeho v celkovej hodnote 2.032,--Sk, 5 ks pleskáča vysokého v celkovej hodnote 172,50 Sk a

1 ks mreny severnej v hodnote 310,--Sk, čím spôsobili škodu Obvodnému úradu životného prostredia
Dunajská Streda vo výške 780.000,--Sk a Slovenskému rybárskemu zväzu-Rada Žilina škodu vo výške
86.714,50 Sk.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa tento dospel k príslušným skutkovým záverom

nachádzajúcim sa vo výrokovej časti rozsudku v jeho odsudzujúcej, resp. oslobodzujúcej časti
na základe dokazovania realizovaného aj v rámci pokynu vyplynuvšieho okresnému súdu z
predchádzajúceho (zrušujúceho uznesenia) tunajšieho krajského súdu pod sp.zn. 6To/75/2010.

Konkrétne súd I. stupňa oprel svoje skutkové zistenia o výpovede obžalovaných, resp. zástupcov

poškodených strán a v neposlednom rade poukázal na výpoveď znalca Ing. Tibora Krajča, ako i listinné
dôkazy nachádzajúce sa v príslušnom spisovom materiáli.

Keďže samotný (obžalovaný) v rámci doplňovaného dokazovania odopreli vypovedať, súd prečítal ich
výpovede realizované na predchádzajúcich pojednávaniach.

Príslušné (skutkové závery) v časti odsudzujúcej okresný súd oprel aj o výpovede svedkov (svedka X.),
ktorý potvrdil, že na mieste činu vykonával v rámci ohliadky určovanie druhu rýb svedok J., ktorý tam bol
prítomný, pritom nemal po ruke žiadnu literatúru a v rámci ohliadky bola vykonaná fotodokumentácia,
ako aj videozáznam, bol prítomný aj technik polície.

Samotný svedok J., ako vyplýva z jeho výpovede, mal pri určovaní druhov rýb vychádzať z Ichtyologickej
príručky, ktorú skutočnosť v predchádzajúcich výpovediach neuvádzal, pretože sa ho nikto nepýtal.

Svedok G. A. ako vedúci Správy chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy potvrdil, že nebol na mieste

činu a na základe predloženej fotodokumentácie nevedel určiť druh rýb a nie je na to ani oprávnený.
Potvrdil tú skutočnosť, že druh jesetera ruského na uvedenom odpadovom kanáli videl iba v jednom
prípade.

Na základe pokynu vyplynuvšieho z predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu bol do konania

pribratý znalec Ing. Tibor Krajč z odboru vodné hospodárstvo, odvetvie rybárstvo a rybnikárstvo, ktorý
vo svojom znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní sa vyjadroval k druhom rýb
na základe priloženej fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise, ako aj k výške škody. Na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že všetky ryby boli jedného druhu jesetera, a to malého, pričom vychádzal pri
zistení z fyziologickej stránky, ktoré boli u všetkých rýb rovnaké a pri rozlišovaní znakov vylúčil jesetera

ruského, a to z dôvodov, že jeseter ruský fyziologicky má iné znaky tvaru tela a sfarbenie, ako aj dĺžku
rypca. Ako základný faktor bral do úvahy tú skutočnosť, že podľa získaných informácií zo slovenskej,
ale aj zahraničnej odbornej literatúry výskyt jesetera ruského v Dunaji sa nepotvrdil, naposledy to bolo
pred 20-imi rokmi, a to na predložených fotografiách on našiel 4 druhy rýb, a to jesetera malého v počte
58 kusov, mrenu severnú v počte 1 ks, pleskáča vysokého v počte 5 ks a zubáča veľkoústeho v počte

3 ks a ich celková hodnota dosiahla výšku 5.514,83 Eur, pri vyčíslení škody pritom postupoval podľa
CenníkaprevýpočetnáhradškôdnarybáchaostatnýchvodnýchorganizmochzverejnenomvoVestníku
Ministerstva životného prostredia SR v roku 2007. Vyjadroval sa tento (znalec) aj k otázke ochrannej
doby uvedených rýb, ktoré druhy rýb zistené podľa znalca v čase 17.1.2007 nemali stanovený časindividuálnej ochrany. Zhodnotiac zabezpečené výsledky dokazovania ako ďalej vyplýva z odôvodnenia
rozsudku súdu I. stupňa rozhodol tento (samosudca okresného súdu) spôsobom nachádzajúcim sa vo
výrokovej časti. Len všeobecne v rámci odôvodnenia samosudca okresného súdu odkázal na aktuálne

výsledky dokazovania, v rámci ktorého upravil skutkovú vetu, ako i právnu kvalifikáciu skutku v prospech
obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z príslušných (zákonných kritérií) upravujúcich druh
a výmeru trestu ukladaného páchateľovi trestného činu. Osobitne poukázal na skutočnosti poľahčujúce

v rámci priznania sa obžalovaného, čo vyústilo v konečnom dôsledku do samotného (trestnoprávneho
postihu páchateľa) v podobe ukladaného peňažného trestu.

Súčasťoutohto(postihupáchateľa)jeajuloženietrestuprepadnutiaveci,ktorébolipoužiténaspáchanie
trestnej činnosti obžalovaným. Výrok o náhrade škody nachádzajúci sa vo výrokovej časti rozsudku
samosudcu okresného súdu nie je bližšie odôvodnený.

Vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku poukázal tento (samosudca okresného súdu) na
predchádzajúce závery dokazovania, ktoré boli ako správne zistené aj na základe názoru
odvolacieho súdu, ktorý vyslovil sa príslušným spôsobom konvalidujúcim záver o potrebe oslobodenia
spoluobžalovaných (S. Q. a K. Q.) zo spáchanej trestnej činnosti.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie (okresný prokurátor a Slovenský
rybársky zväz - Rada Žilina).

Okresný prokurátor v rámci dôvodov obsiahnutých v písomnom odôvodnení odvolania nestotožňuje sa s

trestom ukladaným obžalovanému P.X., ktorý považuje za nezákonný. Súčasne namieta časť rozsudku
okresného súdu o oslobodení obžalovaných S. Q. a K. Q. spod obžaloby.

Vo vzťahu k tejto (oslobodzujúcej časti rozsudku) namieta skutočnosť, že súd I. stupňa sa nevysporiadal
s dôkazmi, ktoré majú oboch obžalovaných (S.. Q. a K.. Q.) z trestnej činnosti usvedčovať. Samotné

obhajobné prednesy oboch obžalovaných (S.. Q. a K.. Q.) považuje za nepravdepodobné.

Naopak vzájomnú dohodu na spáchaní žalovanej trestnej činnosti možno ustáliť na základe
zabezpečeného výpisu z telefónnych hovorov uskutočnených medzi obžalovanými dňa 17.01.2007,
z ktorého je zrejmé, že obžalovaný v deň uskutočnenia lovu rýb spolu viackrát telefonovali, a to tak

pred skutkom, ako aj po jeho odhalení zo strany polície. Zo záverov samotného (znaleckého posudku)
znalca z odboru vodné hospodárstvo, odvetvie rybárstvo a rybnikárstvo spracovaného RNDr. Černým
vyplynulo, že pri použití člna s pádlami by pri takomto spôsobe lovu rýb boli optimálne potrebné tri
osoby. Jeden lovec by sa staral o plynulý chod neskladanej siete do vody a dve osoby by pádlovaním
udržiavali správny smer. Nemožno síce vylúčiť, že obžalovaný T. je tak manuálne zručný, že zvládol

uloženie siete a manévrovanie loďou počas splavovania sám, a to s jedným pádlom, avšak konštatoval,
že obžalovaný T. buď nelovil takýmto spôsobom po prvý raz, alebo sa lovu zúčastnili tri osoby. V tomto
kontexte poukázal tento (okresný prokurátor) aj na výpoveď svedka N. J., ktorý ako osoba, ktorá má
skúsenosti s podmienkami, ktoré panujú na odpadovom kanáli, jednoznačne uviedol, že je vylúčené, že
by jedna osoba bola schopná takouto formou ukladať siete a následne vybrať sieť s takýmto množstvom

rýb. Nevysporiadal sa tento (okresný súd) ani s výpoveďami svedkov (S. F. a Z. X.), ktorí vypovedali, že
videli ako si po príchode spolujazdec vozidla Škoda Favorit (S.. Q.) vyzúval dlhonohé rybárske čižmy,
ktoré odhodil pod auto a po vycúvaní vozidla vystúpil a hodil ich do auta.

V rámci ustálenej škody majúcej sa spáchať v dôsledku nelegálneho lovenia rýb poukázal okresný

prokurátor nielen na priamu škodu, ale aj na škodu morálnu, resp. genetickú.

Samotná ekologická ujma nebola Okresným súdom Dunajská Streda žiadnym spôsobom zohľadnená,
napriek tomu, že mala priamy vplyv aj na kvalifikáciu konania obžalovaného.

Za nezákonný považuje aj výrok o treste ukladaného obžalovanému P.X.. Samotne ukladaný peňažný
trest vo výške 1.500 Eur nezodpovedá zásadám pre ukladanie trestu a princípom individuálnej a
generálnej prevencie uloženého trestu.V konečnom dôsledku navrhol, aby krajský súd podľa § 321 písmeno b/, d/ a e/ Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu v Dunajskej
Strede, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina v podanom odvolaní namieta tú skutočnosť, že v rámci
vykonaného dokazovania s osobitným dôrazom na závery znalca sa preukázalo, že ulovenými rybami
druhu jeseter neboli jesetery ruské, ktoré sú celoročne chránené, ale len jesetery malé, ďalej boli
ulovené mrena severná, pleskáč vysoký a zubáč veľkoústy. Spôsobená škoda teda nebola Obvodnému

úradu životného prostredia v Dunajskej Strede, ale Slovenskému rybárskemu zväzu - Rade Žilina.
V tomto kontexte Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok
OkresnéhosúduvDunajskejStredetak,abyboloznehozrejmé,žeškodabolaspôsobenáSlovenskému
rybárskemu zväzu - Rade Žilina.

Na podklade podaných a súčasne odôvodnených odvolaní, odvolací súd postupoval podľa § 317 odsek

1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť napadnutých výrokov rozsudku, ako i konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu týchto (napadnutých výrokov rozsudku), pokiaľ bol samotný tento (postup konania
okresného súdu napádaný), pričom dospel k nasledovným záverom.

Primárne, z pohľadu odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že súd I. stupňa po zrušení veci a vrátení

tomuto (prvostupňovému súdu) na ďalšie prejednanie a rozhodnutie v zmysle uznesenia krajského súdu
pod sp.zn. 6To/75/2010 zo dňa 09.12.2010 postupoval v zmysle intencií tohto (zrušujúceho uznesenia)
len čiastočne. V súlade s príslušnými úvahami nachádzajúcimi sa v predmetnom (uznesení krajského
súdu) je možné akceptovať postup súdu I. stupňa, ktorý na ohodnotenie a stanovenie druhov rýb
ulovených obžalovaným P.X. pribral do konania znalca, keďže predchádzajúce vyjadrenia svedkov (N.

J., Z. X., G. A.) boli pre ustálenie druhu ulovených rýb obžalovaným nedostatočné.

Podľa záverov znalca Ing. Tibora Krajča (z odboru vodné hospodárstvo, odvetvie rybárstvo a
rybnikárstvo) obžalovaným P.X. podľa zabezpečenej a predloženej mu fotodokumentácie, mali byť
ulovené druhy rýb v podobe jesetera malého v počte 58 ks, mreny severnej v počte 1 ks, pleskáča

vysokého v počte 5 ks a zubáča veľkoústeho v počte 3 ks, v hodnote 5.514,83 Eur. Vo vzťahu k
špecifikácii druhu ulovených rýb (jesetera) znalec v príslušnom znaleckom posudku, resp. vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že podľa fyziologických vonkajších znakov sa v prípade
tohto (jesetera) jedná evidentne o druhovo rovnaké jedince (sfarbenie, tvar brušných plutiev, rozloženie
kostených štítkov na viditeľných častiach tela, veľkosť tela, kondícia, umiestnenie fúzikov u viditeľne

zobrazených rýb) možno konštatovať, že na fotografiách znalcovi predložených vo všetkých 58
prípadoch je zobrazený jeseter malý. Ani v jednom prípade sa pritom nejedná o jesetera ruského.

Pri spracovávaní samotného (znaleckého posudku) ako znalec uviedol na hlavnom pojednávaní
okresného súdu vychádzal aj z poznatkov zahraničnej odbornej literatúry, resp. z poznatkov a

informácií zo Slovenska, kde výskyt jesetera ruského v Dunaji sa potvrdil naposledy pred 20-imi rokmi.
Ohodnotenie na fotodokumentácii nachádzajúcich sa rýb vykonal znalec podľa príslušného Cenníka
pre výpočet škôd na rybách a ostatných vodných organizmoch zverejnenom vo Vestníku Ministerstva
životného prostredia SR v roku 2007. Vyjadril sa tento (znalec) aj k otázke chránenosti ulovených rýb,
keď uviedol, že jeseter malý bol chránený v období od 15. marca do 31. mája, teda v čase, keď boli

ulovené ryby (v januári 2007) jeseter malý chránený nebol.

K spoločenskej hodnote uloveného jesetera malého sa vyjadril znalec v tom zmysle, že túto spoločenskú
hodnotu neurčuje znalec, ale príslušný vedecký orgán. Skutočnosť, že jeseter malý v období januára
2007 nebol druhou chránenou rybou je zrejmá aj zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR

nachádzajúceho sa na č.l. 665.

Závery znaleckého skúmania spracované Ing. Tiborom Krajčom v rámci doplneného dokazovania súd
I. stupňa správne premietol do ustáleného skutkového stavu až na tú skutočnosť, že uviedol škodu v
súčasnosti už neexistujúcej mene (v slovenských korunách) a v tomto kontexte bolo potrebné vychádzať

z aktuálneho ohodnotenia v rámci platnej meny (eura), ktorú skutočnosť, okrem iných, napravil tunajší
krajský súd v rámci meritórneho rozhodnutia vo veci. Podstatnou okolnosťou, ktorú súd I. stupňa
nepremietol vzhľadom na aktuálne zistené poznatky vyplynuvšie z došetreného dokazovania je to, že
konanie obžalovaného posúdil nielen ako prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 2, odsek 3písmeno b/ Trestného zákona, ale aj ako prečin porušovania rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek
1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, keďže mal tento (obžalovaný) neoprávnene
zasiahnuť do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby a taký čin spáchal hromadne

účinným spôsobom v malom rozsahu a súčasne v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi
predpismi na ochranu prírody a krajiny chytil chráneného živočícha.

V súvislosti so samotnou kvalifikáciou viažucou sa k ustáleniu konania obžalovaného ako prečin
pytliactva, odvolací súd zistil, že v rozpore s písomným vyhotovením rozsudku okresný súd v rámci

vyhláseného znenia rozsudku zrejme mylne označil tento (prečin pytliactva) v ustálenej právnej
kvalifikácii ako zločin, keďže vzhľadom na trestnú sadzbu viažucu sa k ustanoveniu § 310 odsek 3
Trestného zákona sa jedná len o prečin.

V rozpore s aktuálne ustáleným skutkovým stavom veci súčasne súd I. stupňa nesprávne posúdil
konanie obžalovaného P.X. aj ako prečin porušovania rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písmeno

b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, keďže pre takýto (zákonný postup) v zmysle aktuálneho
dôkazného stavu zanikli príslušné (zákonné podmienky). V zmysle § 305 odsek 1 písmeno b/ Trestného
zákona zákonnou podmienkou podradenia protiprávneho konania páchateľa pod toto (citované zákonné
ustanovenie) je aj to, že páchateľ usmrtí, zraní, chytí alebo premiestni chráneného živočícha. V zmysle
samotného znaleckého posudku Ing. Tibora Krajča, ako i s poukazom na vyjadrenie Ministerstva

životného prostredia SR nachádzajúcej sa na č.l. 665 obžalovaný ulovené ryby, medzi ktoré patril aj
jeseter malý nebol tento druh (jeseter malý) druhovo chránený v čase ich ulovenia, teda dňa 17.1.2007.
Zohľadňujúctútoskutočnosťpretonebolsplnenýzákonnýpodkladpreposúdeniekonaniaobžalovaného
P.X. aj ako prečin porušovania rastlín a živočíchov v zmysle v rozsudku I. stupňa nachádzajúcej sa
právnej kvalifikácie (§ 305 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona), ktorú skutočnosť

ako ďalší nedostatok revidoval krajský súd vo vydanom rozsudku tým, že príslušnú (právnu kvalifikáciu
prečinu) pominul.

Za čiastočne dôvodné považoval súčasne odvolací súd odvolanie krajského prokurátora smerujúce k
samotnému trestu ukladanému obžalovanému P.X.. Okresným súdom ukladaný peňažný trest vo výške

1.500,-- Eur ako trest samostatný, z pohľadu odvolacieho súdu nemožno považovať za trest adekvátny.
Súčasne zvažujúc časové obdobie obžalovaným P.X. spáchanej trestnej činnosti po dobu meritórneho
rozhodnutia vo veci je z pohľadu odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že účel trestu aj z hľadiska
naplnenia princípov generálnej, ako i špeciálnej prevencie je možné s ohľadom na samotnú osobu
obžalovanéhoanaznačenéskutočnostidosiahnuťsamostatneukladanýmpeňažnýmtrestomvovýmere

4.500,-- Eur. Pre prípad zmarenia uloženého (samostatného peňažného trestu) súčasne odvolací súd
uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Rovnako ako súd I. stupňa za zákonne súladný považoval aj trest prepadnutia veci, a to: jedného člna s
dvoma pádlami a 4 ks rybárskych sietí rôznych rozmerov, ktoré (veci) boli priamo použité obžalovaným

na spáchanie trestného činu s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Rovnako odvolací súd modifikoval výrok o náhrade škody, a to v rozsahu, že podľa § 288 odsek 1
Trestného poriadku Obvodný úrad životného prostredia Dunajská Streda odkázal s nárokom na náhradu
škody na konanie občianskoprávne. Predmetný výrok je objektivizovaný vyjadrením Slovenského

rybárskeho zväzu - Rada Žilina konštatujúcim skutočnosť, že v trestnom konaní, vzhľadom na druh
ulovených rýb, je poškodeným práve tento (Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina), keďže tento
(Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina) sa k trestnému konaniu v jeho prvotných fázach neprihlásil
s nárokom na náhradu škody, bolo potrebné pri úprave skutkového stavu veci zosúladeného s
objektívnymi výsledkami dokazovania súčasne odkázať tento (Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina)

s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku súdu I. stupňa, odvolací súd poukazujúc už na
predchádzajúce zrušujúce uznesenie pod sp.zn. 6To/75/2010 zo dňa 09.12.2010 rozhodol o zamietnutí
odvolania okresného prokurátora smerujúceho vo vzťahu k obžalovaným S. Q. a K. Q. ako odvolanie

podané nedôvodne.

Ani po doplnenom dokazovaní, v zmysle intencií naznačených v tomto (zrušujúcom uznesení krajského
súdu, nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu veci vo vzťahu k týmto dvom (obžalovaným).Dôkazy produkované v smere ustaľovania ich trestnoprávnej zodpovednosti ako už podmienečne
sa vyjadril tunajší krajský súd v predchádzajúcom uznesení nemožno konštatovať v takom rozsahu,
aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné preukázať ich zavinenie na posudzovanej (trestnej

činnosti). V tomto ohľade si odvolací súd osvojuje argumentáciu nachádzajúcu sa už v predchádzajúcom
(zrušujúcom uznesení), a preto rozhodol príslušným výrokom o zamietnutí odvolania okresného
prokurátora v tejto časti.

Inak bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.