Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204443
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614204443.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: X. Š., L..
XX. XX. XXXX, bytom B. Y., T. XXX/XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 929,63 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 731,50 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania
od 21. 10. 2012 do zaplatenia a trovy konania 39,12 eur a trovy právneho zastúpenia 82,65 eru, tieto
na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5,

a to mesačnými splátkami vo výške 25 eur, splatné vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca počnúc
kalendárnymmesiacommáj2015stým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledokzročnosť
celého plnenia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 19. 5. 2014 v spojení s jej doplnením zo dňa
20. 3. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 929,63 eur s 9,25% ročným
úrokom z omeškania od 5. 6. 2011do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou

zmluvou o pôžičke č. 5006531 dňa 20. 11. 2010 medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníčkou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 791,50 eur. Žalovaná sa zaviazala
splácať úver mesačnými splátkami vo výške 42,36 eur mesačne, v počte splátok 23. Žalovaná doposiaľ
zaplatila len sumu 60 eur. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanou, vznikla jej povinnosť
zaplatiť dlh žalobcovi. Dlžná suma pozostáva z dlžnej istiny úveru 808,65 eur, ktorá bola vypočítaná
ako súčet piatich mesačných splátok (5 x 42,36 eur) vo výške 211,80 eur a 18 splátok x 36,49 eur,

t.j. 656,82 eur, spolu 868,62 eur, po odpočítaní čiastočného plnenia zo strany žalovanej vo výške 60
eur, zostatok istiny činil 808,65 eur (uplatňovaných 0,03 eur z titulu istiny žalobca neodôvodnil). Ďalšia
časťžalovanejsumypredstavujezmluvnúpokutudohodnutúvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach
podľa bodu 11 bod 2 vo výške 21,20 eur (dohodnutá výška zmluvnej pokuty predstavovala 10% z dlžnej
splátky, t.j. 4,24 eur, za omeškané splátky od januára 2011 do mája 2011). Žalobca sa ďalej domáhal
zaplateniamanipulačnéhopoplatkuvovýške8,64eur.Žalobcasadomáhalokremistiny,zmluvnejpokuty
a manipulačných poplatkov aj sumy 91,14 eur, označovanú ako pokuta, poplatok, predstavujúci sankčný

úrok za obdobie od 31. 5. 2011 do 31. 3. 2014. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobca
sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.Žalovaná nenamietala tvrdenia žalobcu o výške poskytnutej pôžičky 791,50 eur. Na predmetný dlh
zaplatila 60 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami: zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky,
všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou, zmluvou o postúpení pohľadávok, zistiac
nasledovné:

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní uviedol, že žalovaná suma 929,63 eur pozostáva

z istiny 808,65 eur a z pokuty a poplatkov v zmysle bodu 11 Všeobecných obchodných podmienok
a žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 791,50 eur. Splátky boli splatné do 20. dňa kalendárneho
mesiaca. Výšku jednotlivých súm, z ktorých bol počítaný sankčný úrok od 31. 5. 2011 do 31. 3. 2014
konkretizovať nevedel.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že obdržala ponuku, aby splatila dva úvery. Zobrala preto

predmetný úver. Formulár zmluvy obdržala poštou, ktorý podpísala a poslala späť. Predmetnú zmluvu
podpísala, nie však doručenku, ktorou mala prevziať písomnú výpoveď. Bola jej poskytnutá pôžička
vo výške 791,50 eur, ktorú sa zaviazala splácať mesačnými splátkami v počte 23 vo výške mesačnej
splátky 42,36 eur. Pôžičku začala splácať, potom už peniaze nemala. Nenamietala tvrdenie žalobcu o
výške poskytnutého peňažného plnenia z jej strany 60 eur. Pre prípad uloženia povinnosti zaplatiť dlh

požiadala o povolenie mesačných splátok vo výške 25 eur do 28. dňa v mesiaci od mája 2015. Pracuje
ako upratovačka, poberá minimálnu mzdu. Spláca úver vo výške 50 eur. Má náklady na bývanie vo
výške 200 eur.

Zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20. 11. 2010 bolo zistené, že spoločnosť Consumer

FinanceHolding,a.s.,sosídlomvKežmarku,Hlavnénámestie12,IČO:35923130uzavrelsožalovanou
ako dlžníčkou uvedenú zmluvu, na základe ktorej jej bola poskytnutá peňažná suma 791,50 eur.
Žalovaná sa zaviazala splácať dlh mesačnými splátkami vo výške 42,36 eur, v počte splátok 23, s
termínomkonečnejsplatnostiúveruoktóber2012.Ročnáúrokovásadzbapredstavovala23,96%,RPMN
23,96%, priemerná hodnota RPMN 23,96%, celkové náklady spotrebiteľa 182,78 eur. Účelom pôžičky

bola úhrada dlhov voči Slovenskej požičovni a spoločnosti Quatro. Podľa Všeobecných obchodných
podmienok bod 4.1 návrh na uzatvorenie zmluvy sa doručuje na predpísanom tlačive. Podľa bodu 11 bod
2spoločnosťjeoprávnenápožadovaťodklientazmluvnúpokutuaksadostaldoomeškaniasosplatením
ktorejkoľvek splátky, vo výške 10% z dlžnej splátky, tridsiaty deň po dobe splatnosti sa pokuta stáva
splatnou. Podľa bodu 1.3 v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť

spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády 87/1995 Z. z.
Podľa bodu 12.1 a 3 Všeobecných obchodných podmienok zmluva sa skončí úplným splnením všetkých
záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Klient aj spoločnosť je oprávnený
zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku
skutočností podľa bodu 12.1. Z listiny označenej ako vypovedanie zmluvy bolo zistené, že spoločnosť

Consumer Finance Holding vypovedáva zmluvu ku dňu 25. 5. 2011, dlh k uvedenému dňu predstavuje
890,03eur.Zozmluvyopostúpenípohľadávokzodňa10.6.2014bolozistené,žespoločnosťConsumer
Finance Holding, a.s., uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom podľa prílohy k
zmluve predmetom postúpenia mal byť aj dlh voči žalovanej zo zmluvy č. 5006531 vo výške 934,91 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách v znení neskorších predpisov (do 30. 11. 2011):

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2012):

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q.
J., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti
o zaplatenie sumy 731,50 eur, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žaloby v
tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Medzi účastníkmi konania
bolo nesporné uzavretie zmluvy úvere dňa 21. 11. 2010, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver vo výške 791,50 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami riadne a včas. V

konaní bolo nesporné aj porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej splácať dlh. Z dôvodu, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť zmluvy a to výšku, počet a termíny splátok
nielen istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, poskytnutý úver sa zo zákona považoval za bezúročný
a bez poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné,
ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžník tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke

spotrebiteľských úverov a aby súčasne nebolo možné uplatňovanie si nárokov veriteľom, ktorému
neprislúchajú. Úroky sú pritom splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, možno ich však požadovať
len do splatnosti dlhu. Keďže v zmluve nebola splnená základná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenenie jednotlivých čiastok, nielen výšku splátok, zo zákona bolo potrebné považovať úver za

bezúročnýabezpoplatkov.Logickýmateologickýmvýkladomzákonaospotrebiteľskýchúverochmožno
dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí
istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorázovo (Rozsudok Krajského súdu v
Žiline zo dňa 25. 11. 2013, sp. zn. 11Co/256/2013), keď spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku,počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) pritom zodpovedá len
taký výklad zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“

viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom (Uznesenie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 9. 8. 2011, sp. zn. 10Coe/313/2010).

S poukazom na uvedené, od poskytnutej výšky úveru 791,50 eur bola odpočítaná nesporná výška

čiastočného plnenia dlhu žalovanou 60 eur. Zostatok dlhu tak predstavoval sumu 731,50 eur. Žalovaná
je preto povinná zaplatiť žalobcovi sumu 731,50 eur.

Žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 21,20 eur bola zamietnutá ako nedôvodná. Vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, keďže dohoda o zmluvnej pokute
nebola dojednaná individuálne, ale bola len súčasťou formulárových zmluvných podmienok žalobcu,

nebola požiadavka na písomnú formu tohto dojednania rešpektovaná; písomná forma totiž nemôže
byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky, pričom takáto forma je zachovaná
len vtedy, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami
(Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/108/2014-79 zo dňa 30. 12. 2014). Z uvedeného je preto
zrejmé, že zmluvná pokuta nebola v danom vzťahu výsledkom dohody účastníkov, ale jednostranne

prejavenej vôle žalobcu. Aplikačná prax už štandardne zotrváva na závere, že táto kvalifikovaná
forma (písomná forma dohody o zmluvnej pokute) je zachovaná len vtedy, ak je dohoda o zmluvnej
pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami a nie odkazom na priložené tlačivo,
všeobecné obchodné podmienky, sadzobníka a podobne (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k.
10Co/409/2014-49 zo dňa 26. 2. 2015). S poukazom na uvedené nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej

pokutybolzamietnutýakonedôvodný,keďžezmluvnápokutabolauvedenávoformulárovýchzmluvných
podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

Z dôvodu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nebolo možné priznať žalobcovi
ani manipulačný poplatok, ako ani poplatok označovaný ako pokuta alebo sankčný úrok. Súčasne

uvedené nároky označené ako sankčný úrok vo výške 91,14 eur a manipulačný poplatok vo výške
8,64 eur nebolo možné priznať tiež z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu. Keďže ide o
typovú formulárovú zmluvu, je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a súd je povinný ex offo preskúmavať, či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa
aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné.

Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových

tvrdení spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú.
Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je
dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa Rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou
súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi

spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98
až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň

na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez
možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy.

Zo skutkových tvrdení žalobcu nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu a naplnenie
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k uvedenej časti uplatňovaného nároku žalobcu.Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť práv a účastníkov spotrebiteľských vzťahov je
daná aj pre procesné pravidlá. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal tvrdenia v žalobe.

S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok
ex offo, nebolo možné uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie
vo výške 91,14 eur a 8,64 eur. V zmysle prejednacej zásady následkom je zamietavé rozhodnutie
súdu. S poukazom na judikatúru komunitárneho práva, opakované výzvy súdu, odročovanie súdnych
pojednávaní predstavuje narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom. Podľa

hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej časti jednotlivej istiny zaťažuje žalobcu.
Žalobca však nemal záujem konkretizovať a preukázať výšku uplatneného nároku. Nebol daný žiaden
dôvod nútiť ho byť úspešný v sporovom konaní. Takýto postup predstavoval aj porušenie zásady rovnosti
strán v konaní. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, na súdnom pojednávaní taktiež nevedel
konkretizovať výšku uplatňovaných uvedených peňažných plnení.

Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobcovi prislúchalo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
stanovuje vykonávací predpis, a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu
stanovenú R.Ó. Q. J.. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo

výške 8,75% ročne zo sumy 731,50 eur od 21. 10. 2012 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením
dlhu doposiaľ trvá. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania pred uvedeným dátumom, a to ani prostredníctvom právneho zástupcu na súdnom
pojednávaní. Predložená listina označená ako výpoveď neobsahovala výpovednú lehotu, len dátum,
ktorý bol totožný s dátumom vyhotovenia výpovede. Podľa Všeobecných obchodných podmienok účinky

výpovede nastávajú až vznikom skutočnosti a to úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok
klienta. Úroky z omeškania tak boli priznané uplynutím dohodnutej konečnej splatnosti úveru od 21. 10.
2012. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd povolil žalovanej na

zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 25 eur, splatné vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca
počnúc kalendárnym mesiacom máj 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia. Bolo prihliadané na nepriaznivé sociálne pomery žalovanej, ktorým
rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. V prípade nezaplatenia aj len
jednej splátky žalovaná môže stratiť výhodu splátok a vznikne jej povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na súdnom pojednávaní, nespochybnil tvrdenia žalovanej
týkajúce sa sociálnych pomerov žalovanej, nevzniesol dôkazné návrhy v uvedenom smere. Nebol preto
daný dôvod na vykonávanie ďalšieho dokazovania v uvedenom smere.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého ustanovenia ak účastník mal úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 79% (731,50 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalovaná. Úspech
žalovanej predstavoval 21% (198,13 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a
neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 58%. Trovy
konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške

55,50 eur (podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Trovy konania pozostávali z odmeny
právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala
odmena vo výške 51,4 eur, t.j. za dva úkony právnej služby 102,90 eur ( § 10 ods. v spojení s § 13a ods.
1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov právnemu zástupcovi prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvým
úkonom právnej služby 7,81 eur a druhým úkonom 8,04 eur, spolu 15,85 eur. Podľa § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie
o DPH vo výške 23,75 eur, trovy právneho zastúpenia spolu 142,50 eur. Žalovaná je preto povinná

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 58%, t.j. 32,19 eur a 58% trov právneho zastúpenia vo
výške 82,65 eur, všetko podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účet právneho zástupcu
žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že zmena právneho zástupcu žalobcu nemôže byť na úkor účastníka
konania, ktorému je ukladaná náhrada trov konania. preto je neprípustné duplicitne priznávať odmenuza úkon prevzatie a príprava zastúpenia, podľa počtu právnych zástupcov, ktorých účastník konania
mení v priebehu konania. Odmena za účasť za zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 26. 2. 2015
nemohla byť priznaná (ako ani ďalšie trovy uplatňované podaním doručeným súdu 27. 3. 2015), keďže

nebola uplatnená právnym zástupcom žalobcu ale subjektom, ktorého substitučná plná moc v čase
samostatného procesného úkonu vyčíslenia trov konania už netrvala (zanikla). Právny zástupca žalobcu
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., splnomocnil dňa 24. 2. 2015 spoločnosť PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, aby ho zastupoval na súdnom pojednávaní dňa 26. 2. 2015. Po
skončení súdneho pojednávania substitučné plnomocenstvo zaniklo. Ak v rámci trvania substitučného

plnomocenstva bol substitút prítomný na súdnom pojednávaní, mal a mohol vyčísliť uplatňované trovy
na súdnom pojednávaní. Pokiaľ tak neučinil, po zániku plnomocenstva ako jednostranného právneho
úkonu, bol oprávnený učiniť samostatný procesný úkon vyčíslenia trov konania právny zástupca žalobcu
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. Keďže tak neučinil, nebolo možné prihliadať na úkon vyúčtovania trov konania
vyhotovené subjektom bez trvania substitučného plnomocenstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.