Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113205510
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113205510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa: Z.. K. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, U. U., právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Kazár, so
sídlomAKČsl.Armády25,BanskáBystrica,protiodporcovi:StrednápriemyselnáškolaJozefaMurgaša,
Banská Bystrica, so sídlom Hurbanova ul. 6, Banská Bystrica, právne zast. advokátskou kanceláriou
JUDr. Karína Uhrínová, so sídlom AK Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 30. 07. 2014 č. k. 16Cpr/2/2013 - 148, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o neplatnosť výpovede zamietol a právnemu
zástupcovi odporcu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že neboli splnené podmienky neplatnosti výpovede, pretože výpoveď bola navrhovateľovi
riadne doručená, mala všetky náležitosti výpovede, pričom bola vopred prerokovaná so zástupcami
zamestnancov, ktorí pôsobili u zamestnávateľa s ohľadom na preukázanie nadbytočnosti navrhovateľa
a prijatou organizačnou zmenou. Nebol teda splnený predpoklad pre vyslovenie neplatnosti výpovede.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutie okresného súdu nepovažoval

za vecne správne, žiadal ho preto zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že podľa jeho názoru nebol dôvod na to, aby
u zamestnávateľa bola prijatá organizačná zmena. Podľa jeho názoru navrhovateľ mohol u svojho
zamestnávateľa ešte pracovať, a to v prípade aj za zníženia pracovného úväzku. Tieto okolnosti však
okresný súd nevzal do úvahy. Okrem toho spochybňoval súhlas zamestnávateľa, ktorý si vyžiadal pre
danie výpovede. Podľa toho, ako boli jednotlivé kroky robené, mohli byť tieto vypracované aj dodatočne,
čotaktiežokresnýsúdvdanomprípadenezohľadnil.Podľanavrhovateľanemaldaťzamestnávateľ,teda

odporca, navrhovateľovi výpoveď v čase, keď už bol práceneschopný. V tejto súvislosti poukazoval aj na
výpoveď J.. X., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Rozhodnutie okresného súdu preto nepovažoval
za vecne správne.Na odvolanie navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne
správne, pretože okresný súd sa v konaní vyporiadal so všetkými námietkami zo strany navrhovateľa,
ktoré mohli mať vplyv na neplatnosť výpovede.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkový stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2
až 7 § 213 O. s. p.

Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, dal okresný súd právnym
zástupcom účastníkov konania poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. ešte pred tým, ako
vyhlásil dokazovanie za skončené. Dostali teda právne poučenie o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne. Preskúmaním veci krajský

súd nezistil, že by bol dôvod v danej veci na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa
alebo doplnenie dokazovania v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3 až 5 O. s. p. V danej veci preto aj
krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na základe podaného odvolania navrhovateľa v danej veci preskúmal toto krajský súd a dospel k záveru,
že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s §
132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.

p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Keďže podľa § 212 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, zaoberal sa
preto krajský súd skúmaním dôvodov podaného odvolania.

V podanom odvolaní navrhovateľ namieta vykonanú organizačnú zmenu.

Ako vyplýva z obsahu spisu, odporca vydal rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry dňa 21. 05.

2012 pod č. 2105/2012 s účinnosťou od 01. 09. 2012, v dôsledku čoho sa zmenila organizačná
štruktúra školy, pričom dôvodom zmeny organizačnej štruktúry bola nadbytočnosť nepedagogických
zamestnancov v pomere k normatívnemu počtu pedagogických zamestnancov a taktiež nadbytočnosť
pedagogických zamestnancov k normatívnemu počtu žiakov. V dôsledku organizačnej zmeny tak, ako
je toto popísané v predmetnom rozhodnutí, došlo k zníženiu počtu nepedagogických zamestnancov o

2,54 na 17,17 a k zníženiu počtu pedagogických zamestnancov o 2,54 na 49,78. Podľa uvedeného
rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry v bode 2 došlo k zrušeniu miesta učiteľa odborných
predmetov, a to zrušenie úväzku v rozsahu jedného miesta. Je nesporné, že rozhodnutie o organizačnej
zmene je v právomoci odporcu, ktorý si riadi svoju organizačnú štruktúru tak, aby zodpovedala na
konkrétne podmienky danej organizácie. V dôsledku takéhoto rozhodnutia o organizačnej zmene

pristúpil odporca z dôvodu, že došlo k zníženiu počtu tried z 21 na 20. Je teda nesporné, že odporca
rušil jedno miesto učiteľa odborných predmetov. Tak ako správne uvádza v dôvodoch rozhodnutia
okresný súd, výber zamestnanca, ktorý je pre odporcu nadbytočným, bol vyložene v právomoci odporcu
a tento práve za nadbytočného zamestnanca považoval navrhovateľa, pričom jeho pracovný úväzok
prevzal iný učiteľ odporcu. Pretože navrhovateľ bol zástupcom zamestnancov, postupoval odporca

v súlade s ustanovením § 240 ods. 7 Zákonníka práce, a preto výpoveď navrhovateľovi prerokovalso zástupcami zamestnancov. V tomto smere vykonal okresný súd tak, ako vyplýva z obsahu spisu,
rozsiahle dokazovanie, pričom bolo preukázané, že bol daný súhlas zamestnávateľovi, teda odporcovi
s výpoveďou navrhovateľa pre nadbytočnosť, a to práve po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval celý proces daného súhlasu k výpovedi navrhovateľa, tak je nesporné,
že v konaní okrem písomných dokladov boli vypočutí aj svedkovia, ktorí potvrdili, akým spôsobom
toto konanie prebiehalo, pričom vykonaným dokazovaním ani okresný súd nedospel k záveru, že by
zo strany odporcu došlo v tomto smere k porušeniu právneho predpisu. Taktiež obrana navrhovateľa
v podanom odvolaní, že odporca nemal dať navrhovateľovi výpoveď, pretože bol v ochrannej dobe,

nepovažoval ani krajský súd za dôvodnú. Ako vyplynulo z dokazovania, tak navrhovateľ odmietol
prevzatie výpovede dňa 28. 05. 2012, kedy mu bola doručovaná výpoveď. Bránil sa tým, že už v uvedený
deňbolpráceneschopný,apretomuplynulaochrannádoba,ktorábolaprekážkoutoho,abymuvýpoveď
bola daná. Treba však poukázať na to, že ako správne uvádza okresný súd, tak ochranná doba začala
navrhovateľovi plynúť dňom rozhodnutia lekára o práceneschopnosti, čo v danom prípade bolo dňa
29. 05. 2012, kedy bola vystavená práceneschopnosť aj keď s dátumom 28. 05. 2012. V deň 28. 05.

2012 o práceneschopnosti navrhovateľa ešte zo strany lekára rozhodnuté nebolo a pokiaľ mu aj právny
predpis umožňuje uznanie práceneschopnosti so spätnou účinnosťou, tak rozhodujúci v danom prípade
je okamih o tom, kedy lekár o práceneschopnosti rozhodol. Tento výklad okresného súdu vzhľadom aj
na judikatúru považuje krajský súd za správny.

Ako teda vyplynulo z obsahu spisu, tak bola navrhovateľovi daná výpoveď dňa 28. 05. 2012 pre

nadbytočnosť podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s odkazom na organizačnú
zmenu. Táto bola v priebehu konania zo strany odporcu náležitým spôsobom aj preukázaná, pričom
výber nadbytočnosti zamestnanca bol na odporcovi, ktorý v danom prípade uplatnil nadbytočnosť vo
vzťahu k navrhovateľovi. Táto výpoveď je konkrétna s odkazom na príslušné zákonné ustanovenie,
organizačnú zmenu ako aj dôvod organizačnej zmeny prečo túto odporca v organizácii urobil.

Keďže navrhovateľ pracoval ako zástupca zamestnancov, vyžiadal si odporca aj súhlas zástupcov
zamestnancov k daniu výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorý
v danom prípade bol daný. Keďže nebolo preukázané, že by sa na navrhovateľa v čase dania
výpovede vzťahovala ochranná doba, ktorá by mohla byť prekážkou daniu výpovede navrhovateľovi
a zamestnávateľ nemal pre navrhovateľa inú prácu, tak na základe vykonaného dokazovania dospel

okresný súd k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky neplatnosti výpovede,
ktorú odporca dal navrhovateľovi podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pretože
vykonaným dokazovaním nebolo zistené porušenie žiadneho zákonného ustanovenia Zákonníka práce,
ktoré by spôsobovala v danom prípade neplatnosť výpovede. Pokiaľ okresný súd dospel k uvedenému
právnemu záveru, považuje aj krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Vodvolacomkonanínavrhovateľúspechnemal;odporcamalvodvolacomkonaníúspech.Uplatnilprávo
na náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie. Aj keď odporca v zmysle § 142 ods. 1 O. s.
p. mal v danom konaní úspech a patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania podľa ustanovenia §

142 ods. 1 O. s. p., tak krajský súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže dané
trovy nepovažoval za účelné vzhľadom na to, že obrana, ktorá bola uvedená v podanom vyjadrení ako
reakcia na odvolanie navrhovateľa, bola prezentovaná už v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom
okresný súd sa námietkami vznesenými v konaní pred súdom v rozhodnutí riadne zaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.