Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200276
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214200276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny

SlováčekovejaJUDr.ZlaticeJavorovejvovecistarostlivostiomaloletéhoF.W.,nar.XX.G.XXXX,bytom
u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, matky: K. E., nar.
XX. G. XXXX, bytom O., H. XXX/XX, zast. advokátom: Mgr. András Marsal, Dunajská Streda, Hlavná
5539/2C a otca: F. W., nar. XX. K. XXXX, bytom O., J. XXX/X, zast. advokátkou: JUDr. Jarmila Špačková,
PhD., Šamorín, Veterná 43, o úpravu výšky výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 23. júna 2014 č. k. 12P/2/2014-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol návrh otca na zníženie výživného voči

maloletému a II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
vo veci samej odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a §
78 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom
záverom, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k tvrdenej zásadnej zmene pomerov na strane
otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky určenej vyživovacej povinnosti navyše, keď na strane
maloletého, ktorý je o 5 rokov starší došlo k výraznej mene spôsobenej s dospievaním a s tým spojeným
prudkým telesným a duševným vývojom. V čase predchádzajúcej úpravy pri posudzovaní zárobkových

pomerov vychádzal súd prvého stupňa z príjmu otca bez započítania diét, vyplácaných zamestnancovi
pri zvýšených nákladoch na živobytie v zahraničí počas zahraničnej cesty, príjem otca tak predstavoval
564,30 eur mesačne, pričom podľa vykázaného príjmu mu bola vyplatená v marci mzda 642,86 eur, v
apríli 797,71 eur. Zníženie životnej úrovne otec rovnako nepreukázal, preto súd návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba otec a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolacie dôvody vymedzuje ustanovením § 205 ods. 2 O.s.p. a
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Nesúhlasil s ustanoveným skutkovým stavom súdu prvého stupňa, keď v
uvedenom konaní súd prvého stupňa neprihliadol vôbec na to, že sa mu zhoršil zdravotný stav, čo bolo

preukázané lekárskymi posudkami, nebral do úvahy skutočnosť, že sa mu znížil príjem a hlavne, že
pracovný pomer mu končí dňom 31. augusta 2014, nezhodnotil reálne výdavky na dieťa a uspokojil
sa s tvrdením matky, že tieto dosahujú 300 - 400 eur mesačne a taktiež sa uspokojil s tvrdením matky, že
táto zarobila viac ako preukázala. Lekárske správy neboli súdom prvého stupňa vyhodnotené v súvislosti
so schopnosťou dosahovať predpokladaný príjem a možnosťou platenia výživného v stanovenej výške,
pričom z vykonaných dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže bolo nepochybne
preukázané, že k 31. augustu 2013 skončí pracovný pomer, na základe ktorého nebude mať príjem, z

výšky ktorého bolo určené výživné.Matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keďže doposiaľ určená
výška výživného je v záujme maloletého.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. a) a b) v medziach odvolania otca celú vec, pretože
vovecisamejšloovecstarostlivostisúduomaloletédieťaatedaideokonaniezahájiteľnéajbeznávrhu,
v ktorom súd nebol viazaný odvolacím návrhom a od rozhodnutia veci samej bolo závislým i rozhodnutie
o trovách konania a to podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a contrario bez pojednávania, pretože tu nevznikla
potreba doplnenia ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal i rozhodol túto veci na
pojednávaní a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžiadavalo ani žiaden dôležitý verejný záujem, keď

dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec i
správne posúdil po právnej stránke, takže napadnutý rozsudok vo veci samej treba považovať za vecne
správny a odvolaniu otca nemožno priznať ani len čiastočný úspech.

Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvého stupňa, pokiaľ šlo
o vec samú, čiže so spôsobom, akým tento súd odôvodnil, prečo v prejednávanej veci nemohlo dôjsť

ku akejkoľvek korekcii skoršieho rozhodnutia o výživnom, práve preto by sa odvolací súd mohol pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia obmedziť i len na skonštatovanie správnosti súdom prvého stupňa
použitých dôvodov a na tieto sa odvolať (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.) vzhľadom k tomu,
že bolo potrebné vyporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami treba doplniť (§ 219 ods. 2 O.s.p in fine)
nasledovné:

K ukončeniu pracovného pomeru otca (ako vyplýva z vyjadrenia spoločnosti F., s.r.o., L., Q. XX), ktorá
bola zamestnávateľom otca, že otec ukončil pracovný pomer v tejto spoločnosti ku dňu 31.12.2013,
na základe vzájomnej dohody oboch strán, t.j. zamestnanca aj zamestnávateľa, bez uvedenia dôvodu,
kde otec vykonával prácu vodiča medzinárodnej prepravy. Z uvedeného teda vyplýva, že dôvodom
ukončenia pracovného pomeru nebola strata spôsobilosti otca ako zamestnanca vykonávať dohodnutú

prácu v dôsledku jeho zdravotného stavu, ale k ukončeniu došlo na základe dohody bez uvedenia
dôvodu. Vzhľadom k uvedenému je potrebné jednoznačne konštatovať v zmysle ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine, že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, kde
vykonával prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy ako aj zárobku, ktorý tam dosahoval. Čo sa
týkalo ďalšej námietky, že sa otcovi v dôsledku skončenia pracovného pomeru dňom 31. augusta 2014

zníži príjem, z ktorého sa vychádza pri určení výživného, treba uviesť s ohľadom na vyššie uvedenú
námietku ako irelevantnú a taktiež je potrebné uviesť, že ak by súd vychádzal z uvedeného v zmysle
§ 154 ods. 1 O.s.p. je preňho rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nie stav, ktorý nastane v
budúcnosti, t.j. po vyhlásení. Čo sa týkalo ďalších námietok mal odvolací súd za to, že tieto boli bez
právnej relevancie, keďže o výživu dieťaťa by sa predovšetkým mali postarať jeho rodičia, pretože je to

ich zákonná povinnosť (§ 62 ods.1 Zákona o rodine ).

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodol spôsobom vyjadreným vo výroku svojho
rozsudku tak, že napadnutý rozsudok potvrdil.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.