Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/276/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218883
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792
752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi Z. S., H.. XX. XX. XXXX, C. R. XXXX/XX, XXX XX C. C.,
Š. X. K. Q., o zaplatenie 952,24 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 08. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy

952,24 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 17. 06. 2008 uzatvoril s odporcom zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1 228,17
eura, ktorý sa odporca zaviazal splácať spolu s úrokom v 12 mesačných splátkach vo výške 119,03
eura. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2. Do uplatnenia práva
navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru uhradil odporca
len sumu 476,12 eura. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 5 o viac
ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú

splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 952,24 eura dňa 01. 07.
2009. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaviazania
odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 952,24 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 02. 07.
2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený odporcovi do vlastných rúk dňa 21. 01. 2015. Odporca sa k
podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 07. 2008 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 952,24 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 13. 02.
2015 do 25. 02. 2015.

Z listín predložených navrhovateľom zistil súd nasledovný skutkový stav: odporca dňa 05. 06. 2008
v Banskej Bystrici vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to v časti 2. Dlžník - osobné

údaje (vyplňte) a 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v SK (vyplňte) uvedenej listiny, v
ktorej žiadal o poskytnutie čiastky úveru 40 000,00 Sk, splatnosť úveru 12 splátok, splatnosť 24. deň
v mesiaci, mesačná splátka 4 749,00 Sk, zmluvná odmena 7 988,00 Sk, nominálna hodnota úveru
56 988,00 Sk, predpokladaná RPMN za úver 32,98 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 6
551,00 Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 19,56 %. Navrhovateľ dňa 17. 06.

2008 v Bratislave vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): 8200008698, a to najmä v časti 6. - údaje o
schválenom revolvingovom úvere v Sk (nevyplňajte) uvedenej listiny. Navrhovateľ schválil žiadosť
odporcu o poskytnutie revolvingového úveru a poskytol mu čiastku úveru 37 000,00 Sk, splatnosť úveru
12 splátok, splatnosť 24. deň v mesiaci, mesačná splátka 3 580,00 Sk, zmluvná odmena 6 032,00Sk, RPMN za úver 31,58 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 4 949,00 Sk, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 19,56 %. Súčasťou listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX boli aj zmluvné

dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia spol. s r.o. a listina,
oznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovi-Zmluvaorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa
17. 06. 2008. Odporcovi bola poskytnutá čiastka úveru 1 228,17 eura (37 000,00 Sk). Po jej poskytnutí
uhradil odporca podľa tvrdení navrhovateľa sumu vo výške 476,12 eura.

Navrhovateľsanávrhomdomáhalzaplateniasumy952,24euraspríslušenstvomnazákladeuzatvorenej

zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účinnosti
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, Občianskeho a Obchodného zákonníka, keďže na jej základe boli odporcovi,
ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru
navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Pre vzťahy upravené Obchodným zákonníkom je podľa § 397 Obchodného zákonníka všeobecná

premlčacia doba štvorročná. Navrhovateľ ukončil s odporcom zmluvný vzťah dňa 01. 07. 2009, do kedy
mal podľa tvrdení navrhovateľa uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu poskytnutú na základe zmluvy o
revolvingovom úvere. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 02. 07. 2009 začala plynúť štvorročná premlčacia
doba na uplatnenie práva voči odporcovi na súde. Premlčacia doba uplynula dňom 02. 07. 2013. Návrh
voči odporcovi bol doručený súdu dňa 28. 08. 2014. Nakoľko uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere

je zmluvou spotrebiteľskou, súd podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj bez návrhu
odporcu na premlčanie nároku navrhovateľa.

Nakoľko uplatnený nárok voči odporcovi bol súdu doručený po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol
právo na plnenie povinnosti navrhovateľovi priznať, a preto podaný návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 OSP. V konaní úspešný

odporca nepodal súdu návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na
náhradu trov konania podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému
navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana

práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane
odporcu. Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jeho strane doručil odporcovi do vlastných rúk dňa 21. 01. 2015. Odporca sa k oznámeniu a výzve súdu
nevyjadril, neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď A. E. B. E.., X. K. S. - E., P.. M., K.. XXX, G., XXXX) predpokladmi účasti vedľajšieho
účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b)

uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho
záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z
osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka
(ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho
účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane

ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie

alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o

(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti

tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré

osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať

návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu

účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom

postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,

s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavenívedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník

v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov

konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporca nevyjadril súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.
Jeho nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako
súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pokiaľ preto nevyjadrí odporca svoj
súhlas,oznámenieobčianskehozdruženiaovstupedokonanianemáprávnurelevanciu.Povaheaúčelu
občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania,

ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu
subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO,
ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod
vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporca súhlas na vystupovanie
uvedeného subjektu na jeho strane neudelil.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.