Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010947
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713010947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 11.02.2015, v trestnej veci obžalovaného H. Ď., stíhaného pre prečin neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. Ď., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom P. Č.. XXX, slobodný,

j e v i n n ý,

že

ako bývalý konateľ spoločnosti I.-F., s.r.o. C., U. XX, IČO: XXXXXXXX, v dobe od 28.04.2008 do
07.06.2008 v Detve, okres Detva a iných miestach neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo zn. Q.
I., ev. č. C.-XXXAO, VIN: J. v hodnote 12.780,08 €, ktoré dňa 04.06.2007 prevzal ako osoba oprávnená
konať za spoločnosť I.-F., J..S..Z.. C., U. XX, IČO: XXXXXXXX na základe zmluvy o Autokredite č.
XXXXXX zo dňa 04.06.2007, ktorú uzatvoril ako konateľ spol. I.-F., J..S..Z.., aj keď bol vlastníkom
motorového vozidla spoločnosťou R. M. J. J., s.r.o., R. XX, XXX XX T., IČO: XXXXXXXX, vyzvaný, aby
predmetné vozidlo vrátil, pritom toto vozidlo aj napriek výzvam ďalej používal do 07.06.2008, kedy bolo

vozidlo odobraté,

t e d a

- neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené a čin spáchal vo vzťahu k
motorovému vozidlu väčšej hodnoty,

č í m s p á c h a l

- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 217 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, §56 ods. 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výške
300 € /tristo eur/.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/740/08-92 dňa 28.11.2013
obžalobu na obvineného H. Ď., pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla

podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. Ď. spáchanie skutku poprel. Tvrdil, že vozidlo Q. I. ev. č. C.-XXXAO odovzdal dňa
05.03.2008 E. A. ako novému konateľovi spoločnosti I.-F., s.r.o., pričom tento obžalovanému prebratie
vozidla spolu s kľúčmi, servisnou knižkou a technickým preukazom potvrdil svojim podpisom. Podľa

vyjadrenia obžalovaného, potvrdenie o odovzdaní predmetného OMV spísal samotný obžalovaný na
trvanie svojej matky C. Ď. a podpísané mu ho neskôr doniesli nejakí ľudia pracujúci pre E. A.. Následne
v rámci trestného konania uviedol, že potvrdenie o prevzatí vozidla mu predložili už vopred podpísané
E. A. jemu neznámi páni pri odovzdávaní vozidla. On osobne toto OMV v žalovanom období určite
neužíval, pretože dňa 23.04.2008 si pre súkromné ako aj podnikateľské účely zaobstaral iné auto,

konkrétne J. A., a s určitosťou vie, že neužíval a ani nemohol užívať dve vozidlá naraz. Nakoľko si
však obžalovaný na OMV Q. I. nechal na vlastné náklady namontovať xenónové svetlá a vymeniť disky,
tieto chcel po prevode obchodného podielu k firme vymeniť na vozidle za pôvodné, preto odovzdal
auto do servisu svedka H. Š., ktorý mal obžalovaným zakúpené komponenty z vozidla odmontovať.
Toto sa však nerealizovalo, pretože v rovnaký deň, ako obžalovaný vozidlo svedkovi odovzdal, si

pre neho prišli pracovníci leasingovej spoločnosti a vozidlo odobrali. Pokiaľ ide o prevod obchodného
podielu k spoločnosti I.-F., s.r.o. (neskôr premenovanej na F. C. J..S..Z..) na svedka E. A., tento prevod
sa uskutočnil zmluvou o prevode obchodného podielu podpísanou na notárskom úrade v Detve dňa
23.08.2007, pričom na základe nej previedol predávajúci - obžalovaný obchodný podiel k uvedenej
spoločnosti na kupujúceho - svedka E. A.. Motorové vozidlo Q. I. však so súhlasom kupujúceho užíval

obžalovaný až do jeho odovzdania dňa 05.03.2008, pretože mal najprv záujem nechať si vozidlo
prepísať na svoju novozaloženú firmu C. F., J..S..Z... Keď však toto nevyšlo, odovzdal vozidlo novému
konateľovi spoločnosti I.-F., s.r.o. E. A.. Obžalovaný tvrdil, že po odovzdaní auta neskôr apeloval na
spolupracovníkov E. A., aby vozidlo vrátili leasingovej spoločnosti, pretože v danom čase už leasingová
spoločnosť na obžalovaného tlačila, aby im bolo vozidlo vrátené, avšak obžalovaný ho vrátiť nemohol

pretože už nebol konateľom spoločnosti I.-F., J..S..Z... Z uvedeného dôvodu opakovane (telefonátmi
3-4krát týždenne) žiadal týchto pánov, aby OMV odovzdali leasingovej spoločnosti. V čase od podpisu
zmluvy o prevode obchodného podielu až po podpísanie vyhlásenia o odovzdaní vozidla E. A. uhrádzal
obžalovaný splátky leasingu zo svojho osobného účtu.
SvedokE.A.vkonanívypovedal,žesobžalovanýmH.Ď.saprvýkrátspojilvjúni2007zaúčelomdohody

o odkúpení jeho spoločnosti I.-F., J..S..Z.., pretože obžalovaný mal zriadenú živnosť na výkopové práce,
ktorými sa chcel zaoberať aj svedok. Pri vzájomnom stretnutí sa dohodli, že keď dá obžalovaný do
poriadku účtovnú uzávierku, tak by mal svedok záujem spoločnosť odkúpiť. Za týmto účelom podpísali
spolu v Detve pred notárom iba spoločenskú zmluvu s tým, že ak obžalovaný svedkovi predloží
celú účtovnú dokumentáciu, tak môže dôjsť k prevodu spoločnosti. Svedok tvrdil, že k prevodu firmy

muselo dôjsť za jeho chrbtom, pretože on od obžalovaného dodatočne žiadnu dokumentáciu neprevzal.
Pritom však potvrdil, že na zmluve o prevode obchodného podielu a odovzdávacom protokole zo dňa
23.08.2007 /č.l. 86-89/ je jeho podpis, avšak na základe tejto zmluvy nedochádzalo k prevodu vlastníctva
k žiadnemu motorovému vozidlu. Na potvrdení o odovzdaní predmetu leasingu, t.j. Z. Q. I. zo dňa
05.03.2008všakjehopodpisnieje,tentomuselbyťniekýmsfalšovaný.Nahlavnompojednávanísasúdu

svedka vypočuť nepodarilo, pretože svedok E. A. dňa 16.10.2012 zomrel. Súd teda postupom podľa §
263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal jeho výpoveď z prípravného konania.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok - poškodený E.. H. P., zamestnanec spoločnosti R. M. J. J.
s.r.o.,ktorýkuzatvoreniuleasingovejzmluvysospoločnosťouI.-F.,J..S..Z..uviedol,ževrámcitejtodošlo

k predčasnému ukončeniu zmluvy, na základe čoho bolo vozidlo Q. I. z dispozície firmy odobraté, bolo
ohodnotené znalcom a odpredané inej osobe. On osobne sa k vybavovaniu veci dostáva vždy až vtedy,
keď je vozidlo odobraté, čo sa väčšinou deje prostredníctvom splnomocnených pracovníkov spoločnosti
A. J..S..Z.., ktorá vykonáva prácu - odoberania auta v teréne. Zmluva o Autokredite č. XXXXXX bola
pritom so spoločnosťou I.-F., J..S..Z.. uzatvorená dňa 04.06.2007 a jej predmetom bolo poskytnutie

účelového úveru na nákup OMV Q. I. s tým, že klient sa zaviazal splácať 60 mesačných splátok po10 386,- Sk (344,75 €). Tieto splátky boli uhrádzané nepravidelne a z dôvodu ich neplatenia pristúpila
spoločnosť Volkswagen finančné služby k zosplatneniu úveru a k uplatneniu zabezpečovacieho prevodu
práva k predmetu leasingu. Samotný výkon zabezpečovacieho prevodu práva k vozidlu Q. I. však

už realizovala inkasná spoločnosť A. J..S..Z.., ktorá realizovala protokolárne prevzatie vozidla dňa
07.06.2008 prostredníctvom svojho pracovníka H.. Š.. Po zadržaní vozidla bol nájomca (obžalovaný)
informovaný o možnosti vyplatenia celej zmluvy, avšak k tomuto nedošlo a vozidlo bolo odpredané.
V rámci trestného konania si svedok - poškodený R. M. J. Slovensko s.r.o. náhradu škody voči
obžalovanému neuplatnil, nakoľko túto si podľa vlastného vyjadrenia uplatňuje v občianskom súdnom

konaní.
Svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sú kamaráti a z toho dôvodu mu v roku
2008 prisľúbil výmenu častí na vozidle Q. I., o ktorom vedel, že ho obžalovaný užíva. O vykonanej oprave
si neviedol žiadnu dokumentáciu ani nevystavoval potvrdenie o prevzatí opravovaného vozidla, pretože
sa s obžalovaným poznali a nebolo to potrebné. V deň, keď mu bolo vozidlo Q. I. privezené (svedok
uvádzal, že toto mu nedoviezol obžalovaný osobne, ale zrejme nejaký jeho zamestnanec), si pre neho

prišli aj ľudia z leasingovej spoločnosti a svedkovi oznámili, že auto musia odobrať z dôvodu neplatenia
leasingu.Keďsvedokoznámiltútoskutočnosťobžalovanému,tenpovedal,abyvozidlouvedenýmľuďom
nedával,žeontovybaví.Nakoľkosamuvšakničzrejmevybaviťnepodarilo,pánizleasingovkysivozidlo
ešte v ten deň zobrali. Kvôli odobratiu vozidla svedok nestihol na aute zrealizovať žiadne úpravy, o ktoré
ho obžalovaný žiadal, a ohľadom ktorých s ním aj svedok viackrát komunikoval. Pritom svedok potvrdil,

že všetky pokyny čo sa týkali opravy a demontáží na OMV mu dával priamo obžalovaný, a to tak, že ho
usmerňoval prostredníctvom telefónu. Obžalovaný v rámci komunikácie so svedkom vystupoval vždy
tak, akoby mu vozidlo patrilo, pretože mu zadával práce, ktoré sa majú na aute urobiť. Svedok si preto
ani pri preberaní vozidla od jemu neznámych ľudí, a ani následne nepreveroval, komu uvedené vozidlo
patrí, pretože mu bolo známe, že obžalovaný toto vozidlo dlhodobo užíval a vždy sa správal tak, ako

keby bolo jeho. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný už v marci 2008 jazdil na športovom žltom Seate
(túto skutočnosť vie preto, lebo s obžalovaným bývajú asi 1 km od seba).

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok E. G., ktorý uviedol, že s obžalovaným spolu v minulosti
podnikali v spoločnosti C. F., J..S..Z.., konkrétne svedok začal v roku 2008 pre obžalovaného vykonávať

práce ohľadom internetového pripojenia a údržby siete. Po niekoľkých mesiacoch obžalovaný svedkovi
navrhol, aby sa stal konateľom tejto spoločnosti, pretože on vraj nemohol byť v spol. s.r.o. sám konateľ.
Hoci svedok súhlasil a konateľom sa stal, on sám nikdy žiadnu činnosť čo sa týka chodu a smerovania
firmy nevykonával, toto všetko mal na starosti obžalovaný. Jednalo sa aj o celé fungovanie spoločnosti
vrátane jej účtovníctva a rôznych platieb. Potvrdil, že na túto spoločnosť chceli spolu s obžalovaným

previesť vlastníctvo OMV Q. I., pretože na nové auto nemali financie. Nakoniec však zakúpili na firmu
iné vozidlo. Osobu E. A. svedok nepozná, a nevedel nič uviesť ani k prevodu skôr založenej spoločnosti
obžalovaného I.-F., s.r.o.. Podľa vyjadrenia svedka však obžalovaný v roku 2008 ešte určite jazdil na Q.
I. striebornej farby, on však nevedel, na koho bolo toto vozidlo písané v evidencii. Nevedel ani uviesť,
kto uvedené vozidlo používal po obžalovanom a ani kde sa toto vozidlo nachádza.

Svedok H.. E. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase spáchania skutku bol zamestnancom
spoločnosti A. J..S..Z.., ktorej bol dňa 22.04.2008 od R. M. J. zadaný prípad realizácie výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva vo vzťahu k vozidlu Q. I., pričom dňa 25.04.2008 vykonal návštevu
konateľa spoločnosti I.-F., s.r.o. za účelom upozornenia na zaplatenie dlžnej sumy, resp. v prípade

neuhradenia tejto sumy nech pristaví vozidlo na dohodnutom mieste alebo ho odovzdá leasingovej
spoločnosti. Na adrese sídla spoločnosti sa nachádzala iba matka obžalovaného C. Ď. (tiež pôvodne
figurovala v spoločnosti ako konateľka), ktorej spolu s kolegom vysvetlili o čo sa jedná, osobne jej
odovzdali tlačivá o autokredite, oznámenie o uplatnení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
a tieto ona s plným vedomím podpísala. Ich podpisom sa však k ničomu nezaväzovala, len potvrdila ich

prevzatie. Po oboznámení obžalovaného s predmetom návštevy svedka u matky C.y Ď. sa obžalovaný
telefonicky ozval svedkovi s tým, že firmu I.-F., s.r.o. aj spolu s OMV predal E. A.. Keď bol upozornený
na porušenie podmienok zmluvy o autokredite (nakoľko k prevodu vozidla došlo bez súhlasu vlastníka
auta, t.j. VW finančné služby), obžalovaný uviedol, že mu to je jedno, a následne bol zo strany svedka
upozornený aj na možnosť podania trestného oznámenia v prípade, ak vozidlo nevráti a ani nevyplatí

dlh spočívajúci v omeškaní s minimálne 2 splátkami. Možnosť úhrady dlhu pritom bola dohodnutá do
termínu 28.05.2008. V tento deň obžalovaný svedkovi telefonicky oznámil, že predmet leasingu nie je
ochotný vrátiť a dlžnú sumu splátok tiež neuhradí. Následným preverovaním ohľadom lokalizácie vozidla
bolo dňa 06.07.2008 svedkom zistené, že auto sa nachádza v obci Kriváň u svedka Š., kam ho odovzdalobžalovaný. Po tom, čo bol svedok Š. vyzvaný na odovzdanie vozidla, tento to spočiatku odmietal z
dôvodu, že auto má od obžalovaného, a vozidlo spoločnosti A., J..S..Z.. odovzdal až po predložení
dokladov o vlastníctve OMV, avšak protokol o jeho odovzdaní podpísať odmietol. Obžalovaný, ako aj

jeho matka, však museli byť a aj skutočne boli oboznámení s postupom spoločnosti A., J..S..Z.. v prípade
nedodržania vzájomnej dohody, pričom nemožno povedať, že by matka obžalovaného C. Ď. nerozumela
dokumentom, ktoré prebrala, alebo že by mala určitý hendikep, pre ktorý by ju mohol svedok so svojim
kolegom uviesť do omylu pri podpise predložených listín. Obžalovaný oznámil spoločnosti A., s.r.o.
informáciu o prevode svojej firmy až mesiac od vykonanej návštevy, keď predtým obžalovaný najprv

tvrdil, že chce svoj dlh na leasingu zaplatiť a až neskôr uviedol, že keďže firmu predal, tak dlh nezaplatí
a ani vozidlo nevráti.

Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného postupom podľa § 263 ods. 1 Tr.
poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka E. Š. z prípravného konania, ktorý vypovedal tiež v tom
smere, že na základe splnomocnenia spoločnosti A. s.r.o. vykonával v predmetnej veci úkony smerujúce

k odobratiu predmetu leasingu. Potvrdil výpoveď svedka E. E. ohľadom návštevy matky obžalovaného
C. Ď. s tým, že v rámci konverzácie s ňou svedok zistil, že vozidlo Q. I. mal stále v čase tejto návštevy
(t.j. 25.04.2008) užívať obžalovaný. Rovnako potvrdil, že obžalovaný prejavoval najprv záujem splátky
dlhu uhradiť a až neskôr po určitom čase sa opäť ozval a oznámil, že nie je ochotný zaplatiť dlh ani
vrátiť auto, lebo firma má nového konateľa. On osobne obžalovaného nepozná, nakoľko tento sa vždy

vyhýbal osobnému stretnutiu. Vozidlo odobral spred rodinného domu svedka Š. v obci Kriváň. Pokiaľ
ide o určenie termínu začatia neoprávneného užívania OMV obžalovaným - 28.04.2008, tak tento dátum
bol stanovený spoločnosťou A., s.r.o. v tom zmysle, že ak do uvedeného dňa nedôjde k splateniu dlžnej
pohľadávky, mala spoločnosť právo na odobratie vozidla.

V rámci prípravného konania bola vykonaná aj konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom E. A., ktorý
sa na základe zmluvy o prevode obchodného podielu stal konateľom spoločnosti I.-F., s.r.o.. Počas
konfrontácie svedok opakovane a jednoznačne trval na tom, že žiadne vozidlo zn. Q. I., ani iné vozidlo od
obžalovaného neprevzal, a teda ani nepodpísal žiaden preberací protokol od tohto vozidla. Predmetnú
zápisnicu o konfrontácii prečítala samosudkyňa na hlavnom pojednávaní s poukazom na ustanovenie

§ 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku. Rozpory vo výpovediach obžalovaného na jednej strane a svedka
Luptáka na druhej strane sa však nepodarilo odstrániť ani vykonaním tejto konfrontácie.

Za súhlasu obžalovaného bola podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná na hlavnom pojednávaní aj
zápisnica o výsluchu svedkyne C. Ď., ktorá vo veci odmietla vypovedať, nakoľko by svojou výpoveďou

mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania svojmu synovi - obžalovanému H. Ď..

Ďalej sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil so závermi znaleckého posudku KEÚ PZ, z odboru
kriminalistika a odvetvia ručné písmo, z ktorých vyplýva, že svedkom E. A. deklarovaná nepravosť
jeho podpisu na potvrdení o odovzdaní OMV Q. I. novému konateľovi zo dňa 05.03.2008 je skutočne

opodstatnená. Znalci totiž jednoznačne ustálili, že sporný podpis na uvedenom dokumente nie je pravým
podpisom E. A.Á., od ktorého boli na analýzu predložené porovnávacie podpisy.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s početnými listinnými dôkazmi, a to listinnými podkladmi
spoločnosti Volkswagen finančné služby, s.r.o. týkajúcimi sa zmluvy o autokredite uzatvorenej s firmou

I.-F., J..S..Z. /.č.l. 56-62, 67-84, 93-95/, odborným vyjadrením k hodnote vozidla zn. Q. I., rok výroby
2004, ktorá bola vyčíslená na 385 000,- Sk (12 779,66 €) /č.l. 64/, so živnostenským listom C. Ď. /č.l.
85/, Zmluvou o prevode obchodného podielu vrátane odovzdávacieho protokolu zo dňa 23.08.2007 /č.l.
86-89/, potvrdením o odovzdaní OMV novému majiteľovi /č.l. 90/, evidenčnou kartou vozidla Q. I. /č.l.
91-92/, výpisom z Obchodného registra na spoločnosť A., J..r.o. so sídlom v Košiciach /č.l. 96/, výpismi z

Obchodného registra na spoločnosti F. C. s.r.o. (predtým I.-F., s.r.o.) a C. F. s.r.o. /č.l. 144-147/, správou
Daňového úradu Banská Bystrica, z ktorej vyplýva, že podnikateľský subjekt F. C. s.r.o. nepodal za roky
2008-2011 daňové priznanie /č.l. 148-149/, a tiež so správami a posudkami na osobu obžalovaného /
č.l. 150-151/ a jeho odpisom z RT /č.l. 225/.

Podľa§217ods.1Tr.zákona,ktoneoprávnenepoužívacudziemotorovévozidlo,ktorémubolozverené,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Podľa § 217 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, odňatím slobody na šest mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty alebo
takým činom spôsobí väčšiu škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona, škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 10 násobok sumy
266 €, teda sumu 2660 €. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.
Súd pri svojom rozhodovaní postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú

dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Pritom s rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti
svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že s poukazom na výpovede obžalovaného,
poškodeného, svedkov a listinné dôkazy, sa skutkový dej uvedený v obžalobe stal, a konanie
obžalovaného napĺňa všetky obligatórne znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu
neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona,
nakoľko obžalovaný neoprávnene (bez súhlasu oprávnenej osoby - leasingovej spoločnosti) používal

cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené (Q. I., ev. č. C.-XXXAO) a taký čin spáchal vo vzťahu
k motorovému vozidlu väčšej hodnoty (vyššej ako 2660 €).

Obžalovaný H. Ď. spáchanie skutku od začiatku trestného konania popieral. Obhajoval sa najmä tým,
že on predmetné motorové vozidlo dňa 05.03.2008 odovzdal svedkovi E. A. v rámci prevodu celej

spoločnosti I.-F., s.r.o.. Túto skutočnosť však nevedel hodnoverne preukázať. Pokiaľ sa aj obžalovaný
bránil tým, že dňa 05.03.2008 bol podpísaný protokol o odovzdaní vozidla svedkovi A., z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že podpis nadobúdateľa na tomto dokumente nie je pravý, čo bolo zistené
a verifikované znaleckým dokazovaním. Navyše, obžalovaný v jednej výpovedi uvádzal, že vozidlo
odovzdal priamo svedkovi A.i, v inej uvádzal, že ho odovzdal nejakým osobám, ktoré však nevie

identifikovať, a teda súd má za to, že iba akýsi protokol podpísaný neznámou osobou nemôže byť
dostatočným dôkazom pre zbavenie sa trestnej zodpovednosti obžalovaného. V tejto súvislosti súd ďalej
dáva do pozornosti aj ostatné vykonané dôkazy - výpovede svedkov, najmä svedka Š., ktorý v prvotných
výpovediach uvádzal, že mu niekedy v lete 2008 dal motorové vozidlo práve obžalovaný a od neho si
toto vozidlo prevzal za účelom výmeny diskov, a že v tento deň prišli ľudia z leasingovej spoločnosti,

čo opäť zdôraznil tým, že za ním prišiel len obžalovaný a sám, a že tento mu aj odovzdal kľúče od
vozidla. Aj keď tento svedok následne už takto konkrétne na hlavnom pojednávaní vypovedať nevedel,
uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu, pričom obžalovaný s ním telefonicky komunikoval
ohľadom opráv na vozidle. Súdu preto nebolo jasné, prečo by obžalovaný dával svedkovi Š. pokyny, ako
má vozidlo opraviť a neskôr aby vozidlo nevydával pracovníkom leasingovej spoločnosti s argumentom,

že on to vybaví, ak sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní dokazoval, že s vozidlom už nemal nič
spoločné, lebo ho 05.03.2008 odovzdal a v tom čase už nebol konateľom spoločnosti uzatvárajúcej
zmluvu o autokredite.

Aj keď sa obžalovaný obhajoval tým, že v trestnom konaní nebola produkovaná žiadna svedecká

výpoveď či iný dôkaz o tom, že by práve on bol v žalovanom období vozidlo užíval, súd poukazuje na
to, že nebol zo strany obžalovaného preukázaný ani opak, t.j. že by obžalovaný preukázal, že skutočne
vozidlo odovzdal svedkovi A.Á.i, ktorý takúto vec od počiatku poprel, a teda obžalovaný žiadny dôkaz
o užívaní vozidla svedkom nepredložil. Zároveň pritom platilo, že vozidlo mohol na základe dohody so
svedkom A. K.žívať a súčasne splácať aj po prevode obchodného podielu práve obžalovaný (čo sa tak

aj dialo až do februára 2008, a to s poukazom na výpis platieb došlých na účet poškodenej spoločnosti
R. M. J., s.r.o. z účtu obžalovaného), čo sporné na hlavnom pojednávaní ani nebolo, len obžalovaný
už nevedel na svoju obhajobu preukázať, že predmetné vozidlo neužíval aj v žalovanom období. Súd
pritom opäť poukazuje najmä na výpoveď svedka Š., ktorý potvrdil, že vozidlo mu odovzdal obžalovaný
(či už osobne alebo nie) a s obžalovaným aj telefonicky komunikoval práve v období, keď za ním prišli

pracovníci leasingovej spoločnosti. Preto súd vyvodil záver, že v žalovanom období od 28.04.2008 do
07.06.2008 obžalovaný motorové vozidlo Q. I. užíval.Súd poukazuje aj na výpovede obžalovaného učinené v rámci tohto trestného konania, keď aj sám na
hlavnom pojednávaní uviedol, že ak aj v prípravnom konaní vypovedal, že vozidlo odovzdal svedkovi
A.i, toto myslel tak, že ho odovzdal len v zmysle listinných dokladov, pretože v skutočnosti vozidlo

odovzdal jemu neznámym osobám, ktorým dal aj všetky listiny. Pozornosti súd neuniklo, že obžalovaný
takto vypovedal nielen v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom a v podanom odpore proti
prvotne vydanému trestnému rozkazu veľmi podrobne rozpísal spôsob, postup a osoby, ktorým vozidlo
odovzdával a tu rovnako uviedol, že vozidlo dal priamo svedkovi A.. Pokiaľ ide o neznáme osoby ktoré
obžalovaný spomínal, v úvode svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa s nimi stretol

len 2krát, že na nich nemal ani kontakt, a pritom neskôr už vypovedal, že týmto osobám 3-4krát týždenne
telefonoval a apeloval na nich, aby OMV vrátili leasingovej spoločnosti. Súdu preto nie je jasné, prečo by
obžalovaný pri takejto intenzívnej komunikácii s dotknutými osobami nevedel na hlavnom pojednávaní
na svoju obhajobu uviesť akékoľvek kontaktné údaje o týchto osobách.
O faktickom užívaní zvereného motorového vozidla obžalovaným v žalovanom období svedčí podľa
názoru súdu aj fakt, že keď bolo vozidlo dovezené svedkovi Š. za účelom opravy (pričom podľa vyjadrení

svedkamuautourčitenepriviezolobžalovanýosobne),tentosvedoksitotožnosťosôbvôbecneoveroval,
lebo vedel, že vozidlo patrí obžalovanému, ktorý mu dával aj vyššie zmienené pokyny a vystupoval
jednoznačne tak, akoby mu auto patrilo.
Dôkazy zaobstarané v rámci celého trestného konania voči obžalovanému súd preto po ich posúdení
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil za dostatočné k vytvoreniu záveru o tom, že

skutok, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie, sa stal tak, ako to je popísané vo výrokovej
časti tohto rozsudku, napĺňa objektívne aj subjektívne znaky prečinu neoprávneného užívania cudzieho
motorového vozidla a neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že ho spáchal obžalovaný. Preto súd
obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku.
Čo sa týka osoby obžalovaného, tento je slobodný, v súčasnosti má so svojou priateľkou maloletého

syna. Z miesta svojho bydliska v obci Kriváň je hodnotený ako bezproblémový, spáva sa slušne a v
komisii obce riešený nebol. Doposiaľ bol súdne trestaný 1-krát, avšak sa ne neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený. Priestupkovo riešený od roku 2010 nebol.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Obžalovanému nepoľahčuje žiadna okolnosť, a žiadna okolnosť mu ani nepriťažuje. S poukazom na

skutočnosť, že trestným činom nebola vo vzťahu k poškodenému spôsobená preukázateľná škoda, s
prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a čas, ktorý uplynul od spáchania skutku do rozhodnutia
súdu, dospel súd k záveru, že za primeraný a dostačujúci je možné považovať aj alternatívny trest,
a to peňažný trest vo výške 300,- Eur. Zároveň súd považoval za vhodné určiť obžalovanému pre
prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere

4 mesiacov. Týmto trestom dáva súd obžalovanému možnosť na prevýchovu a na preukázanie riadneho
spôsobu života, a to bez uloženia trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.