Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113221676
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113221676.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

Y. Y. H., W.. X.X.XXXX, T. T. H., W.. XX.X.XXXX a Y. Y. H.V., W.. X.XX.XXXX, všetci bytom u matky,
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9,
Košice, na návrh matky: K. H., W.. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. - E. X, V., t.č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníkom: JUDr. Peter Dudič, zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, za účasti otca: Y.
H., W.. XX.X.XXXX, F. T. X, V., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinnosti pre čas pred rozvodom
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matkasanávrhom,ktorýpodalasúdudňa25.7.2013domáhalavydaniapredbežnéhoopatrenia-určenia
výživného na tri mal. deti z toho dôvodu, že podala žiadosť o rozvod manželstva a otec mal. detí
neplatí pravidelne výživné, ona si musí peniaze vynucovať na silu. Okresný súd Košice I uznesením
zo dňa 6.8.2013 č.k. 18P 106/2013-11 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril mal. deti do osobnej
starostlivosti matky a určil výživné zo strany otca vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne
pre každé dieťa s tým, že výrok o výživnom sa stal vykonateľným dňa 14.8.2013. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 31.8.2013.

Dňa 4.9.2013 matka mal. detí podala samostatný návrh na určenie výživného pre čas do rozvodu
manželstva. Týmto návrhom žiadala, aby súd zaviazal otca platením výživného do rozvodu, pretože otec
mal. detí odmieta platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne pre každé mal. dieťa
tak, ako to bolo rozhodnuté súdom v predbežnom opatrení.

Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.

Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podal 4.11.2013, na základe prešetrenia pomerov na strane
matky, otca a mal. detí uviedol, že matka sa rozišla s manželom už pred dvomi rokmi, s deťmi utiekli
zo spoločnej domácnosti kvôli nevhodnému správaniu sa otca aj svokra, a preto dňa 4.9.2013 matka
podala návrh na Okresný súd Košice II o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
voči mal. deťom pre čas po rozvode manželstva. Matka s mal. deťmi bývala v tom čase, od novembra

201, v Stredisku krízovej intervencie na E. Č.. X U. V.Š.. Matka užívala s deťmi jednu izbu, za ktorú
hradila 90 EUR mesačne. Mal. Y. Y. navštevoval 9. ročník ZŠ na T. Č.. XX U. V., mal. T. T. navštevoval
5. ročník ZŠ na T. Č.. XX U. V. a mal. Y. Y. Materskú škôlku V. Č.. X U. V.. Dvom starším matka kupujemesačník MHD po 10 EUR mesačne a stravovanie v škole. Za pobyt maloletého Y. Y. v škôlke matka
hradí 20 EUR mesačne a polročne 23 EUR. Rodina bola v hmotnej núdzi.
Otec mal. detí uviedol, že dobrovoľne prispieva na výživu mal. detí 120 - 150 EUR mesačne, so zverením

mal. detí do osobnej starostlivosti matky súhlasí, ako aj s určením minimálneho výživného na každé
mal. dieťa. Na základe takéhoto prešetrenia pomerov na strane rodičov a mal. detí kolízny opatrovník
doporučil schváliť rodičovskú dohodu vzhľadom na to, že rodičia sa dokážu dohodnúť na výchove a
výžive mal. detí.

V priebehu konania sa matka spolu s mal. deťmi odsťahovala z Krízového strediska E. Č.. X U. V. a
súd napriek opakovanej lustrácii nevedel zistiť adresu jej bydliska. Preto jej súd v súlade s § 29 ods.
2,6 O.s.p. ustanovil opatrovníka v osobe zamestnanca Okresného súdu Košice - okolie, ktorý ju v tomto
konaní zastupoval.

Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 8.1.2014 č.k. 41P 200/2013-60 bolo

rozvedenémanželstvoúčastníkovkonaniaabolaschválenárodičovskádohoda,vzmyslektorejbolimal.
deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
platiť výživné na Y. Y. H. 50 EUR mesačne, na T. T. H. 40 EUR mesačne a na výživu mal. Y. Y. H. 30
EUR mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2014.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca mal. detí a zistil nasledovnú skutočnosť:

Otec tvrdil, že po skončení rozvodového konania sa s matkou mal. detí dohodli na tom, že stiahne svoj
návrh na úpravu rodičovských práv a povinností pre čas pred rozvodom manželstva, ako aj svoj návrh
na určenie manželského výživného. Preto spolu s matkou mal. detí napísali písomné podanie súdu,

podpísané nimi obidvomi, že sa takto dohodli a matka svoj návrh berie späť. Napriek tejto skutočnosti
súd v spise takéto späťvzatie zo strany matky nenašiel.
Matka však napriek tomu, že návrh vo veci podala, neoznámila súdu kde sa t.č. zdržuje, ani sa o
ďalší priebeh tohto konania nezaujímala. Aj kolízny opatrovník potvrdil tú skutočnosť, že matka prejavila
záujemtotokonanieukončiťspäťvzatímnávrhu,vzhľadomnaprávoplatnéskončenérozvodovékonanie.

Ďalej otec uviedol, že on aj pred rozvodom manželstva výživné na mal. deti platil za celé žalované
obdobie, a to sumou 120 EUR mesačne na 3 mal. deti. Toto výživné platil z rúk do rúk, nikdy matke
nedával podpisovať žiaden listinný dôkaz, takže to písomnou formou preukázať nevie. Keďže s matkou
dieťaťa spolu nekomunikovali, peniaze jej dával prostredníctvom najstaršieho syna, ktorý by mohol tieto

skutočnosti dosvedčiť.

Súd zistil, že otec bol v rozhodnom období zamestnaný u zamestnávateľa G. L. L..C..I.. s priemerným
čistým mesačným príjmom 453 EUR.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimeranémajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Súd v tomto konaní mohol rozhodovať iba o výške dlžného výživného na strane otca mal. detí za

obdobie od podania návrhu, t.j. od 25.7.2013 do 27.1.2014, t.j. do dátumu právoplatnosti rozvodu
manželstva rodičov mal. detí. Keďže zákon rozlišuje úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
mal. dieťaťu do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva jeho rodičov, ktorá stráca účinnosť
právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov, a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. dieťaťu po právoplatnosti rozvodu manželstva jeho rodičov, o úprave práv a povinností

rodičov pre čas do rozvodu manželstva už nebolo možné rozhodnúť a platí úprava pre čas po rozvode
manželstva.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal predovšetkým zo skutkového stavu, ktorý bol zistený
rozvodovým súdom a uvedený v odôvodnení rozsudku tohto súdu. Z dôvodu hospodárnosti konania

súd tieto dôkazy neopakoval a stotožnil sa s vykonaným dokazovaním, ako aj so závermi tohto súdu
ohľadne zisteného skutkového stavu pre určenie výživného. Podľa tohto rozsudku otec má platiť na
všetky tri mal. deti 120 EUR mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že návrh matky

nie je odôvodnený, pretože otec výživné v rozhodnom období od podania návrhu, t.j. od 25.7.2013 do
dátumu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. do 27.1.2014 platil sumou 120 EUR mesačne, čím návrh
na určenie výživného za toto obdobie sa stalo bezpredmetným. Vzhľadom na to, že rozsudok o rozvode
manželstva účastníkov konania upravil rodičovské práva a povinnosti pre čas po rozvode manželstva na
základe dohody rodičov, samotné zverenie mal. detí, úprava ich zastupovania, spravovania ich majetku,

ako aj úprava styku otca s mal. deťmi, pre čas pred rozvodom manželstva sa stala bezpredmetným.
Preto súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.