Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215927
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712215927.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

ul. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., ul. Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky,ul.Župnénám.13,Bratislava,vkonaníonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa27.9.2012domáhalvočižalovanémunáhradymajetkovejškody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce na
tom základe, že súd o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonom

stanovenej lehote, pričom v exekučnom konaní je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.

Uviedol, že žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo
Zmluvy o úvere č. 900300815) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa
§ 38 a nasl. Zák. č. 233/1995 Z.z. „Exekučný poriadok“ zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu, ktorú oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho z citovanej zmluvy dlžníkom : E. R., V.. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 8816/2012. Súdny exekútor v

snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil návrh žalobcu
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu
Michalovce a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal
na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a
rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom stanovenej lehote. Poukázal pritom na
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a tiež platného od 1.6.2010 do
31.5.2011,zktorýchvyplýva,ževexekučnomkonaníježalovanápovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúť

ožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedo15dníoddoručeniatakejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.Uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná 1) nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a 2) nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( tak návrh na vykonanie

exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a
formálne náležitosti predpokladané zákonom ), rozhodol o žiadosti až dňa 31.8.2012 a to rozhodnutím o
zamietnutí udelenia poverenia, ku ktorému došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac
ako 108 dní ), keďže konanie začalo 15.5.2012. Tvrdil, že v danom prípade neexistovala a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi

tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ako dôkaz označil súdny spis Okresného
súdu Michalovce založený pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným : POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, 811 09 a povinným : E. R., V.. X.X.XXXX,
pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. 900300815 ( registrácia súdneho exekútora EX 8816/2012 ). Poukázal tiež na
skutočnosť, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom návrhu na

vykonanieexekúcie,pretožežalobcagenerálneiniciovalexekučnéhokonanieformouspísaniazápisnice
spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Preto nemôže objektívne predložiť súdu ani návrh na
vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum jeho doručenia súdu, pretože návrh na
vykonanie exekúcie doručoval súdnemu exekútorovi s poukazom na § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného
poriadku.

V predmetnom prípade tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe.Uvedenánečinnosťsúduniejeničímospravedlniteľná,pretože
počas špecifikovaného obdobie nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je

základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR, sp.zn. I.ÚS 41/02, III.ÚS 117/02, I.ÚS 13/05 ).

Žalobca si preto z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

A. Poškodenému vznikla majetková škoda v celkovej výške 4.404,45 EUR predstavujúca náhradu istiny

s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
Zmluvou o úvere.

B. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej

lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je preto
podľa názoru poškodeného dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok

zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.

Všeobecný súd pri realizácií základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a podľa Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy ( Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 120/2010 z 12.mája 2010). Reálne uplatnenie základného

práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu.Navrhovateľ si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) sumu 880,89 EUR,
t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ( hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou ).

Predmetná vec sp.zn. 7C/207/2012 bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.10.2012 spojená na
spoločné konanie s vecou vedenou pod sp.zn. 7C/167/2012. Uznesením sp.zn. 7C/167/2012 zo dňa

3.12.2013 bola z konania rozpojená, keďže bolo dodatočne zistené, že na spojenie sa s uvedenou vecou
nehodí.

O vznesenej námietke žalobcu o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne a
miestne príslušný rozhodol uznesením č. 6NcC/51/2012-32 dňa 22.10.2014 Krajský súd v Košiciach,
ktorý sudcu prejednávajúceho túto vec JUDr. Milana Mitterpáka z prejednávania a rozhodnutia pridelenej

veci vedenej pod sp.zn. 7C/207/2012 Okresného súdu Michalovce vylúčil a vec bola pridelená
technickými prostriedkami na rozhodnutie a prejednanie sudcovi JUDr. Zdenkovi Švárnemu, ktorý vo
veci vylúčený nebol.

Sudca vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie dňa 15.4.2014 sa žalobca nedostavil, avšak svoju
neúčasť písomne ospravedlnil, pričom požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že podľa ich názoru

im nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu
Michalovce. Taktiež sa nedostavil na pojednávanie dňa 25.11.2014, keď žiadal zrušiť pojednávanie z
dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Žalovaná, ktorá sa k podanej žalobe
písomne do nariadeného termínu pojednávania nevyjadrila sa taktiež na pojednávanie nedostavila.
Lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 7Er/433/2012, u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vedeného pod číslom Ex 8816/12, týkajúceho sa : oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát proti povinnému
E. R., V.. X.X.XXXX, R. XXX, o vymoženie 1.647,83 EUR istiny s príslušenstvom zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým

na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadená
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, pod spisovou
zn.: SR 07505/11 spolu so zápisnicou spísanou súdnym exekútorom zo dňa 15.5.2012 bola súdu
doručená až dňa 24.7.2012, o čom svedčí prezenčná pečiatka súdu na uvedenej žiadosti. K samotnému
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predložených podkladov

došlo zo strany konajúceho súdu dňa 16.8.2012, teda iba 8 dní po určenej 14-dňovej lehote, nie 108
dní ako uvádza žalobca.

Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( platného ku dňu podania žiadosti exekútorom ),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu

s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. ďalej len zákon štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu

škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania,
konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Žalobca nepreukázal v danej veci splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu
škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku príslušným

orgánom. Žalobca v návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku. Do spisu však nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy a dokazovanie odkázal na spis Ministerstvaspravodlivosti SR. Súd nevidí akceptovateľný dôvod nato, prečo by doručenie žiadosti o predbežné
prerokovanie návrhu mal dokazovať súd alebo žalovaná. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá
žalobca prístup alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu,

sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania. Z tohto dôvodu nemôže
prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Ďalej súd v tomto konaní zistil,
že skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia resp. rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia
v zákonom stanovenej lehote, čo má byť aj dôvodom nároku na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z., sa nezakladajú na pravde.

V danej veci sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, vydania
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Pri tomto nároku je potrebné
splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok 1/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
na príslušnom orgáne, 2/ vydanie nezákonného rozhodnutia a vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4/ zrušenie alebo zmena nezákonného
rozhodnutia príslušným orgánom, 5/ podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého sa mala

nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, ak chýba čo i len jedna podmienka,
nie je možné nárok na náhradu škody priznať. Ako je vyššie uvedené žalobca nepreukázal, že nárok
predbežne prerokoval so žalovanou. Ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu škody z
nezákonného rozhodnutia je preukázanie zrušenia nezákonného rozhodnutia. Z exekučného spisu
tunajšieho súdu, ktorý je pripojený ku konaniu nevyplýva, aby vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo zrušené. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodňuje
tým, že súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Súd v tomto konaní preto posudzuje
nárok žalobcu na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a iba v intenciách tohto zákona o nároku
žalobcu rozhoduje. Z uvedeného dôvodu je návrh žalobcu nedôvodný a v rozpore so zákonom č.
514/2003 Z. z., keďže prevedeným dokazovaním bolo zistené, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo

vydané v súlade Exekučným poriadkom.

Súd zdôrazňuje, že v prípade vydania rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a to v zákonom stanovenej lehote, nemôže ísť o nesprávny úradný postup, pretože
výsledkom postupu súdu bolo vydanie rozhodnutia, v tomto prípade o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a to po zákonom stanovenej lehote ( 108 dní, čo sa nezakladá na

pravde ). Nesprávnosť postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, žalobca odôvodňoval prieťahmi
v konaní, tieto však v tejto veci neboli dostatočne preukázané. Nárok žalobcu na náhradu škody nebol
uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z., preto nie
je daný samotný základ nároku žalobcu. Súd sa z uvedeného dôvodu nezaoberal ani správnosťou
vyčíslenia náhrady škody, či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca v tomto konaní požadoval.

Na základe zistených skutočností tak žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z
účastníkov, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí a úspešná
žalovaná náhradu trov konania nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, cestou tunajšieho

súdu.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods.3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa sleduje, a musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a O.s.p./,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.