Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110217619
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110217619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľov 1. Z. I.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na J. H. č. XX zastúpeného JUDr. Vladimírou Běhalovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Rastislavovej č. 68 2. S. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
v H. na J. H. č. XX zastúpenej JUDr. Vladimírou Běhalovou advokátkou Advokátskej kancelárie so
sídlom v Košiciach na ul. Rastislavovej č. 68 3. X. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na J. H. č. XX
zastúpenej JUDr. Vladimírou Běhalovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na
ul. Rastislavovej č. 68 proti odporcovi Z. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu trvale v H. na ul. E. č. X

prechodne v H. na ul. I. č. XX u pani M. E. zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 19 za účasti matky navrhovateľov M.
I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na J. H. č. XX zastúpenej JUDr. Vladimírou Běhalovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Rastislavovej č. 68 o zvýšenie výživného, o odvolaní
navrhovateľov, matky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2014 č.k. 21P
156/2010-206 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvyšuje výživné naposledy určené rozsudkom Okresného

súdu Košice I č.k. 25C 148/2008-30 zo dňa 30.1.2009 za obdobie od 1.11.2011 do 31.8.2013 od odporcu
pre Z. zo 66 € na 110 € mesačne, pre S. z 33 € na 80 € mesačne, pre X. z 33 € na 80 € mesačne a
od 1.9.2013 do budúcnosti pre Z. na 180 € mesačne, pre S. a X. po 110 € mesačne, ktoré je odporca
povinný platiť navrhovateľom vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o dlžnom výživnom, trovách konania a v
rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre Z. od 1.11.2011 do budúcnosti

zo 110 € na 250 € mesačne, ktoré zaviazal odporcu prispievať navrhovateľovi vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred. Zvýšil výživné od odporcu pre S. z 80 € na 150 € od 1.11.2011 do budúcnosti, ktoré zaviazal
odporcuprispievaťmatkenavrhovateľkyvždydo10.dňavmesiacivopred.Zvýšilvýživnéododporcupre
X. z 80 € na 150 € od 1.11.2011 do budúcnosti, ktoré zaviazal odporcu prispievať matke navrhovateľky
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 28.2.2014 1.260 € pre
Z., 665 € pre S., 665 € pre X. povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným v 50 € mesačných
splátkach pre každého z navrhovateľov až do zaplatenia. Zmenil výšku výživného určenú rozsudkom

Okresného súdu Košice I č.k. 25C 148/2008-30 zo dňa 30.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 7CoP 319/2012-144 zo dňa 30.4.2013. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia aj matka navrhovateľov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné pre Z. zo sumy 66 € na 250 € mesačne a pre S. a X. zo sumy
33 € na 150 € mesačne na každú z nich od 1.11.2011 do budúcnosti. Poukázali na to, že rozsudkom
Okresného súdu Košice I č.k. 25C 148/2008-30 z 30.1.2009 súd rozviedol manželstvo navrhovateľky

a odporcu a schválil dohodu rodičov, podľa ktorej vtedy maloleté deti Z., X. a S. zveril do osobnej
starostlivosti matky a odporcu zaviazal prispievať na výživu Z. 66 € mesačne a X. a S. na každú po 33
€ mesačne matke navrhovateľov vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Matka navrhovateľov v čase, keď
ešte boli deti maloleté, podala návrh na zvýšenie výživného pre Z. zo sumy 66 € na 200 €, pre X. a S.
pre každú zo sumy 33 € na sumu 150 €. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 21P 156/2010-122
zo dňa 22.5.2012 súd prvého stupňa zvýšil výživné pre Z. od 1.9.2010 do budúcnosti zo 66 € na

80 € mesačne, pre S. a X. pre každú zo sumy 33 € na 50 € mesačne, čím zmenil výšku výživného
určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 25C 148/2008-30 zo dňa 30.1.2009. Krajský súd v
Košiciachrozsudkomč.k.7CoP319/2012-144zodňa30.4.2013zmenilrozsudokč.k.21P156/2010-122
z 22.5.2012 vo výroku o zvýšení výživného tak, že zvýšil výživné pre Z. na 110 € mesačne, pre S. na
80 € mesačne a pre X. na 80 € mesačne od 1.9.2010 do 31.10.2011 a zrušil rozsudok v napadnutom

výroku o zvýšení výživného od 1.11.2011 do budúcnosti, dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec
vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedeného je zrejmé, že po vrátení veci krajským súdom, ktorý
zrušil výrok o zvýšení výživného od 1.11.2011 do budúcnosti, výživné od 1.11.2011 nebolo zvýšené
a teda platilo, že výživné pre Z. predstavuje sumu 66 €, pre mal. X. a S. na každú 33 € mesačne v
zmysle rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 25C 148/2008-30 z 30.1.2009 o rozvode manželstva.

Odporca platil do mája 2012 pre Z. 66 €, pre X. a S. pre každú 33 € mesačne a od júna 2012 platil
odporca pre Z. 90 € mesačne a pre X. a S. na každú po 60 € mesačne. Na základe rozsudkov o zvýšení
výživného mal odporca zaplatiť Z. od 1.9.2010 do 28.2.2014 8.540 € (14 x 110 € za obdobie 1.9.2010
do 31.10.2011, 28 x 250 € za obdobie od 1.11.2011 do 28.2.2014), pričom odporca zaplatil sumu 3.276
€ a to 21 x 66 € za obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2012 a 21 x 90 € od 1.6.2012 do 28.2.2014, teda dlh

na výživnom pre Z. predstavuje sumu 5.264 €. Na základe rozsudkov o zvýšení výživného mal odporca
X. zaplatiť od 1.9.2010 do 28.2.2014 5.320 € a to 14 x 80 € za obdobie od 1.9.2010 do 31.10.2011,
28 x 150 € za obdobie od 1.11.2011 do 28.2.2014, pričom jej zaplatil sumu 1.953 € a to 21 x 33 € za
obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2012 a 21 x 60 € od 1.6.2012 do 28.2.2014, teda dlh na výživnom pre X.
predstavuje 3.367 €. Na základe rozsudkov o zvýšení výživného pre S. mal odporca zaplatiť od 1.9.2010

do 28.2.2014 5.320 € a to 14 x 80 € za obdobie od 1.9.2010 do 31.10.2011, 28 x 150 € za obdobie od
1.11.2011 do 28.2.2014, pričom jej zaplatil 1.953 € a to 21 x 33 € za obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2012
a 21 x 60 € od 1.6.2012 do 28.2.2014, teda dlh na výživnom pre S. predstavuje 3.367 €. Splátkami
po 50 € mesačne by odporca splácal dlžné výživné Z. viac ako 8 rokov a X. a S. viac ako 5 rokov,
čo je dlhá doba. Poukázala na to, že pokiaľ konajúci súd na strane 7 rozsudku uviedol, že odporca

od mája prispieval na výživu 132 € mesačne a od júna 2012 posielal 210 € mesačne a od februára
2014 matka obdržala od odporcu 6.258 €, tak upresňuje, že sumu 6.258 € matka obdržala od odporcu
od času podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. od 25.3.2011 do 28.2.2014 a preto navrhovatelia
žiadajú zvýšiť výživné pre Z. zo 66 € na 250 € mesačne od 1.11.2011 do budúcnosti, pre S. a X. na
každé z nich z 33 € na 150 € mesačne na každú z nich od 1.11.2011 do budúcnosti a dlžné výživné,

ktoré vzniklo zvýšením od 1.9.2010 do 28.2.2014 5.264 € pre Z. súd povoľuje splácať spolu s bežným
výživným v 500 € mesačných splátkach až do zaplatenia, dlžné výživné pre S. a X. na každú z nich 3.367
€ povoľuje odporcovi splácať spolu s bežným výživným v 300 € mesačných splátkach na každú z nich až
do zaplatenia. Poukázali na to, že odporca sa vyhýbal zvýšeniu vyživovacej povinnosti, nezúčastňoval
sa pojednávaní, dlhší čas nepracoval odvolávajúc sa na svoju vážnu chorobu, v dôsledku ktorej sa mal

prestať pohybovať, chodiť a ísť do invalidného dôchodku. Matka spochybnila jeho diagnózu a neskôr
začal pracovať v Správe mestskej zelene. V priebehu prvostupňového konania odporca tvrdil, že svoj
4-izbový byt čiastočne prerobený nechcel predať ani vymeniť, pretože ho chcel nechať svojim deťom,
napokon sa ho zbavil tak, že ho daroval svojmu otcovi Z. I. dôvodiac, že otec mu požičal peniaze na
vyplatenie dlhu na výživnom, ktorý vrátane trov exekúcie a trov konania v tom čase, keď daroval byt,

nebol vyšší ako 2.000 €. Má vedomosť o tom, že byt je naďalej prenajímaný, nájomné prichádza na účet
Z. I., teda odporcu a otec odporcu v decembri 2013 zomrel. Matka navrhovateľov uviedla, že otec má
stále príjem z prenájmu 4-izbového bytu na E. č. X v H., ktorý bezdôvodne previedol na svojho otca.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.f/

O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 205 ods. 1 písm.e/, súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.), skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov prvostupňového súdu nie je v súlade s ust. §
132 až 135 O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.), prvostupňový súd porušil ust. § 226 O.s.p., nerešpektoval právny
názorodvolaciehosúduaskutkovézistenianezodpovedajúvykonanýmdôkazomavýsledokhodnotenia
dôkazov prvostupňového súdu nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p. a napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Citoval čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 1 O.s.p., § 3 O.s.p., §

3 OZ, § 132 O.s.p., § 157 ods. 2 O.s.p.. Vytkol konajúcemu súdu, že po vrátení veci na ďalšie konanie
súd opomenul zistiť príjem matky a uspokojil sa iba s jej výpoveďou na pojednávaní, kedy uviedla, že
začala podnikať, od júna 2013 má prevádzku od 15.00 hod. do 22.00 hod., avšak zisky nemá a príjmy má
len minimálne. Uložil jej povinnosť predložiť výsledky hospodárenia za obdobie, odkedy podniká, avšak
na ďalšom pojednávaní nevyhodnotil, aký mala matka príjem alebo aspoň obrat za obdobie, odkedy

podniká. Preto mal súd vyčkať do podania daňového priznania matkou a rozhodnúť až vtedy, ak bol jej
príjem za rok 2013 oficiálne nahlásený príslušnému daňovému úradu a teda bol riadne zistený. Poukázal
na to, že pokiaľ matka tvrdila, že býva v nájme u brata a má náklady 330 €, ktoré platí bratovi, avšak ani o
tejto skutočnosti súd nevykonal dôkaz napriek tomu, že žiadal, aby matka predložila nájomnú zmluvu na
predmetný byt a preukázala náklady, ktoré má v súvislosti s užívaním bytu. Poukázal na to, že v konaní

o manželské výživné vedené na Okresnom súde Košice I sp.zn. 13C 262/2010 matka uviedla, že v čase
svojej nezamestnanosti poberala dávky 130 € a rodinné prídavky a od 1.12.2012 bola zamestnaná na
dohodu vo firme Daniel Kolesár v Košiciach na ul. Stálicovej č. 3 ako barmanka a bol jej priznaný príjem
2 € na hodinu, čo mesačne činilo 400 €. Vytkol konajúcemu súdu, že neuviedol náklady matky, ktoré má
v súvislosti s výchovou a výživou X. a S. a uspokojil sa len so všeobecnou konštatáciou, že matka im

uhrádza školské poplatky, kupuje školské pomôcky, učebnice, uniformu na prax a podobne, avšak koľko,
na aké učebnice a aké poplatky matka vynakladá finančné prostriedky neuviedol. Nesprávne uviedol
taktiež aj náklady pre Z., ktorý ako svoje náklady špecifikoval 10 € cestovné autom do Prešova, 45 €
ubytovanie na internáte na mesiac, čo je 225 € za 5 mesiacov, čo však Z. nezdokladoval, obedy, večere
na internáte 50 € a nezdokladoval tričko z fakulty 20 €, čo spolu činí 125 € a iné pravidelné mesačné

výdavky neuviedol ani nepreukázal. Vytkol konajúcemu súdu, že nesprávne posúdil jeho príjem, pretože
v čase rozhodovania súdu svoj príjem 335 € riadne zdokladoval pracovnou zmluvou. Iný príjem nemá
a nemá ani príjem z prenájmu za byt, ktorý od 4.5.2012 vlastnil jeho otec Z. I. nar. XX.X.XXXX. Súd
nevyhodnotil ani skutočnosť, ktorú matka na pojednávaní uviedla, že starý otec detí zomrel a byt bude
predmetom dedičského konania. Pripojil úmrtný list svojho otca, ktorý zomrel 28.12.2013 a ani túto

skutočnosť si súd nepreveril a v čase rozhodovania zahrňoval do jeho príjmu aj príjem z prenájmu
bytu v H. na E. č. X, ktorý bol príjmom jeho otca napriek tomu, že bol poukazovaný na jeho účet,
o čom predložil čestné prehlásenie svojho otca dňa 30.10.2013 o tom, že sumu 460 € mesačne za
prenájombytusícepoukazujúnájomcovianaúčetodporcu,avšakztejtosumyfinancujemesačnévýdaje
spojené s prevádzkovaním bytu, internet, energie a navyše 18,16 € titulom poistného a 210 € titulom

výživného prispieva jemu a ani tento dôkaz súd nevyhodnotil, pričom od 1.1.2011 sa byt neprenajímal.
Poukázal na to, že od 5.12.2011 bol práceneschopný, predložil výšku vyplatených dávok zdravotnou
poisťovňou aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že nebol uznaný invalidným. Poukázal na to, že
súd nesprávne vypočítal výšku dlžného výživného, pretože rozsudkom Okresného súdu Košice I mu
bolo zvýšené výživné od 1.9.2010 na 80 € pre Z. a po 50 € pre X. a S. a dlžné výživné od 1.9.2010

do 30.4.2012 bolo vyčíslené na 280 € pre Z. a 340 € pre X. a 340 € pre S., ktoré mu bolo povolené
splácať po 10 € mesačne spolu s bežným výživným. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP
319/2012-144 zo dňa 30.4.2013 bolo zvýšené výživné od 1.9.2010 do 31.10.2011 na 110 € pre Z., pre
X. a S. po 80 € a od 1.11.2011 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I z 22.5.2012 a dlžné
výživné vyčíslené nebolo, preto považuje výrok o dlžnom výživnom od 1.9.2010 do 28.2.2014 pre Z.

1.260 €, 665 € pre S. a 665 € pre X. za nepreskúmateľný, pretože nevie, na základe akého výpočtu súd
dospel k takému výpočtu dlžného výživného. Poukázal na to, že sumy vymáhané v exekučnom konaní
podľa potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka vyúčtované k 31.10.2013 v sume 6.421,70
€ neboli v rozsudku uvedené, napriek tomu si však vyživovaciu povinnosť plnil aj nad rámec svojichmožností a zárobkových schopností, pretože si požičiaval finančné prostriedky, len aby bola exekúcia
na výživné podaná matkou k mesiacu október 2013 vyrovnaná a aby sa nenavyšovali jeho dlhy a vysoké
trovy exekúcie, čo vyplýva z potvrdenia súdneho exekútora zo dňa 11.11.2013. Poukázal na to, že súd

prvého stupňa sa nezaoberal základnými životnými nákladmi jeho ako otca navrhovateľov napriek tomu,
že jeho životné minimum je garantované zákonom v sume 198,09 € a rozhodol v rozpore so zákonom,
pretože nezohľadnil jeho reálne možnosti a schopnosti ani zárobkové možnosti a majetkové pomery a
uzavrel teoreticky, že sa vzdal svojho majetku darovaním bytu, avšak nezohľadnil, že z prevodu nemal
finančný prospech.

Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázali na to, že matka na pojednávaní 26.2.2014
predložila daňové priznanie za rok 2013, z ktorého sú zrejmé jej príjmy a výdavky, preto nie je pravdou,
že súd opomenul zistiť jej príjem. Pokiaľ ide o bývanie matky, táto býva v prenajatom byte u svojho
brata, ktorému platí mesačne 330 €, čo predstavuje splátku hypotéky, ktorú si brat na kúpu bytu vzal

a služby spojené s bývaním, ktorú skutočnosť potvrdila aj stará matka pani A.W.Ľ.Q.. Uviedli, že X. a
S. 15.4.2014 dovŕšili plnoletosť a výdavky, ktoré má matka v súvislosti s ich výchovou, vzdelávaním,
štúdiomvpriebehuprvostupňovéhokonaniaajdokladovalaajezrejmé,žematkamávýdavkyvsúvislosti
s ich stravou, ošatením, hygienickými potrebami, kozmetikou, trávením voľného času, preto výživné po
150 € zodpovedá nákladom matky na dve dospelé navrhovateľky. Pokiaľ ide o výživné pre Z., matka

na pojednávaní odovzdala potvrdenie o platbe za internát na 5 mesiacov vo výške 225 €, potvrdenie
o platení stravy na internáte 50 €, čo však nezahŕňa raňajky, obedy a večere na celý mesiac, ale
približne na 10 dní a náklady na jeho stravu sú nepomerne vyššie ako 50 €. Tiež štúdium na vysokej
škole a bývanie na internáte je spojené so zvýšenými nákladmi a okrem toho Z. sa venuje športovej
streľbe, v ktorej je úspešný, chodieva na súťaže, s čím sú taktiež spojené náklady a mnohých súťaží

a sústredení sa zúčastniť nemohol, pretože matka nemala dostatok finančných prostriedkov. Uviedli,
že otec sa 4-izbového bytu v H. na E. zbavil účelovo tak, že ho podaroval svojmu otcovi. Odporca
ešte v roku 2010 požiadal bytové družstvo ako vlastníka o odkúpenie bytu. Aby však nevlastnil žiaden
majetok, dva roky v tejto veci nekonal a vzápätí po tom, ako bytové družstvo previedlo byt na odporcu,
tento ho daroval svojmu otcovi. Jeho konanie bolo účelové a vopred naplánované. Tento byt je naďalej

prenajímaný a prenájom prichádza na účet odporcu. Keďže odporcov otec zomrel 28.12.2013, nie je
zrejmé, ako odporca nakladá s nájomným, ktoré prichádza na jeho účet a poprel, že by byt nebol
prenajímaný od 1.1.2011, pretože odporca prestal účelovo prenajímať byt od 1.11.2011 tvrdiac, že
ho nájomcovia zničili. Následne po darovaní bytu svojmu otcovi začal byt prenajímať bez toho, aby
na byte po údajnom zničení vykonal nejaké práce súvisiace s odstraňovaním škôd a predmetný byt

bude predmetom dedenia a dedičský podiel odporcu bude približne v hodnote dlžného výživného,
pokiaľ sa odporca svojho dedičského podielu nevzdá. Poukázali na to, že majú vedomosť o tom, že
odporca aj počas práceneschopnosti vykonával práce pri zatepľovaní bytového domu na sídlisku J.
Z.. Na pojednávaní 22.10.2013 odporca nechcel uviesť meno neurológa, u ktorého mal byť liečený
na myotonickú dystrofiu, až po tom, čo súd uložil odporcovi predložiť správu o zdravotnom stave a

o prognózach do budúcnosti, či je alebo nie je schopný s ohľadom na svoje prekonané ochorenie
vykonávať prácu až na pojednávaní 4.12.2013 predložil viac ako rok staré potvrdenie neurológa MUDr.
S. Y. z 20.11.2012 o tom, že odporca má problémy myotonické poruchy genet. myotonická dystrofia
typu DM a poznamenali, že taký typ neexistuje, rozlišuje sa myotonická dystrofia typu 1 a 2 syndróm
karpálneho tunela. V odporúčaní mal odporca kľudový režim bez th, toto potvrdenie ale neobsahovalo

informáciu požadovanú súdom, či odporca môže vykonávať prácu. Navrhovatelia spochybnili diagnózu
odporcu, pretože myotonická dystrofia môže byť potvrdená iba na základe špeciálnych genetických
testov, ktorých výsledky odporca v konaní nepredložil a o tom, že jeho diagnóza nie je vážna svedčí
aj skutočnosť, že odporca bol schopný od 14.11.2013 sa opäť zamestnať. Z uvedeného je zrejmé,
že odporca sa zbavil svojho majetku, ktorý mal hodnotu viac ako 60.000 €, ktorú skutočnosť súd pri

rozhodovaní o výživnom, resp. o jeho zvýšení musí vziať do úvahy, preto navrhujú potvrdiť napadnutý
rozsudok v časti zvýšenia výživného na sumu 250 € pre Z. od 1.11.2011 do budúcnosti, na sumu 150 €
pre X. od 1.11.2011 do budúcnosti, na sumu 150 € pre S. od 1.11.2011 do budúcnosti a v časti dlžného
výživného zotrvávajú na svojom odvolaní zo dňa 20.3.2014.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).Výživou dieťaťa je zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný
vývoj. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti

musí súd zohľadniť zákonom predpísané kritériá. Základom určenia rozsahu vyživovacej povinnosti
sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa. Platí
zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Osobná starostlivosť o dieťa
sa zohľadňuje pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, preto sú
výživnému poriadené všetky ostatné výdavky rodičov.

Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma
mesačne je potrebná na ich úhradu, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na jeho budúce povolanie, kultúrne,

športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Navrhovateľky S. I. a X. I. dovŕšili plnoletosť dňa XX.X.XXXX po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa
a uplynutí odvolacej lehoty.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení
Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnym
právnym záverom. Obsahom spisu je preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 21P

156/2010-122 zo dňa 22.5.2012 súd prvého stupňa zvýšil výživné od 1.9.2010 do budúcnosti pre Z. zo
sumy66€na80€mesačne,preS.zosumy33€na50€mesačne,preX.zosumy33€na50€mesačne,
čím zmenil výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 25C 148/2008-30 zo
dňa 30.1.2009. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7CoP 319/2012-144 zo dňa 30.42013 zmenil
rozsudok vo výroku o zvýšení výživného tak, že zvýšil výživné na Z. na sumu 110 € mesačne, pre S.

na sumu 80 € mesačne, pre X. na sumu 80 € mesačne od 1.9.2010 do 31.10.2011 a zrušil rozsudok o
zvýšení výživného od 1.11.2011 do budúcnosti, dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec na ďalšie konanie. Z uvedeného je zrejmé, že po vrátení veci odvolacím súdom, ktorý zrušil
výrok o zvýšení výživného od 1.11.2011 do budúcnosti, výživné od 1.11.2011 do budúcnosti nebolo
zvýšené, teda platila predchádzajúca úprava výživného v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.

25C 148/2008-30 z 30.1.2009, ktorým bol zaviazaný odporca prispievať na výživu Z. 66 €, pre X. a S.
na každú po 33 € mesačne. Odvolací súd dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov od 1.11.2011
a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná podstatná
zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom za obdobie od 1.11.2011 do
31.8.2013,pretoženavrhovatelianaďalejakovobdobíod1.9.2010do31.10.2011bolištudentmistrednej

školy a k výraznej zmene pomerov na ich strane nedošlo. Odporca od 1.12.2011 bol evidovaný ako
nezamestnaný, ale dávku v hmotnej núdzi nepoberal. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne bolo zistené,
že bol práceneschopný od 6.12.2011 do 31.5.2013 a poberal nemocenské dávky v priemere 450 € a
zamestnal sa od 1.11.201, príjem dosahoval 335 € a osobný príplatok vo výške 3 €. Štvorizbový byt
v H. na E. č. X odporca darovacou zmluvou zo dňa 4.5.2012 previedol na svojho otca bezodplatne

s odôvodnením, že nebol schopný platiť nájomné, avšak na pojednávaní dňa 22.10.2013 uviedol
predmetný byt sa naďalej prenajíma a peniaze z nájmu sú prispievané na jeho účet z toho dôvodu, že
jeho otec v banke zriadený účet nemá a byt je naďalej prenajímaný za 460 € a finančné prostriedky
z prenájmu odovzdáva svojmu otcovi. Túto situáciu na strane odporcu, pokiaľ na jeho strane došlo k
zníženiu jeho príjmov, je potrebné vyhodnotiť ako vzdanie sa príjmu z dôvodu bezodplatného darovania

svojho bytu svojmu otcovi, čím sa účelovo zbavil majetku, ktorý po smrti jeho otca sa stane súčasťou
dedičstvaponebohomanajmäzasituácie,žeodporcamalvyživovaciupovinnosťktromnavrhovateľom,
preto túto zmenu pomerov je potrebné hodnotiť v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že k
zníženiu príjmov odporcu prihliadnuť nemožno a pri posudzovaní jeho schopností a možností prispievaťna výživu navrhovateľov je potrebné vychádzať z príjmov, ktoré z prenájmu bytu dosahoval. Pretože
súd prvého stupňa správne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že za obdobie od 1.11.2011 do 31.8.2013 zvýšil výživné pre

Z. zo sumy 66 € na 110 € mesačne, pre S. zo sumy 33 € na 80 € mesačne, pre X. zo sumy 33 €
na 80 € mesačne a keďže k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľov došlo od 1.9.2013,
pretože Z. študoval v 1. ročníku vysokej školy a S. a X. navštevovali 3. ročník strednej školy, teda ich
odôvodnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného sa výrazne zvýšili, preto odvolací súd od
1.9.2013 do budúcnosti zvýšil výživné pre Z. na 180 € mesačne, pre S. a X. na každú z nich po 110

€ mesačne a v prevyšujúcom rozsahu návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň odvolací súd k
odvolacím námietkam odporcu poznamenáva, že výdavky navrhovateľov, ktorými odôvodňovali návrh
na zvýšenie výživného súvisiacich so štúdiom na strednej a vysokej škole nevybočujú z rámca potrieb
inýchštudentov,ktorémožnopovažovaťzavšeobecneznámuskutočnosť,pretoovýšketýchtonákladov
nemal odvolací súd pochybnosti a zároveň je potrebné zdôrazniť, že tvoria len časť odôvodnených
potrieb navrhovateľov, ktoré dopĺňa ich matka zo svojho príjmu na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre

ich všestranný vývoj dobrovoľne, preto ďalšia odvolacia námietka odporcu o preukazovaní obratu za
obdobie, odkedy matka navrhovateľov podniká, ako aj preukazovanie výsledkov hospodárenia nie je
relevantná, pretože matka voči navrhovateľom si vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutí zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o zvýšení výživného pre navrhovateľov, bolo
potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť,

pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si odporca plnil vyživovaciu povinnosť.
Pretože predĺženie trvania vyživovacej povinnosti je novou skutočnosťou, táto vyšla najavo až po
vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p.
zrušiť napadnutý rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom,
prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal

by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť,
ako si odporca plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľom a v závislosti od zistených skutočností
znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie a spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutie náležite
odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.