Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/200/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243526
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113243526.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140,
právne zastúpená Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09
Bratislava, IČO: 47 239 921, proti odporcovi: V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. P.. S. XXX/XX, XXX XX C. N.
M., štátny občan SR, o zaplatenie 14.763,41 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.795,34 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 9.227,65 eur od 19.12.2013 do zaplatenia.

II. Odporca môže vykonať plnenie uvedené v časti I. výroku tohto rozsudku v pravidelných po
sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 84,- eur až do úplného splatenia tohto plnenia
so zročnosťou do konca príslušného kalendárneho mesiaca, pri zročnosti prvej splátky do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok v tejto jeho
časti nadobudne právoplatnosť, s tým, že omeškanie odporcu s úhradou čo i len jednej splátky bude
mať za následok zročnosť celého zvyšku dlžného plnenia.

III. Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 3.968,07 eur spolu s úrokom vo výške 15,8 % ročne zo
sumy 9.227,65 eur do 19.12.2013 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
3.593,80 eur do 19.12.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

IV. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.12.2013, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 27.12.2013, domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu
14.763,41 eur spolu s úrokom vo výške 15,80 % ročne zo sumy 9.227,65 eur od 19.12.2013 do
zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.821,45 eur od 19.12.2013 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, dňa 15.09.2009 uzatvoril v súlade s príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. s odporcom zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom
úvere č. 003347400R. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli tiež Obchodné podmienky pre ČSOB
spotrebiteľské úvery (ďalej len „VOP“). Predmetom zmluvy bol jeho záväzok poskytnúť za splnenia
dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie (spotrebiteľský úver) do výšky úverového
limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 12.000,- eur. Odporca bol oprávnený úver čerpať
jednorázovo ku dňu 15.09.2009, pričom toho dňa bol úver čerpaný. Odporca sa zároveň v súlade s čl.

V zmluvy, ako aj čl. 5 VOP zaviazal splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach vždy k 15. dňu v
mesiaci, počnúc dňom 15.10.2009, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa
čl. IV. zmluvy. Splátky č. 1 až 59 boli dohodnuté vo výške 290,54 eur a výška poslednej 60. splátky mala
byť určená navrhovateľom na základe priebehu splácania úveru. Účastníci sa dohodli, že vyčerpaný a
nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80 % ročne.
Odporca nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v zmluve, v dôsledku čoho navrhovateľ
v súlade s ust. bodu 9.1 VOP určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy ku
dňu 15.01.2012. V zmysle čl. VI. zmluvy sa účastníci dohodli, že pre prípad omeškania so zaplatením
akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je navrhovateľ oprávnený úročiť dlžnú sumu, so zaplatením ktorej
bude odporca v omeškaní, úrokom z omeškania. V zmysle bodu 4.2 VOP splátky istiny úveru po termíne
splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve a navyše sa môžu úročiť aj
sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky, ako aj ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou neuhradené v
termínoch ich splatnosti sa úročia len sadzbou úroku z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade
s ust. § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 16.01.2012 (prvý deň omeškania - deň nasledujúci po dni
splatnosti - zosplatnení úveru) 9 % ročne z dlžnej čiastky. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ nárok
úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, t. j. úrokom
vo výške 15,80 % ročne popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 9 % ročne a ďalšie záväzky
súvisiace so zmluvou (napr. kapitalizované úroky, poplatky) úročiť sadzbou úroku z omeškania vo výške
9 % ročne. Navrhovateľ tak na záver uviedol, že poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania
platobnej disciplíny zo strany odporcu eviduje ku dňu 18.12.2013 voči odporcovi pohľadávku vyplývajúcu
zo zmluvy spolu vo výške 14.763,41 eur, ktorá predstavuje: istinu vo výške 9.227,65 eur, úrok vo výške
3.542,03 eur vyčíslený ku dňu 18.12.2013, úroky z omeškania vo výške 1.941,96 eur vyčíslený ku dňu
18.12.2013 a neuhradené poplatky vo výške 51,77 eur.

Súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 27Ro/414/2013-23 zo dňa
28.04.2014.

Vzhľadom k tomu, že odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor doručený súdu
dňa 29.05.2014, došlo zo zákona podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v plnom
rozsahu.

Odporca v podanom odpore namietal, že zo sumy úveru uhradil doposiaľ 2.772,35 eur. Je pravdou, že
úver prestal splácať, a to z dôvodu, že stratil zamestnanie a doposiaľ je nezamestnaný. Namietal tiež
neúplnosť zmluvy pre absenciu povinných náležitostí, a to výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda že formulácia v rozhodnej časti zmluvy ohľadne uvedenia výšky splátok nebola
dostatočne určitá. Zo zmluvy nie je jednoznačné, aká je výška poslednej splátky, keďže je jednoznačne
uvedená výška iba prvej až predposlednej splátky. Taktiež zmluva neobsahuje uvedenie sumy úrokov,
čiže tento nedostatok odporuje ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom k tomu, že
absentujú v zmluve uvedené náležitosti, úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporca zároveň
vzniesol aj námietku premlčania a zároveň poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Z uvedených
dôvodov je tak ochotný zaplatiť len dlžnú sumu s príslušenstvom, ku ktorej dospeje súd až po vykonanom
dokazovaní.

Právny zástupca navrhovateľa sa aj napriek výzve súdu v určenej lehote k doručenému odporu odporcu
písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie v termíne 21.10.2014, na ktoré sa navrhovateľ a jeho právny
zástupca neustanovili. Od predvolania navrhovateľa súd upustil v zmysle ust. § 49 ods. 1 O.s.p., pričom
na pojednávanie bol riadne predvolaný jeho právny zástupca. Tento svoju neúčasť, ako aj neúčasť
navrhovateľa, na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd tak vec
prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 21.10.2014 za účasti odporcu a podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.

Odporca na pojednávaní zotrval na všetkých námietkach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu,
pričom v ďalšom uviedol, že pokiaľ by súd dospel k inému záveru, chcel by požiadať o to, aby mohol
plnenie, na ktoré by bol súdom zaviazaný, splácať v splátkach. Už si našiel nové zamestnanie, avšak
pracuje len na dohodu o pracovnej činnosti, ktorú uzavrel so svojim terajším zamestnávateľom v mesiaci
september 2014, pričom na základe tejto pracovnej činnosti však ešte doposiaľ neobdržal žiaden príjem.
Poukazuje na to, že v zmysle dohody je jeho pracovný čas stanovený maximálne na 40 hodín mesačne

so mzdou vo výške 2,10 eur brutto za každú odpracovanú hodinu. Teda maximálne jeho príjem z
tejto práce môže byť vo výške 84,- eur brutto mesačne. V tejto výške by bol ochotný splácať určené
splátky súdom, pričom s úhradou ostatných výdavkov spojených so zabezpečovaním jeho potrieb by
mu pomohla jeho matka.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a
odporcom, pričom súčasne vychádzal zo skutkových tvrdení účastníkov, ktoré považoval medzi nimi
nesporné, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 15.09.2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č. 003347400R (ďalej len „ZU“, na č. l. 9 spisu - dôkaz predložený
navrhovateľom)), na základe ktorej sa zaviazal navrhovateľ odporcovi poskytnúť peňažné prostriedky
vo forme bezúčelového spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 12.000,- eur s možnosťou
jednorazového čerpania do 15.09.2009. Podľa dohody účastníkov sa mal čerpaný úver úročiť pevnou
úrokovou sadzbou vo výške 15,80 % ročne, pričom ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
predstavovala 18,27 % ročne a celkové náklady dlžníka spojené s týmto úverom vypočítané podľa údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali čiastku 5.750,96 eur za predpokladu, že sa bude
čerpať celý úverový limit v prvý deň obdobia čerpania. Priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpisu
ZU a zverejnená podľa ust. § 7a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. bola uvedená vo výške 13,01 % ročne.
Ďalej bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že odporca zaplatí poplatok vo výške 199,16 eur za podanie
žiadosti o úver a za spracovanie úveru, ktorý je splatný v deň podpisu a ďalej, že za správu úveru bude
navrhovateľ odporcovi účtovať poplatok vo výške 1,99 eur, a to za každý i začatý kalendárny mesiac.
Odporca sa tento poplatok zaviazal platiť v období čerpania vždy ku koncu kalendárneho mesiaca,
ďalej ku koncu obdobia čerpania a v období splácania vždy súčasne s každou anuitnou splátkou úveru.
Odporca sa ďalej v zmluve zaviazal, že bude splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných splátkach
vždy 15. deň v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15.10.2009 a poslednej splátky 15.09.2014, pričom
prvá až predposledná anuitná splátka bude predstavovať 290,54 eur a posledná anuitná splátka bude
navrhovateľom vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Ďalej sa účastníci v čl. VI. zmluvy
dohodli, že pre prípad omeškania so splácaním akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy berie odporca na
vedomie a súhlasí s tým, že z dlžnej sumy, s platením ktorej bude v omeškaní zaplatí navrhovateľovi
úrok z omeškania určený vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery (VOP na č. l. 13 spisu dôkaz predložený
navrhovateľom), ktoré tvorili súčasť zmluvy: bod 4.2.: ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením
akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške,
ktorú banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek a na www.csob.sk .;
bod 9.1. písm. d) v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu
podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné
a úplné splnenie záväzkov Klienta, najmä Klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy voči
banke, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, je banka oprávnená kedykoľvek potom oznámením
odoslaným dlžníkovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku
dňu uvedenému v oznámení.

Navrhovateľ oznámením o zosplatnení úveru adresovaným odporcovi zo dňa 16.01.2012 (list na č. l.
15 spisu - dôkaz predložený navrhovateľom)odporcovi oznámil, že vzhľadom k tomu, že je aj naďalej
v omeškaní s plnením jeho záväzkov z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyhlásil celú svoju
pohľadávku z úveru dňom 15.01.2012 za splatnú. Zároveň vyzval odporcu na zaplatenie celej zvyšnej
pohľadávky, ktorá ku dňu oznámenia mala byť vo výške 10.087,93 eur do 27.01.2012. Oznámenie
o zosplatnení úveru bolo odporcovi doručené dňa 24.01.2012 (doručenka na č. l. 16 spisu - dôkaz
predložený navrhovateľom).

Z výpisu z bankového účtu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX mal súd preukázané, že ku dňu 15.09.2009
bola na tento účet pripísaná suma 12.000,- eur.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa k podanému odporu zo strany odporcu nevyjadril, súd mal za
nesporné skutkové tvrdenie odporcu, že zo sumy úveru 12.000,- eur splatil doposiaľ sumu 2.772,35 eur
(vyplýva aj z toho, že navrhovateľ ako zostatok istiny uviedol v návrhu sumu 9.227,65 eur = 12.000,-
eur - 2.772, 35 eur).

Z dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej odporcom ako zamestnancom a W. V., W. XXXX/XX, Ž.,
IČO: 35120134 ako zamestnávateľom (odporcom v origináli predložená na pojednávaní) vyplýva, že
táto bola uzavretá na dohodnutý druh práce: administratívne práce a výpomoc; s dohodnutým rozsahom
práce: predpokladaný rozsah pracovného času je stanovený na maximálne 10 hodín týždenne, t. j.
40 hodín mesačne, nepravidelne podľa rozpisu pracovného času, ktorý zamestnávateľ rozvrhne podľa
potrieb spoločnosti na konkrétne týždenné alebo dlhšie obdobie po dohode so zamestnancom vždy
kalendárny mesiac vopred v súlade so Zákonníkom práce. Úloha vykonaná v zmysle tejto dohody je
špecifická malého rozsahu a nebolo by hospodárne a účelné uzatvárať na jej splnenie pracovný pomer;
s dohodnutým termínom nástupu do práce: 14.09.2014; s dobou platnosti dohody: odo dňa 14.09.2014
do 31.12.2014; s dohodnutou odmenou: zmluvné strany sa dohodli na hrubej mzde vo výške 2,10 eur
brutto za každú jednu odpracovanú hodinu. Odmena zamestnanca je splatná v kalendárnom mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom na ňu vznikol nárok a vypláca sa v termíne splatnosti mzdy, a to vo
výplatnom termíne zamestnávateľa v 30-ty deň, najneskôr však do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.06.2010, právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 účinnom od 01.01.2008 do
10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 10.06.2010, poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti
s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
(§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z.)

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 270/2008 Z. z. účinnom od 01.08.2008
do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho
zákonníka) musí obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 10.06.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.01.2013, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej
zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( §
673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci
( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, práva a povinnosti zo
zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa
predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ustanovenia o
čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného
záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365)
a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1.
februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z hľadiska posúdenia veci súd vychádzal z toho, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s odporcom ako
dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Na
základe tejto ZU sa tak navrhovateľ zaviazal na požiadanie odporcu poskytnúť mu úver vo výške 12.000,-
eur. Odporca sa súčasne zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 60 mesačných anuitných
splátkach, pričom 1. až 59. splátka mala byť vo výške 290,54 eur a posledná vo výške vypočítanej
navrhovateľom podľa priebehu splácania úveru, so splatnosťou k 15. dňu príslušného mesiaca, pri
splatnosti prvej splátky do 15.10.2009 a poslednej splátky do 15.09.2014.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, čo vyplýva napokon aj priamo
zo znenia cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý obsahobval legálnu definíciu pojmu
spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. K uvedenej
problematike zaujal nepriamo právne stanovisko aj NS SR v rozsudku spis. zn. 5 Obo 56/2007 zo dňa
04.06.2008, v ktorého odôvodnení medzi iným uviedol, že: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo
zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná
nie je podnikateľkou.“. Súd tak posúdil uvedenú zmluvu ako zmluvu o úvere jednak podľa príslušných
ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako špeciálnej právnej úpravy a podľa
cit. ust. § 261 ods. 2 písm. d) a ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecným ustanoveniami
Obchodného zákonníka upravujúcimi obchodné záväzkové vzťahy (časť tretia hlava I. §§ 261 až
408a Obchodného zákonníka) ako všeobecnej právnej úpravy. Pokiaľ sa týka možnej aplikovateľnosti
Občianskeho zákonníka, na zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere možno priamo
aplikovať len ako špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v prvej časti piatej hlavy Občianskeho zákonníka
(ust. § 53 a nasl.) upravujúcu spotrebiteľské zmluvy. Iné ustanovenia Občianskeho zákonníka v danom
prípade možno aplikovať len za podmienok vymedzených v cit. ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

V ďalšom vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona
č. 258/2001 Z. z., a to konkrétne uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (tzv. splátkový
kalendár, z ktorého by bolo zrejmé v akej výške sa každá jednotlivá splátka započítava na istinu, úroky a
poplatky) a súčasne ani nebola uvedená a konkretizovaná vôbec celková výška poslednej splátky, súd
považoval poskytnutý úver zo strany navrhovateľa podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za
bezúročný a bez poplatkov. V tejto rovine tak súd považoval obranu odporcu za dôvodnú.

Súd teda v konaní vychádzal z toho, že odporcovi bol navrhovateľom poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 12.000,- eur dňa 15.09.2009 s tým, že odporca bol tento zaviazaný splatiť v 60 mesačných
anuitných splátkach vo výške 200,- eur (12.000,- eur / 60) so splatnosťou prvej splátky do 15.10.2009,
každej ďalšej do 15. dňa príslušného nasledujúceho kalendárneho mesiaca a so splatnosťou poslednej
splátky do 15.09.2014.

Keďže odporca nesporne zaplatil len sumu 2.772,35 eur (t. j. sumu zodpovedajúcu 13 splátkam vo výške
200,- eur splatným od 10.10.2009 do 10.10.2010 a časti ďalšej splátky vo výške 172,35 eur splatnej
dňa 10.11.2010), t. j. odporca sa s plnením svojho záväzku splácať poskytnuté peňažné prostriedky
dostal do omeškania, navrhovateľ tak v súlade s uzavretou zmluvou [bod 9.1. písm. d) VOP] vyhlásil ku
dňu 15.01.2012 celý úver za splatný a žiadal odporcu o jeho vyrovnanie. Odporca však ani po tomto
navrhovateľovi neplnil.

Súd v ďalšom vychádzal z toho, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie zosplatnenej istiny úveru,
t. sumy 9.227,65 eur.

Vzhľadom k tomu, ako bolo už vyššie uvedené, že premlčanie práv navrhovateľa ako veriteľa sa spravuje
Obchodným zákonníkom, keďže návrh bol na súde podaný dňa 27.12.2013 a ku splatnosti 14. čiastočne
splatenej splátky došlo dňa 15.10.2010, pričom odporca sa dostal prvý krát do omeškania a navrhovateľ
si mohol uplatniť po prvý krát právo na zaplatenie nesplatenej časti tejto splátky na súde dňa 16.10.2010,
t. j. od 16.10.2010 do 27.12.2013 neuplynula 4-ročná premlčacia doba podľa cit. ust. § 397 Obchodného

zákonníka, súd námietku premlčania vznesenú odporcom považoval za nedôvodnú a návrhu tak v časti
o zaplatenie zostatku istiny úveru vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9.227,65 eur.

Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatnených nárokov na zaplatenie sumy 3.542,03 eur ako
kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške 15,80 % ročne, úroku vo výške 15,80 % ročne zo sumy
9.227,65 eur od 19.12.2013 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie neuhradených poplatkov vo výške 51,77
eur, súd návrh v tejto časti s poukazom na vyššie konštatovanú bezúrokovosť a bezpoplatkovosť úveru
(cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.) bez ďalšieho zamietol.

Napokon pokiaľ sa týka časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
12.821,45 eur (tvorenej sumou istiny 9.227,65 eur, úrokov vypočítaných k 18.12.2013 v sume 3.542,03
eur a poplatkov v sume 51,77 eur) od 19.12.2013 do zaplatenia a kapitalizovaných úrokov z omeškania
za obdobie od 16.01.2012 do 18.12.2013 v sume 1.941,96 eur, súd vychádzal z toho, že odporca sa
dostal do omeškania s úhradou svojich záväzkov (zosplatneného úveru) prvým dňom po uplynutí lehoty
určenej navrhovateľom, dňom 27.01.2012, do ktorej uplynutia bol navrhovateľom vyzvaný oznámením
o zosplatnení úveru na zaplatenie zosplatneného úveru, t. j. odporca sa dostal do omeškania dňa
28.01.2012 (oznámenie o zosplatnení bolo odporcovi doručené dňa 24.01.2012). Súd má zo svojej
činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.), že ku dňu 28.01.2012 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1
% ročne. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať podľa cit. ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
a keďže vychádzal z toho, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému dojednaniu o výške úrokov z
omeškania (keďže výška úrokov z omeškania bola podľa ust. bodu 4.2 VOP ponechaná na výlučnej
vôli veriteľa, takže toto dojednanie nie je možné chápať ako dohodu o výške úrokov z omeškania),
v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. od odporcu zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.227,65 eur
od 28.01.2012 do zaplatenia. Súd s poukazom na už vyššie uvedené, považoval uplatnený nárok za
obdobie od 19.12.2013 do zaplatenia za dôvodný len pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 9.277,65 eur od 19.12.2013 do zaplatenia a v ostatnej časti o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.593,80 eur od 19.12.2013 do zaplatenia návrh zamietol. Ak
ide o návrh v časti o zaplatenie sumy 1.941,96 eur ako kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie
od 16.01.2012 do 18.12.2013, súd vychádzal z toho, že navrhovateľovi vzniklo za toto obdobie právo
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.277,65 eur, t. j. právo na zaplatenie
sumy 1.567,69 eur [obdobie od 28.01.2012 do 18.12.2013 = 1 rok a 324 dní; 9 % x 9.227,65 x (1 + 324
dní / 365 dní v roku 2013) = 1567,69]. V tejto časti tak návrhu vyhovel a vo zvyšnej časti o zaplatenie
sumy 374,27 eur návrh zamietol.

Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. odporcovi na plnenie povinnosti uloženej mu v rozsudku povolil
splátky, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď zohľadnil žiadosť odporcu o splátky a
jeho príjme v čase rozhodovania súdu tvorenom maximálne sumou 84,- eur mesačne. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že poskytnutím možnosti odporcovi splácať navrhovateľovi dlhovanú sumu vo výroku
uvedených splátkach vzniká menšie riziko, že nedôjde zo strany odporcu k ďalšiemu omeškaniu s
úhradou jeho dlhu a na základe tohto k demotivácii odporcu ohľadom úhrady celého dlhu, pričom by bolo
zo strany navrhovateľa v ďalšom potrebné pristúpiť k exekúcii, čím by došlo k ďalšiemu zvyšovaniu trov.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a na väčší počet nárokov
uplatňovaných navrhovateľom návrhom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).