Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/657/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220084
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512220084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a
členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina IČO: 31 575 951, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Antovszká s.r.o., so sídlom Vlárska 32, Bratislava, proti odporcovi: Z. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XX, Z.,
o zaplatenie 96,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 10. septembra 2013, č.k. 41C 154/2013-54, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 10. septembra 2013 č.k. 41C 154/2013-54 uložil súd prvého stupňa odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 79,97 Eur od 07.07.2011 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania spolu v sume 47,78 Eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti; predstavujúcej zmluvnú pokutu; návrh

navrhovateľa zamietol, keď vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel
dňa 04.02.2010 s odporcom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej
len „zmluvu o bežnom účte“); predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v prospech
odporcu, bez práva jeho prečerpania; a odporca prečerpal prostriedky na predmetnom osobnom účte,
čím vytvoril ku dňu 06.07.2011 debetný zostatok vo výške 79,97 Eur, ktorý debetný zostatok odporca ani
na výzvu navrhovateľa nevyrovnal, a preto navrhovateľ listom zo dňa 27.06.2011 odstúpil od zmluvy o
bežnomúčte.Taktozistenýskutkovýstavposúdilpoprávnejstránke§52ods.2,544ods.2Občianskeho

zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v spojení s § 261 ods. 3 písm. d/, § 300, § 708 Obchodného
zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“) a § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a dospel k
záveru;keďmalzato,ževdanejveciideozmluvuspotrebiteľskú;ženavrhovateľpreukázaloprávnenosť
uplatneného nároku voči odporcovi - v časti uplatňovanej istiny vo výške 79,97 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 79,97 Eur od 07.07.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti navrhovateľom uplatňovaného nároku (pozostávajúceho zo zmluvnej pokuty - sankčného úroku z

omeškania v sume 17,- Eur) návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Dôvodil, že navrhovateľ sa
neoprávnene domáha zaplatenia zmluvnej pokuty; vyúčtovanej ním za čas po ukončení zmluvy; keď
jej výška ako sankčného poplatku nie je v Sadzobníku poplatkov upravená určite a zrozumiteľne
a táto je navrhovateľom označená rôzne, a to za čas do 30.06.2012 ako „sankčná úroková sadzba
pri nepovolenom prečerpaní“ vo výške 20% ročne a za čas od 01.07.2012 ako „úrok z omeškania pri
nepovolenom prečerpaní“ vo výške 28% ročne. O úrokoch z omeškania rozhodol tak, že navrhovateľovi
priznal úrok z omeškania v ním uplatňovanej výške 9,25% ročne z istiny 79,97 Eur od 07.07.2011

do zaplatenia, keď táto výška nepresahovala najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania, ktorúmôže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a
navrhovateľovi,ktorýmalvkonaníúspechvrozsahu82%priúspechuodporkynevrozsahu18%,priznal
náhradu trov konania vo výške 64 %, čo predstavuje jeho čistý úspech v konaní a čomu zodpovedá

celková suma trov 47,78 Eur.

Proti tomuto rozsudku; do jeho zamietajúcej časti; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené. Namietal,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu spočíva i na nesprávnom právnom posúdení

veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil; a to s poukazom na inštitút všeobecných obchodných
podmienok v zmysle ust. § 273 Obch. zák. ako aj na konkrétne ustanovenia Všeobecných obchodných
podmienok (ďalej len „VOP“) platných v danom prípade; že odporca porušil zmluvu a VOP tým, že
jeho účet dosiahol nepovolený debetný zostatok, a preto listom zo dňa 27.06.2011 odstúpil od zmluvy
a vyzval odporcu na vyrovnanie debetného zostatku vo výške 79,97 Eur, ktorý zostatok však odporca
nevyrovnal. Vzhľadom na uvedené si podľa čl. III bod 23 VOP uplatňuje i príslušný sankčný úrok z

omeškania (zmluvnú pokutu) vo výške 20% ročne zo sumy 79,97 Eur od 07.07.2011 do 30.06.2012 a vo
výške 28% ročne zo sumy 79,97 Eur od 01.07.2012 do zaplatenia. Mal za to, že zo strany súdu prvého
stupňa došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil a svoje rozhodnutie ani dostatočne neodôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Záverom si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové
zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §
132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v
priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd

založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli
najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie

dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich
základe následne vyvodil aj správne právne závery o nedôvodnosti návrhu
navrhovateľa v časti ním uplatnenej zmluvnej pokuty (sankčných úrokov z omeškania), keď na vecaplikoval i zodpovedajúce ustanovenia ust. § 52 ods. 2, 544 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 261 ods. 3
písm. d/, § 300, § 708 Obch. zák., ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou
praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v tejto časti

aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,
a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a

podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s
nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal
na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok; v napadnutej - zamietajúcej časti; možno považovať
v tomto smere za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými

v odôvodnení rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom
rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, na ktorých založil
svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového

stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne
posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
poukazuje na dôvody, resp. na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích
námietok navrhovateľa.

V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporcovi na
zaplateniesumy96,97Eursprísl.(pozostávajúcejzdlžnejistinyvsume 79,97Eurasankčnéhoúroku

z omeškania - zmluvnej pokuty v sume 17,- Eur) ako aj náhrady trov konania, a to titulom nesplnenia
záväzku odporcu vyplývajúceho mu zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 04.02.2010, keď tento
prečerpal prostriedky na predmetnom bežnom účte, čím vytvoril ku dňu 06.07.2011 debetný zostatok
vo výške 79,97 Eur.

V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že právny

predchodca navrhovateľa uzavrel dňa 04.02.2010 s odporcom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb (ďalej len „zmluvu o bežnom účte“); predmetom
ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v prospech odporcu, bez práva jeho prečerpania; a
odporca prečerpal prostriedky na predmetnom osobnom účte, čím vytvoril ku dňu 06.07.2011 debetný
zostatok vo výške 79,97 Eur, ktorý debetný zostatok odporca ani na výzvu navrhovateľa nevyrovnal, a

preto navrhovateľ listom zo dňa 27.06.2011 odstúpil od zmluvy o bežnom účte. Spornou ostala otázka,
či sa navrhovateľ oprávnene domáha zaplatenia; okrem istiny (nevyrovnaného debetného zostatku); i
zmluvnej pokuty označenej aj ako sankčného úroku z omeškania.

Správne konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, že v zásade je potrebné
právnyvzťahúčastníkovkonaniaposudzovaťpodľa§708Obch.zák.,avšak svýhradamiuvedenými

v § 52 ods. 1 a nasl. Obč. zák., a to vzhľadom na to, že predmetná zmluva o bežnom úvere uzavretá
medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľského charakteru.Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším
počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď

pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať.
Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez
ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom
zákone.

Aplikáciou zásady lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje

odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v
prejednávanej veci zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné; tak
ako to správne konštatoval i súd prvého stupňa; posudzovať predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.

ospotrebiteľskýchúveroch,keďmedziúčastníkmikonaniabolauzavretázmluvaobežnomúčtevzmysle
ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ teda ide o navrhovateľom uplatňovaný „sankčný úrok z omeškania“, odvolací súd poznamenáva,
že tento nárok bol navrhovateľom označovaný rôzne, a to v návrhu na začatie konania ako „sankčný
úrok z omeškania“, v Sadzobníku poplatkov ako „sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete“ (za

čas do 30.06.2012), resp. ako „úrok z omeškania pri nepovolenom prečerpaní“ (za čas od 01.07.2012),
pričom navrhovateľ pri jeho uplatňovaní odkazoval na čl. III bod 23 VOP, kde je označený „ako sankčný
poplatok“.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že je zrejmá
nejednoznačnosť a z toho vyplývajúca neurčitosť tohto dojednania o zmluvnej pokute, keď v danej veci

je nevyhnutné v prvom rade jednoznačne rozlišovať medzi jednotlivými inštitútmi, akými sú zmluvná
pokuta, úrok a úrok z omeškania, a to so zvýšenou právnou ochranou odporcu ako spotrebiteľa; keď
medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva spotrebiteľského charakteru; ktorého môžu platne
zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú dostatočné jasné, určité a zrozumiteľné.

Odvolací súd má ďalej za to, že sankčný úrok z omeškania uplatnený navrhovateľom vo forme

zmluvnej pokuty je už podľa svojho pomenovania „sankciou“ a navrhovateľ si ho uplatnil za nedodržanie
zmluvných podmienok (nepovolené prečerpanie/debet), pričom takéto dojednanie o tzv. sankčnom
úroku z omeškania je potrebné považovať i za obchádzanie zákona, keď zákon jasne definuje úrok z
omeškania v limitovanej výške (§ 517 ods. 2 Obč. zák.) a navyše zákon takýto pojem ani nepozná
(skôr sa však charakterovo približuje k zmluvnej pokute, o ktorej dojednaní však zákon vyžaduje

písomnú formu), pričom odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmluvná pokuta
nebola dojednaná platne pre jej obchádzanie zákona ako aj pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1, § 39, § 544
ods. 1 Obč. Zák.).

Odvolací súd však žiadnym spôsobom nespochybňuje právo dodávateľa upraviť zmluvné podmienky
aj vo forme všeobecných obchodných podmienok (§ 273 Obch. zák.), tieto však musia byť dojednané

jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľovi jasne, určite a zrozumiteľne deklarovali obsah jeho
práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu.

Vzhľadom na uvedené správne súd prvého stupňa konštatoval; prihliadnuc na spotrebiteľský charakter
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania; že zmluvná pokuta uplatnená navrhovateľom ako sankčný
úrok z omeškania nebola platne dojednaná, a to z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti jej

dojednania, ako aj obchádzanie zákona (§ 37 ods. 1, § 39, § 544 ods. 1 Obč. zák.).So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver, že navrhovateľ nepreukázal
oprávnenosť ním uplatňovaného nároku v tejto časti, založil na správnom právnom posúdení veci,
nemožno preto uznať ani ďalší argument navrhovateľa, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím

zasiahol do jeho práva súdnu ochranu, nejde totiž o porušenie základného práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho
návrhu nevyhovie, pokiaľ je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom, čo v danej veci
i nepochybne je. Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže
neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa

riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (napr. IV.
ÚS 340/04).

Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami
dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ
nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

a preto rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej zamietajúcej časti; stotožňujúc sa s vykonaným
dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa §
157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh
na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej
O.s.p. a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.