Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Dúbravková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/224/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114217216
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114217216.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateľa: Dopravný podnik mesta Žiliny, s.r.o., Kvačalova 2, Žilina, IČO: 36 007 099, právne
zastúpený HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom P.O.Hviezdoslava 6, Žilina, proti
odporcovi: T. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, Ž.L., štátny občan SR, o zaplatenie 196,95 eur,
takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 131,30 eur zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,65 eur a to do troch dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 21.5.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd
v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 196,95 eur a trov konania z dôvodu, že
medzi navrhovateľom a odporcom vznikla použitím navrhovateľovho dopravného prostriedku odporcom
konkludentne zmluva o preprave osôb, ktorej súčasťou boli okrem iného Prepravný poriadok mestskej
hromadnej dopravy v Žiline účinný od 1.10.2012 a Tarifa mestskej hromadnej dopravy v Žiline účinná
od 1.10.2012. Odporca dňa 25.4.2013 porušil zmluvné podmienky, keď na linke č. 24 cestoval bez
cestovného lístka, dňa 17.5.2013 na linke č. 21 a 30.9.2013 na linke č. 29 cestoval s neplatným
cestovným lístkom, teda sa nepreukázal oprávnenej osobe navrhovateľa platným cestovným dokladom
v súlade s prepravný poriadkom a tarifou. Napriek tomu, že odporca bol o svojej povinnosti zaplatiť
základné cestovné a sankčnú úhradu riadne poučený a navrhovateľ ho na úhradu označeného dlhu
písomne vyzval aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zostal odporca nečinný a svoj dlh
neuhradil.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný
spor, nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, (§ 200ea, ods. 1 O. s. p.), súd na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa XX.X.XXXX.
Podaním doručeným súdu dňa 25.8.2014 navrhovateľ zobral žalobný návrh v časti, v ktorej žiadal o
zaplatenie sumy 131,30 eur ako sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti dňa 25.4.2013 a 17.5.2013
späť. S poukazom na tento dispozitívny úkon navrhovateľa súd v súlade s ustanovením § 96 OSP
konanie v časti o zaplatenie 131,30 eur zastavil.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúci sa v spise a to najmä návrhom a hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok
zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca cestoval bez platného cestovného lístka na linke MHD navrhovateľa č. 29 dňa 30.9.2013.
Keď sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom, bolo spísané hlásenie o
porušení tarifných a prepravných podmienok. V čase tejto prepravy bola sadzba základného cestovného
bez zliav a príplatkov 0,65 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z. z. cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu
vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z. z. cestujúci je povinný
a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po
celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke
autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť cestujúceho
zaplatiť za prepravu cestovné určené tarifou a cestoval bez platného cestovného lístka. Povinnosť
zaplatiť cestovné vznikla odporcovi použitím služieb dopravného prostriedku navrhovateľa. Okrem
povinnosti zaplatiť základné cestovné je odporca povinný zaplatiť aj sankciu podľa § 14 ods. 2 v spojení
s § 17 os. 2 citovaného zákona, ktorú dopravca v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy
v Žiline určil vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Keďže základné
cestovné bez zliav a príplatkov v čase cestovania bez platného lístka bolo určené sumou 0,65 eur,
sankcia podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona je stonásobok tejto sumy teda 65,- eur. Spolu je teda
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,65 eur. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že
by odporca uhradil navrhovateľovi dlžnú sumu, súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v plnom
rozsahu vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie 65,65 eur.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p. Konanie bolo sčasti zastavené, pričom navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo v časti o
zaplatenie 131,30 eur zastaviť. Toto zavinenie navrhovateľa z pohľadu § 142 ods. 2 O.s.p. súd posúdil
ako neúspech navrhovateľa v konaní a z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričítal úspech
v tejto časti odporcovi. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu odporcu, čo predstavuje podiel istiny, o
ktorom návrhu bolo konanie zastavené, k tomu, čoho sa navrhovateľ domáhal, predstavuje úspech
odporcu 66,66 %, jeho neúspech teda predstavuje 33,33 % a jeho čistý úspech je 33,33 %. Odporca
má preto nárok na náhradu pomernej časti trov konania a to vo výške čistého úspechu v konaní 33,33
%. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.