Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/307/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218606
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113218606.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.MiroslavouMalárikovouvprávnejvecinavrhovateľa:IntrumJustitia
Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés,
Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: A. P., narodený XX.X.XXXX, Y. XX X, H., t.č. Ú. U., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, Prešov, IČO: 35 510 722, zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, námestie SNP 7,

Stropkov, o zaplatenie sumy 728,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 94,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 94,65 € od 12.8.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 5.6.2010 v bode 4 v časti v znení: „V prípade porušenia zmluvných
povinnosti zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2
alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm.

a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, t.j. 7.500,- Sk (248,95
eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku
je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM
karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo
Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná
daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu

zmluvnej pokuty. “ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.7.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhovateľ
žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 728,74 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 136,18 € od 12.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 94,65 € od 12.8.2010 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania všetko do 15 dní od právoplatnosti platobného rozkazu.

Návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení,

na základe ktorej využíval služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa, pričom sa zaviazalplatiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi
faktúry za hovorné v celkovej výške 230,83 €, zmluvnú pokutu 497,91 €.

V priebehu konania navrhovateľ zaslal na tunajší súd písomné podanie, doručené dňa 14.10.2013, v

ktoromuviedol,žezmluvnápokutaboladojednanáplatne,atozdôvodu,žeboladojednanáindividuálne,
písomne, s uvedením výšky. Je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej
zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností odporcom, ktorý nezaplatil vystavené
faktúry.Odporcamalmožnosťuzatvoriťdodatokkzmluveopripojeníbezdobyviazanostiabezbenefitov
a aj bez zmluvnej pokuty. Odporca porušil svoj záväzok doby viazanosti 24 mesiacov. Dojednaná

zmluvná pokuta nie je neprimeraná, keď dodávateľovi konaním nezodpovedného a ľahkovážneho
spotrebiteľa, ktorý si svoj zmluvný záväzok vôbec neplnil, čím mu evidentne vznikla škoda.

Na podporu odporcu vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania faktúry
splatnej dňa 11.7.2010 a v časti dohodnutej zmluvnej pokuty poukázal na neprijateľnosť tejto zmluvnej
podmienky, nakoľko je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Odkázal na štyri rozsudky KS Prešov,
ktorý rozhodoval o neprijateľnosti zmluvnej pokuty. Požiadal o náhradu trov konania.

Po námietke navrhovateľa súd uznesením č.k. 27C/3072013-56 zo dňa 12.11.2013 rozhodol, že
vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je prípustné.

Odporca uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko si telefón nevyberal. V čase uzatvorenia
zmluvy bol vo výkone trestu. Podpísal plnú moc pre O. Š., jej účel si nepamätal, ale nebola udelená
za účelom výberu telefónu. Splnomocnenec na základe tejto plnej moci vyberal na odporcu telefóny.

Pripojil sa k námietke premlčania, súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a ospravedlnil
svoju neprítomnosť na pojednávaní.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa,
vedľajšieho účastníka a odporcu, ktorí sa ospravedlnili. Účastníci konania boli písomne poučení, že
všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musia predložiť alebo označiť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazov,najmäZmluvouopripojenízo
dňa 5.6.2010 s dodatkom, plnou mocou zo dňa 31.5.2010, faktúrami z čl. 10,12,14, ostatnými listinnými
dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Odporca dňa 31.5.2010 udelil generálnu plnú moc O. Š., nar. XX.X.XXXX na vykonanie akýchkoľvek
právnych úkonov, ktoré nie sú v rozpore s právnym poriadkom. Plná moc bola udelená bez obmedzenia
doby platnosti. V rovnaký deň bol podpis odporcu overený notárkou. Splnomocnený zástupca odporcu
v jeho mene uzatvoril Zmluvu o pripojení 15.6.2010 s právnym predchodcom navrhovateľa so
spoločnosťou T-Mobile, a.s., prevzal 1 ks mikroprocesorovej karty - SIM karty. Zároveň uzatvoril Dodatok

k tejto Zmluve o pripojení, na základe ktorého kúpil telefón JG GD880 mini za cenu 159,- €. Odporca sa
zaviazal užívať program „400Viac“ po dobu 24 mesiacov. Pre prípad porušenia zmluvných povinností
sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 497,91 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli
Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom
verejnej telefónnej siete právneho predchodcu navrhovateľa. Odporca nezaplatil poplatky za poskytnuté

služby za obdobie od 22.5.2010 do 21.7.2010 vyúčtované faktúrou č. 7005852843 splatnou dňa
11.7.2010 na sumu 136,18 €, faktúrou č. 7006762964 splatnou dňa 11.8.2010 na sumu 94,65 €. Dňa
22.3.2011 vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru č. 7102793589 na sumu 497,91 €, ktorou si
uplatnil zmluvnú pokutu splatnú dňa 9.4.2011.Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., zanikla bez likvidácie po zlúčení
so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá sa stala jej univerzálnym nástupcom a dňa 3.10.2012
uzatvorila s navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávky.

Archív Zboru väzenskej a justičnej stráže podal súdu správu dňa 2.4.2014, že sa odporca dňa 5.6.2010
nenachádzal vo výkone trestu a ani vo väzbe.

Zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má charakter zmluvy
spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré
upravuje Občiansky zákonník.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.

Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.V zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§5bzák.č.250/2007Z.z.Oochranespotrebiteľa,orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu

alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou platného uzatvorenia Zmluvy o pripojení splnomocnencom
odporcu a dospel k záveru, že na základe doloženej plnej moci bol oprávnený vykonať v mene

odporcu všetky právne úkony, ktoré nie sú v rozpore s právnym poriadkom. Udelenie plnej moci
bolo overené notárkou a odporca v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení nebol vo výkone trestu alebo
vo väzbe ako uvádzal. Nakoľko odporca bez zbytočného odkladu neoznámil právnemu predchodcovi
navrhovateľa, resp. navrhovateľovi, že splnomocnenec prekročil oprávnenie, platí domnienka, že
prekročenie plnomocenstva schválil a teda právny úkon, ktorý v jeho mene vykonal splnomocnenec je

platný.Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu a dospel k záveru, že návrh bol podaný sčasti
dôvodne a to v časti poskytnutých a nezaplatených služieb. Právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporcovi služby a tento je povinný zaplatiť cenu poskytnutých služieb. A to bez ohľadu na to či

tieto služby užíval odporca alebo jeho splnomocnenec. Nakoľko, ak služby využíval splnomocnenec
odporcu môže sa odporca voči nemu domáhať zaplatenia plnenia. Právny predchodca navrhovateľa
poskytol z titulu uzatvorenej Zmluvy o pripojení telekomunikačné služby od 22.5.2010 do 21.7.2010,
za ktoré odporca nezaplatil dohodnutú cenu, čím sa dostal po splatnosti faktúr do omeškania. Súd
návrhu vyhovel len v časti faktúry splatnej dňa 11.8.2010 na sumu 94,65 €, nakoľko len táto faktúra bola

uplatnená včas a preto z nej priznal i navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade so
zákonom a príslušným vykonávacím predpisom. Súd zamietol návrh v časti zaplatenia faktúry splatnej
dňa 11.7.2010 z dôvodu, že si jej zaplatenie odporca uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty,
ktorá uplynula dňa 11.7.2013 a to z dôvodu, že vedľajší účastník i odporca vzniesli námietku premlčania.
Z tohto dôvodu súd zamietol návrh v časti zaplatenia faktúry vo výške 136,18 € s príslušenstvom.

Uzatvorená Zmluva o pripojení je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie

obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Nárok navrhovateľa na
dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 497,91 € súd vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto dohodnutá
zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a teda je neplatná podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť tejto podmienky

vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel v prvom rade s ohľadom na
skutočnosť, že predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty jednostranne iba v neprospech odporcu (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných
povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna

sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech odporcu. V druhom rade zmluvná pokuta je stanovená
paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti.
Jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil mobilnému operátorovi ani jednu platbu
za poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté služby riadne a včas po dobu napr. 20 mesiacov z
celkových 24 mesiacov. V jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť zmluvnú pokutu

v plnej výške. Navrhovateľ dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní nárokov na
zaplatenie zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom nezohľadňuje. Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak,
ako bola dohodnutá, teda bez závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností
odporcu (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou. Na základe neplatnej

zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti priznať navrhovateľovi plnenie a návrhu vyhovieť. Preto
súd návrh aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

S poukazom na znenie vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, súd vo výroku
tohto rozsudku výslovne uviedol konkrétnu zmluvnú podmienku daného spotrebiteľského vzťahu, ktorá

je neplatná, pretože práve na základe tejto neplatnosti nepriznal navrhovateľovi jeho nárok na uplatnenú
zmluvnú pokutu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

pričomvychádzalzrozhodnutiavovecisamejtedazoskutočnosti,ženavrhovateľovibolapriznanásuma94,65 € spolu s úrokom z omeškania 29,85 € ku dňu rozhodnutia a teda jeho úspech vo veci je 15,50%
a úspech odporcu je 84,50 %, t.j. jeho celkový úspech je 69%. Odporcovi vzniklo právo na pomernú
náhradu trov konania avšak v konaní mu trovy nevznikli, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznaná náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.
To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust.
§ 150 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné

osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti
za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov
konaniamohlavkonkrétnychprípadochviesťknežiaducejtvrdosti.Výnimočnosťprípadumôžespočívať
jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu
o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z

posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové
a sociálne pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v konaní.
Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný
dôvod, k uplatneniu § 150 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov vhodných osobitného zreteľa,
je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

Vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy odporcu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník
konania, na strane ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z
hľadiska náhrady trov konania aj pre vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník, ak uplatní základné právo
na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou

poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony
právnej pomoci spočívajúce v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada
nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi
zastúpiť advokátom.

Vedľajší účastník pri vstupe do konania bez znalosti veci vzniesol námietku premlčania a poukázal na

neprijateľnosť zmluvných podmienok. Po doručení návrhu vo svojom vyjadrení zo dňa 13.9.2013 zotrval
na námietke premlčania a i na námietke neprijateľnej zmluvnej podmienky v časti uplatnenej zmluvnej
pokuty. Iné námietky nevzniesol. Nakoľko súd je v spotrebiteľských sporoch povinný ex offo prihliadnuť
na premlčanie a tiež musí preskúmať zmluvu z titulu neprijateľných zmluvných podmienok, dospel k
záveru, že trovy právneho zastúpenia neboli vykonané účelne a preto súd vedľajšiemu účastníkovi

nepriznal náhradu trov konania. Naviac z úradnej činnosti je súdu známe, že vedľajší účastník svoje
vyjadrenie a to tak vstup do konania ako i vyjadrenie k návrhu, podáva formulárové a to už viac ako rok,
v týchto podaniach mení len označenie účastníkov, predmet sporu a pri vznesení námietky premlčania
uvádza len konkrétnu premlčanú sumu a výšku zmluvnej pokuty. Vo zvyšku zostáva jeho písomné
vyjadrenie v podstate rovnaké. Nakoľko ide o opakované podania, ktoré môže realizovať i sám vedľajší

účastník bez potreby právneho zastúpenia súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania,
na ktoré by mu inak vzniklo právo v rozsahu 69%.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.