Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513216108
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513216108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. I., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny D., C. Xa, D., dieťa rodičov, matky: U. H., trvale bytom D., U. XX,
zastúpená S.. S. C., advokátkou so sídlom v D., AK, Z. XX a otca: nebohý N. I., ex offo o nariadenie
ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e nad maloletou C. I., nar. XX.X.XXXX, ústavnú starostlivosť v Detskom domove
H., so sídlom v D., I. X..

Matka je povinná platiť na maloletú od 16.5.2013 výživné v sume 80,- € mesačne vždy do 15. dňa v
každom mesiaci vopred na účet príslušného ústavného zariadenia.

Zročné výživné za obdobie od 16.5.2013 do 31.3.2014 v celkovej sume 841,28 € súd p o v o ľ u j e

matke splácať po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od mája 2014.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 15.5.2013, č.k. 17P/123/2013, začal tunajší súd konať vo veci nariadenia ústavnej
starostlivosti nad maloletým dieťaťom C. I., nar. XX.X.XXXX z dôvodu, že predtým rozhodol o jej
umiestnení do ústavného zariadenia uznesením o predbežnom opatrení zo dňa 13.5.2013, č.k.
17P/122/2013, na návrh ÚPSVaR Bratislava.

Rozsudkom zo dňa 24.6.2013, č.k. 17P/123/2013, súd nariadil nad maloletou ústavnú starostlivosť
v Detskom domove H., so sídlom v D., I. X a jej rodičom uložil platiť na ňu výživné, matke v sume
40,-€ mesačne a otcovi v sume 80,-€ mesačne od 16.5.2013, pričom zároveň vyčíslil aj výživné

zročné a rozhodol o podmienkach jeho splatnosti. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30.9.2013, č.k. 20CoP 118/2013, bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené s tým, že je potrebné
kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci a zo zisteného skutkového
stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne a najmä presvedčivo odôvodniť v súlade s
požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 24.6.2013 žiadal nariadiť nad maloletou ústavnú starostlivosť
v Detskom domove H. so sídlom v D., I. F., kde je už umiestnená na základe súdom nariadenéhopredbežného opatrenia. Zároveň navrhol rodičov zaviazať výživným, otca v sume 80,-€ mesačne a
matku v sume 40,-€ mesačne odo dňa umiestnenia maloletej v detskom domove. Uviedol tiež, že od
umiestnenia maloletej do detského domova, k čomu došlo dňa 16.5.2013, ju rodičia navštívili len raz,

na ich pracovisku sa ale o ňu žiadnym spôsobom nezaujímali. Čo sa týka prípadnej náhradnej osobnej
starostlivosti maloletej uviedol, že bol v kontakte s bratom matky maloletej, je to slobodný 30-ročný
človek s partnerkou, ktorý sa vyjadril tak, že potrebuje zvážiť všetky možnosti, o zverenie maloletej do
svojej náhradnej osobnej starostlivosti však následne záujem neprejavil.

Rodičia maloletej sa pre neospravedlnenú neúčasť na uvedenom pojednávaní k predmetu konania

nevyjadrili a súd konal v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Na pojednávaní dňa 13.1.2014 kolízny opatrovník žiadal pojednávanie odročiť na dobu troch mesiacov
z dôvodu, že doposiaľ nedisponuje kompletnou lekárskou správou maloletej a rovnako zdravotné
problémy má aj matka maloletej. Nadviazali spoluprácu s občianskym združením M. O. účelom
dosiahnutia sanácie rodiny s poukazom na tú skutočnosť, že matka maloletú v detskom domove
pravidelne navštevuje.

Na pojednávaní dňa 13.1.2014 matka vypovedala, že ona by sa aj v súčasnosti dokázala o dcéru
postarať, nespôsobilo by jej to žiadne problémy. Problémy mala s jej otcom, ktorý jej zdemoloval celý
dom, bol stále opitý. Ona sa snažila riadne starať o dcéru, o dcérinho otca, o dom, chodila do práce,
platila účty, až sa zo všetkého zrútila a zavolala si pohotovosť, keď nevládala dcéru zobrať na ruky, vtedy
ju z domu odviedli, ona bola asi 3 hodiny v nemocnici na O. na vyšetrení a otec maloletej zostal na

psychiatrii alebo na internom. V decembri 2013 bola hospitalizovaná na psychiatrii pre depresie, chcela
si podrezať žily, keď si uvedomila, že jej dcéra bude Vianoce tráviť u cudzích ľudí. Priznala tiež, že
celkovo bola na psychiatrii hospitalizovaná trikrát a v minulosti sa liečila psychiatricky ambulantne u K..
C., u ktorého sa mala hlásiť aj po skončení hospitalizácie, čo ale nespravila z dôvodu, že si chce nájsť
ženu lekárku.

Na pojednávaní dňa 14.4.2014 kolízny opatrovník znovu žiadal pojednávanie odročiť na dobu troch
mesiacov z dôvodu, že medzičasom došlo k posunu na strane matky, ktorá spolupracuje s detským
domovom, ako aj s OZ M. O., ktorý je toho názoru, že kontakty maloletej s matkou majú na maloletú
pozitívny vplyv. Preto chcel, aby táto spolupráca naďalej pokračovala, pričom navyše aj profesionálna
matka, ktorá má maloletú na starosti v rámci detského domova, matke pomáha získavať vo vzťahu k

dieťaťu rodičovské zručnosti.

Matka na pojednávaní dňa 14.4.2014 žiadala ústavnú starostlivosť nad maloletou nenariadiť, nakoľko
odpadli dôvody, pre ktoré bola maloletá v detskom domove umiestnená. V čase podania podnetu
dôvodom na umiestnenie maloletej do ústavnej starostlivosti bolo, že sa ocitla bez dozoru, rodičia obaja
požívali alkoholické nápoje a dieťa bolo zanedbávané. V súčasnosti už otec dieťaťa nežije a u nej

nebolo preukázané, že by alkohol požívala. Problémy v rodine spôsoboval otec, ktorý alkohol požíval.
Nebolo ani preukázané, že by maloletá zaostávala preto, že sa ona nevie o ňu postarať. Medzi ňou a
maloletou je vytvorená dobrá citová väzba. V prípade ďalšieho odročenia pojednávania môže dôjsť k
pretrhnutiu citových väzieb medzi ňou a maloletou, keďže ona (matka) zle znáša odlúčenie od dieťaťa.
Jej domácnosť je udržiavaná v čistote. Na jej strane niet dôvodov pre nariadenie ústavnej starostlivosti

nad maloletou. Tiež tvrdila, že navštívila K.. C., psychiatra, ktorý jej však odmietol vydať správu o
spolupráci s ním, hľadala si ženu psychiatričku, ale žiadna nemala zmluvu so C. U., požiadala aj M. ako
dar, aby jej s tým pomohol, nakoniec si našla jednu psychiatričku ale zistila, že jej sestrička je zároveň
aj sestričkou K.. C..

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí

žili v spoločnej domácnosti až do úmrtia otca, a to v rodinnom dome matky. Podľa prvotných referencii
kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 24.6.2013 je matka psychiatricky liečená, pričom súčasne
na psychofarmaká požíva vo zvýšenej miere alkohol.Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.5.2013, č.k. 17P/122/2013, bolo nariadené predbežné opatrenie,
ktorým bola maloletá umiestnená dňa 16.5.2013 do Detského domova H., I. v D.. V návrhu kolízneho
opatrovníka na nariadenie predbežného opatrenia bolo uvedené, že A. Q. X, D., im dňa 6.5.2013 zaslala

signalizáciu o hospitalizácii maloletého dieťaťa, ktorého rodičia boli hospitalizovaní (prevoz RZP za
asistencie polície dňa 4.5.2013), matka odvezená s akútnou psychózou a otec v delirantnom stave.
Rodina bola riešená dňa 4.5.2013 v rámci pohotovosti s tým, že dieťa bolo prijaté do nemocnice za
účelom ochrannej hospitalizácie s následným doriešením jeho situácie. Od OR PZ, oddelenie W., bolo
tiež zistené, že na príslušnom oddelení rodinu poznajú, najmä otca maloletej, ktorý bol opakovane

riešený. Rodina je v evidencii ÚPSVaR od 12/2012 na základe signalizácie Mestskej časti D. - F. o
požívaní alkoholických nápojov zo strany matky, ktorá je liečená na psychiatrii, otec bol vtedy vo výkone
trestu odňatia slobody. Šetrením v domácnosti bolo zistené, že dom je nadmieru preplnený rôznym
nábytkom, ale nebol tam zápach ani špina. Šetrením u pediatra i u psychiatra nebola v tom čase
preukázaná nestarostlivosť o dieťa.

Dňa 6.5.2013 A. F. D. zaslala ÚPSVaR Bratislava žiadosť o riešenie sociálnej situácie dieťaťa, v ktorej

bolo uvedené, že maloletá bola dňa 4.5.2013 privezená RZP v sprievode polície na N. ambulanciu V.
urgentného príjmu, odkiaľ bola odoslaná za účelom ochrannej hospitalizácie na I. A. kliniku A.. Dieťa
bolo do nemocnice privezené potom, ako bola jeho matka odvezená s akútnou psychózou, pre ktorú
sa už v minulosti liečila. Otec bol v delirantnom stave s hyperglykémiou v rozvrate po požití alkoholu.
Kontaktovaný brat matky sa odmietol o dieťa postarať. Dieťa údajne žilo v špine, výkaloch, všade po

dome vrátane detskej izby boli porozhadzované fľaše od alkoholu. Pri príjme bolo dieťa uplakané,
vystrašené, vlhko kašlalo a malo vodové soplíky, na stehnách, hrudníku a horných končatinách malo
urtikárny exantém (pozn. svrbivé vyrážky na koži), na zadočku zapareniny s trhlinkami bez prejavov
krvácania.

Matka maloletej je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. Býva sama v rodinnom dome v mieste

trvaléhopobytu.Jevýlučnouvlastníčkoutohtodomuspoluspozemkomazáhradou.Výplataprídavkuna
dieťa a rodičovského príspevku bola matke odňatá od 1.5.2013. Ohľadne svojich príjmových pomerov
matka uviedla, že do novembra 2013 bola zamestnaná, v súčasnosti má „pekný“ príjem, a to 1.000,-€
mesačne za pozemky z reštitúcie, tieto peniaze dostáva na účet.

Otec maloletej zomrel dňa X.X.XXXX.

Maloletá je vo veku T.. Do Detského domova H. bola umiestnená dňa XX.X.XXXX, v súčasnej dobe sa
v rámci detského domova nachádza v profesionálnej rodine.

Zo správy o priebehu ústavnej starostlivosti Detského domova H. zo dňa 8.1.2014 vyplýva, že rodičia sa
o maloletú informovali telefonicky ihneď po jej umiestnení, ich prvé stretnutie s pracovníkmi zariadenia
sa uskutočnilo 27.5.2013 bez prítomnosti dieťaťa z dôvodu jeho adaptácie. Rodičia svorne verbalizovali

záujem o starostlivosť o svoju dcéru a o jej návrat do rodiny. Prvé stretnutie rodičov sa uskutočnilo
dňa 17.6.2013, spočiatku bolo z oboch strán nesmelé, dieťa bolo nepokojné, po pol hodine začalo
plakať a stretnutie muselo byť prerušené. Ďalšie stretnutia rodičov s maloletou sa uskutočnili v dňoch
23.6.2013 a 20.8.2013, pri nich bol zreteľný posun v správaní rodičov, viac sa dcére prihovárali a
hrali sa s ňou, maloletá bola striedavo veselá, smutná a nepokojná. Stretnutia v dňoch 14.10.2013,

29.10.2013, 29.11.2013 a 17.12.2013 boli už bez otca maloletej, ktorý dňa X.X.XXXX zomrel. Maloletá
sa z prítomnosti matky tešila, bola veselá, už pri príchodoch utekala k matke. Pri poslednej návšteve
maloletej boli prítomní okrem jej matky aj strýko, nevlastný brat a krstná matka, ktorí uviedli, že na
zdraví, psychickej pohode i budúcnosti maloletej im záleží a chcú sa podieľať na spolupráci. Matka
počas všetkých stretnutí prejavuje záujem o dcéru, má záujem o jej návrat do jej osobnej starostlivosti,

zaujíma sa o ňu aj telefonicky, mala záujem aj o viac stretnutí, ktoré pre nemoc maloletej nebolo možné
zrealizovať. Ako bariéru v stretávaní sa matky s dcérou vnímajú aj problémy v oblasti duševného zdravia
matky maloletej, ktoré sa u nej naposledy prejavili približne pred mesiacom, a kvôli ktorým bola podľa
ich informácii opätovne hospitalizovaná. Na základe pozorovania počas poslednej návštevy sa obávajú,
že psychický stav matky nie je celkom stabilizovaný.Dňa 9.1.2014 kolízny opatrovník prešetrili pomery v mieste bydliska matky maloletej na adrese D., U.
XX. Šetrením bolo zistené, že matka maloletej obýva priestranný, poschodový rodinný dom so záhradou,
ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Zo strany ulice pôsobí dom navonok udržiavaným dojmom, ale okolie,

najmä záhradná časť za domom je neudržiavaná, zarastená. Domácnosť je kompletne zariadená. Na
prízemí je priestranná predsieň, kúpeľňa, veľká kuchyňa a ešte väčšia obývacia izba, na poschodí sa
nachádzajú dve izby. V domácnosti bolo čisto, ale všade boli poukladané veci, od papierových škatúľ
až po uložené detské prádlo. Veci boli takto rozložené po celom dome, v každej miestnosti vládol istý
chaos. V čase šetrenia bola zastihnutá matka, ktorá pôsobila veľmi unaveným dojmom, medzi iným

uviedla, že sa cíti veľmi zle, je stále unavená, má problémy so srdcom, opakovane navštívila aj lekára a
pred Vianocami bola aj hospitalizovaná. V minulosti navštevovala aj psychiatra, ale pod vplyvom liekov
bola stále ospalá a veľmi unavená, preto už lekára nenavštevuje a lieky neužíva. V závere písomného
záznamu zo šetrenia sa konštatuje, že v domácnosti sú síce vytvorené primerané podmienky pre vývoj
a rast dieťaťa, ale vzhľadom k tomu, že matka maloletej má isté zdravotné problémy, sama by veľmi
potrebovala pomoc, najmä odbornú a matke bolo odporúčané, aby prijala odbornú pomoc zo strany

psychiatra, prípadne aj psychológa. Zároveň je potrebné s matkou spolupracovať, poskytnúť jej pomoc
aj prostredníctvom akreditovaného subjektu, pomoc pri prípadnej sanácii rodiny.

Dňa 13.1.2014 bola maloletá vyšetrená v rámci Detského domova H. a v jej psychologickej správe
sa udáva: maloletá po príchode do detského domova bola umiestnená do profesionálnej rodiny,
adaptácia do nového prostredia prebiehala s menšími problémami, od začiatku mala problémy s

afektmi, nemala osvojené hygienické návyky a čiastočne osvojené samoobslužné činnosti. Postupne
sa adaptovala, i keď problémy s afektmi pretrvávajú. Aktuálne je odplienkovaná, má plne osvojené
základné hygienické návyky, v samoobslužných činnostiach je samostatná, má pravidelný denný režim.
Na domáce prostredie aktuálnej PNR si zvykla pomerne rýchlo a primerane, resp. veľmi dobre. Maloletá
zaostáva vo vývine motoriky, progreduje s oneskorením, v súčasnosti chodí po rovnom aj nerovnom

teréne, na nerovnom je si menej istá, vie stáť na jednej nohe s pridŕžaním sa, vie poskočiť na mieste,
striedavým krokom vyjde hore schodmi s pridŕžaním sa, dole schodmi nohy nestrieda, je neistá, na
štvorkolke nepedáluje, loptu nevie chytiť ani z bližšej vzdialenosti. V jemnej motorike taktiež pozorujú
zaostávanie, maloletá vie navliekať korálky, pracovať s detailmi hračky, vie otvárať a zakrúcať uzáver
fľaše, vie kresliť, úchop s menšími chybami, správny tlak ceruzy na podložku, kreslí najčastejšie špirálu

alebo imituje písacie pohyby, strieda farbičky rôznych farieb, postaví vežu z 8-mych kociek, nožnicami
zatiaľ nezastrihne, papier nedokáže roztrhnúť každou rukou iným smerom. Čo sa týka vnímania, u
dieťa je pozorované progredovanie s výraznejším oneskorením, maloletá vkladá poháriky do seba, vie
vložiť veľký a malý kruh do správnych otvorov, podľa predlohy dokáže postaviť rad kociek. Predmety
netriedi podľa farby ani tvaru, ani podľa veľkosti. V rečovom vývine maloletej je zaznamenané výrazné

zaostávanie za fyzickým vekom, prevažuje aktívny slovník nad pasívnym, maloletá o sebe hovorí
v prvej osobe, pozná základné predmety, vie si vypýtať, čo si prosí, štvorslovné vety ešte u nej
nepozorujú, začína používať pojem „moje“, má výraznú dysláliu, rozumie inštrukciám, správne ukáže
na časti tela, rozumie niektorým vzťahom (studený, ťažký), nerozumie predložkám. Maloletá je dievča
prevažneneutrálne,resp.pozitívneemocionálneladenésčastýminevyspytateľnýmiafektamivsprávaní

pravdepodobne podnecovanými aj nepatrnými zmenami vo svojom okolí. Má osvojené hygienické
návyky a samoobslužné činnosti, donedávna mala problémy s chodením na WC, niekoľkokrát denne to
bolo sprevádzané plačom, vzdorom. Veľmi citlivo reaguje na odmietnutie, resp. na okamžité naplnenie
jej potrieb, prejavuje sa u nej obdobie vzdoru. Najbezpečnejšie sa cíti v kolektíve detí, nezastáva vedúcu
pozíciu, je skôr nezávislá na skupine, v poslednej dobe však pozorujú, že sa začína hrať aj kooperatívne

v kolektíve rovesníkov. Autoritu dospelého rešpektuje bez problémov.

Kolízny opatrovník súdu predložil aktuálnu správu zo stretnutia zo dňa 26.3.2014, ktoré bolo realizované
spoločne so sociálnym pracovníkom detského domova a pracovníčky M.-u O., z dôvodu zistenia
aktuálnejsituácie,akoajzdôvoduspolupráceariešeniaproblémovrodiny.Vtextesakonštatujebývanie
matky tak, ako už bolo uvedené a ďalej sa uvádza, že v domácnosti bolo čisto, ale boli tu rozložené veci

(úhľadne uložené detské prádlo), aj keď menej ako pri poslednom stretnutí. Matka maloletej hovorila, že
postupneakovládzevecilikviduje,ukladá,navšetkojesamaadomjeveľký,nemájejktopomôcť.Včase
stretnutia matka maloletej pôsobila pokojným dojmom, na začiatku návštevy bola komunikatívna, neskôr
odmietavá, na bežné otázky reagovala s nádychom hnevu, dieťa jej bolo neoprávnene odobraté, ona
sa o neho vždy starala, nič mu nikdy nechýbalo, vie sa o dieťa postarať, cíti sa preto veľmi zle. Po smrti

partnera žije sama, všetko čo sa deje je kvôli otcovi dieťaťa, ktorý veľa pil, ona sa snažila riešiť problémy,ale nemala k tomu dostatok síl. V minulosti navštevovala aj psychiatra, ale nebola s ním spokojná,
teraz dostala kontakt na iného, ktorého zatiaľ nenavštívila, ale chce ho navštíviť. M. O. začal s matkou
spolupracovať, sanácia je v počiatočnom štádiu a vyžiada si dlhší čas, plánuje sa návšteva psychiatra,

psychologické sedenia a socioterapeutické sedenia. S maloletou po umiestnení do detského domova
bolispočiatkuproblémy,sdieťaťomnavštíviliajdetskéhopsychiatra,vsúčasnostijestabilizované.Matka
je s dieťaťom v pravidelnom kontakte, prichádza za ním po dohode s detským domovom do zariadenia,
dieťanamatkureagujepozitívne,tešísanaňu,detskýdomovplánujedobudúcnaskúšobnésamostatné
vychádzky, aby bola matka s dieťaťom čo najdlhšie, prípadne (za predpokladu, že bude posun u matky

viditeľný a stretnutia a reakcie dieťaťa bezproblémové) detský domov uvažuje aj o krátkodobej návšteve
dieťaťa v domácnosti matky.

V lekárskom náleze K.. K. H., psychiatrická ambulancia, zo dňa X.X.XXXX sa uvádza, že maloletá
C. I. je evidovaná v psychiatrickej ambulancii od X.XX.XXXX. Dieťa si u profesionálnej matky cca po
mesiaci zvyklo, poslúchala v podstate bez problémov. Maloletá pôsobila pokojne, hrala sa s hračkami
a pod., avšak v posledných mesiacoch chytala ataky bez zjavných vonkajších príčin, prejavujúce sa

plačom, hysterickým kričaním na plné hrdlo, kopaním. Keď prestala, všetko bolo akoby úplne v poriadku,
spokojne pokračovala v činnosti, akú dovtedy robila, ataky chytala zvyčajne v situácii, kedy je jej daná
nejaká inštrukcia (poď sa najesť a pod.). Maloletá sa prejavuje nevyspytateľne, niekedy reaguje na
pokyny adekvátne a prirodzene, inokedy ide do ataku, vzdoruje (hovorí „nie“, všetko odmieta, plače,
kričí, kope a pod.). Okrem iného u maloletej pozorovali zanedbanie v hygienických návykoch, naučila

sa chodiť na nočník, nepocikávať a nepokakávať sa, v posledných týždňoch však akoby regredovala,
opäť sa pomočuje, pokakáva, museli jej opäť dať plienky. Profesionálna matka vypozorovala, že pokiaľ
sa maloletá hrala s bábikami sama bez prítomnosti iných osôb, tak ich vyzliekala a akoby im strkala
fľašu medzi nohy , takto to vypozorovala už trikrát, toto pozorovanie môže byť významné, preto sa
dohodli, že profesionálna matka bude citlivejšie pozorovať jej hry. Od návštevy v ich ambulancii sa

stav prechodne zlepšil, ale potom profesionálna matka bola unavená, preto bolo dieťa zverené inej,
kde po čase sú referované postupné pokroky a návrat k zlepšeniu stavu dieťaťa napriek redukcii
terapie...orientačne neurologický nález maloletej je v norme, jej intelekt v pásme dolnej normy, osobnosť
detská, disharmonicky sa vyvíjajúca, hyperkinetický syndróm, bez psychotickej alterácie, maloletej bol
naordinovaný O., odporučená bola logopedická starostlivosť, pravidelné kontroly pedopsychiatra.

V správe o priebehu ústavnej starostlivosti zo dňa 9.4.2014 Detský domov H. mimo už predtým
oznámených skutočností uvádza, že od 15.1.2014 začala matka na podnet pracovníčky kolízneho
opatrovníka spolupracovať s OZ M. O., súhlasila s pokračovaním liečby u nového psychiatra, prípadne
regresnou terapiou a pomocou pri príprave domácnosti pre príchod maloletej. Ďalšie stretnutia matky s
maloletou boli 16.1.2014, 22.1.2014, 7.2.2014 a 31.3.2014 a prebiehali bez problémov, obidve sa tešili

so vzájomného stretnutia, matka vždy doniesla maloletej nejakú pozornosť, v priebehu stretnutí matka
uspokojovalapotrebydieťaťahlavnepomateriálnejstránke,vzaujatídieťaťahroučiinýmiaktivitamibola
neistá. Vo februári boli stretnutia obmedzené z dôvodu umiestnenia maloletej v profesionálnej rodine
v V. počas čerpania dovolenky pôvodnej profesionálnej rodiny. Od posledného stretnutia v priestoroch
detského domova tento pristúpil k príprave matky v zlepšovaní rodičovských zručností, prípravu realizuje

profesionálny rodič od 31.3.2014 v jej domácom prostredí, matka sa zúčastňuje na príprave jedla pre
dieťa, organizovaní voľnočasových a kultúrnych aktivít i pri návšteve pediatra s dieťaťom. U matky je
viditeľný posun v schopnosti postarať sa o dieťa, poskytnúť mu potrebnú starostlivosť a láskavý prístup
pri výchove. Od konca mesiaca apríl budú v prípade neprerušenej a aktívnej spolupráce zo strany matky
umožnené skúšobné samostatné vychádzky matky s dcérou a následné krátkodobé návštevné pobyty u

matky v domácom prostredí. Predpokladanú dobu prípravy matky na prevzatie samostatnej starostlivosti
o dieťa odhadujú v prípade bezproblémovej spolupráce zo strany matky na dva až tri mesiace. Po
úspešnej príprave matky na zvládnutie starostlivosti o dieťa a jej kladnom vyhodnotení zúčastnenými
subjektmi, navrhujú vrátenie maloletej do matkinej starostlivosti so súdom určeným dohľadom.

Spoločnosť priateľov detí z detských domov M. O. vypracovala správu zo spolupráce s klientkou -

matkou maloletej dňa 10.4.2014 s nasledujúcim obsahom: s matkou maloletej začali spoluprácu na
podnet pracovníčky kolízneho opatrovníka, ktorá ich oslovila vo veci sanácie rodinného prostredia dňa
10.12., nakoľko sa vyjadrila, že ak matka dostane podporu, tak podľa nej bude schopná sa o maloletú
postarať. Na podnet reagovali osobným stretnutím s matkou maloletej 17.1.2014. Matka maloletej ichpomoc prijala, aj keď sa dovtedy vyjadrovala, že už nemá ďalej silu bojovať o dcéru. Postupom času si
s matkou maloletej vytvorili dôvernejší vzťah a dokázala sa im zdôveriť so svojou minulosťou. Počas ich
spolupráce sa im podarilo pozitívne nasmerovať myslenie a smerovanie matky maloletej voči spolupráci

s detským domovom. Matka maloletej bola smutná a nahnevaná z toho, že v januári a vo februári boli
jej stretnutia s maloletou nepravidelné, nakoľko maloletá bola u inej profesionálnej rodiny. Následne
sa návštevy opäť zintenzívnili, čo matke maloletej dodáva silu, aj keď je odlúčením od dcéry vnútorne
unavená. Vzťah matky s maloletou je láskavý, snaží sa jej dať počas stretnutí toľko pozornosti, záujmu
a lásky, ako sa v časovom obmedzení návštevy dá. Návštevy matky sú intenzívnejšie a po dlhší čas,

z čoho má matka dobrý pocit, lebo nimi cíti dôveru aj zo strany detského domova v jej schopnosti
postarať sa o dcéru. Domácnosť matky maloletej počas ich návštev je vždy čistá a uprataná, matka
súhlasila s tým, že by spoločne domácnosť upratali tak, aby bola lepšie uspôsobená návratu maloletej.
Matka maloletej počas ich spolupráce navštívila ich psychologičku K.. O. H. za účelom zhodnotenia
jej psychického stavu a spôsobilosti zvládnuť starostlivosť o maloletú. Matka maloletej navštevovala
psychiatrickú ambulanciu K.. C.. Aj keď spočiatku na základe minulých skúseností so psychiatrami

odmietala spoluprácu, tak v marci sa rozhodla navštíviť psychiatričku, z vlastnej iniciatívy si vyhľadala
zoznam psychiatrov, obtelefonovala ich a rozhodla sa navštíviť K.. K.. Pred súdnym pojednávaním, ktoré
sa koná 14.4.2014 navštívila K.. C., aby jej napísal lekársky nález, ktorý doloží na súde, nakoľko k nemu
chodila v minulosti. V závere je obsiahnuté odporúčanie, aby maloletá mohla vyrastať v rodine u svojej
matky, ktorá jej dokáže zabezpečiť základné potreby, lásku, je schopná sa o ňu postarať a vychovať

ju. Je fakt, že potrebuje sprevádzanie a podporu od zainteresovaných subjektov, ale čím viac budeme
oddiaľovať návrat maloletej do domáceho prostredia hrozí, že vzťahy medzi matkou a dcérou ochladnú a
maloletá si bude ťažšie zvykať na domáce prostredie, či upevňovať si vzťahovú väzbu k matke. Navrhujú
preto, aby maloletá bola vrátená späť do starostlivosti matky, avšak s dohľadom nad jej výchovou.

V odbornom stanovisku zo dňa 11.4.2014 vypracovanom I. N. M. O. sa konštatuje, že matka maloletej

poberá invalidný dôchodok pre psychiatrické ochorenie (depresie), na ktoré sa lieči od svojich XX
rokov, pri kompenzovanom stave zvládala bežnú starostlivosť o dieťa, domácnosť a o chorého partnera.
Bezprostredným podnetom k umiestneniu maloletej do detského domova bolo výrazné zhoršenie
psychického stavu matky pri súčasnom vážnom ochorení otca, kedy matku hospitalizovali a o maloletú
sa nemal kto postarať. V súčasnosti sa matka maloletej veľmi intenzívne o maloletú zaujíma, ako

veľmi dobrý popisuje vzťah s profesionálnou matkou, kontakty prebiehajú formou niekoľkohodinových
návštev jedenkrát do týždňa, počas ktorých sa matka dokáže o maloletú plnohodnotne postarať, k
výchove maloletej pristupuje dostatočne zodpovedne a pozitívne. Počas ich spolupráce spoľahlivo plnila
dohodnuté úlohy a ochotne prijímala pravidlá a usmernenia pri stretnutiach s maloletou. Podľa ich
skúseností je matka maloletej schopná vytvoriť bezpečné prostredie pre dieťa a uspokojovať všetky

potreby maloletej, pôsobí ako veľmi zodpovedná a sebakritická žena, vzhľadom k svojmu psychickému
ochoreniu veľmi ťažko znáša záťažové situácie, avšak zachováva si náhľad na svoje ochorenie a vždy
pri zhoršení stavu sama vyhľadáva odbornú pomoc.

Súd si vyžiadala od B. nemocnice D., N. R. I. P. O. K., O. XX, prepúšťacie správy z hospitalizácii matky
maloletej na psychiatrickom dodelení, z ktorých zistil:

Dňa XX.XX.XXXX bola pacientka - matka maloletej privezená RZP (rýchla zdravotnícka pomoc), pretože
behala nahá po ulici, nemala pri sebe doklady, nekomunikovala, identifikovali ju príslušníci polície. Matka
pri hospitalizácii, ktorá trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX priznala, že ambulantne v minulosti
navštevovala psychiatra K.. C., už takmer rok u neho nebola na kontrole. V jej anamnéze je syndróm
závislosti od alkoholu a BZD (pozn. benzodiazepamíny). Pacientka bola hospitalizovaná pre celkovú

zmätenosť a paranoiu, išlo o jej štvrtú hospitalizáciu na tamojšom psychiatrickom oddelení. Pri prijatí v
jej klinickom obraze dominovali nekvalitný kontakt, v priebehu snahy o rozhovor len neadkvátne vykríkla
jednuvetu,psychomotorickétempoinhibované(spomalené),ladeniebludné,poruchyvnímaniavzmysle
sluchových halucinácii, myslenie v tempe spomalené, v obsahoch paranoidita, poruchy konania pod
vplyvom porúch myslenia, osobnosť psychoticky alterovaná. Z hospitalizácie bola pacientka prepustená

v stabilizovanom stave do ambulantnej starostlivosti. Diagnostický záver pri prepustení znel: Bližšie
neurčené delírium, Organický psychosyndróm, Syndróm závislosti od alkoholu v anamnéze, Syndróm
závislosti od BZD v anamnéze, Zmiešaná porucha osobnosti v anamnéze. Kontrola u ambulantného
psychiatra a praktického lekára bola nariadená do troch dní od prepustenia.Predchádzajúca hospitalizácia matky maloletej na psychiatrickom oddelení R. s. P. a K. v D. trvala
od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, privezená bola RZP ako stav po intoxikácii medikamentami, doma
pojedla lieky čo zdôvodňovala tým, že sa chcela iba vyspať, lebo už dlho nespala, nechcela si ublížiť. Z

hospitalizácie bola prepustená na reverz. Diagnostický záver bol Adaptačná porucha, Stav po intoxikácii
medikamentami.

V poradí druhá hospitalizácia matky maloletej na rovnakom oddelení trvala od X.X.XXXX do XX.X.XXXX
s diagnostickým záverom Syndróm závislosti od alkoholu - recidíva, Akútna psychotická porucha v
anamnéze. V prepúšťacej správa sa tiež konštatuje, že pacientka bola opakovane hospitalizovaná v
D. pre akútnu psychotickú poruchu bez príznakov schizofrénie (rozvoj paranoidných obsahov myslenia,

auditívne halucinácie, brachiálna agresivita), tiež absolvovala pobyt v A. Matka od XX.X. do XX.X.XXXX
s rovnakým diagnostickým záverom.

Prvá matkina hospitalizácia na psychiatrickom oddelení vyššie označenej nemocnice trvala od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX s diagnostickým záverom Syndróm závislosti od alkoholu, Akútna
psychotická porucha v anamnéze.

Podľa § 54 ods. 1 Zák. o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti.

Podľa ods. 2 cit. § súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova maloletého

dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak
rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté
dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne
ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové
pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa ods. 4 cit. § súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu
nepredchádzaliinévýchovnéopatrenia.Výnimočnosťprípaduaneúčelnosťinéhovýchovnéhoopatrenia
musí byť preukázaná.

Nariadenie ústavnej starostlivosti je výnimočné opatrenie, ktorým dochádza k vyňatiu maloletého dieťaťa
z jeho prirodzeného rodinného prostredia. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy, ak rodičia

nemôžu zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa z vážnych dôvodov, ako je napr. smrť rodiča, duševné
ochorenie rodiča alebo jeho iné dlhodobé ochorenie, výkon trestu odňatia slobody rodiča a pod., pričom
maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
Nie je tu ale podmienkou, aby nariadeniu ústavnej starostlivosti predchádzali iné výchovné opatrenia
V takomto prípade sa teda nejedná o dieťa samotné, v ktorého správaní by boli zistené závažné

nedostatky, ale o dôvody na strane jeho rodiča.

Dieťa má právo žiť predovšetkým so svojimi rodičmi. Jedným z práv a povinností rodičov je sústavne a
dôslednesastaraťovýchovudieťaťa,jehozdravie,výživuavšestrannývývoj.Odobratiedieťaťarodičom
je jedným z najzávažnejších zásahov do ich rodičovských práv.

Základné právo rodičov vychovávať svoje dieťa vyplýva nielen zo Zákona o rodine, ale aj z Dohovoru

o právach dieťaťa, ako aj zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo nemôže byť rodičovi
uprené z iných, než zákonom daných dôvodov.Maloletá C. I. bola umiestnená do ústavného zariadenia predbežným opatrením súdu na návrh
príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže (ÚPSVaR D.) po tom, ako tento obdržal
dňa 6.5.2013 od A. F. žiadosť o riešenie sociálnej situácie dieťaťa, ktoré bola dňa X.X.XXXX privezená

RZP v sprievode polície na N., odkiaľ bolo odoslané za účelom ochrannej hospitalizácie na I. A. kliniku
A.. Stalo sa tak na základe tej skutočnosti, keď jeho matka bola odvezená s akútnou psychózou a otec
bol v delirantnom stave s hyperglykémiou v rozvrate po požití alkoholu. Dieťa bolo zjavne zanedbané
minimálne po hygienickej stránke, na hrudníku a horných končatinách malo urtikárny exantém a na
zadočku zapareniny s trhlinkami bez prejavov krvácania. Už v tej dobe (od XX/XXXX) bola rodina

v evidencii UPSVaR na základe signalizácie Mestskej časti D. - F. o požívaní alkoholických nápojov
zo strany matky, pričom matka bola liečená na psychiatrii. Po umiestnení maloletej do detského
domova bolo zistené, že nemá osvojené hygienické návyky a samoobslužné činnosti mala osvojené
len čiastočne. Od začiatku mala problémy s afektam v správaní, a aj keď sa na nové prostredie
postupne adaptovala, jej problémy s afektmi pretrvávajú a sú označované ako časté a nevyspytateľné,
pravdepodobne podnecované aj nepatrnými zmenami vo svojom okolí. Tieto ataky bez zjavných

vonkajších príčin sa u dieťaťa prejavujú plačom, hysterickým kričaním na plné hrdlo, kopaním a súvisia
zvyčajne so situáciou, kedy je maloletej daná nejaká inštrukcia (poď sa najesť a pod.). Maloletá sa
prejavuje nevyspytateľne, niekedy reaguje na pokyny adekvátne a prirodzene, inokedy ide do ataku,
vzdoruje (hovorí „nie“, všetko odmieta, plače, kričí, kope a pod.). Hoci sa naučila chodiť na nočník,
nepocikávať a nepokakávať sa, v poslednom období akoby regredovala, opäť sa pomočuje, pokakáva

(správa detského psychiatra).

Uvedené skutočnosti týkajúce sa maloletej svedči o tom, že jej opatera v biologickej rodine nebola
dostatočná.Hocimatka,akovyplývazpísomnýchdôkazov,tvrdila,žedoumiestneniavdetskomdomove
sa o maloletú starali spoločne s otcom dieťaťa, s ohľadom na jeho vyšší vek (XX rokov) a predovšetkým
preukázaný alkoholizmus, to musela byť predovšetkým matka, ktorá dieťaťu zabezpečovala opateru. To,

že táto nebola na požadovanej úrovni je zrejmé zo stavu dieťaťa, zisteného pri jeho prevzatí na ochrannú
hospitalizáciu, ako aj z jeho následných vyšetrení, ktoré preukázali jeho zaostávanie za fyzickým vekom,
ako aj neštandardné prejavy správania, čo si vyžaduje starostlivosť detského psychiatra. Stav maloletej
si aj v súčasnej dobe vyžaduje pri jej opatere zvýšenú pozornosť, prísne dodržiavanie odborných
usmernení (podávanie liekov, zabezpečenie logopedickej starostlivosti, zvýšený dozor a pod.).

Matka maloletej pred kolíznym opatrovníkom, ako aj sociálnym pracovníkom detského domova a
pracovníčky M.-B., zdôvodňovala svoju situáciu tým, že všetko čo sa deje je kvôli otcovi dieťaťa, ktorý
veľa pil, ona sa snažila riešiť problémy, ale nemala k tomu dostatok síl. K tomu je potrebné uviesť, že
matka nebola na svojho partnera - otca maloletej odkázaná materiálne, ekonomicky bola nezávislá, mala
príjem z pracovného pomeru a príjem z pozemkov vrátených v reštitúciách, bývali spoločne v rodinnom

dome, ktorý je jej vlastníctvom. Na pojednávaní uviedla ako dôvod svojho zrútenia, ktoré malo byť
dôvodom odobratia maloletej z domáceho prostredia, že sa musela starať nielen o maloletú, ale aj o otca
maloletej a dom. Pokiaľ by mala skutočnú snahu situáciu riešiť, mala možnosť vykázať otca maloletej
zo svojho obydlia, čím by jej odpadla finančná i osobná starostlivosť o neho, problémy vznikajúce v
dôsledku jeho alkoholizmu a mohla sa v plnej miere nerušene venovať výchove a opatere svojej dcéry.

Riešenie vtedajšej situácie uvedeným spôsobom by mala matka uľahčené aj tým, že jej vzťah s otcom
dieťaťa nebol nikdy úradne legitimizovaný. To, že tak nespravila, svedčí o tom, že vtedajší stav jej podľa
všetkého vyhovoval a v súvislosti s tým, že podľa lekárskych správ má v osobnej anamnéze abúzus
alkoholu, je nanajvýš opodstatnený predpoklad, že asi ťažko v bezprostrednej prítomnosti alkoholika
dodržiavala abstinenciu (požívanie alkoholu matkou bolo signalizované ÚPSVaR D. Mestskou časťou

D. - F.). Z uvedeného vyplýva, že matka uprednostňovala partnerský vzťah pred rodičovskou rolou.

Tá okolnosť, že matka maloletej musí byť usmerňovaná pri kontaktoch s dcérou a podporovaná v
rodičovských zručnostiach, čo vyplýva z vyššie oboznámených písomných dôkazov, hoci maloletá pri
odňatí z jej výchovy bola už staršia než dva a pol roka, svedčí o tom, že matka nemala a doposiaľ
ani úplne nemá, dostatočným spôsobom vytvorený prirodzený rodičovský vzťah k dieťaťu. Pokiaľ bolo

na pojednávaní dňa 14.4.2014 tvrdené jej právnou zástupkyňou, že v prípade ďalšieho odročenia
pojednávania môže dôjsť k pretrhnutiu citových väzieb medzi matkou a dieťaťom, tak tu je nutné
konštatovať, že materinský pud a citové puto, pokiaľ jestvuje medzi matkou a jej dieťaťom od jeho
narodenia, nie je možné oslabiť žiadnym spôsobom, a už vôbec nie za situácie, kedy má matka možnosťpravidelného kontaktu s dieťaťom - mnohé deti sú trvalo alebo dlhodobo umiestnené v zdravotníckych
zariadeniach v dôsledku závažného poškodeného zdravia a citová naviazanosť ich rodičov voči nim je
v plnej miere zachovaná.

V konaní bolo preukázané, že matka v prospech požadovaného výsledku konania produkuje
konfabulácie. Tvrdila napr. že na psychiatrickom oddelení nemocnice na O. v D. bola hospitalizovaná pre
depresie a pokus o samovraždu (chcela si údajne podrezať žily), pričom takáto diagnóza v prepúšťacích
správach nebola vôbec zaznamenaná, rovnako ani jej pokus o suicídium. Pri poslednej hospitalizácii na
psychiatrickom oddelení R. I. P. a K. v D., ktorá trvala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, mala matka

uloženú povinnosť kontroly u ambulantného psychiatra a praktického lekára do troch dní od prepustenia.
Na pojednávaní dňa 13.1.2014 vyšlo najavo, že matka si túto povinnosť nesplnila a ambulantného
psychiatra nenavštívila. Zdôvodňovala to tým, že hoci v minulosti navštevovala psychiatra K.. C., chce
si nájsť psychiatra ženu. Na pojednávaní dňa 14.4.2014 bolo však zistené, že ani dovtedy matka
ambulantného psychiatra nevyhľadala tvrdiac, že si psychiatričku hľadala, ale žiadna nemala zmluvu so
C. U., žiadala M. O., aby jej v tom pomohol, obtelefonovala 10 psychiatrov, nakoniec zašla na O. (vyššie

už zmienená nemocnica), kde jej dali kontakt na K.. K., zistila však, že táto psychiatrička má rovnakú
zdravotnú sestru ako aj K.. C.. Že ide o zjavnú a účelovú konfabuláciu matky svedčí to, že v zozname
psychiatrov v D. voľne prístupnom na internete sa nachádza celkovo 19 žien psychiatričiek, ktoré majú
uzatvorené zmluvy so C. U., táto skutočnosť je v uvedenom zozname zreteľne uvedená, pričom niekoľké
z nich majú sídlo v N., teda najbližšie k bydlisku matky. Pokiaľ matka nemala prístup k internetu či

schopnosti narábať s ním, mal jej byť pri vyhľadávaní psychiatričky nápomocný ňou požiadaný M. O.,
ktorý s matku, ako je preukázané, intenzívne pracuje. Je síce pravdivé tvrdenie matky, že K.. C. má
rovnakú zdravotnú sestru ako K.. K. (zistené s príslušnej internetovej stránky), táto skutočnosť by však
v konečnom dôsledku vôbec nemala matke maloletej prekážať v prípade skutočného záujmu vyhľadať
odbornú psychiatrickú pomoc.

V závere matka tvrdila, že týždeň pred pojednávaním predsa len vyhľadala psychiatra K.. C., ktorý jej
mal predpísať liek T.. V prepúšťacej správe z ostatnej hospitalizácie matky skončenej dňa XX.XX.XXXX,
v ktorej sa odporúča pokračovať v terapii konkrétnymi liekmi, však takýto liek uvedený nie je. Matka
uvedenú návštevu u psychiatra súdu nepreukázala tvrdiac, že lekár jej odmietol správu o tom vydať.
Pritom v správe zo spolupráce s klientkou - matkou maloletej zo dňa XX.X.XXXX vypracovanej I. N. M.

O. sa tvrdí, že „...pred súdnym pojednávaním, ktoré sa koná 14.4.2014 navštívila K.. C., aby jej napísal
lekársky nález, ktorý doloží na súde“.

Keďže matka dôkaz o svojej liečbe u psychiatra nepredložila, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že
o tejto okolnosti ako pravdivej informovala OZ M. O. je zrejmé, že v skutočnosti nemá žiaden záujem
o liečbu svojho duševného ochorenia.

Matka zároveň na pojednávaní dňa 14.4.2014 vypovedala, že užíva lieky v súvislosti so psychickým
ochorením, nejaké jej dali ešte na O. počas jej hospitalizácie a nejaké mala aj doma. K tomu je
nevyhnutné uviesť, že pokiaľ mala matka medikamenty ešte z jej poslednej hospitalizácie ukončenej
XX.XX.XXXX, tak ich nevyužívala v súlade s lekárskym usmernením, pretože je všeobecne známe,
že tieto jej mohli byť nemocnicou poskytnuté len v nevyhnutnom počte na preklenutie obdobia,

dokedy sa mala prihlásiť u ambulantného psychiatra, pričom medikamenty predpisované odborným
lekárom -psychiatrom nemôžu byť predpisované vo väčšom množstve už len z dôvodu ich prípadného
úmyselného či neúmyselného zneužitia. Pokiaľ mala matka takéto lieky doma, značí to o tom, že v dobe
ich naordinovania psychiatrom ich neužívala, čím ignorovala potrebnú liečbu, alebo že si ich zaobstarala
a užívala svojvoľne (v anamnéze má uvedený tiež syndróm závislosti od BZD).

Matka maloletej sa prezentovala pred M.-V. tak, že spoluprácu so psychiatrom odmietala na základe
minulých skúseností. O aké skúsenosti konkrétne išlo, vysvetliť od nej nepožadovali a v súvislosti s
tým ani nezisťovali, či nespočívali práve v svojvoľnom odmietaní potrebnej psychiatrickej liečby. O tom,
že uvedený subjekt si neoveroval informácie poskytované matkou maloletej, hoci ich mohol čerpať
od pracovníka kolízneho opatrovníka, a ktoré sa nezlučovali so skutočnosťou a bez výhrad ich prijal,

svedčí napr. nielen už uvedené nepravdivé tvrdenie matky ohľadne zadováženia lekárskej správy odpsychiatra, ale aj tvrdenie matky obsiahnuté v ich odbornom stanovisku zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom
je uvedené, že „bezprostredným podnetom k umiestneniu maloletej do detského domova bolo výrazné
zhoršenie psychického stavu matky pri súčasnom vážnom ochorení otca, kedy matku hospitalizovali a

o maloletú sa nemal kto postarať“. V skutočnosti išlo o odvoz maloletej z rodinného prostredia rýchlou
zdravotníckou pomocou v sprievode polície, kedy otec dieťaťa bol hospitalizovaný v celkovom rozvrate
popožitíalkoholu,nietedavsúvislostisvážnymochorením,pričommaloletábolavznačnezanedbanom
stave z hľadiska zdravotného i hygienického, pravdou je len to, že matka bola odvezená do nemocnice
s akútnou psychózou.

Súd sa v žiadnom prípade nestotožňuje s vyjadrením I. N. M. O. obsiahnutom v ich odbornom
stanovisku zo dňa 11.4.2014 o tom, že „Podľa ich skúseností je matka maloletej schopná vytvoriť
bezpečné prostredie pre dieťa a uspokojovať všetky potreby maloletej, pôsobí ako veľmi zodpovedná
a sebakritická žena, vzhľadom k svojmu psychickému ochoreniu veľmi ťažko znáša záťažové situácie,
avšak zachováva si náhľad na svoje ochorenie a vždy pri zhoršení stavu sama vyhľadáva odbornú
pomoc.“ Podľa zistení súdu, matka vôbec nepôsobí sebakriticky, nikdy si nepriznala osobné zlyhanie vo

vzťahu k starostlivosti o maloletú, ktoré viedlo k jej odňatiu z rodinného prostredia, všetku zodpovednosť
za to sa snažila preniesť na nebohého otca maloletej, matka si vôbec nezachováva náhľad na svoje
ochorenie a nie je pravdou, že vždy pri zhoršení stavu sama vyhľadáva odbornú pomoc. Je práve
preukázané, že minimálne dve posledné hospitalizácie matky na psychiatrickom oddelení nemocnice
(rok 2013 a 2012) sa neudiali z jej vlastnej vôle, keď na poslednú bola privezená RZP po tom, ako

behala nahá po ulici a v rámci predchádzajúcej jej sanitku zavolal otec dieťaťa, matka ambulantného
psychiatra prestala svojvoľne navštevovať a nehlásila sa u neho ani napriek príkazu nemocnice po
ukončení hospitalizácie.

Hoci maloletá bola umiestnená do ústavného zariadenia ešte v máji 2013, čím do vyhlásenia tohto
rozsudku mala matka vytvorený dostatočný časový priestor na úpravu svojich pomerov, tento nevyužila.

Snaha kolízneho opatrovníka sanovať rodinu aj prostredníctvom OZ M. O. sa obsahovo jednostranne
zamerala len na sanáciu vzťahu medzi matkou a maloletou a na osvojenie si rodičovských zručností
matky, bez povšimnutia jej duševného stavu a jeho sanáciu, resp. aspoň stabilizovanie. Pritom práve
duševné ochorenie matky, ktorým trpí podľa všetkého dlhodobo (4 hospitalizácie na psychiatrickom
oddelení nemocnice v D. v priebehu rokov 2008 až 2013, predtým opakované hospitalizácie v D., pobyt

v A. Matka od 27.3. do 27.6.2007), a ktoré musí byť neustále pod odborným psychiatrickým dohľadom,
môže byť hlavnou príčinou osobnostného zlyhania matky vo vzťahu k plneniu si povinností k maloletej
dcére. Preto bolo nevyhnutné matku viesť k tomu, aby sa podrobila psychiatrickej intervencii a aby
dodržiavala medikamentózny liečebný režim, to všetko v prospech návratu jej dcéry do jej osobnej
starostlivosti. Súd matku vôbec, na rozdiel od I. N. M. O., nepovažuje za pripravenú prevziať maloletú

do jej osobnej starostlivosti, práve naopak, v súčasnosti ju pokladá za rizikového rodiča s ohľadom na
jej preukázanú psychiatrickú anamnézu a ignoráciu spolupráce s lekárom psychiatrom, pod dohľadom
ktorého by mala nestále byť.

Nariadenie dohľadu nad výchovou maloletej bez nariadenia ústavnej starostlivosti, odporúčané I. N.
M. O., ako aj Detským domovom H., súd nepovažuje za dostatočný spôsob zabezpečenia riadnej

starostlivosti matky o maloletú v domácom prostredí. Matka sa môže v priebehu časovo limitovaných
stretnutí s maloletou javiť ako pripravená prevziať jej osobnú opateru. Je nutné mať však na zreteli
najmä to, že matka je dlhodobo postihovaná atakmi duševného ochorenia, nedodržiava liečebný režim,
ambulantného psychiatra nenavštevuje, v anamnéze má abúzus alkoholu aj BZD, žije sama a v prípade
24-hodinovej opatery trojročného dieťaťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť,

je vysoké riziko jej zlyhania, ktorému vykonávanie súdneho dohľadu aj za súčinnosti príslušného orgánu
(obec, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže - ÚPSVaR) zabrániť nemôže. Maloletá je vo veľmi
útlom veku vo vzťahu k tomu, aby sa nielen vedela o seba v prípade potreby primerane postarať, alebo
aby dokonca dokázala rozpoznať neštandardné správanie matky a vyhľadať bezprostrednú pomoc vo
svojom okolí pre seba, napr. u susedov, či privolať matke lekársku pomoc.

Preukázané správanie sa maloletej - ataky bez zjavných vonkajších príčin, prejavujúce sa plačom,
hysterickým kričaním na plné hrdlo, kopaním, ku ktorým dochádza zvyčajne v situácii, kedy je jej danánejaká inštrukcia (poď sa najesť a pod.), by matka pri svojej psychiatrickej anamnéze asi ťažko zvládala.
Maloletá, ako ukázalo jej psychiatrické vyšetrenie, sa prejavuje nevyspytateľne, niekedy reaguje na
pokyny adekvátne a prirodzene, inokedy ide do ataku, vzdoruje (hovorí „nie“, všetko odmieta, plače,

kričí, kope a pod.). Je vysoko pravdepodobné, že takéto prejavy dieťaťa by mohli v matke evokovať
rovnaké problémy, ktoré predchádzali jej hospitalizáciám na psychiatrii, odhliadnuc aj od toho, že matka
by mohla k liečbe maloletej, ktorú si táto vyžaduje, pristupovať rovnako nezodpovedne, ako ku svojmu
zdravotnému stavu.

V prvoradom záujme maloletého dieťaťa v danom prípade je, zabezpečiť mu ochranu jeho života a

zdravia. Ohrozenie pre dieťa vyplýva jednak z nedostatočnej rodičovskej zručnosti matky, ku ktorej musí
byť vedená na to akreditovaným subjektom, čo je však prekážka časom odstrániteľná za predpokladu
dobrej spolupráce zo strany matky, ale predovšetkým z podceňovania zdravotného stavu matky ňou
samotnou, kedy sa cielene liečiť odmieta (uviedla, že v minulosti navštevovala aj psychiatra, ale pod
vplyvom liekov bola stále ospalá a veľmi unavená, preto už lekára nenavštevuje a lieky neužíva) a v
tomto smere svoje okolie zavádza.

Je na zodpovednosti súdu, a nie na zodpovednosti I. N. M. O. či kolízneho opatrovníka, aby zabezpečil
maloletej C. podnetné a predovšetkým bezpečné prostredie pre jej ďalší zdravý fyzický a psychický
vývoj, ktorý aktuálne nie je podľa všetkého úplne v norme. Takéto prostredie jej matka v súčasnosti
vytvoriť nemôže s poukazom na už uvedené skutočnosti. Z toho dôvodu súd rozhodol o nariadení
ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, ktorého opateru je potrebné nateraz zabezpečiť v

podmienkach ústavného zariadenia.

Čo sa týka prípadného zverenia maloletej do náhradnej osobnej či pestúnskej starostlivosti, tak jednak
z okruhu príbuzenstva maloletej neprejavila o výkon náhradnej osobnej starostlivosti žiadna osoba, a
to napriek tomu, že pri návšteve maloletej v detskom domove boli prítomní okrem matky aj strýko,
nevlastný brat a krstná matka, a ktorí uviedli, že na zdraví, psychickej pohode i budúcnosti maloletej

im záleží a chcú sa podieľať na spolupráci. Kolíznym opatrovníkom priamo oslovený najbližší príbuzný
maloletej, brat jej matky, osobnú starostlivosť o maloletú neprijal. Pestúnsku starostlivosť maloletej
kolízny opatrovník nenavrhol, pričom pri takejto forme náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 44 ods. 3,
písm. b) O.s.p. je prvotným predpokladom zaradenie maloletého dieťaťa do zoznamu detí vhodných pre
výkon pestúnskej starostlivosti, k čomu nedošlo zrejme s ohľadom na stanovisko kolízneho opatrovníka

vrátiť po bližšie neurčenej dobe dieťa do pôvodného rodinného prostredia.

Podľa § 45 ods. 5 veta prvá Zák. o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Týmto zariadením je Detský domov H. so sídlom v D., I. F., v ktorom je maloletá už umiestnená na
základe predbežného opatrenia.

Podľa § 81 ods. 1 Zák. o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej
výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné.

Podľa ods. 2 cit. § súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom

alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali
zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné na maloletú do ústavu súd určil v závislosti od jej veku, ako aj majetkovej a príjmovej situácie
jej matky, ktorá je vlastníčkou rodinného domu s pozemkom a záhradou a aj keď je v súčasnosti

bez pracovného pomeru, priznala mesačný príjem 1.000,-€. To, že by bola poberateľkou invalidného
dôchodku, nebolo matkou ani jej právnou zástupkyňou preukázané.

Počiatok určenia výživného je daný dňom umiestnenia maloletej do detského domova, k čomu došlo
dňa XX.X.XXXX.

Zročné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej sume 841,28 € (80,-€ x 16 dní + 10

mesiacov) súd matke povolil splácať po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok od mája 2014 v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. z dôvodu výšky zročnej sumy, ktorej jednorazové
splnenie by mohlo negatívne ovplyvniť zabezpečenie bežných životných potrieb matky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa §

221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie
skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz
neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľpovinnostiurčenétýmtorozsudkom(výživné)nebudúplnenédobrovoľne,môžebyťpodanýnávrh

na exekúciu.