Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/132/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104116028
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6104116028.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci

navrhovateľa Miloš Pišiak M.P. STAVEBNÉ PRÁCE, s miestom podnikania v Trstenej, Lúčna 1096/17,
IČO: 33 247 617 proti odporcovi Cb-mont s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Poľovnícka 41, IČO: 36 017
469, zastúpenému JUDr. Zuzanou Miadokovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Kalinčiakova
6206/2, o zaplatenie 6.333,40 Eur s prísl. a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 1.577,38 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a .

O trovách účastníkov konania v obidvoch konaniach a o trovách štátu r o z h o d n e súd do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie
platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 05. 2004 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 6.333,40 Eur (190.800,- Sk) s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 60Rob/273/2004-18 zo
dňa 03. 08. 2004, proti ktorému podal odporca prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu
dňa 07. 09. 2004 v zákonnej lehote odpor spojený so vzájomným návrhom odporcu o zaplatenie sumy
1.577,38 Eur (47.520,- Sk) s príslušenstvom (na č. l. 19 - 21 p. v.). Vzájomný návrh doplnil bývalý právny
zástupca odporcu podaním zo dňa 07. 03. 2007 doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 03. 2007 (na č.
l. 38 - 39 p. v.).

Súd vykonal v obidvoch veciach dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nariadením znaleckého
dokazovania, výsluchom súdneho znalca Ing. Zoltána Lukáča, svedkov U. U., N.. L. U., G. V. a po
oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.
zn. 4Cb 15/2003 zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia bývalého právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 28. 05. 2004,
dňa 28. 02. 2002 došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 472/2, ktorej predmetom

bola dodávka a montáž prestrešenia obchodného domu OSD Dolný Kubín. Dielo podľa bodu 4.1
bolo odovzdané 03. 06. 2002. K odovzdaniu diela došlo až po viacerých urgenciách a súčinnosti
navrhovateľa. Okrem toho navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú musel odstrániť prácami vykonanými
naviac, a tieto boli spôsobené práve nedodržaním stavebného postupu zo strany odporcu. Tým,že pri postupe prác neboli zo strany odporcu dodržané normy a tento dielo zhotovil v rozpore so
stavebnoudokumentáciou,muselnavrhovateľvykonaťdemontážanáslednenovúsťaženúmontážčastí
konštrukcie. Tieto práce boli oznámené odporcovi po odovzdaní diela, pričom, podľa tvrdenia bývalého

právneho zástupcu navrhovateľa, sa účastníci konania dohodli na ich úhrade vo forme vzájomného
zápočtu. K tomuto nedošlo a navrhovateľ práce naviac vyčíslil dňa 09. 04. 2003 na sumu 190.800,- Sk a
oznámil odporcovi s tým, že žiadal okamžité splatenie pohľadávky. Odporca si svoju povinnosť nesplnil
a tak bol vyzvaný na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom bývalého právneho zástupcu navrhovateľa
dňa 13. 05. 2004. Odporca na túto výzvu ku dňu podania žaloby na súd nereagoval. Bývalý právny

zástupca navrhovateľa v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 373 a § 384 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 190.800,- Sk spolu so 16,5 % úrokom z omeškania ročne od 10. 04. 2004 do zaplatenia,
ako aj na náhradu trov súdneho konania. K žalobnému návrhu pripojil navrhovateľ Zmluvu o dielo č.
472/2 zo dňa 28. 02. 2002, vyčíslenie pohľadávky z titulu škody vo výške 190.800,- Sk datovanú 09. 04.
2003 a výzvu bývalého právneho zástupcu navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky zo dňa 13. 05. 2004.

Podľa tvrdenia bývalého právneho zástupcu odporcu v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 07.
09. 2004 (na č. l. 19 - 21 p. v.) spojenom so vzájomným návrhom odporcu, je pravdou, že medzi
navrhovateľom a odporcom bol obchodný záväzkový vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o dielo č. 472/2 zo
dňa 28. 02. 2002, na základe ktorej odporca realizoval pre navrhovateľa dodávku a montáž prestrešenia

časti obchodného domu OSD Dolný Kubín. Ďalej je pravdou, že pre porušenie podmienok uvedených
v Zmluve o dielo č. 472/2 bol uvedený obchodný záväzkový vzťah riešený a ukončený Rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20Cob 366/03, v ktorom súd zaviazal odporcu - Miloša Pišiaka -
na zaplatenie sumy 137.668,80 Sk s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V zostávajúcej časti
žalovanej sumy 53.650,- Sk s príslušenstvom (spolu bolo žalované 191.318,80 Sk s príslušenstvom)

súd žalobu zamietol z dôvodu, že žaloba bola v tejto časti predčasná, nakoľko splatnosť tejto časti
pohľadávky nastane až po odovzdaní dielenskej dokumentácie. Vyššie uvedený rozsudok vydal krajský
súd na tom základe, že dielo bolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v zmysle Zmluvy o
dielo č. 472/2 zo dňa 28. 02. 2002. Súd v uvedenom rozsudku ďalej konštatoval, že tvrdenie odporcu
o vadnosti diela, čo robilo dielo neukončeným, nebolo dôvodné, ani skutkovo ani právne, o čom

nepochybne svedčí zápis o odovzdaní diela ZoD č. Z 472/2 vlastnoručne podpísaný za spoločnosť Cb-
mont s.r.o. Y. G. a za navrhovateľa Milošom Pišiakom, kde pod bodom 2 zápisu bolo konštatované,
že dielo je zrealizované v požadovanej kvalite s dvoma popísanými nedostatkami, ktoré neovplyvňujú
hodnotu dodávky. Bývalý právny zástupca odporcu ďalej tvrdil, že nie je pravdou, že odporca pri
zhotovovaní diela nedodržal stavebný postup, pri čom údajne nedodržal normy a dielo zhotovil v rozpore

so stavebnou dokumentáciou. Odporca zhotovil dielo riadne a včas v zmysle zmluvy o dielo podľa
konkrétnych podmienok, preto žaloba o zaplatenie sumy 190.800,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady
škody sa javí ako nepodložená a nedôvodná. Vzhľadom na realizáciu diela v požadovanej kvalite
a rozsahu s ohľadom na následné súdne rozhodnutia vydané v prospech odporcu ako zhotoviteľa
diela, sa žaloba z právneho hľadiska javí ako nelogická a nezdôvodniteľná. V závere tohto podania

bývalý právny zástupca odporcu uviedol, že dňa 02. 09. 2004 odporca zaslal doporučenou poštou
navrhovateľovi dielenskú dokumentáciu vrátane statiky diela, tzn., že nastala splatnosť pohľadávky
odporcu voči navrhovateľovi v sume 47.520,- Sk. Vzhľadom na vyššie uvedené, ale najmä vzhľadom
na skutočnosť, že odporca dodal navrhovateľovi dielo dohodnuté v Zmluve o dielo č. 472/2 zo dňa 28.
02. 2002 podľa projektovej dokumentácie v dohodnutom rozsahu a dohodnutej kvalite, bývalý právny

zástupca odporcu potom navrhol žalobu navrhovateľa zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na zaplatenie
sumy 47.520,- Sk spolu s trovami súdneho konania. K tomuto podaniu pripojil bývalý právny zástupca
odporcu podací lístok z pošty zo dňa 02. 09. 2004 ako dôkaz o zaslaní dielenskej dokumentácie vrátane
statiky diela navrhovateľovi.

Vzájomný návrh odporcu zdôvodnil bývalý právny zástupca odporcu podaním zo dňa 07. 03. 2007
doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 03. 2007 (na č. l. 38 - 39 p. v.) tak, že doručením výrobnej
dokumentácie vrátane statického posudku dňa 02. 09. 2004 navrhovateľovi v zmysle čl. 5 bod 5.2.3
zmluvy o dielo nastala splatnosť pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi v sume 47.520,- Sk a súčasne
mu v zmysle čl. 5 bod 5.5 a 5.6 zmluvy o dielo vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

0,1 % z fakturovanej ceny za každý deň omeškania sa objednávateľa s úhradou faktúry. Preto navrhol
návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu 47.520,- Sk so 14,5 %
úrokom z omeškania ročne od 03. 09. 2004 do zaplatenia a na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % zo sumy
47.520,- Sk za každý deň omeškania od 03. 09. 2004 do zaplatenia. K tomuto podaniu pripojil bývalýprávny zástupca odporcu Zmluvu o dielo č. 472/2 zo dňa 28. 02. 2002, Zápis o odovzdaní diela ZoD č.
Z 472/2 zo dňa 03. 06. 2002, Rozsudok Okresného súd Dolný Kubín sp. zn. 4Cb 15/2003 zo dňa 04.
06. 2003 a Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20Cob 366/03 zo dňa 31. 03. 2004.

Navrhovateľ v súdnom konaní potvrdil, že celé dielo bolo riešené okresným súdom a následne Krajským
súdom v Žiline, ale počas výstavby vznikla škoda alebo práce, ktoré priniesli dodávateľovi stavby
ďalšie naviac náklady, a to na navrhovateľom zabetónované pätky bola následne zmontovaná oceľová
konštrukcia, kde pri začatí výstavby bolo zistené, že táto konštrukcia je cca o 30 cm vyššia ako pôvodne

uvažovalprojekt.Týmtovzniklipráce,ktorébolotrebaurobiť,abybolodieloodovzdanéaukončenévčas.
Počas výstavby došlo k ďalším nezrovnalostiam a škodám, a to chybou dodávateľa strešnej konštrukcie
alebo strešného plášťa, kedy táto nebola urobená včas, kde navrhovateľ už mal urobené podlažie zo
sadrokartónu. Tieto vplyvom dažďa a vody odmokli, odpadli, následne sa museli vymeniť aj elektrické
svietidlá a tieto náklady navrhovateľa, túto škodu musel navrhovateľ znášať vo vlastnej réžii. Uvedené
problémy, ktoré vznikli počas výstavby, boli zaznamenané v stavebnom denníku následne počas celej

doby výstavby. Dodávateľ oceľovej konštrukcie a strešného plášťa bol na tieto vady upozornený, tieto
veci sú podpísané aj stavebným dozorom a zo strany dodávateľa oceľovej konštrukcie a strešného
plášťa neboli zaregistrované počas výstavby žiadne signály, ktoré by chcel dodávateľ stavby alebo
strešného plášťa odstrániť. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že odporca ako dodávateľ diela bol
upozornený na vady diela ústne navrhovateľom v januári 2005, pričom odporca sa dostavil a vady diela

navrhovateľom vytýkané odstránil, ale odstránil ich tak, že nevymenil materiál, čiže nič nové nevkladal,
opravil len to, čo bolo vytýkané. O tomto neexistuje nejaký písomný záznam alebo zmienka, kedy presne
to bolo opravené. Navrhovateľ však podotkol, že tie vady, ktoré požadoval odstrániť, odporca odstránil,
avšak neodstránil ich nahradením nového materiálu. Následne potom dňa 31. 05. 2005 navrhovateľ
opätovne uplatnil u odporcu písomne reklamáciu, ktorá sa týkala tých istých vád, ktoré odstraňoval

odporca už v januári 2005. Na túto písomnú reklamáciu nebola zo strany odporcu žiadna reakcia.
Navrhovateľ ďalej v konaní potvrdil, že mu bola doručená dielenská dokumentácia, ktorá mala byť
odovzdaná pred začatím diela a nie cca 27 mesiacov po odovzdaní diela. Podľa jeho tvrdenia, v tomto
štádiu sa už nedá nič podľa tejto dodanej dokumentácie robiť, ani kontrolovať, ani upravovať, ani nič
riešiť, pretože dielo bolo postavené podľa niečoho iného, ako podľa dodanej projektovej dokumentácie

na oceľovú konštrukciu, ktorá navyše nebola v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú urobilo
projektové stredisko Cb-mont s.r.o.

Bývalí právni zástupcovia navrhovateľa - jednak vo svojich písomných podaniach a jednak na
pojednávaniach vo veci samej - trvali na podanej žalobe v celom jej rozsahu. Tvrdili pritom, že

predmetom tohto súdneho konania je zaplatenie prác, ktoré navrhovateľ vykonal naviac a škôd,
ktoré vznikli neodbornou prácou zhotoviteľa, pričom všetky boli navrhovateľom ako objednávateľom
na jeho vlastné náklady odstránené a uplatnené u odporcu, ktorý ich odmietol uhradiť. Povinnosť
nahradiť škodu vznikla na strane odporcu uzavretím Zmluvy o dielo č. 472/2 a z nej vyplývajúcich
povinností, ktoré mala stavba spĺňať, pričom zhotoviteľ mal stavbu urobiť vo vlastnom mene a na

vlastnú zodpovednosť tak, aby zodpovedala kritériám projektovej dokumentácie. Toto sa však nestalo a
navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú musel na vlastné náklady odstrániť a odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by nastali nejaké okolnosti, ktoré by z jeho strany vylučovali jeho zodpovednosť túto
škodu nahradiť. Ďalej podľa tvrdení bývalých právnych zástupcov navrhovateľa, dielo nebolo vykonané
v súlade so stavebnou dokumentáciou a v termínoch, aké boli pôvodne dohodnuté - v tom vidí

navrhovateľ priamu príčinnú súvislosť zavinenú porušením záväzkovej povinnosti odporcu a vznikom
škody. Zástupca odporcu bol na vykonávané práce priebežne informovaný, prevzal si stavenisko v
súlade so zmluvou, avšak na práce nastúpil neskoro a objednávateľovi až do ukončenia diela nedodal
dielenskú dokumentáciu. Škoda zavinená odporcom vznikla však hlavne nesprávnou montážou a mala
za následok zmenu projektu a s tým aj navýšenie nákladov pre objednávateľa. Za účelom odstránenia

vzniknutej škody musel objednávateľ vynaložiť náklady v celkovej výške 190.800,- Sk. Škoda vznikla
oneskorenou montážou strešnej krytiny, dodaním vyššej konštrukcie v dôsledku nesprávne spracovanej
projektovej dokumentácie, resp. nedodaním úchytov, čo malo za následok zapršanie interiéru a zničenie
sadrokartónových obkladov a svietidiel. Príčinná súvislosť spočíva v tom, že jedine úlohou odporcu
bolo zhotovenie diela, nebola tam žiadna tretia strana medzi nimi a odporca úmyselne zhotovil dielo

inak ako bolo v pôvodnom projekte a následnej dielenskej dokumentácii, ktorá bola dodaná až po
ukončenídiela.Vovecivzájomnéhonávrhuodporcubývalíprávnizástupcovianavrhovateľatentonavrhli
v celom rozsahu zamietnuť, pretože dodaním dielenskej dokumentácie zhruba 18 mesiacov neskôr
odporca úmyselne zmaril riadne vykonanie diela, čím navrhovateľovi spôsobil žalovanú škodu. Súd bymal v tomto prípade zohľadniť zásadu poctivého obchodného styku, pretože táto dokumentácia bola
odovzdaná po termíne ukončenia celého diela.

Štatutárny zástupca odporcu Y. G. v konaní pred súdom zdôraznil, že celé dielo bolo zrealizované
podľa projektovej a výrobnej dokumentácie. Základové pätky realizoval sám navrhovateľ a odporca len
montoval konštrukciu na navrhovateľom zhotovené pätky. Čiže ako navrhovateľ dodržal výšky, podľa
toho odporca namontoval konštrukciu. Štatutárny zástupca odporcu k zrealizovaniu diela, aj k náhrade
škody dodal len toľko, že o tomto rozhodol súd v Žiline, bolo to už prejednané na predchádzajúcich

konaniach a túto vec považuje za vybavenú. Nemal vedomosť o tom, že by navrhovateľ odstraňoval
na stavbe nejaké závady. Podľa jeho vyjadrenia, je tu dôkaz o tom, že dielo bolo dňa 03. 06. 2002
odovzdané a obhliadky sa zúčastnil spolu s navrhovateľom, keď sa dielo odovzdávalo podľa zápisu o
odovzdaní diela datovaného dňa 03. 06. 2002.

Bývalý právny zástupca odporcu, ako aj súčasná právna zástupkyňa odporcu sa v konaní

pred súdom odvolali na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
4Cb 15/2003, ktoré rozhodnutie ako vecne správne potvrdil aj Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 20Cob
366/2003 a z ktorých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že zo zápisu o odovzdaní diela vyplýva, že
dielo bolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie v dohodnutom rozsahu a v zmysle zmluvy o
dielo a v požadovanej kvalite. Tieto súdy tiež konštatovali, že tvrdenie odporcu (v tomto súdnom konaní

navrhovateľa), že dielo nebolo vykonané riadne a včas, tu neobstojí a pokiaľ si chcel odporca uplatniť
vady diela, mal tak urobiť najneskôr pri odovzdaní diela, čo sa však nestalo. Preto návrh navrhovateľa
považovali za nepodložený, nedôveryhodný a nezakladajúci sa na pravde. Zo zápisu o odovzdaní diela
ZoD č. Z 472/2 zo dňa 03. 06. 2002, ktorý bol navrhovateľom vlastnoručne podpísaný, vyplýva, že
dielo bolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v zmysle zmluvy o dielo č. 472/2 zo dňa

28. 02. 2002 v dohodnutom rozsahu; pod bodom 2 zápisu je konštatované, že dielo je zrealizované v
požadovanej kvalite s dvoma popísanými nedostatkami, ktoré neovplyvňujú kvalitu dodávky a ktoré sa
odporca zaviazal odstrániť v priebehu jedného týždňa, čo aj urobil. Boli toho názoru, že pokiaľ chcel
navrhovateľ uplatniť prípadné vady diela, mal tak urobiť najneskôr pri odovzdaní diela, čo vo svojom
rozsudku sp. zn. 4Cb 15/2003 potvrdil aj Okresný súd Dolný Kubín v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline, kde okrem iného konštatoval, že tvrdenie odporcu (v tomto súdnom konaní navrhovateľa)
o vadnosti diela, čo robilo dielo neukončeným, nebolo dôvodné ani skutkovo ani právne. Preto bývalý
právny zástupca odporcu, ako aj súčasná právna zástupkyňa odporcu tvrdili, že táto vec už bola raz
prejednaná, rozhodnutá a právoplatná, takže sa jedná o prekážku veci už raz rozhodnutej, pričom
navrhovateľ sa stále odvoláva na tie isté argumenty a tie isté skutočnosti, ktoré už raz boli súdom

prejednané a právoplatne skončené. Zo všetkých týchto dôvodov potom žiadali návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť. Vo veci vzájomného návrhu odporcu, podľa tvrdení bývalého a súčasnej
právnej zástupkyne odporcu v súdnom konaní, odporca vychádzal zo zmluvy o dielo uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom dňa 28. 02. 2002, kedy sa odporca zaviazal vypracovať dokumentáciu podľa
čl. 5 bodu 5.2.3 citovanej zmluvy a jej doručením navrhovateľovi nastala splatnosť pohľadávky odporcu

vo výške 47.520,- Sk. Dielenská dokumentácia bola navrhovateľovi odoslaná dňa 02. 09. 2004. Je síce
pravda, že odporca si túto pohľadávku voči navrhovateľovi uplatnil v konaní pred Okresným súdom
Dolný Kubín sp. zn. 4Cb 15/2003, avšak Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 20Cob 366/2003 zmenil
rozsudok prvostupňového súdu a sumu 47.520,- Sk zamietol z dôvodu, že bola uplatnená predčasne.
Následne po doručení dielenskej dokumentácie navrhovateľovi, si ju odporca uplatňuje v tomto súdnom

konaní v rámci vzájomného návrhu odporcu. Preto bývalý a súčasná právna zástupkyňa odporcu navrhli
súdu, aby súd vzájomnému návrhu odporcu o zaplatenie sumy 47.520,- Sk s príslušenstvom v celom
rozsahu vyhovel.

Na návrh navrhovateľa nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie a v celom rozsahu akceptoval otázky

položenésúdnemuznalcovinavrhovateľom(nač.l.103p.v.).ZoZnaleckéhoposudkuč.54/2010zodňa
04. 11. 2010 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Zoltánom Lukáčom vyplynulo, že stavba „Obchodný
dom OSD Dolný Kubín - rozšírenie predajnej plochy na prízemí“ ako celok z hľadiska architektonických
parametrov určených projektom nie je realizovaná v plnom súlade s projektom na stavebné povolenie.
Zásadný rozdiel bol zistený v zmene výšky plastovej steny a jednotného podhľadu (bez výškových

skokov). Podhľad pod OK je realizovaný nie s rovnou spodnou plochou, ale s výškovými skokmi -
rozdiel je 150 mm. K výrobe OK zastrešenia bola vypracovaná výrobná dokumentácia, ktorá rešpektuje
všetky rozhodujúce parametre stavby určené projektom na stavebné povolenie. Oceľová konštrukcia
je vyrobená v súlade s projektom a výrobnou dokumentáciou OK vo všetkých jej parametroch. Rozdielbol zistený vo výške osadenia OK namiesto relatívnej výšky -0,20 m určenej projektom na -0,15 m, čo
zapríčinilo 50 mm nadvihnutie celej OK. V prípade zodvihnutia podlahy a nadvihnutia pätiek o väčšiu
mieru tento rozdiel sa premietol aj o nadvihnutia oceľovej konštrukcie. Celkový rozdiel medzi spodnou

hranou OK a spodnou hranou konštrukcie na jestvujúcej budove je 200 mm, ktorý vznikol ako súčet
dvoch dielčích rozdielov 150 + 50 mm. Ako možné dôvody vzniku týchto rozdielov súdny znalec uviedol
napr.: nesúlad výšky uvedenej v projekte na stavebné povolenie so skutočnosťou; alternatívnym zdrojom
tohto rozdielu môže byť správnosť výšky v projekte, ale následné zodvihnutie úrovne podlahy o 150 mm,
sktorýmprojektneuvažoval;zmenyvovýškekotveniastĺpovOK-ideozmenuvýškypätiek-nadvihnutie

o 50 mm, alternatívne viac v prípade zodvihnutia celej podlahy; absencia realizačnej dokumentácie
pre stavebnú časť. Projekt na stavebné povolenie slúži predovšetkým na definovanie základných
stavebno-technických parametrov stavby rozhodujúcich pre stavebné konanie a pre vydanie stavebného
povolenia. Realizačný projekt dopracuje projekt na stavebné povolenie do realizačnej podoby so
zohľadnením všetkých rozdielov.; nedôsledné odborné vedenie stavby a nezistenie uvedeného rozdielu
včas (pred zahájením výroby OK), resp. neriešenie tohto problému za účasti: projektant - zhotoviteľ -

stavebný dozor; zadanie OK do výroby bez uvedenia vzniknutého rozdielu. Zmena vo výške podhľadu
z +3,0 m na +2,85 m a tým aj vo výške plastovej steny z 3000 mm na 2850 mm v žiadnom prípade
nemohla byť ovplyvnená výrobou a montážou oceľovej konštrukcie. Výrobou OK mohla byť ovplyvnená
spodná hrana OK do úrovne jestvujúcej konštrukcie, do výšky +2,85 m. Z dôvodu vzniknutého rozdielu
200 mm medzi spodnou hranou OK a spodnou hranou jestvujúcej konštrukcie nebolo nutné realizovať

výplňovýpreklad.Technickériešenieuchyteniaplastovejstenybolomožnérealizovaťajiným-podstatne
jednoduchším a vhodnejším spôsobom - pri dodržaní rovného podhľadu, ktorý určil projekt. Na otázku,
či boli na diele vykonané práce špecifikované v pohľadávke navrhovateľa v bodoch 1, 2, 3, 6, 7, 8 v
súčasnostiniejemožnéjednoznačneodpovedať.Vprípadeznehodnoteniaurčitýchkonštrukciíaleboich
častí prípadným zatekaním strechy je nutná oprava týchto konštrukcií, rozsah poškodenia z dostupných

údajov nie je známy, tým ani položkovitý rozsah vykonaných prác. Uvedená pohľadávka navrhovateľa
taxatívne určuje cenu niektorých prác bez podrobného položkovitého rozpisu s vyšpecifikovaním
presných výmer (vyčíslenie hodnoty stavebných prác patrí do inej znaleckej odbornosti). V predloženom
statickom výpočte OK sneh bol uvažovaný v súlade s platnými normami pre snehovú oblasť IV.
Oceľová konštrukcia vzhľadom na svoj charakter, funkčnosť a význam patrí do výrobnej skupiny „C“,

čomu zodpovedá návrh a výroba OK v súlade s platnými normami a nevyznačuje sa so žiadnou
poruchou statického charakteru. Z hľadiska zatekania realizovaný tvar strešnej konštrukcie predurčuje
kritické miesta pre zatekanie, ide o: oblasť medzistrešného žľabu; oblasť styku strešnej konštrukcie s
fasádou budovy s pomerne veľkým počtom okenných otvorov - ostení. V oboch prípadoch možnosť
poruchy je vylúčená, resp. znížená správnym riešením konštrukčných detailov, použitím lemovacích

profilov, vytmelením škár a stykov vhodnými trvale pružnými tmelmi a pod. K poškodeniu oceľovej
konštrukcie a strešnej krytiny preťažením snehom neboli zistené žiadne informácie, na mieste nie sú
žiadne náznaky poškodenia konštrukcií. O poruche oceľovej konštrukcie nadmerným priehybom alebo
prekročením medze únosnosti z dôvodu preťaženia snehom nie sú žiadne informácie, ani poruchy
poukazujúce na vadu konštrukcie, preto výmena OK nie je opodstatnená. Krytina odporcom bola

opravená pravdepodobne na základe zistenia rozsahu a dôvodu poškodenia strešnej krytiny. O nutnosti
výmeny strešnej krytiny ako celku (prelomenie, trhliny, poškodenie krytiny a pod.) na ohliadke neboli
zistené žiadne dôvody. Výškový rozdiel medzi podlahou a spodnou hranou jestvujúcej konštrukcie s
najväčšou pravdepodobnosťou vznikol z dôvodu: nesúladu výšky medzi projektom a skutočnosťou;
následného zodvihnutia podlahy v rozpore s projektom; nepresného výškového osadenia pätiek;

kombináciou vyššie uvedeného. Ak táto vada bola výsledkom nesprávne udanej výšky v projekte,
bolo ju možné zistiť skôr, počas výstavby, prípadne aj hneď po zahájení výstavby, čiže dielenská
dokumentácia OK sa mohla vypracovať s už zohľadnením týchto nezrovnalostí. Ak táto vada vznikla
počas výstavby napr. nesprávnym výškovým osadením pätiek, tým aj celej podlahy, vada sa mala riešiť
počas výstavby (prípadne aj po montáži OK) pomerne jednoduchým, pracne a finančne nenáročným

spôsobom, za predpokladu: dôsledného odborného vedenia stavby; nevyhnutnou súčinnosťou na úrovni
projektant - zhotoviteľ - stavebný dozor; vypracovaním realizačného projektu (nie len pre OK) alebo
vhodným doriešením rozhodujúcich detailov aj pre ostatné stavebné konštrukcie - v danom prípade ide
o doriešenie dôsledkov zisteného výškového rozdielu. Zabezpečenie realizačného projektu je v záujme
(alebo je úlohou) zhotoviteľa stavby.

Súdny znalec N.. Z. I. trval pred súdom na podanom znaleckom posudku v celom rozsahu. Uviedol
pritom, že jednotlivé položky z rozpočtu navrhovateľa neocenil jednak z dôvodu, že nemá oprávnenie
na oceňovanie stavebných prác a jednak z dôvodu, že sa jedná o veľmi hrubé položky, to znamená,že je vypísaná nejaká výmera s nejakou jednotkovou cenou a z toho sa skladá celý ten rozpočet - či
to bolo v skutočnosti urobené alebo nie - nevedel odpovedať. Po podrobnom preštudovaní projektovej
dokumentácie vypracovanej v rozsahu pre stavebné povolenie sa podľa súdneho znalca zistilo, že

je rozdiel medzi pôvodným, tzv. skutkovým stavom v svetlej výške miestnosti a medzi navrhovaným
stavom, ten rozdiel rádovo predstavuje 10 cm, čiže prvotný nesúlad je už tu. Súdny znalec si naďalej
stál za tým, že tá oceľová konštrukcia je vyrobená v súlade s dielenskou dokumentáciou a v súlade
s projektom s časťou navrhovaného stavu. Skutočný stav, ktorý bol odmeraný na stavbe, je tiež v
rozpore aj s výkresom pôvodného stavu, aj s výkresom navrhovaného stavu. Možné dôvody vzniku

týchto rozdielov sú: v prvom bode je vyzdvihnutý tento nesúlad v skutočnosti s projektom na stavebné
povolenie. V závere svojho výsluchu na pojednávaní súdny znalec uviedol, že z dôvodu nesprávnej
výšky oceľovej konštrukcie jednoznačne bolo treba ten vzniknutý rozdiel riešiť, v znaleckom posudku je
to aj jedno z možných riešení - riešenie na vyrovnanie výškového rozdielu, toto riešenie je bez prekladu,
ale problematika sa riešila, ale bez prekladu.

Svedok U. U. pred súdom uviedol, že na uvedenej stavbe pracoval pre navrhovateľa na zmluvu ako
parťák. Pamätal si, že pracovníci stavebnej firmy z Banskej Bystrice mali pre navrhovateľa vyrobiť,
postaviť aj zastrešiť oceľovú konštrukciu. Postavili ju však vyššiu asi o 30 cm, osadili ju, pričom aj
nejaký čas meškali, mali ju urobenú väčšiu a keďže navrhovateľ už mal objednané okná na osádzanie,
tak tie okná nesedeli a zamestnanci navrhovateľa museli vyplniť tých 30 cm. Svedok vedel o tom, že

navrhovateľ na toto upozorňoval tú banskobystrickú stavebnú firmu, avšak už ho súril čas, takže musel
pokračovať v prácach. To znamená, že zamestnanci navrhovateľa to museli dorábať tak, aby to teda
sedelo na tú vyššiu oceľovú konštrukciu. Svedok tiež vedel o tom, že to išlo na náklady navrhovateľa.
Podľa svedka, na stavbe už boli urobené stropy zo sadrokartónu, elektroinštalácia, aj svietidlá tam boli,
avšak vzhľadom na to, že to nebolo zakryté, tak sadrokartón zatiekol a zničilo sa všetko. Aj toto išlo

na náklady navrhovateľa. Stavebnú prípravu a osadenie pätiek na stavbe mal na starosti navrhovateľ.
Svedok aj s ostatnými bol prítomný pri odovzdávaní tohto diela a vady, o ktorých vyššie hovoril, boli
zjavné, pretože to bolo všetko napuchnuté.

Svedok N.. L. U., ktorý na stavbe vykonával stavebný dozor - občasný pre investora JEDNOTA

Trstená, pred súdom vypovedal, že stavba prebiehala od prevzatia normálne až do času, kým nemala
byť zrealizovaná tá podstatná vec, a to zväčšenie výkladových plôch, prestrešenie tou oceľovou
konštrukciou. Tam niekedy v polovici realizácie termínov vznikali veľké časové rozdiely medzi stavebnou
pripravenosťou, ktorú pripravoval generálny dodávateľ stavby a firmou, ktorá mala v subdodávke dodať
oceľovú konštrukciu, ktorá mala byť nosná, mala byť prestrešená a k budove aj kvalitne klampiarsky

pripojená. Svedok bol oslovený investorom, aby sa dodržiavali termíny, aby bolo tlačené na generálneho
dodávateľa a na firmu, ktorá mala dodať celú zákazku dodávateľsky, čiže od projektu až po zhotovenie.
Podľa tvrdenia svedka, firma, ktorá mala zhotoviť oceľovú konštrukciu, nenastúpila načas a keď
už nastúpila, tak oceľová konštrukcia mala vadu, bola vyrobená inak než vyžadoval skutkový stav.
Projektová dokumentácia v tom čase nebola zhotovená. Čiastočného osadzovania oceľovej konštrukcie

sa svedok zúčastnil, pripravenosť v prvých dňoch nebola taká, akú by si predstavovali, nakoľko firma
mala dostatok času, nastúpila neskôr. Spomínal si, že tam bol nejaký taký dosť veľký časový neskorší
nástup, čo spôsobilo generálnemu dodávateľovi iné práce, ktoré musel vykonávať. Po tom celom
zhotovení nastal ešte jeden dôležitý fakt, že sa tam prehnala taká väčšia prietrž a došlo k zatečeniu.
Svedok si myslel, že keby sa bolo v tom čase nastúpilo skôr a niektoré detaily sa dotiahli, tak sa mohlo

predísť aj mnohým škodám, ktoré sa riešili aj u investora a ktoré nemienil generálnemu dodávateľovi
uhradiť, pretože to nebolo spôsobené porušením zmluvných podmienok zo strany investora. Svedok
ďalej tvrdil, že oceľová konštrukcia, ktorá bola dodaná a skladaná na stavenisku, bola väčšia než
bol skutočný prievlak na osadenie, a skutočne prebiehali reklamácie na firmu, ktorá to dodávala.
Keďže oceľová konštrukcia vykazovala väčšie rozmery než boli skutočne, bolo potrebné dodatočne

urobiť technické detaily, aby to mohlo spĺňať tú funkciu. V rámci pripravenosti svedok vedel, že boli
pripravené, vyrobené už veľké presklené plochy a do konštrukcie museli byť urobené dodatočné úpravy.
Úpravy prevádzal navrhovateľ ako generálny dodávateľ, nakoľko ďalšia komunikácia medzi ním a
subdodávateľom viazla. Podľa vedomostí svedka, boli tam robené úchyty, bol tam dodatočne robený
prievlak, aby to vypadalo aj pohľadovo aj funkčne, takže toto boli také detaily, ktoré bolo nevyhnutné

urobiť. Takisto boli už predpripravené aj sadrokartónové podklady s osadenými svietidlami a nakoľko boli
zatečené v sadrokartónovej konštrukcii, ktorá nebola vodoodolná, bolo potrebné urobiť opravu, resp.
ich výmenu. Svedok už nevedel uviesť, či si navrhovateľ niečo dával urobiť v ďalších subdodávkach,
ale zhotovoval to on. Podľa vyjadrenia svedka, projektová dokumentácia od oceľovej konštrukcie včase realizácie na stavbe nebola, bola to rekonštrukcia, ale vznikol tam ten rozdiel, že bola vyššia. V
projektovej dokumentácii na rekonštrukciu boli rozmery iné, uvedené na kóte výkresu, ako bola skutočne
vyrobená konštrukcia, konštrukcia bola cca 20 alebo 30 cm vyššia než bol zameraný skutočný otvor,

do ktorého to malo ísť. Podľa skúsenosti aj vedomosti svedka, klampiarske detaily neboli doriešené a z
úžľabín sa voda potom šírila do podhľadov. Svedok tiež uviedol, že stavebnú pripravenosť pripravoval
generálny dodávateľ v súčinnosti so subdodávateľom, nakoľko aj pätky boli preberané pracovníkom
dodávateľa oceľovej konštrukcie. Z akého dôvodu došlo k oneskoreniu odovzdania betónových pätiek
svedok nevedel uviesť, on komunikoval s generálnym dodávateľom, nevedel uviesť, z akého dôvodu

firma, ktorá dodávala oceľovú konštrukciu, meškala. Ale určite bol to dôvod od prevzatia kotviacich
pätiek, od samotnej montáže alebo začiatku montáže oceľovej konštrukcie. Pokiaľ svedok vedel, tak
stavebnú pripravenosť hlásil generálny dodávateľ firme Cb-mont s.r.o. s tým, aby si pätky prišli prevziať,
v prípade nejakých drobností, nakoľko to bola rekonštrukcia, aby mohlo dôjsť ešte k náprave. Svedok
už len dodal, že pri odovzdávaní diela medzi navrhovateľom a odporcom nebol prítomný.

Svedok G. V. pred súdom tvrdil, že mal na starosti prípravu výrobnej dokumentácie, ktorá tvorila súčasť
už výroby danej konštrukcie, jednalo sa o dielenskú dokumentáciu. Dielenská dokumentácia sa tvorí
na základe projektovej dokumentácie, odkiaľ sa preberajú hlavné tvary, rozmery, materiály navrhnuté
pre danú konštrukciu. Súčasťou dielenskej dokumentácie sú nejaké výrobné výkresy danej konštrukcie,
ale aj tvary, ako má byť, kde, čo namontované, umiestnené vrátane rozmerov. Dielenská dokumentácia

bola teda v súlade s projektovou dokumentáciou. Svedok si pamätal, že po skončení tejto zákazky mal
navrhovateľ nejaké pripomienky, na ktoré si už nespomínal, ale pamätal si na to, že zákazka bola riadne
odovzdaná a vtedy neboli žiadne nejaké zásadné pripomienky, čo by ovplyvňovali kvalitu alebo užívanie
diela. Svedok si ďalej nepamätal na skutočnosť, že by boli zo strany investora ešte počas tvorby alebo
po vypracovaní dielenskej dokumentácie vznesené nejaké námietky alebo požiadavky, ktoré by bolo

ešte potrebné zapracovať do dielenskej dokumentácie. Ak by bola nejaká takáto pripomienka závažná,
tak by bola zapracovaná. Svedok tiež uviedol, že vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorá bola pre
stavebné povolenie. Svedok potvrdil, že s navrhovateľom ohľadom pätiek niečo riešili, ale presne čo,
si už nespomínal. Nespomínal si úplne, že akú mal úlohu pri pätkách, ale jediné, čo si spomenul bolo,
že pätky realizoval navrhovateľ. Svedok si už nespomínal ani na to, ako došlo k prevzatiu pätiek a či

tam teda niečo bolo, nejaké odchýlky. Podľa svedka, stavebnú pripravenosť diela, vrátane pätiek, mal
na starosti navrhovateľ. Za štandardný postup považoval svedok situáciu, že sa žiada objednávateľ o
určenie termínu montáže na základe stavebnej pripravenosti a o koľko dní je stavebná pripravenosť
posunutá, tak minimálne o taký rozsah musí byť posunuté aj dokončenie diela, resp. ak nie je stavebná
pripravenosť nachystaná včas, tak dielo sa nemôže dokončiť načas, musí byť oveľa neskôr dokončené.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4Cb 15/2003 tunajší súd zistil, že predmetom
súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Dolný Kubín bolo zaplatenie ceny diela na základe
Zmluvy o dielo č. 472/2 zo dňa 28. 02. 2002 vo výške 191.318,80 Sk, ktorá suma pozostávala z istiny
vo výške 169.458,80 Sk s príslušenstvom a z vyčíslenej zmluvnej pokuty vo výške 21.860,- Sk. Ako

navrhovateľ vystupoval Cb-mont s.r.o. a ako odporca Miloš Pišiak, teda v opačnom postavení ako v
súdnomkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.60Cb132/2004.VkonanípredOkresnýmsúdom
Dolný Kubín odporca taktiež predložil ako listinný dôkaz „Pohľadávka voči Cb mont s.r.o. B. Bystrica,
z titulu škody a nedostatkov na stavbe - Obchodný dom OSD Dolný Kubín“ vo výške 190.800,- Sk,
avšak bez uvedenia dátumu (na č. l. 50 p. v.). Takisto boli aj v tomto súdnom konaní vypočutí ako

svedkovia N.. L. U. a G. V. (na č. l. 52 - 54 p. v.). Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 4Cb
15/2003-74 zo dňa 04. 06. 2003 žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak odporca podal
voči nemu v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom č. k. 20Cob
366/03-101 zo dňa 31. 03. 2004 napadnutý rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín v časti o zaplatenie
sumy 137.668,80 Sk s príslušenstvom (istina vo výške 121.938,80 Sk plus vyčíslená zmluvná pokuta

vo výške 15.730,- Sk) potvrdil a vo zvyšnej časti 53.650,- Sk s príslušenstvom (istina vo výške 47.520,-
Sk plus vyčíslená zmluvná pokuta vo výške 6.130,- Sk) napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v
tejto časti zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že medzi účastníkmi konania
bola nesporná skutočnosť uzavretej zmluvy o dielo č. 472/2 dňa 28. 02. 2002, ako aj, že navrhovateľ
faktúrou č. 2002000076 splatnou 24. 06. 2002 vyúčtoval cenu diela 169.458,80 Sk z dôvodu ukončenia

a odovzdania predmetu diela odporcovi ako objednávateľovi. Krajský súd ďalej uviedol, že podľa zápisu
o odovzdaní diela ZoD č. Z 472/2, ktorý bol podpísaný za navrhovateľa Y. G. a odporcom, vyplývalo, že
dielo bolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v zmysle zmluvy o dielo č. 472/2 zo dňa 28.
02. 2002 v dohodnutom rozsahu. Pod bodom 2. zápisu bolo konštatované, že dielo je zrealizované vpožadovanej kvalite s dvoma popísanými nedostatkami, ktoré neovplyvňujú kvalitu dodávky. Vzhľadom
na tento listinný dôkaz navrhovateľ preukázal, že dielo v rozsahu predmetu zmluvy podľa článku 3. bod
3.1.1., 3.1.2., a to oceľová konštrukcia prestrešenia, prekrytie polycarbonátom MOLAN vykonal jeho

riadnym ukončením a odovzdaním odporcovi. Nedostatky, ktoré boli popísané pod bodom 2. zápisu z 03.
06. 2002 vo väzbe aj na článok 6. bod 6.6 zmluvy o dielo, nerobili dielo v tomto rozsahu neukončeným.
Z tohto dôvodu nastala splatnosť pohľadávky navrhovateľa o zaplatenie časti ceny diela 121.938,80
Sk. Ako ďalej vyplynulo z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, tvrdenie odporcu o vadnosti diela, čo
robilo dielo neukončeným, nebolo dôvodné skutkovo a ani právne. Relevantným dôkazom o odovzdaní

a prevzatí diela bol zápis o odovzdaní z 03. 06. 2002 spísaný len medzi navrhovateľom a odporcom,
v ktorom bolo konštatované, že dielo bolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v zmysle
zmluvy o dielo č. 472/2 zo dňa 28. 02. 2002. K uvedeným skutkovým záverom bol návrh odporcu na
znalecké dokazovanie o posúdenie, či dielo bolo vykonané podľa projektovej dokumentácie, zamietnutý.
Krajský súd tiež uviedol, že odporca tak pred okresným súdom, ako aj v podanom odvolaní namietal,
že navrhovateľ neodovzdal dielenskú dokumentáciu vrátane statiky OK, pričom táto bola zahrnutá vo

faktúre č. 2002000076 uplatnenej žalobou. Podľa článku 3 bodu 3.1.3. zmluvy predmetom diela bola
dielenská dokumentácia vrátane statiky OK s dohodnutou cenou 47.520,- Sk podľa článku 5 bodu 5.2.3.
V zmysle dôkazov vykonaných odvolací súd skonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal odovzdanie tejto
časti diela odporcovi. Sám navrhovateľ pred okresným súdom potvrdil, že dielenská dokumentácia
nebola odporcovi odovzdaná, a takýto stav trval aj v rámci odvolacieho konania. Pre túto skutočnosť

žaloba v časti o zaplatenie 47.520,- Sk bola predčasná. Splatnosť tejto pohľadávky nastane až po
odovzdaní dielenskej dokumentácie odporcovi. Z uvedeného pri zmene rozsudku v tejto časti (§ 220
ods. 1 O. s. p.) bola žaloba o zaplatenie 53.650,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
47.520,- Sk od 25. 06. 2002 do zaplatenia zamietnutá. V závere odôvodnenia svojho rozsudku krajský
súd uviedol, že na škodu vo výške 190.800,- Sk vyúčtovanú odporcom podľa č. l. 50 spisu krajský súd

neprihliadol, pretože odporca v tomto konaní škodu neuplatnil ani ako pohľadávku na započítanie a ani
ako vzájomný návrh.

Navrhovateľ vo svojom záverečnom prednese pred súdom dňa 03. 12. 2013 (na č. l. 291 p. v.) uviedol, že
je pravda, že Okresný súd Dolný Kubín dňa 04. 06. 2003 vo veci prestrešenia Obchodného domu Dolný

Kubín, navrhovateľa Cb-mont s.r.o. Banská Bystrica, rozhodol o zaplatení odporcom v jeho prospech
s tým, že práce boli prevedené v súlade s projektovou dokumentáciou a zápisom o odovzdaní diela
z 03. 06. 2002. Tento zápis bol firmou navrhovateľa podpísaný v dobrej viere a prísľubu odporcu, že
nedostatky, ktoré nastali počas realizácie diela, potom dorieši a zohľadní. Nestalo sa a Okresný súd
Dolný Kubín rozhodol na základe uvedeného záznamu, čo potvrdil aj Krajský súd v Žiline. S pocitom

krivdy potom podal navrhovateľ na tunajší súd právnu vec proti odporcovi o zaplatenie 6.333,40 Eur,
o ktorých Okresný súd Dolný Kubín a Krajský súd v Žiline nepojednávali. Podľa názoru navrhovateľa,
dielo prestrešenia Obchodného domu v Dolnom Kubíne nebolo zhotovené v súlade s projektovou
dokumentáciou, čo sa uvádza aj v znaleckom posudku č. 54/2010. Projekt pre stavebné povolenie,
dielenskú dokumentáciu zhotovila firma odporcu, ktorá nezosúladila skutočný stav - pôvodný stav

2,85 m - s projektom 3,0 m a oceľovou konštrukciou 3,2 m. Tu vznikol základný rozdiel, teda sporná
výška osadenia oceľovej konštrukcie o cca 20 cm. Znalec potvrdil nutnosť zhotovenia naddverového
a nadokenného prievlaku ako naviac práce s novým uchytením vonkajšej plastovej steny. Rozdiel
+5 cm potreboval navrhovateľ na stropný podhľad, preto zhotovenie pätiek o + túto výšku, aby bol
podhľad rovný bez odskoku. Pán V. 15. 04. 2002 bol na stavbe odsúhlasiť osadenie kotviacich šróbov

do pätiek - viď stavebný denník - neboli žiadne nezrovnalosti, v opačnom prípade by existoval záznam
o prijatých opatreniach a ďalšom postupe prác. Dodanie výrobnej oceľovej dokumentácie zo strany
odporcu bolo 02. 09. 2004, teda 26 mesiacov po odovzdaní diela, čiže sa už nedala použiť na doriešenie
nezrovnalostí. Nebol dodržaný termín nástupu na montáž oceľovej konštrukcie, ktorý mal byť 02. 04.
2002, ani ukončenie, ktoré malo byť 30. 04. 2002. Skutočné odovzdanie diela bolo 03. 06. 2002, čo

hovorí aj preberací záznam, teda 37 dní po dohodnutom termíne ako hovorí Zmluva č. 472/2 z 28.
02. 2002. Záznam v stavebnom denníku vyzýva na prevzatie pätiek 15. 04. 2002 a je tam záznam o
pripravenosti na montáž oceľovej konštrukcie na 19. 04. 2002. Skutočne zahájená montáž bola 23.
04. 2002, trvala 2 hodiny pre údajné poruchy montážnych žeriavov dodávateľa oceľovej konštrukcie. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal pripravenú stavbu k montáži oceľovej konštrukcie a odporca

svoje záväzky a termíny nedodržal. Oneskorenou montážou strešnej konštrukcie došlo k zatečeniu už
hotových interiérov, čím sa poškodili stropné svietidlá, sadrokartóny a vznikla nutnosť použiť náhradný
materiál. Svedok pán Sirota a Ing. Starek - stavebný dozor sa zhodne vyjadrili k oceľovej konštrukcii, a
to tak, že nebola v súlade s projektom na stavebné povolenie. Práce zo strany odporcu meškali a škody,ktoré týmto vznikli musel navrhovateľ odstrániť na vlastné náklady. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
má oprávnené nároky a žiada súd, aby odporcu zaviazal k ich plneniu.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojom záverečnom prednese pred súdom dňa 03. 12. 2013 (na č. l. 292
- 293 p. v.) uviedla, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 28. 02. 2002 zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bola dodávka a montáž prestrešenia obchodného domu v Dolnom Kubíne. Podľa článku 6 bod
6.6. uvedenej zmluvy o dielo, druhá a tretia veta - dielo bude zhotoviteľom odovzdané a objednávateľom
prevzaté, ak v prípade, že v zápise o odovzdaní diela budú uvedené vady a nedorobky, ktoré samy

o sebe alebo v spojení s inými nebránia plynulému užívaniu diela. Tieto musia byť uvedené v zápise
o odovzdaní diela so stanovením termínu ich odstránenia. Podľa zápisu o odovzdaní diela č. Z
472/2 zo dňa 03. 06. 2002, ktorý bol navrhovateľom vlastnoručne podpísaný, vyplýva, že dielo bolo
zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v zmysle zmluvy o dielo v dohodnutom rozsahu. Pod
bodom 2. zápisu je konštatované, že dielo je zrealizované v požadovanej kvalite s dvoma popísanými
nedostatkami, ktoré neovplyvňujú kvalitu dodávky a ktoré sa odporca zaviazal odstrániť v priebehu

jedného týždňa, čo aj urobil. Navrhovateľ v tomto konaní používal rovnaké argumenty a odvolával sa
na rovnaké dôkazy ako v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín a Krajskom súde v Žiline
sp. zn. 20Cob 366/2003 (kde vystupoval ako odporca), podľa ktorých tvrdenie odporcu o vadnosti diela,
čo ho robilo neukončeným, nebolo dôvodné skutkovo ani právne. Navrhovateľ v tomto konaní uvádzal,
že zle zhotovenou konštrukciou, sklzom pri prácach odporcu začalo do neprestrešeného priestoru

zatekať, čím mu vznikla údajne škoda 190.800,- Sk. Svedok N.. U., ktorý rovnako vypovedal aj v tomto
konaní, nebol a nie je osobou oprávnenou na odovzdanie a preberanie diela a ani pre uplatnenie
zodpovednostného nároku proti odporcovi. Jediným relevantným dôkazom o odovzdaní a prevzatí diela
bol zápis o odovzdaní zo dňa 03. 06. 2002 - spísaný len medzi navrhovateľom a odporcom, v ktorom
bolo konštatované, že dielo bolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v zmysle zmluvy o

dielo. Vzhľadom na vyššie uvedené potom právna zástupkyňa odporcu považovala výpoveď N.. U. za
účelovúazavádzajúcu,nakoľkojevrozporesozávermiznaleckéhoposudkunezávisléhoanestranného
znalca, ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými súd disponuje. Znalec v znaleckom posudku
č. 54/2010 jednoznačne konštatuje, že oceľová konštrukcia bola zhotovená v súlade s projektom a
výrobnou dokumentáciou vo všetkých jej parametroch a zodpovedá projektu na stavebné povolenie

aj výrobnej dokumentácií, pričom neboli zistené žiadne rozdiely, a teda oceľová konštrukcia nemohla
byť väčšia ako skutočný otvor, resp. prievlak tak, ako tvrdil svedok N.. U. a ako tvrdí aj navrhovateľ.
Znalec v znaleckom posudku jednoznačne uvádza, že problém vznikol v zmene výšky pätiek, čo
zapríčinilo nadvihnutie celej oceľovej konštrukcie. Osadenie pätiek vykonával navrhovateľ a zistenie
súdneho znalca je a bolo v súlade s doterajšou obranou odporcu. Znalec nezistil žiadne poškodenie

oceľovej konštrukcie a strešnej krytiny v dôsledku preťaženia snehom, ani poruchy poukazujúce na vady
konštrukcie, preto výmena oceľovej konštrukcie nebola podľa znalca opodstatnená. Rovnako neboli
súdnym znalcom zistené dôvody nutnosti výmeny strešnej krytiny ako celku. Znalec tiež konštatoval,
že navrhovaný tvar strechy v poloblúku vylučuje zatekanie krytiny v prípade aj mierneho prehnutia
krytiny. Ak vada vznikla v dôsledku nesprávne udanej výšky v projekte, bolo ju možné zistiť skôr

počas výstavby, prípadne hneď po zahájení výstavby, a teda si ju mal a mohol navrhovateľ uplatniť
už v čase, keď podpisoval preberací protokol. Čo sa týka oneskoreného termínu odovzdania diela, z
predložených písomných dokumentov je jednoznačné, že odporca písomne vyzýval navrhovateľa dňa
15. 04. 2002 na základe obhliadky miesta o určenie termínu dokončenia pätiek a nástupu na montáž
oceľovej konštrukcie, pričom samotný navrhovateľ v odpovedi uvádza, že stavebná pripravenosť bude

ukončená ku dňu 19. 04. 2002 a k tomuto dňu žiada nástup na montáž oceľovej konštrukcie. Z vyššie
uvedeného je zrejmé a jednoznačné, že tak ako to konštatoval prvostupňový i odvolací súd v pôvodnom
súdnom konaní v Dolnom Kubíne a v Žiline, dielo bolo zo strany odporcu urobené riadne a včas, bez vád,
čo navrhovateľ potvrdil v preberacom protokole, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Vzhľadom na vyššie
uvedené potom právna zástupkyňa odporcu navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú a nepodloženú

zamietolazaviazalnavrhovateľazaplatiťodporcovisumu1.577,40Eur(47.520,-Sk)so14,5%úrokomz
omeškaniaročneod03.09.2004dozaplateniaasozmluvnoupokutouvovýške0,1%zosumy1.577,40
Eur za každý deň omeškania od 03. 09. 2004 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 384 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím
na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná
osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Povinná
strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1.

Z vykonaného dokazovania v obidvoch veciach mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a
odporcom došlo dňa 28. 02. 2002 k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 472/2 podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka (na č. l. 6 - 10 p. v.), na základe ktorej sa odporca ako zhotoviteľ zaviazal dodať navrhovateľovi
ako objednávateľovi predmet plnenia, a to oceľovú konštrukciu prestrešenia do 20. 04. 2002, prekrytie
polycarbonátom MOLAN do 20. 04. 2002 a vypracovanie dielenskej dokumentácie vrátane statiky OK
do 15. 03. 2002 a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporcovi cenu za zhotovenie predmetu zmluvy

v zmysle Čl. 5 citovanej zmluvy o dielo. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 03. 06. 2002 podpísali
navrhovateľ a odporca Zápis o odovzdaní diela ZoD č. Z 472/2 (na č. l. 45 p. v.), v ktorom sa po obhliadke
dodávky diela uzniesli na tom, že dielo je zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v zmysle
Zmluvy o dielo č. Z 472/2 zo dňa 28. 02. 2002 v dohodnutom rozsahu. Zároveň konštatovali, že dielo je
zrealizovanévpožadovanejkvalitesdvominedostatkami,ktoréneovplyvňujúkvalitudodávkyauvedené

nedostatky budú zhotoviteľom odstránené do 10. 06. 2002. Napokon mal súd preukázané, že odporca
zaslal navrhovateľovi dielenskú dokumentáciu poštou dňa 02. 09. 2004 (na č. l. 22 p. v.), ktorej doručenie
potvrdil v konaní samotný navrhovateľ s tým, že táto mu bola doručená v mesiaci september 2004. Tieto
skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Čo sa týka žalobou uplatneného nároku navrhovateľom vo výške 6.333,40 Eur (190.800,- Sk) s
príslušenstvom z titulu náhrady škody (na č. l. 5 p. v.), tu súd uvádza nasledovné: V zmysle ustanovenia
§ 373 Obchodného zákonníka, predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo
záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom zodpovednosť za škodu je objektívnou

zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Existenciu týchto predpokladov
musí preukázať poškodený. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej
súvislosti s porušením povinností. Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti
stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale
nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude

následkom (dôsledkom) porušenia povinností.

Navrhovateľ ako poškodený preukazoval v konaní predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu tak,
že odporca porušil svoje povinnosti zo zmluvy tým, že predmet plnenia neodovzdal navrhovateľovi
riadne a včas (urobil tak až 03. 06. 2002, hoci dielo malo byť odovzdané do 30. 04. 2002), čím vznikla

navrhovateľovi škoda vo výške 6.333,40 Eur (190.800,- ) vyčíslená dňa 09. 04. 2003 (na č. l. 5 p. v.),
ktorú odstránil na vlastné náklady. Priamu príčinnú súvislosť zavinenú porušením záväzkovej povinnosti
odporcu a vznikom škody videl navrhovateľ v tom, že dielo nebolo vykonané v súlade so stavebnou
dokumentáciou a v termínoch aké boli dohodnuté.

Čo sa týka prvého predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu - porušenie povinností odporcu zo
záväzku, zo záverov Znaleckého posudku č. 54/2010 zo dňa 04. 11. 2010 vyplynulo, že stavba nie je
realizovaná v plnom súlade s projektom na stavebné povolenie, pričom zásadný rozdiel bol zistený v
zmene výšky plastovej steny a jednotného podhľadu. K výrobe oceľovej konštrukcie (OK) zastrešenia
bola vypracovaná výrobná dokumentácia, ktorá rešpektuje všetky rozhodujúce parametre stavby určené

projektom na stavebné povolenie a oceľová konštrukcia je vyrobená v súlade s projektom a výrobnou
dokumentáciou OK vo všetkých jej parametroch. V prípade zodvihnutia podlahy a nadvihnutia pätiek
o väčšiu mieru tento rozdiel (200 mm) sa premietol aj o nadvihnutia oceľovej konštrukcie. Ako možné
dôvody vzniku týchto rozdielov súdny znalec uviedol okrem iných: nesúlad výšky uvedenej v projekte na
stavebné povolenie so skutočnosťou; absenciu realizačnej dokumentácie pre stavebnú časť; nezistenie

uvedeného rozdielu včas, resp. neriešenie tohto problému za účasti projektant - zhotoviteľ - stavebný
dozor; zadanie OK do výroby bez uvedenia vzniknutého rozdielu a pod. Zmena vo výške podhľadu a tým
aj vo výške plastovej steny v žiadnom prípade nemohla byť ovplyvnená výrobou a montážou oceľovej
konštrukcie, výrobou OK mohla byť ovplyvnená spodná hrana OK do úrovne existujúcej konštrukcie.V súdenom prípade ide hlavne o výškový rozdiel medzi podlahou a spodnou hranou existujúcej
konštrukcie, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol z dôvodu: nesúladu výšky medzi projektom a
skutočnosťou; následného zodvihnutia podlahy v rozpore s projektom; nepresného výškového osadenia

pätiek; kombináciou uvedených dôvodov. Ak táto vada bola výsledkom nesprávne udanej výšky v
projekte,bolojumožnézistiťskôr,počasvýstavby,prípadneajhneďpozahájenívýstavby,čižedielenská
dokumentácia OK sa mohla vypracovať s už zohľadnením týchto nezrovnalostí. Ak táto vada vznikla
počas výstavby napr. nesprávnym výškovým osadením pätiek, tým aj celej podlahy, vada sa mala riešiť
počas výstavby (prípadne aj po montáži OK) pomerne jednoduchým, pracne a finančne nenáročným

spôsobom, za predpokladu: dôsledného odborného vedenia stavby; nevyhnutnou súčinnosťou na úrovni
projektant - zhotoviteľ - stavebný dozor; vypracovaním realizačného projektu (nie len pre OK) alebo
vhodným doriešením rozhodujúcich detailov aj pre ostatné stavebné konštrukcie - v danom prípade
ide o doriešenie dôsledkov zisteného výškového rozdielu. Aj z výsluchu súdneho znalca pred súdom
vyplynulo, že oceľová konštrukcia je vyrobená v súlade s dielenskou dokumentáciou a v súlade s
projektom s časťou navrhovaného stavu. Z dôvodu nesprávnej výšky oceľovej konštrukcie jednoznačne

bolo treba ten vzniknutý rozdiel riešiť, v znaleckom posudku je to aj jedno z možných riešení - riešenie
na vyrovnanie výškového rozdielu, toto riešenie je bez prekladu, ale problematika sa riešila, ale bez
prekladu. Zo svedeckej výpovede Ing. Pavla Stareka vyplynulo, že firma, ktorá mala zhotoviť oceľovú
konštrukciu, nenastúpila načas a keď už nastúpila, tak oceľová konštrukcia mala vadu, bola vyrobená
inak než vyžadoval skutkový stav. V rámci pripravenosti boli pripravené, vyrobené už veľké presklené

plochy a do konštrukcie museli byť urobené dodatočné úpravy. Úpravy prevádzal navrhovateľ ako
generálny dodávateľ, nakoľko ďalšia komunikácia medzi ním a subdodávateľom (odporcom) viazla.
Z akého dôvodu došlo k oneskoreniu odovzdania betónových pätiek svedok nevedel uviesť, on
komunikoval s generálnym dodávateľom, nevedel uviesť, z akého dôvodu firma, ktorá dodávala oceľovú
konštrukciu, meškala. Čo sa týka osadenia pätiek, tieto realizoval navrhovateľ, ktorý písomne oznámil

odporcovi, že dňa 19. 04. 2002 bude stavebná pripravenosť základových pätiek ukončená a požiadal
ho o nástup na montáž OK a strešného plášťa (na č. l. 288 p. v.), pričom podľa zmluvy o dielo mal
byť predmet plnenia zo strany zhotoviteľa odovzdaný do 20. 04. 2002. Betonáž pätiek bola podľa
záznamu v stavebnom denníku ukončená dňa 17. 04. 2002 a odporca zahájil montáž OK dňa 23.
04. 2002 (na č. l. 81 p. v.). Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4Cb 15/2003, a

to konkrétne z výpovede svedka N.. L. U. (na č. l. 52 p. v. tohto spisu) vyplynulo, že tým, že nebola
včas dodaná výrobná dokumentácia, mohol objednávateľ pozastaviť svoje práce a vyzvať dodávateľa
konštrukcie na to, aby si osobne prišiel pätky prevziať, čím by vlastne došlo ku rozdeleniu zodpovednosti
za jednotlivý úsek prác, ktoré vykonával objednávateľ a to betonárske práce. Tým, že objednávateľ
pokračoval vo svojich prácach, keďže chcel dodržať termín, zobral toto riziko na seba. Zo všetkých takto

vyššie zistených skutočností potom nemohol tunajší súd jednoznačne dospieť k záveru, že k porušeniu
zmluvných povinností došlo iba na strane odporcu.

Čo sa týka druhého predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu - vznik škody, navrhovateľ predložil

ako dôkaz listinu nazvanú „Pohľadávka voči Cb mont s.r.o. B. Bystrica, z titulu škody a nedostatkov na
stavbe - Obchodný dom OSD Dolný Kubín“ datovanú dňa 09. 04. 203 s vyčíslením sumy 190.800,- Sk
(6.333,40 Eur) bez DPH, obsahujúcu položky 1 - 8 (na č. l. 5 p. v.), ako aj písomnú Výzvu bývalého
právneho zástupcu na jej zaplatenie datovanú dňa 13. 05. 2004 (na č. l. 4 p. v.). Z týchto listinných
dôkazov bez ďalšieho nevyplynulo, že škoda navrhovateľovi v takomto rozsahu skutočne aj vznikla a že

túto uhradil na vlastné náklady. Svedkovia U. U. a N.. L. U. síce potvrdili, že navrhovateľ mal vykonávať
naviac práce na svoje náklady, ale ani ich výpovede nesvedčia o tom, aké náklady a v akej výške
mal navrhovateľ hradiť. Súdny znalec N.. Z. I. jednotlivé položky z rozpočtu navrhovateľa v podanom
Znaleckom posudku č. 54/2010 zo dňa 04. 11. 2010 neocenil jednak z dôvodu, že nemá oprávnenie na
oceňovanie stavebných prác a jednak z dôvodu, že sa jedná o veľmi hrubé položky, to znamená, že je

vypísaná nejaká výmera s nejakou jednotkovou cenou a z toho sa skladá celý ten rozpočet - či to bolo
v skutočnosti urobené alebo nie - nevedel odpovedať. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že
navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal ani výšku a rozsah škody, ale ani spôsob jej
úhrady, resp. ako dospel k uplatnenej sume a aké náklady skutočne aj vynaložil.

Čo sa týka tretieho predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu - príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinnosti, tu súd konštatuje, že vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne
dospieť k záveru, že k porušeniu zmluvných povinností došlo iba na strane odporcu, nevidel ani príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností zo strany odporcu.V závere súd už len dodáva, že z dôkazov produkovaných navrhovateľom v tomto súdnom konaní, či
už listinných vrátane znaleckého posudku alebo vykonaných svedeckých výpovedí, nemohol dospieť

k záveru, že nárok navrhovateľa z titulu náhrady škody je oprávnený. Navrhovateľ už iné dôkazy
nenavrhoval a nenavrhol v tomto smere ani doplnenie znaleckého posudku (na č. l. 273 p. v.). Súd
považuje za potrebné uviesť, že tomuto súdnemu konaniu sa mohlo predísť, keby si navrhovateľ svoje
oprávnené nároky bol uplatnil pri preberaní vykonaného diela do užívania dňa 03. 06. 2002, keďže
už ku tomuto dňu vedel o tom, aké náklady musel vynaložiť v súvislosti s vykonávaním diela a jeho

nedostatkami. Zápis o odovzdaní diela ZoD č. Z 472/2 nemal dňa 03. 06. 2002 podpísať v dobrej viere
a prísľube odporcu, že nedostatky, ktoré nastali počas realizácie diela, potom dorieši a zohľadní. Ak mu
to aj bolo zo strany odporcu sľúbené, mohol trvať na svojich požiadavkách a v zápise o odovzdaní diela
to uviesť, na čo slúžil práve bod 4./ tohto zápisu „Iné dojednania“.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné ustanovenia

považoval súd návrh navrhovateľa za nepreukázaný, pričom mal za to, že navrhovateľ neuniesol v
konanídôkaznébremenopredpokladanévyššiecitovanýmizákonnýmiustanoveniamiapretojehonávrh
z titulu náhrady škody voči odporcovi v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 546 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť
cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase

dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa Čl. 3 bodu 3.1.3 Zmluvy o dielo č. 472/2 zo dňa 28. 02. 2002, predmetom zmluvy podľa ponuky
zhotoviteľa je vypracovanie dielenskej dokumentácie vrátane statiky OK.

Podľa Čl. 4 bodu 4.1.3 Zmluvy o dielo č. 472/2 zo dňa 28. 02. 2002, zhotoviteľ sa zaväzuje, že odovzdá
predmet plnenia podľa čl. 3.1 tejto zmluvy - predmet plnenia v rozsahu bodu 3.1.3 do 15. 03. 2002.

Podľa Čl. 5 bodu 5.2.3 Zmluvy o dielo č. 472/2 zo dňa 28. 02. 2002, cena za zhotovenie diela podľa čl.

3 tejto zmluvy je pre predmet plnenia v rozsahu čl. 3.1.3 celkom 47.520, - Sk s DPH.

Z vykonaného dokazovania vo veci vzájomného návrhu odporcu mal súd preukázané, že zmluvné strany
si v Čl. 3 bode 3.1.3 vyššie citovanej zmluvy o dielo dohodli, že zhotoviteľ - odporca vypracuje dielenskú
dokumentáciu vrátane statiky OK a tento predmet plnenia odovzdá v zmysle Čl. 4 bodu 4.1.3 v lehote

do 15. 03. 2002, pričom cena predmetu tohto plnenia bola dohodnutá v Čl. 5 bode 5.2.3 vyššie citovanej
zmluvy vo výške 1.577,38 Eur (47.520,- Sk) s DPH.

Ďalej mal súd preukázané, že odporca predmet diela dohodnutý v Čl. 3 bode 3.1.3 citovanej zmluvy o
dielo zaslal navrhovateľovi dňa 02. 09. 2004 poštou (na č. l. 22 p. v.), t.j. po podaní žaloby navrhovateľa

na súd, ktoré doručenie navrhovateľ nepoprel, resp. uviedol, že mu bol doručený v septembri 2004.

Súd bol však toho názoru, že aj keď odporca zaslal navrhovateľovi čiastkový predmet diela, neurobil tak
v dohodnutej lehote, t.j. do 15. 03. 2002, ani v zákonom predpokladanej lehote, t.j. vykonaním diela a aninajneskôr dňa 03. 06. 2002 (kedy bolo dielo dohodnuté v Čl. 3 bode 3.1.1 a 3.1.2 citovanej zmluvy o dielo
odovzdané), ale až v značnom časovom odstupe po odovzdaní predmetu diela podľa Čl. 3 bodu 3.1.1
a 3.1.2 citovanej zmluvy o dielo (03. 06. 2002), takže doručenie tohto predmetu plnenia navrhovateľovi

až cca 27 mesiacov po odovzdaní diela (v septembri 2004) zostalo bez právneho významu vo vzťahu
k zmluvným dojednaniam dohodnutým v Zmluve o dielo č. 472/2 zo dňa 28. 02. 2002. A navyše, takéto
konanie odporcu, podľa názoru súdu, je možné považovať za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka), ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
Preto súd nárok uplatnený vzájomným návrhom vo výške 1.577,38 Eur s príslušenstvom nemohol

odporcovi priznať.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné a zmluvné
ustanovenia považoval súd vzájomný návrh odporcu o doplatenie zostatku ceny diela za nedôvodný a
tento voči navrhovateľovi v celom rozsahu zamietol.

K prekážke veci už raz právoplatne rozhodnutej, ktorou argumentovali obidvaja účastníci konania, súd
uvádza, že takúto prekážku konania nezistil. Aj keď sa Okresný súd Dolný Kubín v konaní vedenom
pod sp. zn. 4Cb 15/2003 a následne Krajský súd v Žiline v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.
20Cob 366/2003 nárokom navrhovateľa vo výške 190.800,- Sk (6.333,40 Eur), ako aj nárokom odporcu
vo výške 47.520,- Sk (1.577,38 Eur) zaoberali, právoplatné rozhodnutia týchto súdov netvoria prekážku

konaniavedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.60Cb132/2004.Akovyplynulozodôvodneniarozsudku
odvolacieho Krajského súdu v Žiline č. k. 20Cob 366/2003-101 zo dňa 31. 03. 2004, tento súd návrh
navrhovateľa (v tomto súdnom konaní odporcu) v časti o zaplatenie sumy 47.520,- Sk s príslušenstvom
zamietol z dôvodu, že žaloba bola v tejto časti predčasná, pričom splatnosť tejto pohľadávky nastane až
poodovzdanídielenskejdokumentácieodporcovi(vtomtosúdnomkonanínavrhovateľovi).Toznamená,

že odporca sa mohol opätovne tohto svojho nároku domáhať po odovzdaní dielenskej dokumentácie
navrhovateľovi, bez toho, aby to tvorilo prekážku veci už raz právoplatne rozhodnutej. Čo sa týka nároku
navrhovateľa na náhradu škody vo výške 190.800,- Sk, tento nárok takisto netvorí prekážku veci už
raz právoplatne rozhodnutej, pretože Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v odôvodnení svojho vyššie
citovaného rozsudku výslovne uviedol, že na tento nárok odporcu (v tomto súdnom konaní navrhovateľa)

neprihliadol, pretože odporca v tomto konaní škodu neuplatnil ani ako pohľadávku na započítanie a ani
ako vzájomný návrh.

O trovách účastníkov konania v obidvoch konaniach a o trovách štátu rozhodne súd podľa § 151 ods. 3
v spojení s § 148 ods. 1 O. s. p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

Vodvolanítrebapoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvéhostupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.