Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200367
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu R. zastúpeného JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom so sídlom Košice, Gelnická 33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 15. februára 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín,

pobočka Prievidza zo dňa 26. októbra 2012, č.. tak, že text v úvodnej vete dodatočného
platobného výmeru: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch
a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších
predpisov ...“ mení na text: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009
Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ...“. Uvedeným dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Trenčín,
pobočka Prievidza zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve . bol žalobcovi v

zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods.
2 zákona č. 563/2009 Z.z., vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2006 vo výške 84 382,89 Eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na uplatnené
odpočítanie dane z týchto faktúr:

- faktúra č. 467/2006 (ev. č. DF062186) od dodávateľa TOMMIR, a.s., Hollého 844, Púchov, IČO: 31 357
521 zo dňa 21.12.2006, základ dane 132.600 SK + 19 % DPH 25.194 SK, za dosky smrekové,

- faktúra č. 459/2006 (ev. č. DF062187) od dodávateľa TOMMIR, a.s., Hollého 844, Púchov, IČO: 31
357 521 zo dňa 16.12.2006, základ dane 293.600 SK + 19 % DPH 55.784 SK, za dosky jarové buk III.

trieda a dosky bukové biele,- faktúra č. 450/2006 (ev. č. DF062188) od dodávateľa TOMMIR, a.s., Hollého 844, Púchov, IČO: 31
357 521 zo dňa 12.12.2006, základ dane 318.000 SK + 19 % DPH 60.420 SK, za smrekové hranoly
10x10 a smrekové foršne,

- faktúra č. 439/2006 (ev. č. DF062189) od dodávateľa TOMMIR, a.s., Hollého 844, Púchov, IČO: 31 357
521 zo dňa 07.12.2006, základ dane 163.200 SK + 19 % DPH 31.008 SK, za smrekové hranoly 10x10,

- faktúra č. 06012 (ev. č. DF062191) od dodávateľa SPRINT CAR, s.r.o., Bauerova 1204/11, Košice, IČO:
36 481 661 zo dňa 07.12.2006, základ dane 1.507.522,50 SK + 19 % DPH 286.429 SK, za stavebný
materiál,

- faktúra č. 534831 (ev. č. DF062177) od dodávateľa RAVEN, a.s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica,

IČO: 31 595 804 zo dňa 01.12.2006, základ dane 434.900 SK + 19 % DPH 82.631 SK, za oceľové
beton. hreb. rôznych priemerov,

- faktúra č. 535124 (ev. č. DF062178) od dodávateľa RAVEN, a.s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica,
IČO: 31 595 804 zo dňa 05.12.2006, základ dane 422.800 SK + 19 % DPH 80.332 SK, za rúry, plechy
valcované za studena, oceľové beton. hreb. a oceľ IPE,

- faktúra č. 535253 (ev. č. DF062179) od dodávateľa RAVEN, a.s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica,
IČO: 31 595 804 zo dňa 08.12.2006, základ dane 221.750 SK + 19 % DPH 42.132,50 SK, za sieť KH
a pozinkovaný plech,

- faktúra č. 535579 (ev. č. DF062180) od dodávateľa RAVEN, a.s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica,
IČO: 31 595 804 zo dňa 15.12.2006, základ dane 469.200 SK + 19 % DPH 89.148 Sk, za pozinkovaný

trapez. plech, plech valcovaný za studena, oceľové beton. hreb. a oceľ IPE,

- faktúra č. 535711 (ev. č. DF062181) od dodávateľa RAVEN, a.s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica,
IČO: 31 595 804 zo dňa 19.12.2006, základ dane 156.550 SK + 19 % DPH 29.744,50 Sk, za AIP
Hydrobit a pozinkovaný plech,

- faktúra č. 068/2006 (ev. č. DF062101) od dodávateľa EMPANADA, spol. s r.o., Zámocká 30, Bratislava,

IČO: 35 907 720 zo dňa 19.12.2006, základ dane 48.737 SK + 19 % DPH 9.260 Sk, za sprostredkovanie
pomocných stavebných prác na rekonštrukciu verejného osvetlenia mesta Prievidza,

- faktúra č. 131/2006 (ev. č. DF062047) od dodávateľa BRIKY&spol. s r.o., Brodno 328, Žilina,
IČO: 36 401 374 zo dňa 30.11.2006, základ dane 1.386.307,38 SK + 19 % DPH
263.398,40 Sk, za stavebné práce,

- faktúra č. 124/2006 (ev. č. DF062134) od dodávateľa BRIKY&spol. s r.o., Brodno 328, Žilina, IČO: 36
401 374 zo dňa 22.11.2006, základ dane 1.125.266,41 SK + 19 % DPH 213.800,62
Sk, za stavebné práce,

- faktúra č. 132/2006 (ev. č. DF062135) od dodávateľa BRIKY&spol. s r.o., Brodno 328, Žilina,
IČO: 36 401 374 zo dňa 08.12.2006, základ dane 1.154.049,11 SK + 19 % DPH 219.269,33

Sk, za stavebné práce,

- faktúra č. 137/2006 (ev. č. DF062136) od dodávateľa BRIKY&spol. s r.o., Brodno 328, Žilina,
IČO: 36 401 374 zo dňa 11.12.2006, základ dane 1.451.533,49 SK + 19 % DPH 275.791,36
Sk, za stavebné práce,- faktúra č. 140/2006 (ev. č. DF062137) od dodávateľa BRIKY&spol. s r.o., Brodno 328, Žilina,
IČO: 36 401 374 zo dňa 15.12.2006, základ dane 1.333.662,17 SK + 19 % DPH 253.395,81
Sk, za stavebné práce,

- faktúra č. 145/2006 (ev. č. DF062138) od dodávateľa BRIKY&spol. s r.o., Brodno 328, Žilina,
IČO: 36 401 374 zo dňa 30.11.2006, základ dane 1.437.712,58 SK + 19 % DPH 273.165,40
Sk, za stavebné práce,

- faktúra č. 147/2006 (ev. č. DF062139) od dodávateľa BRIKY&spol. s r.o., Brodno 328,
Žilina, IČO: 36 401 374 zo dňa 23.12.2006, základ dane 1.023.905,33 SK + 19 % DPH 194.542
Sk, za stavebné práce,

- faktúra č. 200612004 (ev. č. DF1939) od dodávateľa CASTILL s.r.o., Mišíka 1, Prievidza zo dňa
04.12.2006, základ dane 7.725,90 SK + 19 % DPH 1.467,90 Sk, za dodávku materiálu,

- faktúra č. 206559 (ev. č. DF2009) od dodávateľa AGS spol. s r.o., Priemyselná 14, Prievidza zo dňa
12.12.2006, za prevedenú prepravu, pričom z príloh k faktúre vyplýva, že preprava vykonaná v súvislosti
so zákazkou Polyfunkčný objekt p. Ferenčíka bola prevedená vozidlom PD 917BO dňa

04.11.2006 v sume 1.288 Sk a vozidlom PD 286AV dňa 06.12.2006 v sume 3.510 Sk a dňa 01.12.2006
v sume 724 Sk, t.j. celkom v hodnote základ dane 5.522 SK + 19 % DPH 1.049,20 Sk,

- faktúra č. 2006/457 (ev. č. DF2058) od dodávateľa FENSTER EKO, s.r.o., Rázusa 42, Prievidza zo dňa
15.12.2006, základ dane 26.745,40 SK + 19 % DPH 5.081,60 Sk, za dodávku plastových okien,

- faktúra č. 20062073 (ev. č. DF2063) od dodávateľa ALFAPLAST trade, s.r.o., Šumperská 2, Prievidza

zo dňa 12.12.2006, základ dane 77.659,30 SK + 19 % DPH 14.755,30 Sk, za dodávku a montáž okien,

- faktúra č. 106437 (ev. č. DF2091) od dodávateľa AGS spol. s r.o., Priemyselná 14, Prievidza zo dňa
20.12.2006, za predaj betónovej zmesi, pričom z dodacích listov č. 141/12, 139/12, 154/12, 152/12,
188/12, 175/12, 180/12, 179/12 vyplýva, že na zákazku Polyfunkčný objekt p. Ferenčíka bolo dodané
40 m3, čo tvorí základ dane 71.800 SK + 19 % DPH 13.642 Sk,

- faktúra č. 060319 (ev. č. DF2092) od dodávateľa STS, dopravné a zemné služby, s.r.o.,
Poľnohospodárov 6, Prievidza zo dňa 20.12.2006, základ dane 25.513,50 SK + 19 % DPH 4.847,50
Sk, za dopravu nákladov,

- faktúra č. 060324 (ev. č. DF21622) od dodávateľa STS, dopravné a zemné služby, s.r.o.,
Poľnohospodárov 6, Prievidza zo dňa 31.12.2006, základ dane 4.020,20 SK + 19 % DPH 763,80 Sk,

za dopravu nákladov - žeriav,

- faktúra č. 2006413 (ev. č. DF2166) od dodávateľa BEST spol. s r.o., Teplárenska 83/2, Prievidza zo dňa
30.12.2006, základ dane 9.440 SK + 19 % DPH 1.793,60 Sk, za montážne práce autožeriavom,

- faktúra č. 10.12.2006 (ev. č. DF2185) od dodávateľa Juraja Mačáka JUROTRANS, Poprad, Uherová
2911/39 zo dňa 07.12.2006, za dosky bukové biele 1. trieda, pričom na dodacom liste č. 120711, ktorý

tvorí prílohu k faktúre je vyznačené, že jedna tretina patrí k zákazke „Ferenčík“, čo z fakturovanej sumy
predstavuje základ dane 68.000 SK + 19 % DPH 12.920 Sk,- faktúra č. 02006/211 (ev. č. DF2083) od dodávateľa Juraja Lienera, Cígeľ 284 zo dňa 14.12.2006, za
dodané rezivo, pričom na dodacom liste č. 237/06/A je vyznačené, že suma základ dane 1.853,90 SK
+ 19 % DPH 352,20 Sk patrí k zákazke „Ferenčík“.

Faktúry od spoločnosti TOMMIR, a.s. správca dane neuznal žalobcovi z toho dôvodu, že uvedená
spoločnosť nebola v decembri 2006 registrovaným platiteľom DPH. Faktúry od spoločností SPRINT
CAR, s.r.o., RAVEN, a.s., EMPANADA, spol. s r.o., BRIKY&spol. s r.o. správca dane žalobcovi neuznal
z toho dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania žalobca ustálil, že tovar a služby deklarované
faktúrami od uvedených dodávateľov nevykonali pre žalobcu dodávatelia uvedení na týchto faktúrach.

Zvyšné faktúry správca dane žalobcovi neuznal z dôvodu, že tovar a služby neboli žalobcom ďalej
vyfakturované, t.j.použiténaúčelyjehopodnikaniaakoplatiteľa,čímžalobcaporušilustanovenie
§ 49 ods. 2 zákona o DPH a zároveň tovar a služby neboli ani súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu
do spoločnosti BENY - STAV Prievidza, s.r.o., tak ako to uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach.

Žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu a takáto závažná chyba predstavuje samostatný dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho

orgánupodľaustanovenia§250jods.3O.s.p.. Vprvostupňovomrozhodnutíjetotižvúvodnej
vete výroku uvedený neplatný „kompetenčný“ zákon č. 150/2001 Z.z. a toto pochybenie nemohol
žalovaný odstrániť za použitia ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku. Ďalšieho pochybenia,
sa podľa názoru žalobcu dopustil správca dane tým, že vykonával dokazovanie vo vyrubovacom konaní.
Žalobca je toho názoru, že správca dane nemôže vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie,

nakoľko vyrubovacie konanie je štádium hodnotenia dôkazov z daňovej kontroly. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na ustanovenie § 38 až § 45 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalobca tvrdí,
že v súdenej veci správca dane vo vyrubovacom konaní nehodnotil žiadne dôkazy, jediným dôvodom
„vyrubovacieho konania“ bolo v zmysle právneho názoru žalovaného preverovanie, kedy a kým boli
rozpracované zákazky skutočne dokončené a odovzdané a komu vznikla daňová povinnosť. Ďalším

žalobným dôvodom, ktorý žalobca uviedol v žalobe je tvrdenie žalobcu, že v dodatku č. 1 k protokolu
správca dane uviedol nové skutočnosti, ku ktorým sa žalobca už nemal možnosť účinne brániť. Žalobca
v žalobe taktiež spochybňuje dôveryhodnosť svedkov vo veci vypočutých, a to svedkyňu W. a svedkov
L. pričom žalobca navyše tvrdí, že svedecké výpovede W. a R. boli získané v rozpore so
zákonom. Žalobca taktiež spochybňuje náležité zistenie skutkového stavu veci, keď žalobca vo veci

nevypočul ďalšie osoby označené W., a to konkrétne V., ako i tú skutočnosť, že správca dane
nikde neuvádza, že Daňovému úradu Žilina bolo dňa 18. júna 2006 doručené splnomocnenie, ktorým
firma BRIKY&spol. s r.o., splnomocnila riaditeľa tejto spoločnosti Jozefa Kaďaru na „veškeré a právne
úkony ako aj obchodné zastupovanie spoločnosti BRIKY&spol. s r.o.“. K neuznaniu odpočítania dane z
faktúr,ktorébolipredmetomnepeňažnéhovkladudonovovzniknutejspoločnostižalobcavzáverežaloby

uviedol, že dôvodom neuznania odpočítania dane zo stavieb dokončených pred 26. februárom 2007
nemôže byť skutočnosť, že konečné faktúry nevystavil žalobca, ani neodviedol daň z týchto zdaniteľných
plnení, ale vystavila ich už spoločnosť BENY-STAV Prievidza, s.r.o., pretože rovnaký stav podľa žalobcu
nastal aj pri stavbách ukončených po 26. februári 2007, pri ktorých odpočítanie dane bolo priznané.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca z väčšej časti v žalobe iba popisuje priebeh
predchádzajúcich konaní, uvádza skutočnosti, ktoré sú uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí ako
aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu. K námietkam žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na
svojich právach, žalovaný uviedol, že je pravda, že v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia
bol už zákon č. 150/2001 Z.z. neplatný. Je však nespochybniteľné, že dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/Sve je vydaný orgánom štátnej správy príslušným aj podľa platného zákona č. 333/2011 Z.z..
Táto zrejmá nesprávnosť nemôže byť dôvodom neplatnosti dodatočného platobného výmeru Daňového
úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXP., keďže výrok
rozhodnutia bol správny, predmetný dodatočný platobný výmer bol vydaný správne v zmysle § 44 ods.

6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.. Vyššie
uvedenú zrejmú nesprávnosť v úvode rozhodnutia správcu dane žalovaný svojím rozhodnutím zmenil -
nahradilsprávnymprávnympredpisom.Knámietkežalobcu,žesprávcadanevykonávaldokazovanievo
vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní na základerozhodnutia odvolacieho orgánu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 13. apríla 2012 zrušilo dodatočný platobný výmer č. XXX/
XXX/XXXXXX/XX/Ma.r zo dňa 13. decembra 2011 a vec vrátilo na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 zákona
č. 511/1992 Zb., ktoré nebolo právoplatne ukončené (neexistovalo právoplatné rozhodnutie vydané vo
vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Vo
vyrubovacom konaní, ktoré je daňovým konaním, správca dane postupoval podľa právneho názoru
odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a jednotlivé úkony v rámci

vyrubovacieho konania (výzvy, miestne zisťovanie, ústne pojednávanie) vykonával podľa príslušných
ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Na základe úkonov vykonaných vo vyrubovacom
konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pre ktoré
bol podkladom protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní.
Vyrubovacie konanie, ako ďalej dodal žalovaný, je ďalším daňovým konaním a primerane sa na neho
vzťahujú lehoty upravené v § 30a zákona č. 511/1992 Zb.. Ak nemožno dodržať lehoty uvedené v

odseku 2 citovaného ustanovenia (30 dní, resp. 60 dní), je potrebné požiadať o predĺženie lehoty na
vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 citovaného ustanovenia orgán najbližšie nadriadený správcovi
dane. Rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 13. apríla 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/XXXX-r nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2012. Správca dane po doručení rozhodnutia
odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom z dôvodu dodržania vyššie uvedených

lehôt požiadal listom č. 9313401/5/766817/2012/Sve Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia
mu bola odvolacím orgánom predĺžená na základe listu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 11.
júna 2012 do 31. decembra 2012, správca dane vydal odvolaním napadnutý dodatočný
platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve zo dňa 26. októbra 2012 v zmysle vyššie

uvedených ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. Keďže vyrubovacie konanie je (na rozdiel od daňovej
kontroly) daňovým konaním, jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania (výzvy, miestne zisťovanie,
ústne pojednávania) vykonával správca dane podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb..
Ustanovenie § 15 (daňová kontrola) zákona č. 511/1992 Zb. obsahuje aj ods. 16
(podľa, ktorého sa ustanovenia prvej časti a § 32 a 34 primerane použijú aj na daňovú kontrolu) preto,

lebo daňová kontrola nie je daňovým konaním. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že správca
dane dožiadaním preveroval dodávateľskú faktúru od spoločnosti SPRINT CAR, s.r.o., pričom zistil, že
v čase vystavenia faktúry bola konateľka spoločnosti W. vo výkone trestu odňatia slobody, čiže spornú
faktúru vystaviť nemohla a napriek tomu faktúra bola podpísaná jej menom. V rámci iného daňového
konania bolo vykonané miestne zisťovanie v P., pričom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní,

do ktorej sa W. vyjadrila v tom zmysle, že od septembra 2006 o aktivitách spoločnosti nič nevie a nevie
ani o účtovníctve spoločnosti, nakoľko R., ktorého splnomocnila na zastupovanie spoločnosti, ju o
firme neinformoval. V tomto prípade podľa názoru žalovaného nešlo o vypočutie svedka, svedkyňa
W. G. sa totiž nevyjadrovala konkrétne k žalobcovi, ale vyjadrovala sa ako konateľka spoločnosti k
podnikateľským aktivitám spoločnosti SPRINT CAR, s.r.o.. V tejto súvislosti vypočul správca dane ako

svedka aj R., ktorá uviedla, že nepozná žiadneho zástupcu spoločnosti SPRINT CAR, s.r.o., a
nikdy s touto spoločnosťou nejednala. K svedeckej výpovedi R. správca dane uviedol, že vo vzťahu k
spoločnosti RAVEN, a.s. bolo vykonané miestne zisťovanie, pri ktorom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní s menovaným svedkom R., pričom správca dane z dôvodu, aby žalobca mohol uvedenému
svedkovi položiť otázky, predvolal R. ešte raz ako svedka na ústne pojednávanie, na ktoré sa žalobca

nedostavil, i keď bol o termíne pojednávania riadne upovedomený. Za spoločnosť EMPANADA, spol.
s r.o. správca dane vypočul W. ktorý bol konateľom tejto spoločnosti, pričom tento sa jednoznačne
vyjadril, že sporné faktúry za spoločnosť nevystavil ani nepodpísal, nikoho vystavením faktúr nepoveril,
nemá ani pečiatku spoločnosti a nič nevie ani o účtovníctve spoločnosti. K peniazom, ktoré boli poslané
na účet spoločnosti ako úhrady faktúr sa vyjadril, že on fyzicky žiadne peniaze nemal, peniaze z účtu

vyberal len raz pre V. s tým, že to mali byť jeho peniaze. O W. sa vyjadril W. v tom zmysle, že ide o
osoby, ktoré ho nahovorili na prepis spoločnosti, bližšie kontakty na nich však W. neuviedol. Žalobca
sa osobne zúčastnil vypočúvania W., potvrdil, že s W. osobne do kontaktu neprišiel, pričom uviedol, že
všetky súčinnosti s dodávateľmi vykonávala R., ktorá však podľa svojho vlastného vyjadrenia nikoho
za spoločnosť EMPANADA, spol. s r.o. nepozná. V prípade neuznania odpočítanie DPH z dokladov od

spoločnosti BRIKY&spol. s r.o. správca dane ako svedka vypočul v P. Z. konateľa tejto spoločnosti L.
M., ktorý nič nevedel o činnosti tejto spoločnosti a nikoho ani nepoveril zastupovaním spoločnosti. K
splnomocneniu vystavenému na osobu V. ktoré mu ukázal správca dane, sa vyjadril, že ho nevystavil,
V. nepozná a podpis nie je jeho. L. ďalej uviedol, že nevystavil ani sporné faktúry pre žalobcu, podpisyna faktúrach a príjmových dokladoch nie sú jeho, o obchodoch nič nevie, žiadne platby
za spoločnosť neprijal. L. potvrdil, že spoločnosť žalobcu pozná, nakoľko tam pracoval na dohodu, ale
nespolupracoval s ňou ako konateľ spoločnosti BRIKY&spol. s r.o.. O spoločnosti BRIKY&spol. s r.o.

prvýkrát počul, až keď mu došiel papier z obchodného registra, že je spoločníkom a konateľom tejto
spoločnosti. Správca dane má vedomosť nielen z vlastnej činnosti, ale i z vyjadrenia sociálnej poisťovne,
že spoločnosť BRIKY&spol. s r.o. nemala v roku 2006 žiadnych zamestnancov, pričom posledné
priznanienaDPHpodalatátospoločnosťzazdaňovacieobdobie IV.štvrťrok2005.Kspoločnosti
BRIKY&spol. s r.o. sa R. vyjadrila v tom zmysle, že za túto spoločnosť vystupoval L., ktorý im nosil

faktúry, za ktoré mu platili v hotovosti, pričom ona si neoverovala, či peniaze dávala osobe oprávnenej
za spoločnosť konať, nakoľko tak robila s vedomím žalobcu. V závere vyjadrenia k žalobe žalovaný
uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z nákupu tovarov
a služieb, ktorých použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ preukazoval súpisom, na ktorom ku
každej dodávateľskej faktúre priradil odberateľskú faktúru, ktorou bola fakturovaná stavba, na ktorú bol
tovar alebo služby použité, pričom predložil aj zoznam rozpracovaných objednávok a zmlúv o dielo,

týkajúcichsauvedenýchstavieb.Odberateľskéfaktúry,akouviedolžalovaný,všaknefakturovalžalobca,
ale spoločnosť BENY-STAV Prievidza, s.r.o. ako jeho právny nástupca, čo žalobca odôvodnil tým, že on
vložil celý podnik ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti, ktorá vyššie uvedené rozpracované zákazky
dokončila a vyfakturovala. Zo zistení správcu dane však vyplýva, že súčasťou nepeňažného vkladu
podniku zákonite nemohli byť všetky rozpracované zákazky (na ktoré sa mal nakúpený tovar a práce

použiť), ktoré boli uvedené v predloženom zozname rozpracovaných objednávok a zmlúv o dielo zo dňa
26. februára 2007. Podľa zmluvy o vklade podniku zo dňa 26. februára 2007, k vloženiu podniku totiž
došlo až dňom 26. februára 2007, pričom zákazky fakturované poslednými desiatimi z vyššie uvedených
faktúr (faktúry sú uvedené na začiatku odôvodnenia tohto rozsudku) boli vykonané a dokončené ešte
v roku 2006, resp. v období do 20. februára 2007, čiže boli vykonané a odovzdané ešte pred vkladom

spoločnosti žalobcu do spoločnosti BENY-STAV Prievidza, s.r.o. a teda tieto zákazky mal ešte fakturovať
a odviesť z nich DPH žalobca.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že

žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXX/
X/XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 15. februára 2013, ktorým žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo dňa 26. októbra 2012, č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Sve. tak, že text v úvodnej vete dodatočného platobného výmeru: „Daňový úrad

Trenčín na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ...“ mení na text:
„Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej
správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov ...“.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza vydal dňa 26. októbra 2012, dodatočný platobný výmer č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve , ktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., vyrubený

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2006 vo výške 84.382,89
euro, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na uplatnené odpočítanie dane z faktúr, ktoré sú
vyšpecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Dôvodom neuznania sporných faktúr, ako už
Krajský súd v Trenčíne uviedol v úvode tohto rozsudku bola vo vzťahu k spoločnosti TOMMIR,
a.s. tá skutočnosť, že uvedená spoločnosť nebola v decembri 2006 registrovaným platiteľom DPH.

Faktúry od spoločností SPRINT CAR, s.r.o., RAVEN, a.s., EMPANADA, spol. s r.o., BRIKY&spol. s r.o.
správca dane žalobcovi neuznal z toho dôvodu, že tovar a služby deklarované faktúrami od uvedenýchdodávateľov nevykonali pre žalobcu dodávatelia uvedení na týchto faktúrach. Zvyšné faktúry správca
dane žalobcovi neuznal z dôvodu, že tovar a služby neboli žalobcom ďalej vyfakturované, t. j. použité
na účely jeho podnikania ako platiteľa, čím žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH a

zároveň tovar a služby neboli ani súčasťou nepeňažného vkladu žalobcu do spoločnosti BENY - STAV
Prievidza, s.r.o., tak ako to uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že text v úvodnej vete
dodatočného platobného výmeru: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových

orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v
znení neskorších predpisov ...“ mení na text: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z.
o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona
č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov ...“. Námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné s
tým, že dokazovanie, ktoré viedol správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu,

bolo vedené v súlade s ustanoveniami a zásadami daňového konania. Správca dane tak prijal správny
záver,keďneuznaldaňovémusubjektuodpočítaniedanezvyššieuvedenýchfaktúr.Žalovanýprisvojom
rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, že spoločnosť SPRINT CAR, s.r.o. so správcom dane
nekomunikuje, na adrese sídla spoločnosti, ktorá je aj trvalým pobytom konateľky spoločnosti W., sa
spoločnosť nenachádza a ani konateľka na tejto adrese nebýva. W. bola dňa 4. septembra 2006 vzatá

doväzby,odkiaľnastúpiladovýkonutrestuodňatiaslobody,zktoréhobolaprepustenádňa22.novembra
2007. W. v septembri 2006 splnomocnila na zastupovanie spoločnosti SPRINT CAR, s.r.o. R., odvtedy
ju ohľadne spoločnosti nikto nekontaktoval a o aktivitách spoločnosti nič nevie. R. dňa 6. augusta
2008 umrel. Dňa 25. januára 2007 bolo podané daňové priznanie spoločnosti SPRINT CAR, s.r.o., v
ktorom bola deklarovaná výška základu dane za dodanie tovaru a služieb 540 000 SK, čo je podstatne

nižšie, ako je uvedené na spornej faktúre (sporná faktúra je vystavená na sumu 1.507.522,50 SK), čiže
daň zo spornej faktúry odvedená nebola. Hoci na spornej faktúre je čitateľne napísané „G. konateľka
spoločnosti W. uvedenú faktúru podpísať nemohla, nakoľko faktúra je datovaná dňom 7. decembra
2006, pričom W. bola od 4. septembra 2006 vo väzbe a následne umiestnená do P.. Samotná riaditeľka
žalobcu R. uviedla, že žiadneho zástupcu spoločnosti SPRINT CAR, s.r.o. nepozná a nikdy s toto

spoločnosťou nejednala. Vo vzťahu k spoločnosti RAVEN, a.s. správca dane zistil, že sporné faktúry pre
žalobcu uvedená spoločnosť RAVEN, a.s. nevystavila, tovar nedodala, v účtovníctve spoločnosti
RAVEN, a.s. sa sporné faktúry nenachádzajú, pričom spoločnosť RAVEN, a.s. používala iný typ faktúr.
R. (riaditeľka žalobcu) pozná spoločnosť RAVEN, a.s. len podľa názvu, ale s nikým zo
spoločnosti neprišla do styku. Šetrením dodávateľa EMPANADA, spol. s r.o. bolo zistené, že konateľ

spoločnosti W. dostal za prepis spoločnosti na svoje meno od kamaráta 15.000 až 20.000 SK, o kúpe
spoločnosti však žiadne doklady nemá, on osobne za spoločnosť žiadnu činnosť nevykonával, nemá
ani pečiatku spoločnosti a ani nevie, ako sa robilo účtovníctvo, nevystavoval žiadnu faktúru a podpis na
spornej faktúre nie je jeho podpisom. Sám žalobca sa s W. osobne nestretol, ani R. nikoho za spoločnosť
EMPANADA, spol. s r.o. nepozná. Konateľ spoločnosti BRIKY&spol. s r.o. L. sa stal konateľom uvedenej

spoločnosti takým spôsobom, že ho zastavili pre neho neznámi muži s ponukou, či si nechce zarobiť, dali
mu nejaké peniaze a on podpísal papiere. L. M. nevedel, že sa stal konateľom spoločnosti BRIKY&spol.
s r.o., nemá žiadne kópie dokumentov, ktoré podpísal. Spoločnosť BRIKY&spol. s r.o. žiadnu činnosť
nevykonávala, L. nikoho nepoveril zastupovaním tejto spoločnosti, ani V., ktorého nepozná a podpis na
splnomocnení nie je podpisom L. nevystavil žiadne faktúry pre žalobcu, podpisy na sporných faktúrach

a príjmových dokladoch nie sú jeho, o obchodoch nič nevie, žiadne platby za spoločnosť neprijal.
Žalobcu ako i R. pozná, nakoľko u žalobcu pracoval na dohodu. R. sa k spoločnosti BRIKY&spol. s
r.o. vyjadrila v tom zmysle, že nepozná ani L.. Za spoločnosť BRIKY&spol. s r.o. sa fyzicky
vyplácali peniaze za sporné faktúry pánovi M. a to s vedomím žalobcu, ktorý uviedol, že je to v poriadku.
Ohľadne zvyšných sporných faktúr (od dodávateľov CASTILL, s.r.o., AGS spol. s r.o., FENSTER EKO,

s.r.o., ALFAPLAST trade, s.r.o., STS dopravné a zemné služby, s.r.o., BEST spo. s r.o., Juraj Mačák
JUROTRANS, Juraj Liener) bolo zistené, že uvedené práce a materiál žalobca nevyfakturoval žiadnemu
odberateľovi a tieto nemohli byť ani nepeňažným vkladom spoločnosti žalobcu do spoločnosti BENY-
STAV Prievidza, s.r.o., nakoľko podľa zmluvy o vklade podniku zo dňa 26. februára 2007, k vloženiu
podnikudošloaždňom26.februára2007,pričomzákazkyfakturovanéspornýmifaktúramibolivykonané

a dokončené ešte v roku 2006, resp. v období do 20. februára 2007, čiže boli vykonané a odovzdané
ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu do spoločnosti BENY-STAV Prievidza, s.r.o. a teda tieto zákazkymal ešte fakturovať a odviesť z nich DPH žalobca. Voči neuznaniu odpočítania dane z
dodávateľských faktúr od dodávateľa TOMMIR, s.r.o. sa žalobca neodvolal. K jednotlivým námietkam
žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že je pravda, že v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia

bol už zákon č. 150/2001 Z.z. neplatný. Avšak je nespochybniteľné, že dodatočný platobný výmer zo dňa
26. októbra 2012, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve bol vydaný orgánom štátnej správy príslušným
aj podľa platného zákona č. 333/2011 Z.z.. Táto zrejmá nesprávnosť nemôže byť dôvodom neplatnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia, keďže predmetný dodatočný platobný výmer bol vydaný správne
v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona

č. 563/2009 Z.z.. Z dôvodu vyššie uvedenej zrejmej nesprávnosti v úvode rozhodnutia správcu dane
odvolací orgán zmenil text v úvode rozhodnutia nasledovne: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona
č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach
finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ...“ mení na text: „Daňový úrad Trenčín na základe
zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení
neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ...“. K ďalšej námietke žalobcu
žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní na
základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 13. apríla 2012 zrušilo dodatočný platobný výmer
č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Mar zo dňa 13. decembra 2011 a vec vrátilo na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 zákona
č. 511/1992 Zb., ktoré nebolo právoplatne skončené (neexistovalo právoplatné rozhodnutie vydané vo
vyrubovacom konaní po daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Vo vyrubovacom
konaní správca dane postupoval podľa právneho názoru odvolacieho orgánu v zmysle § 48 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb., jednotlivé úkony v rámci vyrubovacieho konania (výzvy, miestne zisťovanie,

ústne pojednávanie) vykonával podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb..
Na základe úkonov vykonaných vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie podľa
§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pre ktoré bol podkladom protokol z vykonanej daňovej kontroly,
ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Na vyrubovacie konanie, ktoré je ďalším
daňovým konaním, sa primerane vzťahujú lehoty upravené v § 30a zákona č. 511/1992 Zb.. Ak nemožno

dodržať lehoty uvedené v odseku 2 citovaného ustanovenia (30 dní, resp. 60 dní), je potrebné požiadať
o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 citovaného ustanovenia orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane. Rozhodnutie odvolacieho orgánu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-
r zo dňa 13. apríla 2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2012. Správca dane po doručení
rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom z dôvodu dodržania vyššie

uvedených lehôt požiadal listom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sve Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia mu bola
odvolacím orgánom predĺžená na základe listu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo
dňa 11.06.2012, do 31. decembra 2012, správca dane vydal odvolaním napadnutý dodatočný platobný
výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sve. zo dňa 26. októbra 2012 v zmysle vyššie uvedených

ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.. K námietke spočívajúcej v porušení zásady súčinnosti žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru bol
protokol z vykonanej daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Žalovaný vo
svojom rozhodnutí citoval § 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého daňový subjekt nie je
oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány. Písomnosti - žiadosť

o predĺženie lehoty, zaslaná nadriadenému orgánu, ako aj oznámenie o predĺženie lehoty na výkon
daňovejkontroly,vydanéDaňovýmriaditeľstvoSlovenskejrepubliky,patrímedziúradnúkorešpondenciu
s nadriadeným orgánom, preto správca dane postupoval v zmysle zákona, keď odvolávajúcemu sa
odmietol tieto písomnosti vydať. Povinnosť oboznámiť daňový subjekt s predĺžením lehoty si správca
dane v zmysle ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. splnil zaslaním upovedomenia č. 6XX/

XXX/XXXXX/XXXX/Sve. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 9. decembra 2011 správca dane s daňovým
subjektom prerokoval protokol z daňovej kontroly spolu dodatkom č. 1, ktorý vypracoval na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/
XXXXX/XXXX/Sve. Zápisnica obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 11 zákona č. 511/1992 Zb., podľa
nej správca dane na otázky vznesené daňovým subjektom odpovedal a protokol spolu s jeho dodatkom

č. 1 prerokoval a odovzdal ho daňovému subjektu.Po oboznámení sa so súdnym ako i s administratívnym spisom musí súd konštatovať, že žalovaný a
správca dane v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupovali v súlade so zákonom,
ich záver o nepriznaní žalobcovi práva na odpočet DPH zo sporných faktúr je dôvodný a v súlade so

zákonom, s námietkami vznesenými zo strany žalobcu sa žalovaný (správny orgán II. stupňa) ako aj
správca dane (správny orgán I. stupňa) dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadali.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených
prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a

vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Ustanovenie § 250j ods. 3 O.s.p. jednoznačne uvádza, že pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie na
základe neúčinného právneho predpisu, súd takéto rozhodnutie zruší. Uvedené ustanovenie však treba
interpretovať tak, že musí ísť o neúčinný právny predpis, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V súdenej

veci bolo predmetom konania vo veci samej vydanie dodatočného platobného výmeru. Vo veci samej sa
tak rozhodovalo len a len podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na
§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré ustanovenia boli v napadnutom rozhodnutí ako i v
rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa uvedené správne. Námietka žalobcu v tomto smere dôvodná nie
je. Pokiaľ žalovaný v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009

Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. napadnutým rozhodnutím
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza, zo dňa 26. októbra 2012, č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/.zmeniltak,žetext vúvodnejvetedodatočnéhoplatobnéhovýmeru:
„Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov ...“

mení na text: „Daňový úrad Trenčín na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ...“, učinil tak v súlade s citovaným ustanovením § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.,
a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.

Otázku, či vo vyrubovacom konaní môže správca dane vykonávať dokazovanie je procesnou otázkou,
ku ktorej už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko vo svojom rozsudku zo dňa 14.
februára 2008, sp. zn. 3Sžf 23/2007. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku uviedol
cit.: „...odvolací súd nevylučuje možnosť vykonať i vo vyrubovacom konaní dôkazy...“. Na uvedenú
spornú otázku je teda jednoznačná odpoveď, že ustanovenia § 38 až § 45 zákona č. 511/1992 Zb.

nevylučujú, aby správca dane vykonal i vo vyrubovacom konaní určité dôkazy. Námietka žalobcu v tomto
smere taktiež nie je dôvodná.

Žalobca v žalobe taktiež namieta, že správca dane uviedol v dodatku č. 1 k protokolu nové skutočnosti.
Krajský súd v Trenčíne považuje za potrebné k tejto námietke žalobcu predovšetkým uviesť, že hoci
žalobca tvrdí, že správca dane uviedol v dodatku č. 1 k protokolu nové skutočnosti, nevyšpecifikoval, o

aké konkrétne nové skutočnosti ide (aké skutočnosti má žalobca na mysli); jeho tvrdenie tak zostalo len
vo všeobecnej rovine. V tejto súvislosti musí Krajský súd v Trenčíne žalobcu upozorniť, že ak sa má súd
zaoberať žalobnými námietkami žalobcu spočívajúcimi v takomto tvrdení, námietky takéhoto charakteru
musia byť konkrétne, nesmú byť formulované len vo všeobecnej rovine. Ak teda žalobca chce, aby
súd preskúmal, či správca dane v dodatku č. 1 k protokolu uviedol nové skutočnosti, musí žalobca

jednoznačne vyšpecifikovať tieto nové skutočnosti a musí zároveň uviesť aké subjektívne právo žalobcumalo byť v tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonnom stanovenej lehote. Na námietky, ktoré
nespĺňajú vyššie uvedené (kumulatívne) podmienky súd nemôže prihliadať. Napriek uvedenému, súd
pre úplnosť dodáva, že po oboznámení sa s administratívnym spisom súd nezistil, žeby správca dane v

dodatku č. 1 k protokolu uviedol také nové skutočnosti, ktoré by mohli nejakým spôsobom zasiahnuť do
práv a oprávnených záujmov žalobcu. Navyše, ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
09.12.2011, č. 675/320/90984/2011/Sve protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 až december 2006, č. 675/320/82147/2011/
Sve aj jeho Dodatok č. 1 bol so žalobcom riadne prerokovaný, žalobca zápisnicu o ústnom pojednávaní

bez výhrad podpísal, s jej obsahom súhlasil. Aj túto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Ďalšie námietky žalobcu boli vo vzťahu k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, k dôveryhodnosti
vo veci vypočutých svedkov a k zákonnosti získaných dôkazov. Ani jednu z vyššie uvedených námietok
súd nepovažuje za dôvodnú. Je nesporné, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie
a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci potrebný pre posúdenie daného prípadu. V tomto
smere mu skutočne nemožno nič vyčítať. Dôvodnou nie je ani námietka, že by sa správca dane a

žalovaný nevysporiadali so splnomocnením, ktoré malo byť udelené zo strany
spoločnosti BRIKY&spol. s r.o. pre JT. V samotnom napadnutom rozhodnutí sa žalovaný výslovne
zaoberal týmto splnomocnením so záverom, že L. ako konateľ uvedenej spoločnosti poprel, žeby
uvedené plnomocenstvo pre V. vystavil, L. výslovne uviedol, že podpis na plnomocenstve nie je jeho
podpisom, a že V. N. nepozná. Pokiaľ ide o dôveryhodnosť svedkov W., súd je toho názoru,

že nemožno len z tej skutočnosti, že ide o osoby, ktoré boli odsúdené na výkon trestu odňatia slobody
dospieť k záveru, že W. M. sú nedôveryhodné osoby, a že v konečnom dôsledku nemožno prihliadnuť
na skutočnosti zistené z ich výpovedí, resp. počas miestneho zisťovania vo vzťahu k W., a to o to viac,
že sa v žiadnom smere neodlišovali, resp. neboli v rozpore so skutočnosťami zistenými z iných dôkazov.
Námietka žalobcu v tomto smere, ako už bolo vyššie uvedené, nie je dôvodná. Rovnako je z

pohľadu súdu nedôvodné tvrdenie žalobcu, že dôkazy získané od W. a L. N. počas miestnych
zisťovaní sú dôkazy získané nezákonne. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v rámci iného
daňového konania bolo vykonané miestne zisťovanie v P., pričom bola spísaná zápisnica o miestnom
zisťovaní, do ktorej sa W. vyjadrila, že od septembra 2006 o aktivitách spoločnosti (SPRINT CAR, s.r.o.)
nič nevie a nevie ani o účtovníctve spoločnosti, nakoľko R., ktorého splnomocnila na zastupovanie

spoločnosti, ju o firme neinformoval. V tomto prípade teda, ako správne uviedol žalovaný, nešlo o
vypočutie svedka; W. sa totiž nevyjadrovala konkrétne k žalobcovi, ale vyjadrovala sa ako konateľka
spoločnosti k podnikateľským aktivitám spoločnosti SPRINT CAR, s.r.o.. Vo vzťahu k
R.R. správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti RAVEN, a.s., pričom spísal zápisnicu o
ústnom pojednávaní s menovaným R.. Následne, z dôvodu, aby bolo umožnené žalobcovi klásť R. ako

svedkovi otázky, predvolal správca dane opakovane svedka R. na pojednávanie, o ktorom predvolaní
riadne upovedomil žalobcu, ktorý sa však pojednávania nezúčastnil. Žalobca mal teda reálnu možnosť
klásť svedkovi R. otázky, túto možnosť žalobca nevyužil, z ktorého dôvodu súd nepovažuje
výpoveď R. za dôkaz získaný nezákonne.

Na pojednávaní dňa 5. marca 2014 právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie ESD vo veci

C-18/13 a v nadväznosti na závery tohto rozhodnutia žiadal, aby súd žalobe vyhovel a napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie však
nie je rozhodnutím (neobsahuje také právne závery), na základe ktorého by bolo možné žalobe
vyhovieť, t. j. pokiaľ aj Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu, jeho záver nie je žiadnym spôsobom
v rozpore so závermi vyslovenými v citovanom rozhodnutí ESD. V samotnom rozhodnutí ESD

je opakovane zdôraznené, že boj proti daňovým únikom a prípadným zneužitiam odpočtu DPH je
cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112, a teda že osoby podliehajúce súdnej právomoci
sa nemôžu zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie, pričom prináleží vnútroštátnym
orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti
preukáže, že toto právo sa uplatňuje zneužívajúcim spôsobom. Závery citovaného rozhodnutia ESD

možno jednoducho vyložiť tak, že priznanie práva na odpočet DPH je možno zamietnuť (odoprieť), ak 1.
plnenie zakladajúce právo na odpočet dane je súčasťou daňového úniku a zároveň 2. zdaniteľná osoba
(v tomto prípade žalobca) vedela alebo mala vedieť (vzhľadom na všetky objektívne okolnosti prípadu),
že ide práve o takéto plnenie (ktorého dôsledkom je daňový únik). Súd je toho názoru, že obe uvedené
podmienky boli v prejednávanej veci splnené, a preto pokiaľ žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu

dane, ktorým nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH, učinil tak v súlade so zákonom.Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že

zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na
odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva (práva na
odpočet DPH) pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek
dokladznejúcinaurčitéplneniebezohľadunato,čitakétoplnenieboloskutočneposkytnutéarovnakoje

technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie
vystavenýchfaktúrbezhotovostnýmprevodomnaúčetdodávateľa.Jetedazrejmé,žesplnenieformálnej
stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z
podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť
odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade)

neodrážajúreálneplnenie,nemôžebyťžalobcovinazákladetakýchtofaktúrbezďalšiehopriznanéprávo
na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým
únikom (samozrejme za stavu, že žalobca ako zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že ide práve
o takéto plnenie).

Apráveotakýtoprípadideajvsúdenejveci,atokonkrétnevovzťahukspornýmfaktúramodspoločností

SPRINT CAR, s.r.o., RAVEN, a.s., EMPANADA, s.r.o., BRIKY&spol. s r.o.. V konaní nebolo medzi
stranami sporným, že z dodávok, ktoré mali uvedené spoločnosti dodať žalobcovi, nebola (a ani nebude,
keďžeuvedenéfaktúrynemajúdodávateliazanesenédosvojhoúčtovníctva)odvedenáDPHnavýstupe.
Za stavu, keď si žalobca uplatňuje z týchto faktúr odpočet DPH na vstupe, je zrejmé, že uvedené plnenia
sú súčasťou daňového úniku (tým je splnená jedna z dvoch podmienok neuznania práva na odpočet

DPH). Ďalej je z vykonaného dokazovania preukázané, že W. G. (konateľka spoločnosti SPRINT CAR,
s.r.o.), R. (vedúcej ekonomiky, financií a účtovníctva RAVEN, a.s.), W. (konateľ spoločnosti EMPANADA,
s.r.o.), L. (konateľ spoločnosti BRIKY&spol. s r.o.), popreli vystavenie sporných faktúr pre žalobcu, z
čoho nemožno dospieť k inému logickému záveru ako tomu, že ide o fiktívne faktúry neodrážajúce reálne
plnenie. Reálnosť sporných obchodov nepotvrdila ani riaditeľka žalobcu R., a ani sám žaloba správcovi

dane nepredložil taký dôkaz, ktorý by preukazoval reálnosť dodávok od vyššie uvedených spoločností.
Vychádzajúc z uvedeného nemôže byť pochýb o tom, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že sporné
faktúry sú faktúrami fiktívnymi, čo muselo u žalobcu vzbudiť podozrenie (pochybnosti), t.j. musel mať
vedomosť o tom, že uplatnením DPH na vstupe z týchto faktúr sa stane účastníkom daňového úniku (čím
je splnená aj druhá podmienka neuznania odpočtu DPH na vstupe). Záver správcu dane, ani žalovaného

o nepriznaní odpočtu DPH z vyššie uvedených sporných faktúr nie je žiadnym spôsobom v rozpore s
rozhodnutím ESD, na ktoré sa žalobca odvolával.Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., jednoznačne vyplýva, že platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, len tú daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb
(na účely svojho podnikania) ako platiteľ.

Ak chcel žalobca, aby mu správca dane uznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov CASTILL, s.r.o.,
AGS spol. s r.o., FENSTER EKO, s.r.o., ALFAPLAST trade, s.r.o., STS dopravné a zemné služby, s.r.o.,
BEST spo. s r.o., Juraj Mačák JUROTRANS, Juraj Liener, bol povinný správcovi dane preukázať, že
tovar a služby uvedené na týchto faktúrach boli ďalej použité na účely jeho podnikania ako platiteľa, čo
však žalobca neučinil. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nakúpený tovar a práce vyfakturované

vyššie uvedenými dodávateľmi predstavujú rozpracované zákazky, ktoré sú súčasťou nepeňažného
vkladu žalobcu podniku do spoločnosti BENY STAV Prievidza, s.r.o.. Ako správne uviedol žalovaný, k
vloženiu podniku došlo až dňom 26. februára 2007 (ako to vyplýva zo zmluvy o vklade podniku zo
dňa 26. februára 2007), pričom zákazky fakturované od vyššie uvedených dodávateľov boli vykonané a
dokončené ešte v roku 2006, t. j. určite do 20. februára 2007, čiže boli vykonané a odovzdané
ešte pred vkladom spoločnosti žalobcu do spoločnosti BENY STAV Prievidza, s.r.o.. Uvedené zákazky

mal teda ešte fakturovať a odviesť z nich DPH žalobca. Rovnako ako žalovaný, aj Krajský
súd v Trenčíne je toho právneho názoru, že žalobca nepoužil materiál a služby vyfakturované vyššie
uvedenými dodávateľmi na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o DPH, z ktorého dôvodu nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe z týchto faktúr.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a

procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský
súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako
sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod

na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že krajský
súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v
konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd
v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné odvolanie do15 dníodjehodoručenia,písomne,cestoutunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.