Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200195
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:6013200195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu X. V., bytom G., F. XXX, práv.
zast. Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. januára 2013, č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX-r
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku

označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu K., pobočka Z. F. Z. V. č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Štef zo dňa 4. októbra 2012, ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009
Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26.124,-€ na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie
3. štvrťrok 2011 (správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie
obdobie 3. štvrťrok 2011 v sume 22.630,58 € a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť na DPH v
sume 3.493,42 €), keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z nákupu stavebných
prác fakturovaných na základe zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 17. decembra 2010

uzatvorenej so spoločnosťou C., s.r.o. G., I. XXXX a podľa odsúhlaseného súpisu vykonaných prác
nasledovnými dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť C., s.r.o. G.,
I. XXXX v celkovej hodnote 156.744,-€, z toho DPH celkovo vo výške 26.124,- €, a to:

- faktúra číslo XXXXXXX/X zo dňa 1. júla 2011 na celkovú sumu 36.758,04 €, z toho 20 % DPH 6.126,34
€,

-faktúračísloXXXXXXXzodňa14.júla2011nacelkovúsumu38.000,76€,ztoho20%DPH6.333,46€,

- faktúra číslo XXXXXXX/X zo dňa 29. júla 2011 na celkovú sumu 12.004,92 €, z toho 20 % DPH 2.000,82
€,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 3. augusta 2011 na celkovú sumu 22.102,80 €, z toho 20 % DPH
3.683,80 €,- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 10. augusta 2011 na celkovú sumu 21.120,- €, z toho 20 % DPH 3.520,-
€,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 26. augusta 2011 na celkovú sumu 14.997,48 €, z toho 20 % DPH

2.499,58 €,

- faktúra číslo XXXXXXX/X zo dňa 31. augusta 2011 na celkovú sumu 11.760,- €, z toho 20 % DPH
1.960,- €.

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a),
b), c), d) a e) O.s.p., z dôvodu porušenia ust. § 3, § 24, § 36, § 44 zákona č. 563/2009 Z.z., § 9
zákona č. 222/2004 Z.z., z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia a aplikácie ust. zákona č. 222/2004 Z.z.,

pričom žalobca poukázal na Rozsudok tretej komory Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21. júna
2012 v spojených veciach Mahagében kft. proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális
Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal ňEszak-alföldi Regionális
Adó Főigazgatósága (C-142/11). Žalobca v žalobe konkrétne vytýka žalovanému, že bol jeho postupom
a rozhodnutím ukrátený na svojich právach z týchto dôvodov:

1. Žalovaný nepopiera a v žiadnej časti svojho rozhodnutia ani nespochybňuje, že by práce, ktoré
majú byť predmetom zdaniteľného plnenia neboli vykonané, avšak spochybňuje ich reálne uskutočnenie
zhotoviteľom diela - obchodnou spoločnosťou C., s.r.o.. Pochybnosti správcu dane, ako aj žalovaného
vyvstali na základe tých skutočností, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti C., s.r.o., so
správcom dane nekomunikoval, na ústne prejednanie veci sa nedostavil, resp. sa so správcom

dane skontaktoval iba ojedinele a nepredložil žiadne daňové doklady vzťahujúce sa na vec. V rámci
vyjadrenia F. B., štatutárneho orgánu spoločnosti C., s.r.o., však boli potvrdené skutočnosti uvádzané
žalobcom, a teda, že pre žalobcu zabezpečil zhotovenie diela v zmysle zmluvy o dielo.

2. Správca dane a žalovaný popierajú uskutočnenie zdaniteľného plnenia a tým aj nárok na nadmerný
odpočet z dôvodu, že na základe vyjadrenia štatutárneho orgánu spoločnosti C., s.r.o., boli stavebné

práce uskutočnené subdodávateľsky, a teda zo strany žalobcu neprišlo k realizácii žiadnych stavebných
prác, čo by v tomto prípade znamenalo, že zhotoviteľ nemá nárok na odpočet dane, z čoho nepriamo
vyplýva, že zo zmluvy o dielo svoj záväzok neplnil. Žalobca je toho názoru, že postup žalovaného,
ako aj správcu dane v tomto prípade je nezákonný, modifikujú zmluvné vzťahy medzi zmluvnými
stranami a popierajú riadne zrealizovanie diela. Nesprávneho právneho posúdenia sa žalovaný dopustil

aj tým, že v daňovom konaní pri daňovej kontrole vykladal obsah ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e)
zákona č. 563/2009 Z.z. príliš extenzívnym spôsobom až do takej miery, že tým v
zásade poprel znenie ustanovenia § 44 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Správca dane pri
daňovej kontrole a neskôr aj žalovaný pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia postupovali tak,
že rozširovali dôkaznú povinnosť žalobcu nad rámec, ktorý mohol žalobca ako subjekt súkromného

práva uniesť. Svojím prístupom totiž žalovaný navodil vznik situácie, kedy na ťarchu žalobcu boli
vykladané pochybnosti a pochybenie na strane dodávateľa plnení pre žalobcu, ktorým žalobca (ctiaci si
poctivý obchodný styk) nijako nemôže predchádzať a ani ich nemôže korigovať. Žalovaný tak založením
predpokladu zodpovednosti žalobcu bez zavinenia prekročil rozsah nevyhnutný na ochranu práv vo
vzťahu k verejným financiám. Žalovaný a správca dane totiž v rozpore so zákonnými ustanoveniami

preniesli svoju vlastnú kontrolnú úlohu a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva na žalobcu ako kontrolovaný subjekt. Ako ďalej uviedol žalobca,
je potrebné zdôrazniť, že prináleží zásadne daňovým orgánom, aby vykonávali u zdaniteľných osôb
kontrolu nevyhnutnú na odhalenie prípadnej nezákonnosti vo vzťahu k DPH a uložili tresty
tým zdaniteľným osobám, ktoré sa dopustili týchto nezákonností.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ani on a ani správca dane
nespochybniliuskutočneniezdaniteľnéhoobchodu-stavebnýchprácnaobjekteprežalobcu,spochybnili
jeho uskutočnenie dodávateľom C., s.r.o.. Na základe vlastných zistení v priebehu daňovej kontroly
správca dane prijal záver a žalovaný ho potvrdil, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie

stavebných prác deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou C., s.r.o., z dôvodu, že správca dane malod policajných orgánov i vlastným miestnym zisťovaním v registrovanom sídle dodávateľa (vykonaným
jednak v súvislosti s kontrolou u žalobcu, ale aj na základe dožiadania iných daňových úradov) a v
súvislosti s kontrolou tohto dodávateľa zistené, že F. B. sa na adrese bydliska v X. ani v registrovanom

sídle spoločnosti nezdržuje, dlhodobo sa zdržiava v G. republike. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj bývalý
konateľ spoločnosti C., s.r.o., X. A., ktorý sa pred správcom dane vyjadril, že F. B. sa zdržiava v
G. republike, kontakt na neho nemá a F. B. chodí k nemu na sídlo spoločnosti len sporadicky pre
oznámenia o uložení zásielok, pričom X. A. nevedel, či si tieto zásielky na pošte F. B. aj preberá. Z toho
vyplýva podľa žalovaného, že spoločnosť C., s.r.o. nevykonávala reálne ekonomickú činnosť. Žalovaný

ďalej dodal, že ani svedkovia, ktorých navrhol vypočuť žalobca (D.. B. T., V. G. a P. B.), nepotvrdili
zabezpečenie vykonania stavebných prác deklarovaným dodávateľom C., s.r.o. pre žalobcu. Svedok P.
B. sa s F. B. podľa zápisnice z ústneho pojednávania zoznámil prostredníctvom žalobcu, tzn. F. B. ho
sám nekontaktoval za účelovom možnej spolupráce ako subdodávateľa pri rekonštrukcii
objektu pre žalobcu. Svedok V. G. (označený subdodávateľ pre spoločnosť C., s.r.o., ktorý
predložil faktúru č. 4/2011 za vykonanie zatepľovacích prác na objekte pre žalobcu, nebol platiteľom

DPH), správcovi dane však nepredložil ani na výzvu účtovnú evidenciu ani žiadne účtovné
doklady za rok 2011, prestal so správcom dane komunikovať a nepreukázal vyjadrenia uvedené vo
výpovedi pred správcom dane zo 7. augusta 2012. Výpoveď ďalšieho svedka, D. B. T., je
podľa žalovaného všeobecná a tiež nepotvrdzuje bez akýchkoľvek pochybností, že práce na prestavbe
objektu zabezpečoval označený dodávateľ, nakoľko D.. B. T. nevykonával na stavbe stavebný dozor,

nemal na to ako inžinier - strojár príslušné odborné vzdelanie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca
si nepreveroval referencie o dodávateľovi, žalobca sa vyjadril, že oproti ponukám iných firiem (správcovi
dane iné ponuky nepredložil ako dôkaz) mu bola ponúknutá najvýhodnejšia cenová ponuka práve od
deklarovaného dodávateľa. Na ústnom pojednávaní dňa 2. mája 2012 sa žalobca vyjadril, že spoločnosť
C., s.r.o. si vybral na základe toho, že F. B. staval dom jeho otcovi a tento mu dal predbežnú ponuku,

ktorú porovnal s ponukami iných firiem a na základe kvality odvedenej práce u otca a
najvýhodnejšej cenovej ponuky si vybral práve tohto dodávateľa. Nevedel však, kto práce na prestavbe
rodinného domu na podnikateľský objekt riadil, nepoznal pracovníkov, ktorí práce vykonávali, mali to byť
ľudia z H. (podľa výpovede žalobcom označeného svedka V. G. - „F.“). Žalobca nevedel uviesť žiadne
mená,žiadnychsubdodávateľov,všetkomalzabezpečovaťariadiťF.B.(zabezpečovaťnákupmateriálu,

aj dodávateľov stavebných prác a zariadení montovaných v objekte), alebo v jeho neprítomnosti jeho
parťáci (i keď spoločnosť C., s.r.o. neevidovala žiadnych zamestnancov). X. žalobca tiež nepoznal.
Nevedel uviesť, kto bol zodpovedný za kvalitu vykonaných prác, on jednal len s F. B.. V
priebehu kontroly nepredložil žalobca žiaden protokol z uskutočnených kontrolných dní na stavbe, tak
ako je uvedené v uzatvorenej zmluve o dielo so spoločnosťou C., s.r.o., č. XXXXX. Z

predloženého kolaudačného rozhodnutia zn. SU-442/2011 - 2 vydaného stavebným úradom Obce G.
vyplýva, že na stavbu „prestavba rodinného domu na objekt s podnikaním“ bolo vydané dodatočné
rozhodnutie o povolení stavby dňa 12. júna 2011 a užívanie stavby bolo povolené už 18. júla 2013,
pričom dotknuté orgány posudzovali hotovú stavbu dňa 11. júla 2011. Žalovaný je toho názoru,
že žalobca nepristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu s dostatočnou odbornou starostlivosťou,

keď stavebné práce na podnikateľskom objekte vykonával bez stavebného povolenia, čím sa vyhol
preukázaniu splnenia príslušných technických požiadaviek, ktoré musí spĺňať stavenisko, požiadavke na
overenú projektovú dokumentáciu stavebným úradom, vedeniu stavebného denníka, prítomnosti osoby
vykonávajúcejstavebnýdozornastavbe,akotoustanovujestavebnýzákonasprávcovidanenepredložil
žiadne dôkazy (napr. stavebný denník, protokoly z uskutočnených kontrolných dní na stavbe), ktoré by

preukázali, že stavebné práce pre neho skutočne vykonala spoločnosť C., s.r.o.. Žalobca nepredložil ani
žiadne protokoly o vykonaných montážach zariadení v objekte. Predloženie troch fotografií, na ktorých
je F. B. odfotený dňa 29. marca 2011 v časovom rozpätí od 12:49 do 12:56 hod. nie je dôkazom, že
práce zabezpečovala spoločnosť C., s.r.o.. Žalobca sa v rámci kontroly vyjadril, že „od
konateľa deklarovaného dodávateľa preberal len faktúry a úhrady vykonával v hotovosti a až následne

vystavoval výdavkové pokladničné doklady o úhrade faktúr“. Žalobca predložil správcovi dane pri
kontrole doklady o úhrade sporných faktúr v hotovosti, kde na príjmových pokladničných dokladoch
spoločnostiC.,s.r.o.jepodpisapečiatkajejkonateľa.Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,ženiejezrejmé,
z akého dôvodu požadoval žalobca od F. B. ešte aj čestné prehlásenie (podpis overený
notárom dňa 22. decembra 2011) o prevzatí hotovostných platieb za vykonané rekonštrukčné práce na

objekte pre žalobcu, ktoré tiež žalobca predložil správcovi dane dňa 14. mája 2012. Žalovaný
vo svojom vyjadrení zdôraznil, že zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť C., s.r.o., nie je reálne
fungujúcou spoločnosťou, schopnou zabezpečiť dodanie deklarovaných stavebných prác pre žalobcu.
Od policajných orgánov, a od bývalého konateľa spoločnosti C., s.r.o. mal správca dane zistené, že F. B.žije v G. republike, v bydlisku v F. sa vôbec nezdržuje a len sporadicky - nepravidelne chodí
pre oznámenia o zásielkach k bývalému konateľovi X. A.. Z iných konaní - daňová kontrola dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2012 u dotknutého dodávateľa,

ktorá bola pre jeho nespoluprácu so správcom dane a z dôvodu nepredloženia účtovných a daňových
dokladov ukončená podľa pomôcok, ale aj pri preverovaní uskutočnenia zdaniteľného obchodu v inom
konaní bolo zistené, že F. B. sa správa podobne, t.j. v mieste bydliska, ani v sídle spoločnosti v tuzemsku
sa dlhodobo nezdržuje, spoločnosť C., s.r.o. nevykonáva žiadnu reálnu činnosť, len formálne vyhotovuje
faktúry. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že by správca dane rozširoval dôkaznú povinnosť žalobcu

nad rámec, ktorý mohol uniesť. Správca dane nezaťažoval jednostranne a extenzívne žalobcu, ale sám
vykonal preverenie deklarovaného zdaniteľného obchodu, od žalobcu nepožadoval žiadny z dokladov
požadovaných od deklarovaného dodávateľa C., s.r.o.. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje
s názorom žalobcu, že by správca dane, ako aj žalovaný porušili judikatúru Európskeho súdneho dvora
(rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11). K aplikácii smernice Rady 2006/112/ES žalovaný uviedol, že v
súlade s článkom 273, prvý odsek smernice, členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako je uvedené v

tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie
daňovým podvodom. Podľa judikatúry súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je
možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené
podvodom bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu DPH, alebo iné podvody, musia mať možnosť
spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH

zaplatenej na vstupe. Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 21. júna
2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 ESD uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti
podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112

(napr. rozsudok C-285/09 Halifax zo dňa 7. decembra 2010, Kittel a RecoltaRecycling, č. C-439/04,
C-440/04, bod 51, C-409/04 Teleos plc. a spol.). Podľa názoru žalovaného, žalobca
nemal dôvod uvádzať predmetný rozsudok ESD, nakoľko dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného
nároku na odpočítanie dane bolo zistenie správcu dane, že konateľ dodávateľa C., s.r.o. fakturované
práce v skutočnosti nevykonal ani nezabezpečil ich vykonanie, lebo v tuzemsku

sa nezdržuje, neeviduje zamestnancov (parťákov), ktorí by zabezpečovali a riadili práce pri prestavbe
objektu na podnikanie, nebolo preukázané, že F. B. kontaktoval označených svedkov, títo sa okrem V. G.
vyjadrili, že ich s konateľom C., s.r.o. zoznámil žalobca. Aj z iných konaní vyplynulo, že F. B. sa dlhodobo
zdržuje v G. republike, so správcom dane nespolupracuje, nepredkladá na výzvu správcu
dane daňové a účtovné doklady k daňovej kontrole, tzn. len formálne vyhotovil sporné faktúry, aby si

žalobca mohol uplatniť odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si nepreveroval referencie o
dodávateľovi, vyjadril sa, že oproti ponukám iných firiem (správcovi dane iné ponuky nepredložil ako
dôkaz) mu bola ponúknutá najvýhodnejšia cenová ponuka práve od deklarovaného
dodávateľa. Žalobca opakovane (aj v odvolaní) uviedol, že pre neho bola podstatná informácia, že práce
boli vykonané kvalitne, v dohodnutom termíne a v dohodnutej cene. Žalobca vykonával rekonštrukciu

objektu na podnikanie bez stavebného povolenia, ako sa pred správcom dane vyjadril - neskúmal,
kto na stavbe pracuje, nežiadal od nikoho občiansky preukaz ani živnostenský list, jeho zaujímal len
výsledok práce dohodnutý v zmluve o dielo so spoločnosťou C., s.r.o.. Podľa
žalovaného tak žalobca v konkrétnom prípade neprijal všetky opatrenia,
aby sa vyhol účasti na možnom daňovom podvode, keď práce na stavbe vykonávali neznáme osoby,

neregistrovaní platitelia dane, tak ako svedok V. G., ktorý správcovi dane nepreukázal, že faktúru č. X/
XXXX má riadne zaevidovaná v účtovnej evidencii. Na výzvu, aby svedok V. G. predložil správcovi dane
účtovné a daňové doklady, prestal s ním menovaný svedok komunikovať a nepreukázal svoje tvrdenia z
ústneho pojednávania pred správcom dane. Žalovaný uzavrel, že žalobca sa ako podnikateľský subjekt
pri výbere dodávateľa neriadil patričnou dávkou opatrnosti a nepreukázal, že vykonanie

stavebných prác na objekte zabezpečil C., s.r.o.. Námietky žalobcu spočívajúce v porušení § 3, § 24,
§ 36, § 44 zákona č. 563/2009 a v porušení § 9 ods. 4 zákona o DPH žalovaný
taktiež nepovažuje za dôvodné. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol v žalobe konkrétne
dôvody porušenia vyššie uvedených ustanovení daňového poriadku. Zdôraznil, že v zmysle zásady
zákonnosti (§ 3 ods. 2 v spojitosti s § 24 zákona č. 563/2009 Z.z.) vykonáva

správca dane dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na preukázanie skutočností pre správne
určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom. V okamihu, kedy
správca dane dôvodne spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt
preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo dodávateľom uvedeným vo faktúre.V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia
(vyšetrovacia). Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by
mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ mohol (ale nemusel) v konaní uplatniť nároky na zníženie

daňovej povinnosti uplatnením nároku na odpočítanie dane. Povinnosťou správcu dane,
pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi ich existenciu preukázať
relevantnými dôkazmi, pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá
povinnosť predložiť platiteľ. Žalovaný zdôraznil, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 6
zákona č. 563/2009 Z.z., keď okrem pojednávania so žalobcom a vypočutia žalobcom

navrhnutých svedkov sám miestnym zisťovaním na registrovanom sídle dodávateľa a dožiadaním
na políciu požiadal o predvedenie konateľa C., s.r.o., za účelom vykonania pojednávania s F. B. na
preverenie reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaným dodávateľom pre žalobcu v
jeho účtovnej a daňovej evidencii. Podľa žalovaného, žalobca nemal dôvod uvádzať porušenie § 36
zákon č. 563/2009 Z.z., nakoľko z iných konaní (kontrola DPH u spoločnosti C., s.r.o., pri
ktorej bola z dôvodu nepredloženia daňovej a účtovnej evidencie ku kontrole daň určená pomôckami),

ako i zo zistení pri kontrole u iného daňového subjektu, ktorý si uplatňoval odpočítanie
dane z faktúry dodávateľa mal správca dane preukázané, že F. B. so správcom
dane nekomunikuje, nenachádza sa v mieste bydliska ani v mieste sídla spoločnosti, len formálne
vyhotovuje faktúry, aby si odberatelia mohli uplatniť odpočítanie dane. Nie je preto dôvodné tvrdenie
žalobcu, že „správca dane ani žalovaný nepovažovali zabezpečenie realizácie diela bez samotného

zrealizovanie stavebných prác sa zdaniteľné plnenie, čo je v rozpore s § 9 ods. 4 zákona
č. 222/2004“. Zo zistení správcu dane v priebehu kontroly, z výpovedí žalobcom označených svedkov
nebolo preukázané, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu zabezpečil deklarovaný dodávateľ C., s.r.o..
Nebolo preukázané, že tento dodávateľ obstaral pre žalobcu dodanie služby, keď nebolo zistené, že
táto spoločnosť prijala zdaniteľnú službu a sama ju dodala, naopak z tohto konania a aj z iných konaní

mal správca dane zistené, že konateľ deklarovaného dodávateľa sa zdržuje dlhodobo v G. republike,
vystavuje len formálne faktúry, aby si odberatelia mohli z nich uplatniť odpočítanie dane. Je nepochybné,
že žalobca vykonával rekonštrukciu bez stavebného povolenia, nemal informácie o tom, kto konkrétne
vykonával rekonštrukciu objektu, ktorý chcel využívať na podnikanie, zaujímala ho okrem kvality, len
ponúknutá cena. Označení svedkovia, ktorých on zoznámil s osobou F. B. nepotvrdili, príp. nepreukázali,

že práce na objekte vykonávali osoby nakontaktované F. B.. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy napr.
protokoly z kontrolných dní na stavbe (tak ako je uvedené v zmluve o dielo), príp. iné dôkazy o
tom, kto konkrétne práce na rekonštrukcii objektu vykonal. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na
závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 6Sžf/18/2011, 6Sžf/14/2012,
podľa ktorých je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca

dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že správu daní
a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vykonávajú finančné orgány samostatne. V rámci tejto
kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a môžu daňové
subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne, a to predovšetkým, aj splniť svoju

dôkaznú povinnosť. V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp.
záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a
ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného
hodnotenia dôkazov kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia. Pre daný prípad správca
dane aj žalovaný postupovali v súlade so zásadami daňového konania.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f O.s.p.),
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby
je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe
žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. januára
2013, č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX-r, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu K., pobočka Z. F. Z. V. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/Štef zo dňa 4. októbra 2012, ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009
Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26.124,-€ na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie

3. štvrťrok 2011 (správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacieobdobie 3. štvrťrok 2011 v sume 22.630,58 € a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť na DPH v
sume 3.493,42 €), keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z nákupu stavebných
prác fakturovaných na základe zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 17. decembra

2010 uzatvorenej so spoločnosťou C., s.r.o. G., I. XXXX a podľa odsúhlaseného súpisu vykonaných prác
nasledovnými dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť C., s.r.o. G.,
I. XXXX v celkovej hodnote 156.744,-€, z toho DPH celkovo vo výške 26.124,- € (faktúry č. XXXXXXX/
X, XXXXXXX, XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX/X).

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad K., pobočka Z. F. Z. V. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/

Štef zo dňa 4. októbra 2012 podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 26.124,- € na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011
(správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok
2011 v sume 22.630,58 € a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 3.493,42 €),
keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z nákupu stavebných prác fakturovaných

na základe zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 17. decembra 2010 uzatvorenej so spoločnosťou C., s.r.o.
G., I. XXXX a podľa odsúhlaseného súpisu vykonaných prác nasledovnými dodávateľskými faktúrami,
na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť C., s.r.o. G., I. XXXX v celkovej hodnote 156.744,-€,
z toho DPH celkovo vo výške 26.124,- € (faktúry č. XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX/X, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX/X). Správca dane vo svojom odôvodnení poukázal na to, že žalobca

ako doklady o zaplatení jednotlivých faktúr v hotovosti predložil ku kontrole príjmové pokladničné
doklady bez čísla, na ktorých je ako príjemca uvedená spoločnosť C., s.r.o. G., I. XXXX, v celkovej
hodnote156744euro.SprávcadanezdôvodupreskúmaniaoprávnenostiodpočítaniaDPHapreverenia
predmetných obchodov so spoločnosťou C., s.r.o. G., I. XXXX predvolal k ústnemu pojednávaniu ako
svedka konateľa spoločnosti C., s.r.o. F. B., ktorý poštovú zásielku neprevzal a k ústnemu

pojednávaniu sa ani po opakovanom predvolaní nedostavil, z ktorého dôvodu správca dane pristúpil
k jeho predvedeniu políciou, ktoré však taktiež nebolo úspešné, nakoľko F. B. sa nezdržiaval ani v
mieste trvalého pobytu, ani v sídle v spoločnosti C., s.r.o.. Následne sa F. B. telefonicky a tiež e-mailom
spojil so správcom dane, pričom na otázky správcu dane F. B. uviedol, že spoločnosť C., s.r.o. nemá
vlastných zamestnancov a stavebné práce spoločnosť zabezpečila dodávateľským spôsobom. I keď

F. B. prisľúbil dohodnutie si termínu výsluchu u správcu dane a prisľúbil taktiež predloženie účtovných
dokladov spoločnosti C., s.r.o., viac sa správcovi dane F. B. neozval a na e-mail neodpovedal. Správcovi
dane je z jeho predchádzajúcej kontrolnej činnosti známe, že F. B. ako konateľ spoločnosti C., s.r.o.
ani v minulosti v súvislosti s kontrolou u iného daňového subjektu nereagoval na výzvy správcu dane,
nedostavil sa k ústnemu pojednávaniu, nepredložil správcovi dane žiadne doklady spoločnosti a jeho

predvedenie políciou bolo neúspešné, čo vytvára u správcu dane pochybnosti o existencii účtovných
dokladov a vedení účtovníctva touto spoločnosťou a v konečnom dôsledku aj o vykonaní prác touto
spoločnosťou. Žalobca sa k predmetným obchodom so spoločnosťou C., s.r.o. vyjadril v tom zmysle,
že koncom roku 2010 kúpil nehnuteľnosť v G. za účelom podnikania, pričom išlo o starý
rodinný dom prerobený na prevádzku, ktorý ako sa neskôr ukázalo bolo treba zbúrať a postaviť nové

priestory - kaviareň a piváreň. F. B. v tom čase staval dom žalobcovmu otcovi, preto žalobca požiadal
F. B. o vyhotovenie predbežnej cenovej ponuky, ktorú následne žalobca porovnal s inými firmami a
na základe odvedenej práce a ceny u svojho otca žalobca zistil, že firma C., s.r.o.
(firma F. B.) je lacnejšia ako ostatné firmy. Žalobca tak stavebné práce objednal u
spoločnosti C., s.r.o., ktorá vykonala všetky práce počnúc búracími prácami, cez postavenie nových

základov, murovku, strechu, omietky, kúrenie, vodu, elektroinštalácie, odsávanie resp. ventiláciu, krb,
okná, dvere, čiže kompletne všetky stavebné práce celkom za 7 - 8 mesiacov. Zmluvu so
spoločnosťou C., s.r.o. podpísal žalobca s F. B. vo svojej kancelárii, súpisy prác boli odsúhlasované
tak, že žalobca a F. B. sa na základe telefonického dohovoru stretli na stavbe a odsúhlasili položku po
položke na konkrétne prevedenej práci. Žalobca nevedel odpovedať na otázky, kto konkrétne vykonával

predmetné práce za spoločnosť C., s.r.o., kto bol zodpovedný za vykonané
práce, kto zadeľoval prácu jednotlivým pracovníkom, kto ich riadil. Uviedol len, že tam boli pracovníci
na autách rôznych značiek od I., H., pričom zodpovedným za všetko bol F. B. a v jeho
neprítomnosti jeho parťáci, alebo vedúci, ktorých mená žalobca uviesť nevedel. Žalobca osobne s nikým
iným okrem F. B. nejednal, aj stavebný materiál nakupoval hlavne F. B. (dvere, okná, drevo na strechu,

plechy a pod.), žalobca však nevedel uviesť odkiaľ. Žalobca si ani nepamätal, kedy presne boli prácea dielo ukončené, uviedol len, že to bolo podľa kolaudačného rozhodnutia. Dielo žalobca prevzal po
častiach, tak ako boli vyhotovené jednotlivé faktúry a k nim súpisy vykonaných prác a dodávok. Všetky
doklady, faktúry aj pokladničné doklady obdržal žalobca od F. B., ktorý mu ich doniesol osobne na stavbu

už vypísané a podpísané. Žalobca vždy po odsúhlasení vykonaných prác po obdržaní faktúr vyplatil
F. B. uvedenú hotovosť buď naraz, keď bola väčšia faktúra, tak na viackrát a následne po zaplatení
celej sumy obdržal doklad o zaplatení. Na nákup tovaru dával žalobca F. B. niekedy aj preddavky, o
čom spísali len ručný zápis, ktorý bol pri vyúčtovaní odčítaný. Z popísaných skutkových zistení správca
dane ustálil, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne informácie, ktoré by preukazovali, že služby boli

skutočne dodané spoločnosťou C., s.r.o. (žalobca nevedel, kto konkrétne vykonával predmetné práce,
kto dohliadal na priebeh stavebných prác - kto bol stavbyvedúcim s odôvodnením, že žalobca jednal
iba s F. B., ktorý všetko zabezpečoval), resp. nie je zrejmé, kto predmetné práce za spoločnosť C.,
s.r.o. uskutočnil (akí subdodávatelia), čo spochybňuje prevedenie prác touto spoločnosťou. Samotné
materiály - doklady, ktoré žalobca správcovi dane predložil (kolaudačné rozhodnutie, preberací protokol
o prevzatí a odovzdaní diela a fotodokumentácia zo stavby) svedčia síce o tom, že stavebné práce

boli skutočne zrealizované, no nepreukazujú, že tieto práce dodala spoločnosť C., s.r.o.. Správca dane
tak nespochybňuje samotnú existenciu vykonaných stavebných prác, ale spochybňuje ich dodanie
spoločnosťou C., s.r.o.. Vyjadrenie žalobcu, že práce vykonali rôzne partie pracovníkov z H. a zo I., nie
sú žiadnymi konkrétnymi informáciami, ktoré by správca dane mohol preveriť. Správca dane vo svojom
rozhodnutí zdôraznil, že pokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z dodaných

stavebných prác, musí okrem iného preukázať, že tieto práce boli realizované spoločnosťou uvedenou
na predložených dokladoch. Skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt vlastní faktúry od spoločnosti
C., s.r.o. ešte nedokazuje, že stavebné práce boli skutočne touto spoločnosťou aj vykonané. Predloženie
dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady
všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty

bola odpočítaná oprávnene. Faktúra, súpis vykonaných prác, zmluva, krycí list, či preberací protokol
saméosebeniesúpreukázanímrealizácieprác,nakoľkoakýkoľveklistinnýdôkazniejebezpreukázania
skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené tou - ktorou spoločnosťou.
Je to len tvrdenie o takejto skutočnosti. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na
určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté uvedenou spoločnosťou.

Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané
odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Nestačia teda iba slovné tvrdenia žalobcu ako daňového
subjektuajehododávateľa,akniesúpodloženékonkrétnymifaktami.Spoukazomna§24ods.1zákona
č. 563/2009 Z.z. správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok

na odpočítanie dane z predložených faktúr, keďže nepreukázal reálne dodanie služieb dodávateľom
uvedeným na faktúre, t. j. v danom prípade žalobca nepreukázal dodanie stavebných prác uvedených
na predmetných dodávateľských faktúrach spoločnosťou C., s.r.o., a teda žalobca ako daňový subjekt
si z predmetných dodávateľských faktúr odpočítal daň neoprávnene (celkovo DPH vo výške 26.124,- €),
čím porušil § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. Správca dane v závere svojho rozhodnutia poukázal

i na tú skutočnosť, že vo veci vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom zo strany žalobcu navrhnutých
svedkov, a to D.. B. T., P. B. a V. G., ktorých svedecké výpovede však nijakým spôsobom nepreukázali,
že predmetné stavebné práce pre žalobcu boli dodané spoločnosťou C., s.r.o.. Žiadny z menovaných
svedkov nevedel uviesť, kto konkrétne stavebné práce previedol, jedine svedok V. G. potvrdil, že vykonal
časť stavebných prác pre spoločnosť C., s.r.o., avšak uvedené nepreukázal a správca dane tak jeho

svedeckú výpoveď posúdil ako nevierohodnú. Správca dane za účelom úplného zistenia skutkového
stavu vykonal dňa 5. septembra 2012 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti C., s.r.o. a zistil, že sídlo
spoločnosti C., s.r.o. je len fiktívne, spoločnosť na uvedenej adrese nesídli, ide o rodinný dom vo
vlastníctve rodičov bývalého majiteľa spoločnosti C., s.r.o. X. A.. Konateľ spoločnosti F. B. po odkúpení
spoločnosti C., s.r.o. jej sídlo nezmenil, na uvedenú adresu si chodí iba sporadicky vyzdvihnúť poštu.

Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by
preukazovali, že predmetné stavebné práce mu boli dodané spoločnosťou C., s.r.o..

Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie z dôvodov, ktoré sú totožné so žalobnými
dôvodmi.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové

rozhodnutie potvrdil s tým, že žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepredložilžiadne dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o tom, že stavebné práce deklarované
faktúrami č. XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX/X
zabezpečila a vykonala reálne osoba v nich uvedená. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval

skutočnosti zistené správcom dane, zopakoval podklady, z ktorých správca dane vychádzal, pričom
rovnako ako správca dane i žalovaný dospel jednoznačne k záveru, že žalobca ako kontrolovaný daňový
subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pričom poukázal na to, že správca dane neprenášal dôkazné
bremeno na žalobcu (ako to tvrdil žalobca), ale sám preveroval tvrdenia žalobcu. Ako ďalej dodal
žalovaný, aj v odvolaní žalobca uviedol, že neskúmal kto na stavbe pracuje, pre neho

bolo podstatné, že stavebné práce boli vykonané kvalitne v dohodnutom termíne a cene. Žalovaný
v závere napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že základnou zásadou obchodného práva, poctivého
obchodného styku a súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti
je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu
a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods.
1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti

evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon
práva a podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn.
pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných platiteľom sú v zmysle zásady obsiahnutej
v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. oprávnené.

Predmetom sporu v prejednávanej veci sú 2 otázky (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi

žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to:

1. Či medzi žalobcom a spoločnosťou C., s.r.o. došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov a či
existenciu týchto obchodov žalobca dostatočne preukázal.

2. Či správca dane nad zákonné medze preniesol na žalobcu dôkazné bremeno

Po oboznámení sa so súdnym ako i s administratívnym spisom musí súd konštatovať, že žalovaný

(správnyorgánII.stupňa)akoajsprávcadane(správnyorgánI.stupňa)sasvyššieuvedenýmispornými
otázkami dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadali.

K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za

dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.Pokiaľ zdaniteľné plnenie - stavebná činnosť bola reálne uskutočnená, či už medzi dodávateľom
a odberateľom priamo, alebo za pomoci subdodávateľa, ako tomu malo byť aj v prejednávanej
veci, je zrejmé, že osoba subdodávateľa nemôže byť pre odberateľa, ale najmä pre dodávateľa

neznámou osobou. Je teda nemysliteľné, aby odberateľ nemal absolútne žiadnu vedomosť, kto
konkrétne vykonával predmetné práce za spoločnosť C., s.r.o., kto bol zodpovedný za vykonanie práce,
kto dohliadal na priebeh stavebných prác - kto bol stavbyvedúcim, kto zadeľoval prácu jednotlivým
pracovníkom a kto ich riadil. Ešte absurdnejšie - nevedomosť o tom, kto konkrétne vykonával stavebné
činnosti - sa javí uvedená skutočnosť vo vzťahu k samotnej spoločnosti C., s.r.o. ako dodávateľa. Pokiaľ

subdodávateľa zabezpečovala táto spoločnosť (C., s.r.o.) musí bezpodmienečne byť schopná označiť
subjekty, ktoré uvedené stavebné činnosti realizovali. F. B. ako konateľ tejto spoločnosti (C., s.r.o.) však
k uvedenej veci uviedol len to, že jeho spoločnosť (C., s.r.o.) nemá žiadnych vlastných zamestnancov a
predmetnéstavebnéprácezabezpečilajehospoločnosť(C.,s.r.o.) lensubdodávateľsky,
pričom žiadneho zo subdodávateľov F. B. neoznačil. Argumentum a contrario, pokiaľ odberateľ, ale
najmä dodávateľ nevedia správcovi dane pri daňovej kontrole uviesť meno subdodávateľa,

a popísať podrobnosti obchodného prípadu, nemožno inak ako dať správcovi dane za pravdu, že tým
vzniknú u správcu dane dôvodné pochybnosti o samotnej existencii reálneho uskutočnenia zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou na faktúre.

A práve o takýto prípad v prejednávanej veci ide. Žalobca síce disponuje faktúrami od svojho
dodávateľa - spoločnosti C., s.r.o.. Šetrením, ktoré vykonal správca dane u spoločnosti C., s.r.o., však

nebolo potvrdené reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Sám konateľ menovanej spoločnosti F. B.
uviedol, že jeho spoločnosť (C., s.r.o.) nemá žiadnych vlastných zamestnancov a predmetné stavebné
práce zabezpečila jeho spoločnosť (C., s.r.o.) len subdodávateľsky, pričom žiadneho zo
subdodávateľov F. B. neoznačil a ani nepopísal podrobnosti samotného obchodného prípadu. Miestnym
zisťovaním v sídle spoločnosti C., s.r.o. bolo preukázané, že sídlo spoločnosti C., s.r.o. je len fiktívne,

spoločnosť na uvedenej adrese nesídli, ide o rodinný dom vo vlastníctve rodičov bývalého majiteľa
spoločnosti C., s.r.o. X. A., pričom konateľ spoločnosti, F. B., po odkúpení spoločnosti C., s.r.o. jej
sídlo nezmenil, na uvedenú adresu si chodí iba sporadicky vyzdvihnúť poštu. Vzhľadom na ľahkú
zneužiteľnosť uplatnenia si nároku na odpočet DPH zaplatenej na vstupe Krajský súd v Trenčíne
zaujal totožný záver so záverom správnych orgánov oboch stupňov, ktorí za danej situácie ustálili, že

k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo osobou uvedenou na faktúre. Správca dane
za účelom zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle šetrenie, či už u žalobcu alebo spoločnosti C.,
s.r.o., príp. výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov, a v tomto smere mu nemožno nič vytýkať. Pokiaľ
šetrením v rámci daňového konania nebolo preukázané, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného
plnenia došlo osobou uvedenou na faktúre, pričom reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia (osobou

uvedenounafaktúre)auplatneniesiDPHvočižalobcovizostranyjehododávateľa(C.,s.r.o.)jevzmysle
§ 49 a § 51 zákona o DPH podmienkou na uplatnenie si práva na odpočet, jeho záver o nepriznaní práva
na odpočítanie DPH z faktúr, ktoré boli vystavené pre žalobcu spoločnosťou C., s.r.o. (f.č.
XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX/X, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX/X) je správny.

K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:

Žalobca v žalobe tvrdí, že správca dane nad zákonné medze preniesol na žalobcu dôkazné bremeno.
Uvedené však pravdou nie je. Správca dane sa pri zisťovaní skutkového stavu správne vždy priamo
obrátil na ten subjekt, ktorý mohol a mal správcovi dane dôkaz predložiť. Správca dane tak nepreniesol
dôkazné bremeno na žalobcu, nepoňal ho extenzívne a nijakým spôsobom ho na úkor žalobcu
nerozširoval, ako tvrdí žalobca. Spochybnenie uskutočnenia zdaniteľného plnenia osobou uvedenou

na faktúre v súdenej veci nie je dôsledkom toho, že spoločnosť C., s.r.o. so správcom dane
nespolupracovala, ale je výsledkom vyhodnotenia všetkých dôkazov a skutočností zistených v rámci
daňovéhokonaniavichsúhrne.Uvedenánámietkažalobcutakniejedôvodnou.Rovnakoniejedôvodné
zostranyžalobcuvsúdenejvecipoukazovaťnarozsudokESDzodňa21.júna2012vspojenýchveciach
C-80/11 a C-142/11. Ako správne uviedol žalovaný, dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného nároku

je v prejednávanej veci len tá skutočnosť (žiadna iná), že správca dane zistil, že spoločnosť C., s.r.o. (ako
dodávateľ) fakturované práce v skutočnosti nevykonala, ani ich vykonanie nezabezpečila. Vychádzajúc
z uvedeného je zrejmé, že aplikácia citovaného rozsudku ESD je na daný prípad vylúčená.Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a

správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd
vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa
oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to,
aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že krajský

súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne
v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd
v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.