Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211347
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312211347.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, na spoločnom konaní veci

starostlivosti súdu o maloletých: 1/ X. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XF, Z., štátne občianstvo
SR, maloleté dieťa v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov : matka - L.. X. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom V.
XF, Z., štátne občianstvo SR, v zastúpení: JUDr. Jarmila Milatová, advokát, Metodova 7, Bratislava a
otec - L.. W. W.Ô., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. X, Z., štátne občianstvo SR, o návrhu na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, a 2/ W. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XF, Z., štátne občianstvo SR,
za dobu maloletosti v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,

so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov : matka - L.. X. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom V.
XF, Z., štátne občianstvo SR, v zastúpení : JUDr. Jarmila Milatová, advokát, Metodova 7, Bratislava a
otec - L.. W. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. X, Z., štátne občianstvo SR, o návrhu na zvýšenie
výživnéhonamaloletédieťa,správnouvecounavrhovateľky:3/W.W.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomV.
XF,Z.,štátneobčianstvoSR,vzastúpeníprávnehozástupcu:JUDr.JarmilaMilatová,advokát,Metodova
7, Bratislava proti odporcovi : L.. W. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. X, Z., štátne občianstvo SR,
o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný platiť na maloleté dieťa: X. W., nar.XX.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy 165,97 eur
na sumu 208,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr do 15-
tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 13.04.2012.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k: 4C 417/04 - 74 zo dňa 23.05.2006 v časti
výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa: X. W., nar.XX.XX.XXXX.

Zročné výživné otca na maloleté dieťa: X. W., nar.XX.XX.XXXX za obdobie od 13.04.2012 súd vylučuje
na samostatné konanie.

Otecjepovinnýplatiťnamaloletédieťa: W.W.,narodenáXX.XX.XXXXzvýšenévýživnézosumy 165,97
eur na sumu 248,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr do
15-tého dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 13.04.2012 do 14.02.2013.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.S účinnosťou od 15.02.2013 je odporca povinný platiť navrhovateľke zvýšené výživné zo sumy 165,97
eur na sumu 248,- eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr do
15 dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k: 4C 417/04 - 74 zo dňa 23.05.2006 v
časti určenia výšky a miesta plnenia vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke aj za dobu
maloletosti navrhovateľky od 13.04.2012.

Zročné výživné odporcu na navrhovateľku za obdobie od 13.04.2012 súd vylučuje na samostatné
konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vo veci zvýšenia výživného .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania , doručeným súde dňa 13.04.2012 sa matka v tom čase dvoch maloletých
detí: 1/ X. W., narodený XX.XX.XXXX,

2/ W. W., narodená XX.XX.XXXX,

domáhala titulom vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom zmeny právoplatného rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č. k: 13P 58/2006 v časti zvýšenia výšky výživného zo strany otca s
účinnosťou od podania návrhu na obe maloleté deti:

1/ na mal. W. zo sumy 165,97 € mesačne na sumu 330,- eur mesačne, ( nárast o 164,03 € mesačne),

2/ na mal. X. zo sumy 165,97 € mesačne na sumu 250,- eur mesačne,( nárast o 84,03 € mesačne).

Skutkovo návrh vo veci samej odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
23.05.2005, sp. zn. 4C/417/2004 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na obe deti výživným vo výške
po 5 000,- Sk mesačne na každé dieťa. V tom čase navštevovali obe maloleté deti základnú školu.
V súčasnosti je maloletá W. študentkou maturitného ročníka na súkromnom slovanskom gymnáziu a

maloletý X. je študentom tanečného konzervatória. Od poslednej úpravy výživného na obe maloleté
deti ubehlo časové obdobie 6 rokov, za ktoré prišlo k nárastu nákladov spojených s uspokojovaním
odôvodnených potrieb a záujmov oboch detí, a to predovšetkým z dôvodu veku a školskej dochádzky
maloletých detí, ktoré obe študujú v súčasnosti už stredné školy, pričom obe deti prejavujú záujem
o pokračovaní v štúdiu na vysokých školách. Maloletý X. má zvýšené výdavky v súvislosti s tancom,

keďže ho študuje a maloletá W. má taktiež svoje mimoškolské aktivity. Priemerné mesačné výdavky u
maloletej W. matka vyčíslila vo výške cca 733,- eur a u maloletého X. vo výške cca 593,- eur, pričom
poukazovala na množstvo mimoškolských a voľnočasových aktivít detí, ktoré tieto počas roka absolvujú,
napr. kurzy maľovania, rôzne výlety či víkendové pobyty. Matka tiež uviedla, že otec okrem súdom
stanoveného výživného na výživu svojich detí ničím neprispieva, nekupuje svojim deťom darčeky na

sviatky a pod. Počas konania toto svoje tvrdenie upravila a uviedla, že otec deťom prispieva nad rámec
súdom stanoveného výživného, ak deti niečo potrebujú zakúpi im to alebo na to prispeje pomernou
časťou finančných prostriedkov. Deťom tiež zakupuje darčeky na sviatky a je s nimi v kontakte, najmä
maloletá W. u otca počas týždňa pravidelne prespáva. Doposiaľ stanovené výživné už nepokrýva
náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, z ktorého dôvodu mala matka detí za to, že

jej návrh na zvýšenie výživného zo strany otca je plne dôvodný a žiadala, aby mu súd v celom rozsahu
vyhovel.Otec maloletých detí s návrhom matky nesúhlasil a žiadal, aby ho súd ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. Mal, za to, že doposiaľ stanovené výživné pokrýva odôvodnené potreby a záujmy oboch
maloletých detí a jeho zvýšenie nie je potrebné. Taktiež uviedol, že deťom prispieva aj nad rámec súdom

stanoveného výživného, napr. na angličtinu u maloletej W., na stužkovú slávnosť, zakupuje im darčeky
na sviatky a pod. Deklaroval svoj záujem na výchove a všestrannom vývoji oboch maloletých detí, avšak
požiadavku zvýšenia výživného zo strany matky považoval za prehnanú, a to nielen k zárobkovým
pomerom oboch rodičov, ale aj k odôvodneným potrebám oboch detí. Otec poukázal na to, že matka vo
svojom návrhu vyčísľuje náklady na maloletú W. vo výške 733,- eur mesačne a na maloletého Denisa

vo výške 593,- eur mesačne a náklady na ich ďalšie dieťa -plnoletého syna / W. W., nar. 02.10.1990/
vyčíslila vo výške 633,- eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 1 959,- eur mesačne. Celkový príjem
matky je 922,- eur + 564,- eur, ktoré jej zasiela otec ako výživné na všetky tri deti. Z uvedeného je zrejmé,
že suma cca 473,- eur zostáva nepokrytá, z ktorého dôvodu má otec za to, že matka vo svojom návrhu
výdavky na odôvodnené potreby detí účelovo nadhodnotila.

Súd sa oboznámil aj s vyjadrením oboch maloletých detí o rozsahu a výške nákladov na ich potreby

a záujmy. K výpovediam oboch detí matka maloletých detí uviedla, že ich považuje za pravdivé, avšak
najmä maloletá W. v skutočnosti nevie, aké sú skutočné náklady na všetky odôvodnené potreby detí.
Deti si neuvedomujú, že pod pojmom náklady na drogériu sa nemyslí len make up, či veci, ktoré každé z
detí osobne používa, ale zahŕňa to aj náklady na bežné hygienické potreby používané všetkými členmi
domácnosti, ako je toaletný papier, mydlá, pracie prášky, čistiace prostriedky a pod. Rovnaké je to vo

všetkých oblastiach potrieb detí, ktoré matka vo svojom návrhu uvádzala. Obe deti absolvujú stužkové
slávnosti, majú záujem získať vodičské oprávnenie a maloletá W. sa vzdeláva v cudzích jazykoch, čo je
nevyhnutne spojené so zvýšenými finančnými výdavkami. Obe deti sa tiež venujú rôznym aktivitám.

Kolízny opatrovník uviedol, že od poslednej úpravy výživného na maloleté deti W. a X. ubehlo časové
obdobie 6 rokov, za ktoré prišlo k nárastu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí,

a to najmä vzhľadom k veku a aktivitám oboch detí. Je tiež potrebné prihliadnuť na dobrovoľné plnenie
vyživovacej povinnosti zo strany otca nad rámec súdom stanoveného výživného.

Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom č. k. 51P/80/2012 - 127, zo dňa 03.12.2012 rozhodol vo
veci samej tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania.

Toto pôvodné rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 62, § 75 ods. 1,2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona
o rodine a vecnou nedôvodnosťou návrhu, keď mal za preukázané, že pri poslednom rozhodovaní súdu
o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bolo prihliadnuté na výrazný nepomer príjmov
na strane oboch rodičov, ktorý sa však značným spôsobom zmenšil. Taktiež poukázal na skutočnosť, že
otec má tri vyživovacie povinnosti, na ktoré prispieva sumou spolu 564,- eur mesačne, čo je viac ako 1/3

jeho príjmu a v prípade, ak by súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel, celková vyživovacia
povinnosť otca by predstavovala sumu 812,- eur mesačne, čo je 1 príjmu otca s tým, že povinného
rodiča nie je možné zaťažiť vyživovacou povinnosťou do takej miery, aby pohltila polovicu jeho príjmu,
nakoľko i otcovi ako povinného rodičovi je potrebné ponechať prostriedky na úhradu jeho životných
potrieb. Náklady na všetky odôvodnené potreby maloletých detí preukazované matkou vyhodnotil ako

nadhodnotené, napr. na ošatenie detí, výlety a víkendové pobyty a pod. Prihliadol i na tú skutočnosť, že
osobná starostlivosť matky o maloleté deti do značnej miery poklesla od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti, vzhľadom na vek detí a s ním súvisiacu mieru ich samostatnosti.

Proti tomuto rozsudku súdu I. stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka detí z dôvodu, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec

nesprávne právne posúdil, navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca vyhovieť v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že príjem otca sa
od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti podstatne zvýšil a zároveň namietla skutočnosť,
že dôvodom zamietnutia návrhu bola i tá skutočnosť, že otec bol od 16.07.2011 do 12.02.2012
nezamestnaný, nakoľko otec sa dobrovoľne vzdal zamestnania, keď odpredal svoj obchodný podiel

spoločníka spoločnosti GNOME, s.r.o. za sumu 13 000,- eur, ktorá nielenže pokryla jeho pravidelnémesačné výdavky v období nezamestnanosti, ale vytvorila sa mu aj možnosť poskytnúť vyššie výživné
pre svoje maloleté deti. Namietla tiež skutočnosť, že mala v priebehu konania potvrdiť prispievanie otca
detí nad rámec doposiaľ určeného výživného, nakoľko otec až v čase začatia súdneho konania prispel

prvý krát od roku 2006 nad rámec súdneho výživného. Nesúhlasila tiež so záverom súdu prvého stupňa,
žeňoupreukazovanévýdavkynadetisúnadhodnotené,nakoľkomatkasasnažíposkytnúťdeťomnajmä
vzdelanie so zameraním na cudzie jazyky. Rovnako poukázala na to, že otec je o všetkých aktivitách
maloletých detí, či už školských alebo mimoškolských, informovaný a súhlasili s nimi, a preto by podľa
jej názoru mal aj na ne prispievať. Namietla, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadol

ani na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že vzhľadom na nárast životnej úrovne, vek
detí a ich súčasné aktivity, je potrebné rozsah vyživovacej povinnosti otca upraviť nanovo. Napokon
namietala žeskutočnosť,žemáďalšípríjemzprenájmunehnuteľnosti,tentojelensymbolickýarovnako
tiež namietala, že miera jej starostlivosti o deti nie je znížená, len sa zmenil obsah tejto starostlivosti s
ohľadom na vzrastajúci vek detí.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením, č. k. 20CoP/28/2013 - 153 zo dňa 21.03.2013

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení citovaného uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolaniu matky je potrebné priznať
úspech. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že matka detí podala návrh na zvýšenie

výživného šesť rokov po poslednom rozhodnutí súdu, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca,
t. j. v čase, keď obe deti dovŕšili 17 rokov. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami matky, že prvostupňový
súd nevykonal potrebné dokazovanie na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre riadne zistenie
skutkového stavu veci, nevenoval pozornosť riadnemu preukázaniu majetkových, ale ani zárobkových
schopností otca, keď sa uspokojil iba s obsahom správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo

dňa 21.09.2012 a vyjadreniami otca ohľadom jeho príjmov a výdavkov, bez preukázania týchto tvrdení
listinnými dôkazmi. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo vyžiadať si potvrdenie o výške príjmu otca
od jeho súčasného zamestnávateľa za celé obdobie jeho zamestnanosti, nakoľko zo spisu vyplýva,
že mesačný príjem otca predstavuje sumu 2 506,- eur mesačne, pričom však súd prvého stupňa
vychádzal z príjmu v sume 1 600,- eur mesačne. Nebolo možné súhlasiť ani s názorom súdu prvého

stupňa, že miera osobnej starostlivosti matky o deti sa vzhľadom na ich vek znížila, nakoľko osobná
starostlivosť o deti je postavená na roveň finančným plneniam, pričom je nesporné, že deti žijú v
spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o deti osobne stará a plní si svoju vyživovaciu povinnosť
poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou o ne. Výživné je prednostnou pohľadávkou a
každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb s tým, že zákon nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Hmotno - právnou podmienkou, aby súd mohol o
veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré
by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1
Zákona o rodine, súd musí vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov s poukazom na ust. § 78 ods.

3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa
navrhuje zmeniť. V posudzovanej veci nesporne k zmene pomerov na strane detí došlo, na čo správne
poukázal aj kolízny opatrovník a zároveň došlo k zmene pomerov aj na strane povinného rodiča, ktorého
životná úroveň sa od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti nepochybne zvýšila a aj matky, ktorej
priemerný mesačný netto príjem sa zvýšil. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa

kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotiť v
súlade s ust. § 132 OSP rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 OSP a zo zisteného skutkového stavu
vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi
z ust. § 157 ods. 2 OSP.

Skôr, než súd I. stupňa v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti 1/,2/ , vedenom podľa § 176 a nasl.

OSP právoplatne rozhodol o návrhu matky, dovŕšila maloletá W. W. vek 18 rokov dňa 15.02.2013, čím
ako fyzická osoba nadobudla podľa § 20 OSP v spojení s § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka v celom
rozsahu spôsobilosť k právnym úkonom, vrátane procesnej spôsobilosti. Ako osoba oprávnená výživou
obomarodičmi pristúpila vzastúpenízvoleného zástupcu-advokátaknávrhumatkyzodňa13.04.2012azároveňakoúčastníkkonaniasaktívnouvecnoulegitimácioužiadalaprednesomvočisúduvzastúpení
právneho zástupcu proti otcovi ako vecne pasívne legitimovanému účastníkovi v procesnom postavení
odporcu zvýšenie výšky vyživovacej povinnosť odporcu -otca zo sumy 165,97 € mesačne na sumu

330,- eur mesačne aj po dovŕšení plnoletosti s tým, že odporca bude povinný zaplatiť dlh na zročnom
výživnom za obdobie od 13.04.2012 v pravidelne sa opakujúcich splátkach vo výške 30,- eur mesačne
splatných vždy spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku. Prisúdenia náhrady trov konania sa výslovne nedovolávala. Rovnako sa pridržiavala všetkých
prednesov a vyjadrení svojej matky.

Matka trvala na svojom návrhu v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému X.,

pridržiavala sa svojich prednesov a vyjadrení a žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň vo
svojom vyjadrení uviedla, že náklady na odôvodnené potreby maloletého X. od posledného výsluchu na
tunajšom súde nevzrástli, avšak v budúcnosti je predpoklad ich nárastu z dôvodu, že maloletý X. bude
maturovať a má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

Otec - odporca trval na tom, aby súd návrh matky v časti zvýšenia výšky vyživovacej povinnosti voči

maloletému X. i plnoletej W. v celom rozsahu zamietol z rovnakých skutkových dôvodov, ktoré uvádzal
vo svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach. Poukázal na to, že na jeho strane došlo k podstatnej
zmene pomerov, keď od decembra 2012 z dôvodov krízy na strane jeho súčasného zamestnávateľa
došlo k zníženiu jeho príjmu zo sumy 1 670,- eur mesačne netto na sumu 1 048,- eur mesačne
netto, čo znamená, že jeho aktuálna výška vyživovacej povinnosti je naďalej v celkovej výške 564,-

eur mesačne už predstavuje viac než polovicu jeho príjmu. Okrem potvrdenia o svojom aktuálnom
príjme nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy a ani žiadne neoznačil, poukázal na plnenie si vyživovacej
povinnosti nad rámec súdom stanoveného výživného, na strane plnoletej W. polovicou nákladov na
certifikát z anglického jazyka, nákladov spojené so školou a stužkovou slávnosťou, polovicou nákladov
na autoškolu, príspevkom na fotoaparát a kúpu mobilu a pri príležitosti sviatkov zakúpil dcére softvér

na kreatívnu tvorbu v hodnote 100,- eur či knihy a odbornú literatúru vo výške cca 120,- eur. Pokiaľ ide
o maloletého X. tomuto daroval knihu o dejinách odevného dizajnu, predplatné časopisu o odevnom
dizajne na celý rok.

Právna zástupkyňa plnoletej W. vo veci dlhu na zročnom výživnom zo strany odporcu = otca od
podania návrhu do 31.08.2013 navrhla súdu, aby bol tento dlh odporcovi umožnený uhradiť v splátkach

spolu s bežným výživným s tým, že žiadala od dlžného výživného odpočítať dobrovoľné plnenia zo
strany odporcu nad rámec súdom stanoveného výživného a ktoré dlžné výživné teda predstavuje sumu
2 066,28 €. Rovnako žiadala v celom rozsahu vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného aj voči
maloletému X., s tým, že dlžné výživné na maloletého bude taktiež otcovi umožnené uhradiť v splátkach
spolu s bežným výživným, pričom zročné výživné predstavuje u maloletého do 31.08.2013 čiastku 1

562,40 €.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného voči maloletému X. vyhovieť a zvýšiť
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému na sumu 230,- eur mesačne, vzhľadom k nárokom na
uspokojovanie jeho potrieb. Ďalšie dôkazy vykonať nežiadal.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca,

vrátane výsluchu maloletých detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými za konania oboma
rodičmi, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P 58/2006 - 43 zo
dňa 11.07.2006, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k: 4C 417/04-74 zo dňa 23.05.2006,
potvrdením po príjme manžela matky, potvrdením o príjme matky za rok 2012 a 2013, potvrdením
o príjmoch otca, rozpisom nákladov spojených s užívaním bytu vo vlastníctve matky a vyúčtovaním

nákladov na tento byt, prehľadom mesačných výdavkov otca, výpisom z bankového účtu otca detí,
potvrdením o prijatí na vysokoškolské štúdium plnoletej W., pričom z vykonaného dokazovania zistil
tento skutkový stav:Z potvrdenia o príjme matky mal súd preukázané, že je zamestnancom SZŠ pre žiakov so všeobecným
intelektovým nadaním a za obdobie roku 2012 bol jej priemerný mesačný netto príjem cca 932,83 €
mesačne a za obdobie 01-07/2013 to bolo 939,97 € mesačne, iné príjmy nemá. Je vlastníčkou 3,5 -

izbového bytu na I. ulici v Z., zakúpeného v roku 2005 za kúpnu cenu 2 mil. Sk , ktorý je od roku 2011
doposiaľ v prenájme, užívajú ho známi matky za nájomné vo výške 270,- eur mesačne, pričom v
súčasnosti je tam nedoplatok na teplej a studenej vode vo výške 874,22 €. Spolu so svojim manželom a
obomadeťmiobývajúrodinnýdom,ktorýjevrežimeBSMaslužbyspojenésužívanímdomupredstavujú
mesačne čiastku cca 450-500,- eur. Matke naďalej trvá spoločne s otcom ďalšia vyživovacia povinnosť

voči plnoletému synovi.

Z potvrdenia o príjme manžela matky mal súd za preukázané, že manžel matky je zamestnaný na UK
v Bratislave a jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 1 068,84 €. Manželovi matky
naďalej trvá vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére vo výške 250,- eur mesačne.

Z listinných dôkazov obsiahnutých v spise mal súd za preukázané, že plnoletá W. W. je pre školský
rok 2013/2014 prijatá do 1. ročníka dennej formy štúdia na Univerzitu Tomáša Baťu v Zlíne, ČR, fakulta

multimediálnych komunikácii.

Z výpovede matky súd zistil , že t.č. plnoletá W. počas letných mesiacov brigádnicky pracovala, z ktorej
činnosti mala príjem cca 1 500,- eur, ktoré finančné prostriedky si odkladá na štúdium. Výživné zo strany
otca je poukazované k jej rukám, pričom plnoletá W. si z neho uhrádza svoje potreby. Matka jej prispieva
sumou 100,- eur mesačne, ktoré zasiela na jej účet, uhrádza jej náklady spojené s bývaním ako aj stravu

v domácom prostredí a hygienické potreby či drogériu a čiastočne lekársku starostlivosť. Jej zdravotný
stav je dobrý.

Maloletý X. bude v školskom roku 2013/2014 žiakom 8. ročníka Štátneho konzervatória s osobitnými
nákladmi v úhrade študijných pomôcok súvisiacich so zameraním na balet. Jeho zdravotný stav je dobrý.

Z listinných dôkazov založených v spise mal súd za preukázané, že otec je i naďalej zamestnaný vo

firme Avanoc s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem otca za obdobie od 12/2012 do 08/2013
predstavovalčiastku1178,03€vrátane13.platu.Uhrádzavýživnénatridetivovýške564,-eurmesačne
(naďalej má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi W. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bude v školskom
roku 2013/2014 študentom 4. ročníka totožnej vysokej školy), stále platby za byt v rozsahu 199,36 €
mesačne, telefón vo výške 30,- eur mesačne, cestovné náklady+ diaľničná známka+ pohonné hmoty vo

výške 76,82 € mesačne, cestovné vlakom vo výške 106,67 € mesačne, strava 240,- eur mesačne, 100,-
ostatné výdavky ako kultúra, šport, hygiena, domáce potreby, lieky.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Z opätovného prejednania veci aj s prihliadnutím k právnemu názoru odvolacieho súdu vyjadrenému v

odôvodnení uznesenia KS v Bratislave č. k. 20CoP/28/2013, zo dňa 21.03.2013, ktorým je súd I. stupňa
viazaný však naďalej platí, že pri zmene rozsudku podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine aj v
spojení s § 163 OSP už nemožno preskúmavať správnosť pôvodného výroku rozsudku, súd konajúci o
zmene je povinný sa zaoberať len otázkou, či od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, resp. dohody
o výživnom došlo k zmene pomerov.

V prejednávanej veci bol pre súd právne záväzným rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k: 4C
417/04-74zodňa23.05.2006týkajúcisa úpravyvyživovacejpovinnostirodičov namaloletédetinačas
po rozvode ich manželstva, vrátane rozhodujúcich skutočností vymedzených v odôvodnení citovaného
rozsudku, z ktorých pôvodný súd vychádzal vo výrokovej časti rozsudku, ktorým určil otcovi výšku
výživného na v tom čase 3 maloleté deti:

1/ na mal. W. vo výške 7 000,- Sk2/ na mal. W. vo výške 5 000,- Sk

3/ na mal. X. vo výške 5 000,- Sk.,

pričom vychádzal zo skutkového stavu, že rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti, zárobok matky

bol 13 063,- Sk mesačne a zárobok otca bol 30 187,- Sk mesačne. Výšku odôvodnených potrieb
maloletých detí súd v odôvodnení rozsudku ustálil na sumu:

1/ u mal. W. vo výške 21 650,- Sk

2/ u mal. W. vo výške 15 490,- Sk

3/ u mal. X. vo výške 12 300,- Sk

Za konania vo veci nemal súd za spornú skutočnosť a ani vo svojom zrušenom rozsudku nesporoval,

že od právoplatnosti citovaného rozsudku / právoplatnosť dňa 20.07.2006 / došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane oboch v konaní prejednávaných detí nárastom odôvodnených potrieb a nákladov
ich výživy nielen s prihliadnutím k veku, štúdiu, záujmom detí, záľubám a mimoškolským aktivitám,
ale aj ex offo s prihliadnutím na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania
rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť tak, ako to pre súd vyplýva zo znenia § 78

ods. 3 Zákona o rodine.

Ani samotná skutočnosť, že matka sa pôvodne v petite návrhu domáhala zmeny právne neúčinného
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.: 13 P/58/2006-43 zo dňa 11.07.2006, ktorým rozsudkom
boli upravované práva a povinnosti rodičov na čas do rozvodu / vrátane výživného na maloleté deti/ a
ktorého účinnosť zanikla priamo zo zákona právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva

nebol skutkovým a právnym dôvodom na pôvodné zamietnutie návrhu matky. / rozpor odstránený na
pojednávaní dňa 24.09.2012 pripustením zmeny návrhu/

Súd je vždy povinný posudovať ex offo existenciu všetkých zmien pomerov, pričom môže ísť o zmeny
nielen na strane detí ako osôb oprávnených výživou, ale musí prihliadať aj o zmeny pomerov na strane
rodičov ako osôb povinných vyživou svojich nezaopatrených detí. Zároveň všeobecne platí, že

musí ísť o zmeny pomerov závažnejšieho charakteru tých okolností, ktoré boli podkladom pôvodného
rozhodnutia súdu.

Porovnaním okolností dôležitých pre zvýšenie výživného v čase rozhodnutia o výživnom po rozvode
ako aj ku dňu opätovného rozhodnutia súdu vo veci samej o zvýšenie výživného mal súd z
vykonaného dokazovania preukázané, že žiadne z detí ani po dovŕšení pracovnoprávnej spôsobilosti,

resp. plnoletosti nie je schopné sa živiť samé, žiadne z detí nemá vlastný majetok, z výnosov ktorého by
bolo schopné si uhrádzať celkom resp, čiastočne nárast nákladov vlastnej výživy, na strane oboch detí
je počínajúc od podania návrhu objektívna prekážka, pre ktorú nie sú schopné sa živiť samé z dôvodu,
že naďalej pokračujú v súvislej príprave pre výkon budúceho povolania štúdiom dennou formou na
školách, ktoré im pôvodne vybral otec, pričom k zmene škôl od poslednej úpravy na strane detí nedošlo.

Náklady detí súd v pôvodnom právoplatnom rozsudku vyčíslil na strane maloletej W. ako študentky
Primy osemročného súkromného gymnázia vo výške 514,17 eur mesačne / pôvodne 15 490,- Sk/
a náklady odôvodnených potrieb maloletého X. ako študenta tanečného konzervatória vyčíslil sumou
408,30 eur / pôvodne 12 300,- Sk/. Priemerný mesačný zárobok matky súd ustálil sumou 433,60 eur /
pôvodne 13 063 Sk/ a príjem otca sumou 1 002,- eur / pôvodne 30 187,- Sk/ . Zároveň konštatoval, že

matka bývala s deťmi v byte na I. ulici v Z., na kúpu bytu matke prispel otec sumou 1.300 000,- Sk., z
ktorých rozhodujúcich skutočností vyplýva ich porovnaním pre súd právny záver, že príjem otca bol v
čase pôvodného rozhodnutia o cca 2/3 vyšší ako príjem matky.Rovnako je potrebné prisvedčiť tvrdeniu matky, že uplynutím obdobia 6 rokov od poslednej úpravy
výživného ku dňu podania návrhu došlo k nárastu nákladov výživy detí, pričom zároveň podľa úvahy
súdu nemožno dĺžku tejto doby ignorovať ako zmenu nepodstatnú už len s prihliadnutím k vývoju

životných nákladov za celé obdobie od právoplatnosti rozsudku ku dňu meritórneho rozhodnutia vo veci,
od doby ktorej uplynulo 7 rokov.

Súd požadovaný nárast nákladov výživy na maloletú W. vyčíslený matkou o sumu 218,83 eur
mesačne /733-514,17/ posúdil proti obrane otca za primeraný a dôvodný , v zásade predstavuje za
obdobie 7 rokov v priemere postupný nárast po cca 31,- eur. Rovnako súd za dôvodný posúdil od

poslednej úpravy za obdobie 7 rokov nárast nákladov výživy aj na strane maloletého X. o sumu 184,70
eur mesačne. /593-408,30/, čo predstavuje nárast v priemere za obdobie 7 rokov postupne po 26,40 eur.

Porovnaním nákladov odôvodnených potrieb na strane maloletých detí podľa pôvodného právoplatného
rozsudku

1/ na strane mal. W. vyčíslených vo výške 514,17 eur mesačne

2/ na strane maloletého X. vyčíslených vo výške 408,30 eur mesačne,

však možno zhodne s obranou otca konštatovať, že ich výška bola matkou čiastočne nadhodnotená,
ktoré nadhodnotenie sa v zásade premietlo aj do vyčíslenia aktuálnej celkovej výšky nákladov detí
za rozhodné obdobie od podania návrhu. V tomto rozsahu úvahy súdu porovnával strednú hodnotu
celkových výdavkov študentov stredoškolského štúdia a bakalárskeho štúdia bývajúcich u rodičov alebo
príbuzných tak ako sú zverejňované podľa štatistických ukazovateľov ŠU SR.

Ako však už bolo vyššie uvedené, súd v tomto konaní nie je oprávnený reparovať už právoplatne určenú
mieru účasti každého z rodičov na úhrade nákladov výživy detí, ale je povinný skúmať, či vzhľadom
na dôvodne vymedzený nárast odôvodnených potrieb maloletých detí je možné a v akom rozsahu k
úhrade tohto nárastu zaviazať povinného rodiča zvýšeným výživným, preto je povinný zároveň skúmať,
či a v akom rozsahu došlo k zmene pomerov na strane každého z rodičov ako osôb povinných výživou

vzhľadom na ich osobné, zárobkové a majetkové pomery od poslednej úpravy výživného.

Porovnaním výšky príjmov oboch rodičov v čase pôvodného rozsudku a súčasných príjmov rodičov mal
súd preukázané, že, ak

1/ Priemerný mesačný zárobok matky bol v pôvodnom rozsudku ustálený sumou 433,60 eur / pôvodne
13 063 Sk/ a príjem otca sumou 1 002,- eur / pôvodne 30 187,- Sk/

pričom v tomto konaní bolo preukázané, že

2/ priemerný zárobok matky ako čistý príjem pre rok 2012 je vo výške 933,- eur mesačne, pre rok 2013
vo výške 940,- eur mesačne a otec má v priemere čistý príjem pre rok 2012 vo výške 1 670,- eur a
pre rok 2013 vo výške 1 048,- eur mesačne, potom platí, že od poslednej úpravy výživného rovnako
nastala zmena pomerov na strane oboch rodičov:

- na strane matky nárastom príjmov zo závislej pracovnej činnosti od cca 499,- eur až 506,40 eur
mesačne, mimo príjmu z nájmu bytu vo výške 270,- eur mesačne na základe nájomnej zmluvy. / čl. 141/

-nastraneotcanárastompríjmovzozávislejpracovnejčinnostiodcca 46,-eurmesačne ažpo668,-eur
mesačne , mimo jednorázovej odmeny za výkon práce dohodou vo výške 2 500,- eur brutto za obdobie
5-6/2012, rovnako mimo obdobia evidencie otca ako nezamestnaného uchádzača o sprostredkovania

zamestnania od 16.07.2011 do 12.2.2012 poberaním podpory v nezamestnanosti vo výške od 148,-eur do 306,- eur mesačne, vrátane možného zhodnocovania príjmu otca z predaja obchodného podielu
za kúpnu cenu 13 000,- eur dňa 16.09.2012./ čl.90/.

V súhrne týchto skutkových okolností ich porovnaním je možné konštatovať zmenu pomerov

podstatnejšieho významu nárastom pravidelne sa opakujúcich príjmov matky z nájmu ako aj z výkonu
práce matky ako zamestnanca, ktorá je zároveň od poslednej úpravy výživného už vydaná, s manželom
a 3 deťmi obýva 6- izb. rodinný dom, príjem manžela matky je v rozpätí od 1250,- eur do 1630,- eur
mesačne, manžel matky má zároveň ďalšiu vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu.

Nastraneotcaodposlednejúpravyvýživnéhosapodstatnýmspôsobomdotklazmenajehozárobkových
pomerov v súvislosti s predajom obchodného podielu, v tomto rozsahu sa súd nestotožnil s

názorom matky, resp. právnej zástupkyne matky, že predajom obchodného podielu a následnou
zmenou zamestnania otca s nižším príjmom má súd túto právne významnú skutočnosť posudzovať
ako dobrovoľne vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania na strane otca. Z výpovede otca mal súd
jednoznačne preukázané, že z jeho strany nešlo o dobrovoľné vzdanie sa pracovného miesta konateľa
spoločnosti, v obchodnej spoločnosti v právnej forme s.r.o. ako jeden z 3 spoločníkov bol donútený

podať demisiu a následne predať svoj obchodný podiel.

Pokiaľ ide o príjem otca z predaja obchodného podielu , tento príjem nie je možné posúdiť ako podstatný
nárast majetku otca a vzniknutý za dobu od poslednej úpravy výživného, v zásade kúpna cena
vyjadruje len zmenu pôvodnej formy majetku otca, z peňažnej formy majetku však možno dôvodne
odvodzovať ako ďalší príjem otca príjem v rozsahu zhodnocovania tohto majetku napr. formou jeho

úročenia, pričom ako všeobecne známa skutočnosť v rámci obvyklej činností bánk na termínovaných
vkladoch je aktuálna výška úrokov min. cca od 0,9-1% ročne, čo na strane otca možno považovať za
ďalší príjem od poslednej úpravy výživného ., prípadné vzdanie sa tohto príjmu aj za cenu vlastného
ochudobnenia.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výživného

došlo na strane oboch rodičov ako osôb povinných výživou k nárastu príjmov, z ktorých každý z rodičov
je schopný a zároveň aj povinný primerane tomuto nárastu sa spolupodieľať na úhrade nárastu potrieb
detí ako oprávnených osôb. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný v zásade rovnaký nárast
príjmov na strane oboch rodičov za rozhodné obdobie vo vzťahu ku dňu podaného návrhu vo veci samej
až do doby meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, preto súd aj s prihliadnutím na vek detí za

rozhodné obdobie, t.č. na strane mal. X. ide o vek blízky plnoletosti, rovnako aj na strane t.č. už
plnoletej W. dospel k záveru, že je možné spravodlivo požadovať od oboch rodičov, aby od podania
návrhu na začatie konania participovali na tomto náraste v zásade rovnakým pomerom. V tomto rozsahu
súd opakovane vzal v úvahu, že ide o deti, ku ktorým sú už rodičia povinní plniť zákonnú vyživovaciu
povinnosť prevažne až úplne peňažnou formou.

Na základe uvedeného preto súd posúdil návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého X. voči
otcovi za čiastočne dôvodný a zvýšil otcovi povinnosť platiť výživné o sumu / 208-165,97/ 42,03 eur
mesačne tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Vo zvyšku súd návrh matky ako nedôvodný zamietol na tých skutkových a právnych dôvodoch, ako sú
uvedené v odôvodnení tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o návrh matky za dobu maloletosti navrhovateľky, súd na totožnom skutkovom a právnom
základe posúdil tento návrh za čiastočne dôvodný a za dobu maloletosti navrhovateľky zvýšil otcovi
povinnosť platiť výživné na navrhovateľku sumou o 82,03 eur mesačne tak, ako je vo výrokovej časti
rozsudku uvedené. Vo zvyšku návrh zamietol na tých skutkových a právnych dôvodoch, ako sú uvedené
v odôvodnení tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o zvýšenie výživného na navrhovateľku ako plnoleté dieťa odo dňa dovŕšenia 18 roku
veku, súd nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu Ďalší nárast potrieb navrhovateľky,
okremskutočnostiukončeniastredoškolskéhoštúdia.Samotnáskutočnosť,ženavrhovateľkabudeďalej
pokračovať v štúdiu na vysokej škole sa ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej nepreniesla do
roviny podstatného nárastu jej odôvodnených potrieb v takom zásadnom rozsahu, aby súd mohol tútoskutočnosť právne posúdiť ako podstatnú zmenu pomerov a návrhu navrhovateľky vo veci samej,
ktorý uplatnila aj na čas po dovŕšení plnoletosti v celom rozsahu vyhovieť. Podporne súd uvádza, že
z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka mala okrem výživného od rodičov,

prídavkov ďalší vlastný príjem vo výške 1 500,- eur za výkon brigádnickej činnosti počas letných
prázdnin.

Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel len čiastočne tak, že rovnako ako za dobu jej maloletosti zvýšil
odporcovi povinnosť platiť výživné na navrhovateľku na sumu 248,- eur mesačne, vo zvyšku súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Čiastočnýmvyhovenímnávrhu bolsúdzároveňpovinnývovýrokovejčastirozsudkuzmeniť právoplatný

rozsudok o výživnom otca/odporcu/ na obe deti, a z dôvodu dovŕšenia plnoletosti navrhovateľky
zároveň s povinnosťou zmeny tohto právoplatného rozsudku aj v časti príjemcu výživného z osoby matky
na navrhovateľku, keďže matke zo zákona zanikla povinnosť navrhovateľku zastupovať v právnych
úkonoch a spravovať jej majetok.

Preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Pokiaľ ide o návrh v časti zročného výživného na obe deti, súd v tejto časti tieto nároky vylúčil na
samostatné konanie, rešpektujúc tak zásadu hospodárnosti vedenia konania o spojených veciach,
ani po doplnenom dokazovaní výsluchom rodičov nebolo možné bez potreby ďalšieho dokazovania
odstrániť rozpor v prednesoch a vyjadreniach oboch rodičov o forme a výške dobrovoľného plnenia
vyživovacej povinnosti otca na deti za dobu ich maloletosti nad rámec určeného výživného a to aj s

prihliadnutím k výpovediam detí za dobu ich maloletosti. Naďalej nie je možné bez potreby ďalšieho
dokazovania ustáliť, či a ktoré vecné plnenia zo strany otca voči deťom plnili účel výživného, resp.
boli odovzdávané deťom bezodplatne formou darov ako obdarovaným, pretože zákon vylučuje ich
započítanie voči pohľadávke na výživnom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, preto súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o náležitosti odôvodnenia tohto rozsudku požadované a vymedzené v § 157 ods. 2 OSP
je povinnosťou súdu svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s princípom riadneho a spravodlivého
procesu vyplývajúceho z článku 36 a nasl. listiny základných práv a slobôd. Konajúci súd však nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ svojho rozhodnutia bez
toho, aby v odôvodnení zachádzal do všetkých detailov námietok uvádzaných účastníkmi konania, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ výroku rozsudku
stačí na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces./
uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2003 sp.zn. IV.US111/03/.

Náhrada trov konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je založené na zákonnej úprave
vymedzenej v § 146 ods. 1, písm. a) OSP v spojení s § 81 ods. 1 OSP, podľa ktorej žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu z dôvodu ktorého súdna
prax rozhodovanie o trovách konania preto ani nepremieta do výrokovej časti rozhodnutia.

Pokiaľ ide o vec návrhu navrhovateľky voči odporcovi, súd o náhrade trov tohto konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 2 OSP tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené, pretože žiaden z účastníkov nemal
vo veci plný úspech v spore, zároveň pre pomerné rozdelenie náhrady trov konania nebol ani zo strany
navrhovateľky v zastúpení právneho zástupcu a ani zo strany odporcu podaný účinne voči súdu návrh
podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP na ich prisúdenie.

Preto súd o náhrade trov konania v spojených veciach rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku

uvedené.Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním , pokiaľ to zákon nevylučuje. (§ 201 O.
s. p.). Len proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie nie je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 a ods. 1, O. s. p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia je neprípustné.(202 ods. 4 OSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. ( §205 ods.. 3 OSP(

Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného, kde plynie lehota na ich plnenie
od ich doručenia. ( §162 ods.1,ods.2 OSP).