Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206504
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1012206504.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej

veci navrhovateľa: Z. E., C. N. C. C., R. XXXX/XX, štátny občan SR, proti odporcovi: Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným na súd dňa 05.11.2012 a doplneným podaním
zo dňa 17.01.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť prepracovať stanovisko
č. ÚPS- 199/2012 zo 7. marca 2012, v ktorom nesmie uvádzať, že sa v prípade navrhovateľa

postupovalo podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona 576/2004 Z.z., a že odvolanie informovaného súhlasu v
prípade navrhovateľa nemalo žiadne právne účinky, povinnosť písomne sa ospravedlniť navrhovateľovi
do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku za nepravdivé tvrdenie, že sa v prípade navrhovateľa
postupovalo podľa § 6 ods. 9 písm. b) zákona číslo 576/2004 Z.z. a nahradiť mu nemajetkovú ujmu vo
výške 5.000,- Eur. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporca vydal stanovisko č. ÚPS- 199/2012 zo 7. marca 2012, ktorým boli
porušené jeho práva, bolo zaslané Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku (ďalej len ÚVN )
a je záväzné pre rezort odporcu a v ktorom uviedol okrem iného: " sme toho názoru, že Z.. U. pri

pokračovaní v liečbe rtm. E. postupovala v súlade s ustanovením § 6 ods. 9 písm. d) a § 11 ods.
7 písm. a) zák. č. 576/2004 Z.z. v spojitosti s § 12 ods. 11 uvedeného zákona ". Toto tvrdenie je
nepravdivé a poškodzuje dobrú povesť navrhovateľa a spochybňuje jeho duševný zdravotný stav a
spôsobilo mu ďalšie komplikácie. Ustanovenie § 6 ods. 9 písm. d) zákona 576/2004 Z.z. sa vzťahuje
na osobu s duševnou chorobou alebo príznakmi duševnej poruchy, ktorá ohrozuje seba alebo svoje
okolie, resp. o osobu s duševnou chorobou alebo príznakmi duševnej poruchy, ktorej hrozí vážne
zhoršenie zdravotného stavu. Navrhovateľ listom zo dňa 9. 3. 2012 žiadal odporcu o vydanie nového

stanoviska s tým, že informácie v stanovisku zo 7. 3. 2012 sú chybné a nepravdivé a predmetné
ustanovenie nesprávne vyložené. Odporca listom z 15. 3. 2012 navrhovateľovi oznámil, že trvá na
vydanom stanovisku. Navrhovateľ sa preto obrátil na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
ako predkladateľa zákona a boli mu poskytnuté informácie, že ustanovenie § 6 ods. 9 písm. d)
zákona 576/2004 Z.z. sa vzťahuje na tú istú osobu s duševnou chorobou alebo príznakmi duševnej
poruchy, ktorá ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo jej hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu.
Toto stanovisko navrhovateľ poskytol odporcovi. Na predžalobnú výzvu navrhovateľa odporca v listez 20. 9. 2012 uviedol, že napadnutá veta v stanovisku úradu právnych služieb odporcu mohla byť
zo strany navrhovateľa pochopená spôsobom, ktorý uvádza a za tento nedostatok sa mu odporca
ospravedlňuje. Navrhovateľ však trvá na písomnom ospravedlnení zo strany odporcu za to, že bol

v oficiálnom písomnom stanovisku organizačnej zložky odporcu označený za osobu, pri ktorej sa
nevyžaduje informovaný súhlas, lebo sa pri nej postupuje podľa ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zákona
číslo 576/2004 Z.z., teda osobu s duševnou chorobou alebo s príznakmi duševnej poruchy. Navrhovateľ
sa domnieva, že sa jedná o nepravdivé tvrdenie, ktoré je v stanovisku všeobecne uvádzané, že sa v
jeho prípade nevyžaduje informovaný súhlas, pretože sa postupovalo v súlade s § 6 ods. 9 písm. d)

citovaného zákona. Doplnením návrhu zo dňa 17. 1. 2013 navrhovateľ uviedol ako konkrétne žiada
prepracovať záver stanoviska odporcu ÚPS- 199/2012 zo 7. marca 2012.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že dňa 24. februára 2012 bola úradu právnych
služieb(ďalejlenÚPS)odporcudoručenážiadosťÚVNRužomberokosúčinnosťprivybavovanípodania
navrhovateľa č. ÚVN- 40 - 1/2012 z 20. februára 2012. K uvedenej žiadosti bol úrad právnych služieb
odporcu požiadaný o právne stanovisko k trom otázkam týkajúcim sa postupu lekárky posádkovej

ambulancie Topoľčany Z.. B. U., ktorá odmietla od navrhovateľa prevziať písomnosti - odvolanie predtým
udeleného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti k 30. 8. 2011, odstúpenie od dohody o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti k 30. 8. 2011 a žiadosť o uznanie práceneschopného od 1. 9. 2011.
Z.. U. tieto písomnosti od navrhovateľa neprevzala ani nepostúpila ich svojmu zamestnávateľovi ÚVN
Ružomberok. Úrad právnych služieb odporcu mal teda zaujať stanovisko k nasledovným otázkam:

1. Či bol postup Z.. U. správny, ak pokračovala v liečbe navrhovateľa aj po doručení vyššie uvedených
písomností (je potrebné brať do úvahy to, že menovaný je vojak, bol po operácii srdca s predpokladanou
zdravotnou klasifikáciou nespôsobilý služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky )

2. Ak bol postup Z.. U. správny, v akom právnom predpise má oporu

3. Ak bol postup Z.. U. nesprávny, ako mala postupovať, kto mal menovaného prevziať do zdravotnej

starostlivosti (ide o vyjadrenie miery rizika - vojak, do zasadnutia a rozhodnutia prieskumnej komisie )

Na základe uvedenej žiadosti poskytol úrad právnych služieb odporcu stanovisko ÚPS- 199/2012 zo
7. marca 2012, v, ktorom bol uvedený právny názor úradu právnych služieb odporcu na postup a
činnosť Z.. U. vo vzťahu k neprevzatiu písomností, ktoré jej odovzdal navrhovateľ. Účelom ani cieľom
predmetného stanoviska nebolo označiť navrhovateľa za osobu s duševnou poruchou, ale poskytnúť

nezáväzný právny výklad právnych ustanovení súvisiacich so vzniknutou situáciou. Navrhovateľovi sa
listom ÚPS- 758/2012 z 20.09.2012 ospravedlnili a vysvetlili mu ich chápanie predmetných právnych
ustanovení. Zároveň ho ubezpečili, že uvedená časť stanoviska úradu právnych služieb odporcu
žiadnymspôsobomnemalazacieľoznačiťhoakoosobusduševnouporuchoualebopríznakmiduševnej
poruchy. V stanovisku odporca uviedol, že Z.. U. pravdepodobne postupovala podľa § 6 ods. 9 písm.

d) zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene doplnení niektorých zákonov znení skorších predpisov, podľa ktorého sa
informatívny súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti, ak osobe hrozí vážne zhoršenie
zdravotného stavu. V závere stanoviska ÚPS- 199/2012 uviedli svoj právny názor, že Z.. U. pri
pokračovaní v liečbe rtm. Krobota postupovala v súlade s ustanovením § 6 ods. 9 písm. d) a § 11

ods. 7 písm. a) zák. č. 576/2004 Z.z. v spojitosti s § 12 ods. 11 uvedeného zákona. Navrhovateľ
na účely svojho tvrdenia vytrhol z kontextu celého stanoviska predmetnú vetu, ktorá bez súvislostí
uvedených v ostatných častiach predmetného stanoviska mohla mať iný význam, ako vyplýva z celého
stanoviska. Z kontextu celého stanoviska ÚPS- 199/2012 vyplýva výklad odporcu a aj skutočnosť, že
odporca len predpokladal, že Z.. U. postupovala pravdepodobne podľa citovaných ustanovení zákona

číslo 576/2004 Z.z.. Je pravdou, že odporca zaujal stanovisko k žiadosti ÚVN a vyslovil svoj právny
názor, avšak tento mal len odporúčací charakter, nie právnu záväznosť, pretože ani ministerstvu obrany
SR a ani jeho organizačným zložkám nie je zákonom zverená právomoc podávať právne záväzné
stanoviská k žiadnym právnym predpisom. Všetky právne stanoviska úradu právnych služieb odporcu
majú len odporúčací charakter a v žiadnom prípade neslúžia ako podklady pre rozhodnutie v obdobných

prípadoch. Výklad ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, o ktorý opiera navrhovateľ svoje
tvrdenia taktiež nie je právne záväzný, nakoľko ani toto ministerstvo nepatrí do okruhu subjektov, ktorým
zákon zveruje právomoc vydávať právne záväzný výklad právnych noriem v danom prípade.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, stanoviskom č. ÚPS- 199/2012 zo 7. marca 2012,
korešpondenciou medzi účastníkmi, a ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento
skutkový stav :

Zo stanoviska úradu právnych služieb odporcu č. ÚPS- 199/2012 zo 7. marca 2012 podpísaného Z..
M. Š., riaditeľom ÚPS súd zistil, že obsahuje tvrdenie uvedené navrhovateľom a to: " v nadväznosti
na vyššie uvedené ustanovenia však možno konštatovať že Z.. U. postupovala v prípade rtm. E.
v súlade s ustanovením § 6 ods. 9 písm. d) a § 11 ods. 7 písm. a) zák. č. 576/2004 Z.z., podľa
ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti, ak osobe hrozí vážne

zhoršenie zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu sme toho názoru, že odvolanie informovaného
súhlasu rtm. E. a s tým súvisiace ním požadované ukončenie liečby a dočasnej práceneschopnosti
Z.. U., ako aj odstúpenie od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti k 30. augustu 2011
(zaznamenané v jeho zdravotnej dokumentácii) vzhľadom na ustanovenie § 6 ods. 9 písm. d) zák. č.
576/2004 Z.z., na špecifiká služobného pomeru a absenciu možností slobodného výberu poskytovateľa
profesionálnym vojakom, ktorý má určeného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súlade s § 11 ods.

7 písm. a) citovaného zákona sú v takomto prípade bezvýznamné. V nadväznosti na vyššie uvedené
ustanovenie, ako aj vzhľadom na zdravotnú diagnózu rtm. E. (ktorý bude pravdepodobne na základe
právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie v marci 2012 prepustený zo služobného pomeru v
súlade s ustanovením § 70 ods. 1 písm. c) zák. č. 346/2005 Z.z., pretože je trvalo nespôsobilý vykonávať
štátnu službu) možno konštatovať, že Z.. U. bez ohľadu na skutočnosť, že neprevzala a neodovzdala

príslušné dokumenty zamestnávateľovi, ale ich len založila do zdravotnej dokumentácie menovaného,
bola a je do posiaľ určeným služobným lekárom profesionálnych vojakov príslušného vojenského útvaru,
pokiaľ im služobný úrad neurčí iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý by týchto vojakov
prevzal do starostlivosti aj s ich zdravotnou dokumentáciou podľa § 23 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z.. Sme
preto toho názoru, že Z.. U. pri pokračovaní v liečbe rtm. E. postupovala v súlade s ustanovením § 6

ods. 9 písm. d) a § 11 ods. 7 písm. a) zák. č. 576/2004 Z.z. v spojitosti s § 12 ods. 11 uvedeného zákona.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že predmetným stanoviskom bol spôsobený zásah do jeho prejavov
osobnej povahy, najmä mena a dobrej povesti tým, že zo záveru stanoviska na tretej a štvrtej strane
vyplýva, že Z.. U. pravdepodobne postupovala v prípade navrhovateľa podľa § 6 ods. 9 písm. d) zák.
č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti

ak osobe hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu s tým, že v ďalšom texte sa toto konštatuje, teda,
že postupovala v súlade s citovaným ustanovením. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že celé
ustanovenie § 6 ods. 9 písm. d) sa vzťahuje len na osobu duševnou chorobou alebo s príznakmi
duševnej poruchy, pričom toto konštatovanie vo vzťahu k jeho osobe mu spôsobilo zásah. Okolie
navrhovateľa síce k tomuto stanovisku prístup nemalo, nebolo zverejnené ale navrhovateľ sa nemôže

domôcť toho, aby toto stanovisko bolo odvolané alebo prepracované. Stanovisko bolo vypracované na
žiadosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok s tým,
že podľa praxe u odporcu sa podľa tohto stanoviska postupuje aj v iných prípadoch. Navrhovateľ sa k
predmetnému stanovisku dopracoval tak, že si ho vyžiadal od odporcu na základe informačného zákona.

Navrhovateľ žiadal aby súd uložil odporcovi povinnosť prepracovať záver stanoviska č. ÚPS- 199/2012

zo 7. marca 2012 tak, ako to špecifikoval v podaní zo 17. 1. 2013 ( doručené na súd 22. 1. 2013) a
zároveň mu súd uložil povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že na vznik občianskoprávnej zodpovednosti za nemajetkovú
ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené 3 základné
predpoklady :

a) Existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu

b) Neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu

c) Existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosť

Odporca má za to, že vypracovaním predmetného stanoviska nedošlo k zásahu, ktorý by bol
spôsobilý vyvolať u navrhovateľa nemajetkovú ujmu, v žiadnom prípade nešlo o neoprávnený zásahdo práv navrhovateľa a z toho dôvodu preto neexistuje príčinná súvislosť medzi zásahom a jeho
neoprávnenosťou. Namietané tvrdenia boli prednesené za takých okolností, pri ktorých nehrozilo
zverejnenie a nemohla sa teda znížiť vážnosť navrhovateľa, keďže išlo o internú neverejnú písomnú

komunikáciu, preto by nebol taký zásah spôsobilý narušiť alebo ohroziť osobné práva navrhovateľa.
Navrhovateľ v návrhu uvádza iba subjektívne konštatovania, nijakým spôsobom nepreukazuje,
že by došlo objektívnym spôsobom k ohrozeniu alebo poškodeniu jeho osobnosti vo vzťahu k
ostatným spoluobčanom a k spoločnosti ako takej. Nepochybne formou zadosťučinenia sa javí byť
ospravedlnenie, úrad právnych služieb odporcu sa žalobcovi v liste č. ÚPS-758/2012 z 20. septembra

2012 ospravedlnil a zároveň mu vysvetlil postup a spôsob výkladu predmetných právnych ustanovení,
navrhovateľ to však neakceptoval. Odporca má za to, že ak by aj došlo zo strany odporcu k zásahu do
osobných práv navrhovateľa, predmetné ospravedlnenie bolo dostatočným morálnym zadosťučinením.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal konkrétne porušenie jeho práva na ochranu osobnosti a
dôsledky, ktoré mu tým mali byť spôsobené. Úrad právnych služieb bol v rozhodnom období ( v čase
vydania stanoviska) v zmysle článku 3 ods. 5 organizačného poriadku odporcu organizačným útvarom

zriadeným na zabezpečenie úloh ministerstva obrany SR a Generálneho štábu ozbrojených síl SR.
Činnosť úradu právnych služieb odporcu bola vymedzená v článku 69 organizačného poriadku, podľa
ktorého úrad právnych služieb odporcu plnil úlohy rezortu obrany a to najmä v oblasti právnej služby,
právneho poradenstva a právneho zastupovania. Podľa požiadaviek organizačných zložiek odporcu,
organizačných zložiek Ozbrojených síl SR a Generálneho štábu ozbrojených síl SR sa podieľa na

riešení konkrétnych právnych vecí. Zastupoval záujmy odporcu, Ozbrojených síl SR a Generálneho
štábu ozbrojených síl SR pred súdmi, orgánmi prokuratúry, polície, štátnej správy, územnej samosprávy
a v konaní s ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami. Viedol evidenciu rozhodnutí ministra,
proti ktorým bol podaný rozklad; pripravoval rozhodnutia ministra v rokovaní rozkladovej komisie.
ÚVN Ružomberok je príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je odporca, a ako príspevková

organizácia je v zmysle zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení skorších predpisov samostatná právnická osoba, ktorá navonok
vystupuje vo vlastnom mene, koná na vlastnú zodpovednosť a prostredníctvom vlastných orgánov,
pričom nie je viazaná stanoviskom úradu právnych služieb odporcu. Úrad právnych služieb odporcu
z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti poskytol svoj právny výklad predmetných ustanovení právnych

predpisov v predmetnom stanovisku, ktorý nemá právnu záväznosť, pretože ani odporcovi a ani jeho
organizačným zložkám nie je zákonom zverená právomoc podávať právne záväzné stanoviská k
žiadnym právnym predpisom.

Navrhovateľ predžalobnou výzvou - pokusom o zmier z 3. septembra 2012 žiadal odporcu o písomné
ospravedlnenie za to, že bol v písomnom stanovisku organizačnej zložky odporcu označený za osobu

uvedenú v § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z.z., teda osobu s duševnou chorobou alebo s príznakmi
duševnej poruchy.

Z listu odporcu č.ÚPS-758/2012 z 20. septembra 2012 označeného ako Vec: Odpoveď na predžalobnú
výzvu, ospravedlnenie ministerstva obrany Slovenskej republiky podpísaného Z.. Z. C., riaditeľom
ÚPS súd zistil, že odporca ubezpečil navrhovateľa, že uvedená časť stanoviska úradu právnych

služieb žiadnym spôsobom nemala za cieľ označiť ho ako " osobu s duševnou chorobou alebo s
príznakmi duševnej poruchy ". Na vysvetlenie uviedol, že ustanovenie § 6 ods. 9 písm. d) zák. č.
576/2004 Z.z. ( v zmysle ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti
alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi
duševnej poruchy ohrozuje seba alebo okolie alebo, ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu ) si

vyložili tak, že sa vlastne týka dvoch kategórií osôb. Tou prvou kategóriou sú osoby, ktoré v dôsledku
duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy môžu v prípade neposkytnutia zdravotnej
starostlivosti ohroziť seba alebo svoje okolie. Druhou kategóriou sú osoby, ktorým neposkytnutím
zdravotnej starostlivosti hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu. Zámerom spracovateľa predmetného
stanoviska bolo vyjadriť, že informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti, ak

ide o osobu, ktorej neposkytnutím zdravotnej starostlivosti hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu.
Navrhovateľaakoosobupovážnejoperáciisrdcapovažovalizaosobu,ktorejprineposkytnutízdravotnej
starostlivosti hrozilo vážne zhoršenie zdravotného stavu. Odporca uviedol, že napriek uvedenému
konštatuje, že uvedené ustanovenie umožňuje aj navrhovateľom uplatnený výklad, v zmysle ktorého
sa toto ustanovenie týka len osôb duševne chorých alebo s príznakmi duševnej poruchy. Odporca

preto pripustil, že predmetná navrhovateľom napadnutá veta v stanovisku úradu právnych služieb bezbližšieho vysvetlenia mohla byť z jeho strany pochopená spôsobom, ktorý uvádza. Za tento nedostatok
sa mu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky - Úrad právnych služieb ospravedlňuje.

Z listu navrhovateľa z 27. 9. 2012 označeného ako Vec: reakcia na ospravedlnenie súd zistil, že

navrhovateľ sa nedomáhal ochrany osobnosti a žiadosti za ospravedlnenie za jednu vec, ale za to, že
bol v oficiálnom písomnom stanovisku organizačnej zložky odporcu označený za osobu uvedenú v §
6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z.z. a preto pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebol potrebný
jeho informovaný súhlas. Navrhovateľ uviedol, že najlepším riešením vzniknutej situácie by bolo, ak by
úrad právnych služieb prepracoval stanovisko, v ktorom by sa zároveň nachádzalo ospravedlnenie.

Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkapokiaľbysanezdalopostačujúcezadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje len proti takému zásahu do jej
osobnostných práv, ktorý je možný kvalifikovať ako neoprávnený, t. j. protiprávny a nedovolený.
Neoprávneným je taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Neoprávnený zásah do
osobnostných práv možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti
fyzickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu,

pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky),
pokiaľ sú neoprávnené, vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy.
Pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu, v takom prípade sa skúma, či existoval
dostatočný skutkový podklad pre napadnuté úsudky.

Navrhovateľ sa domáha práva na ochranu osobnosti, teda je potrebné, aby v konaní preukázal 1/

neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť či ohroziť
osobnosť fyzickej osoby, 2/ ujmu /nemajetkovú ujmu/ v jednotlivých oblastiach integrity fyzickej osoby,
keď v určitých prípadoch musí táto ujma spočívať v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v
značnej miere, 3/ príčinnú súvislosť medzi 1/ a 2/. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej
osoby, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.

V prejednávanej veci je predmetom sporu ochrana osobnosti navrhovateľa, jeho mena a dobrej povesti,
pričom k zásahu do jeho osobnostných práv malo dôjsť stanoviskom úradu právnych služieb odporcu
č. ÚPS- 199/2012 zo 7. marca 2012, konkrétne tým, že toto stanovisko obsahovalo konštatovanie,
že Z.. U. pravdepodobne postupovala v prípade navrhovateľa podľa § 6 ods. 9 písm. d) zák. č.
576/2004 Z.z., podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti

ak osobe hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu s tým, že v ďalšom texte sa toto konštatuje, teda,
že postupovala v súlade s citovaným ustanovením. V tomto smere súd posudzoval predmetnú časť
stanoviska úradu právnych služieb odporcu z hľadiska, či ho možno kvalifikovať ako neoprávnený vo
vzťahu k osobnostným právam navrhovateľa. Súd má za to, že úrad právnych služieb odporcu v rámci
svojej kompetencie vypracoval predmetné stanovisko na žiadosť organizácie, ktorej je zriaďovateľom a

to ako interný dokument t. j. dokument, ktorý nebol určený na iné použitie než na prípad navrhovateľa a
to len ako interné odporúčanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že toto stanovisko si navrhovateľ
vyžiadal od odporcu na základe informačného zákona a tak získal o ňom vedomosť. Pokiaľ ide o
skutočnosti konštatované v predmetnom stanovisku, súd má za to, že ako také boli spôsobilé zasiahnuť
do osobnostných práv navrhovateľa v tom smere, že jeho prípad bol subsumovaný pod ustanovenie,

ktoré sa vzťahuje na osoby s duševnou chorobou alebo s príznakmi duševnej poruchy napriek tomu,že navrhovateľ netrpel takouto chorobou alebo poruchou, teda možno konštatovať, že bolo nepravdivé.
Takéto konštatovanie z hľadiska významu je objektívne spôsobilé zasiahnuť ktorúkoľvek fyzickú osobu
vzhľadom na jeho obsah. Súd pri rozhodovaní však zobral do úvahy okolnosti, za ktorých k tomuto

zásahu do osobnostných navrhovateľa došlo, v akom kontexte a v tomto smere dospel k záveru, že
navrhovateľovi na jeho žiadosť bolo zo strany odporcu už poskytnuté primerané zadosťučinenie vo
forme ospravedlňujúceho listu č.ÚPS-758/2012 z 20. septembra 2012, v ktorom odporca navrhovateľovi
zrozumiteľne vysvetlil, ako dospel k predmetnému výkladu ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zák. č.
576/2004 Z.z ( teda, že v žiadnom prípade nepovažoval navrhovateľa za osobu s duševnou chorobou

alebo príznakmi duševnej poruchy), ale ako osobu po operácii srdca ho považoval za prípad, kedy
hrozí zhoršenie zdravotného stavu. Zároveň v tomto liste odporca pripustil, že výklad predmetného
ustanovenia mohol byť pochopený navrhovateľom aj v inom význame a preto sa za to navrhovateľovi
ospravedlnil.Súdmázato,žetýmtoospravedlňujúcimlistomodporcaposkytolnavrhovateľoviprimerané
zadosťučinenie, keď predmetné stanovisko nebolo žiadnym spôsobom zverejnené ani sprístupnené a
súdpovažovaltútoformusatisfakcieprenavrhovateľa zaadekvátnuvzhľadomnaformuzásahu(interný

list) a okolnosti, za ktorých k zásahu došlo.

Z uvedených dôvodov súd preto návrh v časti, ktorou navrhovateľ žiadal aby sa mu odporca písomne
ospravedlnil zamietol.

Medzi právne prostriedky ochrany osobnosti patrí popri morálnej satisfakcii (ospravedlnenie) aj
zadosťučinenievpeniazoch.Tietonárokysavzájomnenevylučujúamôžubyťuplatnenésúčasne,pokiaľ

navrhovateľ preukáže, že ním tvrdené negatívne následky, ktoré mali byť spôsobené predmetným
stanoviskom v značnej miere znížili jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Súd zamietol návrh
navrhovateľa aj v časti, ktorou sa domáhal nemajetkovej ujmy, pretože navrhovateľ nepreukázal, že
bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Sám uviedol, že predmetné
stanovisko nebolo sprístupnené odporcom nikomu z jeho okolia, on sám sa k nemu dostal len na základe

informačnéhozákona.Vtomtosmerenavrhovateľvkonaníneprodukovalžiadnedôkazyonímtvrdených
následkoch v jeho osobnom, resp. pracovnom živote a preto súd má za to, že neuniesol dôkazné
bremeno na priznanie finančného zadosťučinenia a preto návrh aj v tejto časti zamietol .

Navrhovateľ sa ďalej svojím návrhom domáhal prepracovania predmetného stanoviska odporcom,
pričom súdu predložil svoj konkrétny návrh znenia stanoviska. Súd má za to, že takýto nárok nemožno

priznať, nakoľko ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka, takúto formu satisfakcie nepozná. Súd má
za to že, nemožno súdnym rozhodnutím uložiť odporcovi povinnosť prepracovať predmetné stanovisko
podľa želania navrhovateľa, keďže ide o stanovisko, v ktorom vyjadril len právny názor - výklad,
pričom súd môže len posúdiť či týmto výkladom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľa aj v tejto časti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko si trovy neuplatnil.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním, pokiaľ

to zákon nevylučuje (§ 201 O.s.p.).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje. (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čomsa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.(§ 205 ods. 1, O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

- 7 -

veci. (§ 205 ods. 2, O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (§ 251 ods. 1, O.s.p.).