Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312216037
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312216037.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletých: 1/ Š. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, R., štátne
občianstvoSRa2/Á.N.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomA.XXXX/XX,R.,štátneobčianstvoSR,maloleté
deti 1/,2/ zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - E. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, R., štátne
občianstvo SR , v zastúpení : Advokátska kancelária JUDr. Nováčková, s.r.o., so sídlom Brančská 7,
Bratislava a otec - Š. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. A. XX/XX, A. E., o návrhu matky na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania / § 79 ods. 1,2 OSP/, podaným na tunajšom súde dňa 22.10.2012 sa
matka maloletých detí domáhala zmeny právoplatného rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote
č.k:13C/45/2010 zo dňa 20.04.2010 v časti výživného zo strany otca na maloletého: Š. N. zo sumy 80,-
eur na sumu 150,- eur mesačne a na maloletého: Á. N., zo sumy 80,- eur na sumu 150,- eur mesačne,
pre obe maloleté deti zároveň žiadala zvýšené výživné priznať spätne pred podaním návrhu na začatie

konania, počínajúc od 01.09.2011.
Návrh vo veci samej matka odôvodnila tvrdením, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca
voči maloletým deťom došlo na strane oboch maloletých detí k podstatnej zmene pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca. Náklady spojené s uspokojovaním odôvodnených
potrieb a záujmov maloletých detí sa zvýšili predovšetkým v súvislosti s návštevou školy, keď maloletý Š.
začal navštevovať gymnázium a maloletý K. je žiakom 6. ročníka základnej školy, kde výdavky spojené
s návštevou školy predstavujú podľa vyjadrenia matky sumu cca po 150,- eur mesačne na každé z

detí. Otec pritom na výživu maloletých detí okrem súdom stanoveného výživného neprispieva, kupuje im
darčekylenpripríležitostisviatkov.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprepriznaniezvýšenéhovýživného
na obe deti spätne matka nijak neodôvodnila. Na základe uvedených skutočností mala za to, že jej
návrh je dôvodný a žiadala, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel.

- 2 - 51P/133/2012

Otec maloletých detí žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti neprišlo na jeho strane k takej zmene pomerov, ktorá by mu umožňovalaprispievať na výživu maloletých detí sumou vyššou, než doposiaľ stanoveným výživným. Naopak
poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane,
keďže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu Á. N., nar. XX.XX.XXXX ,

ktorého porodila jeho družka B.. Y. R., dieťaťu poskytuje osobne celodennú starostlivosť na materskej
dovolenke , pričom v ich spoločnej domácnosti býva aj další syn družky: maloletý N. R., nar.
XX.XX.XXXX,ktorýjezverenýdojejosobnejstarostlivosti. Taktiež žiadal,aby súdzohľadnilskutočnosť,
že v súlade so schválenou dohodou o úprave styku je s maloletými deťmi na vlastné náklady v
pravidelnom kontakte každý víkend od piatka do nedele, kedy im uhrádza cestovné spojené s realizáciou

styku ako i všetky potreby počas styku a pri príležitosti sviatkov im zakupuje darčeky.

Právna zástupkyňa matky žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko je zrejmé, že na
strane maloletých detí prišlo k nárastu nákladov na ich odôvodnené potreby. Mala za to, že pribudnutie
ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu matky, nakoľko je v
možnostiachaschopnostiachotcaprispievaťnavýživumaloletýchdetívyššou,neždoposiaľstanovenou

sumou. V tomto rozsahu poukázala na skutočnosť, že na strane otca je možnosť ďalšieho príjmu z
dôvodu, že je vlastníkom nehnuteľnosti- stavby /hala/, ktorú môže prenajímať.

Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie o návrhu matky na úvahu súdu.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 22.10.2012, rodnými listami maloletých
detí, rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp. zn. 13C/45/2010 - 22, zo dňa 20.04.2010,
potvrdeniami o návšteve školy u maloletých detí, rozpisom výdavkov spojených s návštevou školy,
vyjadrením otca zo dňa 14.02.2013, potvrdeniami o výške nákladov spojených s bývaním na strane
otca, rodným listom maloletého Á. N., nar. XX.XX.XXXX, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa na

strane družky otca, potvrdením o príjme otca, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo
dňa 21.02.2013, potvrdením o príjme matky, dohodou o skončení pracovného pomeru na strane matky
zo dňa 30.04.2013, rozpisom nákladov spojených so spoločným bytom rodičov maloletých detí, zmluvou
o nájme tohto bytu zo dňa 01.04.2011 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 07.04.2012 a ďalšími dôkazmi,
na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom oboch rodičov a výsluchom maloletého

Š.F. N. a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti upravovaná na čas po rozvode manželstva
rodičov maloletých detí schválením dohody rodičov rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.
k. 13C/45/2010 - 22, zo dňa 20.04.2010, ktorým rozsudkom bola vyživovacia povinnosť otca na obe
maloleté deti určená sumou po 80,- eur mesačne na každé dieťa.

- 3 - 51P/133/2012

Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2010.
V rozhodnej dobe tejto úpravy vyživovacej povinnosti rodičov na maloleté deti navštevoval maloletý

Š. 8. ročník Základnej školy a náklady na jeho odôvodnené potreby predstavovali podľa vyčíslenia
matky cca 100,- eur mesačne. Maloletý Á.G. navštevoval 4. ročník Základnej školy, a náklady na
jeho odôvodnené potreby predstavovali podľa vyčíslenia matky cca 100,- eur mesačne. Rodičia boli
zamestnaní, priemerná čistá mzda matky bola cca 500,- eur mesačne, priemerná čistá mzda otca bola
cca 540,- eur mesačne. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

Od tejto doby došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov ako osôb povinných výživou maloletých
detí ako aj na strane maloletých detí.

Maloletý Š. v školskom roku 2012/2013 navštevuje 1. ročník Gymnázia na Dunajskej ulici v Bratislave,
stravuje sa v školskej jedálni, kde poplatok za stravné predstavuje čiastku 22,- eur. Do školy dochádza

MHD, kde cestovné predstavuje cca 10,- eur mesačne. Na začiatku školského roku uhradila matka
poplatok ZRPŠ vo výške 20,- eur, hygienický balíček vo výške 6,- eur, zakúpila maloletému potrebné
knihy a učebnice v sume 63,50 € a uhradila náklady na aktivity poriadené školou. Zdravotný stav
maloletého je dobrý, má problémy s pleťou, navštevuje kožnú a ortopedickú ambulanciu, kde náklady
so zdravotnou starostlivosťou a účasťou na liekoch predstavujú čiastku 10,- eur mesačne. Náklady na

ošatenie a obuv predstavujú čiastku 30,- eur mesačne a strava v domácom prostredí cca 100,- eur
mesačne. Matka mu taktiež uhrádza mobilný telefón vo výške 10,- eur 1- ročne a poskytuje mu vreckové.Maloletý Á. v školskom roku 2012/2013 navštevuje 6. ročník Základnej školy na Dunajskej ulici
v Bratislave, stravuje sa v školskej jedálni, kde poplatok za stravné predstavuje čiastku 22,- eur a
navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 12,- eur mesačne. Do školy dochádza MHD,

kde cestovné predstavuje cca 10,- eur mesačne. Na začiatku školského roku uhradila matka poplatok
ZRPŠ vo výške 20,- eur, hygienický balíček vo výške 6,- eur, zakúpila maloletému potrebné knihy a
učebnice v sume 25,30 € a uhradila náklady na aktivity poriadené školou. Maloletý sa zúčastní školy v
prírode v sume 85,- eur a tiež navštevuje krúžkovú činnosť v sume cca 3,- eur mesačne. Zdravotný stav
maloletého je dobrý, má prieduškové ochorenie, kde náklady so zdravotnou starostlivosťou a účasťou

na liekoch predstavujú čiastku 10,- eur mesačne. Náklady na ošatenie a obuv predstavujú čiastku 30,-
eur mesačne a strava v domácom prostredí cca 100,- eur mesačne. Matka mu taktiež uhrádza mobilný
telefónvovýške10,-eur1-ročneaposkytujemuvreckové.Maloletýnavštevujedoučovaniezanglického
jazyka vo výške 35,- eur mesačne.

Matka maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, naďalej

je rozvedená , nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnancom Mestskej časti Bratislava
- Staré Mesto v riadnom pracovnom pomere, jej priemerná čistá mzda je cca 529,- eur mesačne. Do
30.04.2013 mala ďalší, vedľajší príjem ako upratovačka u CAMBRIDGE International.

- 4 - 51P/133/2012

Z tejto činnosti mala matka čistý príjem cca 200-240 € mesačne. Uvedený pracovnoprávny vzťah
ukončila matka zo zdravotných dôvodov.
Ďalej súd z výpovede matky zistil, že otec na výživu maloletých detí prispieva pravidelne na obe deti

sumou 160,- eur mesačne, dlh na výživnom nemá. Matka poberá na maloleté deti rodinné prídavky vo
výške 22,- eur mesačne na jedno dieťa, iné príjmy nemá. Spolu s maloletými deťmi a svojim partnerom
obýva 3- izbový byt v R., ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov priateľa matky a kde sa matka podieľa na
nákladoch spojených s bývaním čiastkou 160,- eur mesačne. Výdavky spojené s uspokojením svojich
vlastných potrieb predstavujú u matky cestovné vo výške 22,- eur mesačne, zdravotné prehliadky cca

20,- eur 1- ročne. Na stravu cca 110,- eur mesačne.
S otcom maloletých detí nemajú vyporiadaný majetok v BSM k 3-izb.bytu v A. E., ktorý aktuálne nie je
užívaný žiadnym z rodičov a nie je ani daný do nájmu, jeho všeobecná hodnota je cca 22-25 000,- eur.
V BSM vlastnia aj montážnu halu bez pozemku v A. C. vo všeobecnej hodnote 20-30 000,- eur. Táto
rovnako nie je v nájme.

Otec maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je
rozvedený, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému synovi Á. N., nar. XX.XX.XXXX. Je
zamestnancom spoločnosti PROFI BEND, s.r.o. v Rimavskej Sobote, z ktorej činnosti dosahuje príjem
cca 433,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Spolu so svojou družkou a maloletým synom Á. obývajú ako

4- členná domácnosť chatu, ktorá je vo vlastníctve matky otca, ktorej za užívanie chaty otec uhrádza
poplatky spojené s energiami vo výške cca 124,- eur vrátane úhrad za internet a telefón. Družka otca je
na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,- eur mesačne a rodinné prídavky
na dve deti, vo svojej osobnej starostlivosti má syna N. R., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu jeho
otec prispieva sumou 70,- eur mesačne. S deťmi sa od septembra 2012 pravidelne stretáva už len 2X

do mesiaca cez víkendy.

ZvýpovedemaloletéhoŠ.N.súdzistil,ževškolskomroku2012/2013ještudentom1.ročníka Gymnázia
s vyučovacím jazykom maďarským, dennou formou. Mimo školy nevykonáva žiadnu záujmovú činnosť,

aktívne sa nevenuje žiadnemu športu. Neraňajkuje, lebo nechce, obeduje v škole, desiatu si kupuje v
škole za cca 2,50-3 eura denne, večeru ma doma. Spolu s bratom chodia pravidelne na víkendy k otcovi,
otec ich má rád a preto si myslí, že keby mal otec viac peňazí určite by im ich dal.

Z rozpisu mzdy matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný zárobok je 529,78 eur .

Z rozpisu mzdy otca súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 458,83 eur. / v čase
poslednej úpravy výživného na deti bol 535,27 eur/Zo zmluvy o nájme bytu v znení jej dodatkov súd zistil, že rodičia ako prenajímatelia odovzdali na dobu
určitú v trvaní jedného roka do 1.4.2012 byt do nájmu za nájomné 70,- eur mesačne + zálohové platby
spojené s užívaním tohto bytu, nájom bytu bol

- 5 - 51P/133/2012

predčasne ukončený výpoveďou nájomcu ku dňu 1.12.2012. Od tejto doby je byt neobývaný, náklady

spojené s týmto bytom podľa rozpisu správcu bytového domu sú
vo výške 102,- eur mesačne.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

- 6 - 51P/133/2012

Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči
maloletým deťom Š. a Á. nie je možné vyhovieť. Matka svojim návrhom žiadala zvýšenie výživného u
každého z detí zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť majú

obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností
každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností,
od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie,
ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, súz hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho
plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní.
Naproti tomu ani určovanie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení,

nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a na
druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami maloletých detí. Tieto matka počas konania uvádzala
u každého z detí vo výške 300,- eur mesačne a ktoré boli zo strany súdu vyhodnotené ako do istej miery
nadhodnotené, a to najmä v prípade nákladov spojených s návštevou školy u oboch maloletých detí
uvádzané matkou vo výške 150,- eur mesačne, pri ktorých matka poukazovala na vyčíslenie poskytnuté

školou. Uvedené výdavky však z väčšej časti predstavujú výdavky uhrádzané ročne a nie mesačne
(ZRPŠ, učebnice, hygienické potreby, aktivity poriadané školou), pričom alikvotná čiastka pripadajúca
na mesiac predstavuje čiastku cca 13,- eur.

Pri úprave výšky vyživovacej povinnosti rodiča je potrebné prihliadať na všetky vyživovacie povinnosti
tohtopovinnéhorodiča,kdepribudnutievyživovacejpovinnostijepodstatnouzmenoupomerovnastrane

takéhoto rodiča. Otcovi dňa XX.XX.XXXX pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Á. N., pričom
v zmysle zákona sú si vyživovacie povinnosti rodičov voči deťom rovné a nie je možné upravovať
vyživovaciu povinnosť rodiča k jednému z detí či deťom na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti k
ďalšiemu dieťaťu či deťom. Príjem otca v súčasnosti je aktuálne vo výške 458,83- eur v priemere
mesačne, pričom má tri vyživovacie povinnosti, kde na maloleté deti Š. a Á. spolu titulom výživného

prispieva matke sumou 160,- eur mesačne, čo je viac než 1/3- ina jeho príjmu, pričom mu počínajúc
dňom 08.01.2013 pribudla vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Á., ktorú si otec plní priebežne
a podľa potreby, vzhľadom ku skutočnosti, že s ním a jeho matkou žijú v spoločnej domácnosti. Ak by
prišlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca na matkou žiadanú výšku výživného, u každého
z detí na sumu 150,- eur mesačne, celková vyživovacia povinnosť otca na dve z jeho troch detí by

predstavovala sumu 300,- eur mesačne, čo je viac než 2/3-iny príjmu otca. Vyživovacia povinnosť rodiča
má prednosť pred inými výdavkami rodičov, avšak takými, ktoré nemusí rodič nevyhnutne vynaložiť.
Nie je možné zaťažiť povinného rodiča vyživovacou povinnosťou do takej miery, že pohltí väčšinu jeho
príjmu,keďžeiotcoviakopovinnémurodičovijepotrebnéponechaťprostriedkynaúhradujehoživotných
potrieb (bývanie, strava a pod.), ako i potrieb súvisiacich s výkonom jeho práce, a to za účelom udržania

si príjmu (napr. náklady na dopravu) a v neposlednom rade je potrebné, aby bol schopný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť ku všetkým svojim maloletým deťom. Pri úprave výšky
- 7 - 51P/133/2012

výživného súd prihliada i na tú skutočnosť, či sa povinný rodič s deťmi kontaktuje a či si v rámci

tohto kontaktu alebo mimo neho plní svoju vyživovaciu povinnosť i nad rámec súdom stanoveného
výživného, ktoré skutočnosti boli na strane otca maloletých detí preukázané v rozsahu úhrady potrieb
v rámci realizácie jeho styku s deťmi, kde týmto uhrádza cestovné spojené so stykom, ktorého výška
vzhľadom k vzdialenosti od miesta bydliska detí nie je zanedbateľné a rovnako im prispieva nad rámec
výživného aj formou darčekov pri príležitosti sviatkov maloletých detí. Z vykonaného dokazovania sa

súd nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne matky, že je v schopnostiach otca získať ďalší príjem
z nájmu haly, ktoré nájomné by slúžilo k úhrade nárastu nákladov oboch maloletých detí. V tomto
smere súd poukazuje na dôkazne preukázanú skutočnosť, že hala, rovnako aj 3-izb.byt v A. E. je
naďalej spoločným majetkom oboch rodičov nie malých hodnôt, tento majetok žiaden z rodičov aktívne
neužíva, pričom daňové zaťaženie, náklady spojené s udržaním a správou tohto spoločného majetku

je zo strany rodičov viac ako neefektívne, hoci každý z rodičov má rovnaké dispozičné práva k tomuto
majetku. Pokiaľ ide o prípadný nájom haly tretej osobe, nemožno podľa úvahy súdu spravodlivo od
otca požadovať navýšenie výživného na deti len z dôvodu, že podľa matky je otec pasívnym . Špecifický
charakter tejto nehnuteľnosti, stavebný účel ako aj miesto, kde sa táto stavba nachádza sú vo výraznom
nepomere ponuky a dopytu formou nájmu voči bytu, ktorý je rovnako nevyužívaným majetkom zo strany

oboch rodičov, otec naviac pokiaľ ide o halu je v spore s matkou so zápisom vlastníctva k stavbe
v časti B na LV č.XXX, k.ú.A. C.. Súd sa rovnako zaoberal aj skutkovým zistením, či mierny pokles
príjmu otca zo závislej pracovnej činnosti od poslednej úpravy výživného možno považovať v súlade
s vyjadrením otca ako dôsledok zníženia kúpi schopností potencionálnych klientov, alebo či otec aj za
cenu vlastného ochudobnenia si vedome znižuje vymeriavací základ, rozhodný pre určenie výšky jeho

vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a podporne aj z údajov
Štatistického úradu SR, prístupných verejnosti možno konštatovať, že priemerná mesačná čistá mzda
zamestnanca maloobchodu okrem motorových vozidiel na území SR za obdobie 1-3/2013 bola vo výške
560,- eur, čiže preukázaná výška priemernej čistej mzdy otca v prejednávanej veci nenapĺňa podľaúvahy súdu tento dôvod bezdôvodného vzdania sa výhodnejšieho zárobku tak, ako to má na mysli
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine /veta druhá/.
V súhrne týchto skutkových a právnych dôvodov preto súd nevyhovel návrhu matky maloletých detí

na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca aj s poukazom na porovnanie životnej úrovne
oboch rodičov a ich celkových osobných, majetkových a sociálnych pomerov, nakoľko po vyhodnotení
skutkového stavu z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že životná úroveň rodičov maloletých
detí je v zásade rovnaká. Na strane ani jedného z rodičov pritom neboli zistené také pomery či
majetkové hodnoty, od ktorých by bolo možné odvodiť vyššiu životnú úroveň niektorého z rodičov

maloletého, pričom uvedené je dané okrem iného aj tou skutočnosťou, že rodičia maloletých detí nie sú
doposiaľ majetkovo vyporiadaní a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré ak v minulosti
prenajímali, rozdeľovali si tento príjem na polovicu. Za daných okolností nie je možné zaťažiť otca
vyživovacou povinnosťou v matkou žiadanej výške, keďže na strane otca ako povinného rodiča na to
nie sú dané ani osobné, ani majetkové ani celkové zárobkové možnosti a pomery.
- 8 - 51P/133/2012

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 O. s. p.). Odvolanie sa podáva

do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O. s. p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.