Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213188
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312213188.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

navrhovateľa: L.. F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ľ.X. D. XXX/XX, N., štátny občan SR, zastúpený
JUDr. Adrianou Grendovou, advokát, Mickiewiczova 2, Bratislava, proti odporkyni: O. B., rodená S.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom Ľ.X. D. XXX/XX, N., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Alžbetou
Čalfovou, advokát, Tatranská Lesná 10, Vysoké Tatry, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu: H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ľ. D. XXX/XX, N., zastúpený kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa: L.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, rod.č.: XXXXXX/XXXX a odporkyne: O.
B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, rod.č.: XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 21.05.1988 na býv. Obvodnom
národnom výbore Bratislava IV. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 12, roč. 1988, str. 266, por.
č. 188 rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov, súd upravuje výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu nasledovne:

Maloleté dieťa: H. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa: H. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 150 euro mesačne,
v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných najneskôr k 15.dňu v mesiaci vopred, k rukám matky.

Otec má právo styku s maloletým dieťaťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX bez obmedzenia.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 20.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol jeho
manželstvo s odporkyňou a aby upravil práva a povinnosti účastníkov konania k ich maloletému dieťaťu
na čas po rozvode manželstva tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorábude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľ bude povinný prispievať na výživu
maloletého sumou 150,- eur mesačne a bude oprávnený stretávať sa s maloletým bez obmedzenia.
Počas konania súd pripustil zmenu návrhu v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému na

čas po rozvode tak, že odporkyňa bude maloletého H. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril po asi dvojročnej známosti,
z manželstva sa narodili tri deti. V manželstve sa neprejavovali vážnejšie nezhody či nedorozumenia.
Po skončení materskej dovolenky po maloletom H. však odporkyňa nemala záujem ani snahu nájsť si
prácu. Navrhovateľ finančne zabezpečoval rodinu z príjmov zo svojho podnikania, z čoho je zrejmé,

že odporkyňa mala takú životnú úroveň, že vlastne nebola nútená pracovať. Uvedené bolo dôvodom
konfliktov a hádok medzi manželmi, ktoré napokon viedli k odsťahovaniu sa navrhovateľa zo spoločnej
domácnosti v priebehu roku 2009. Navrhovateľ mal za to, že v čase jeho problémov v podnikaní necítil zo
strany odporkyne žiadnu podporu. V júni roku 2011 navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva, ktorý
všakneskôrstiahol,nakoľkomalzato,žejetušancanaobnoveniemanželskéhospolužitiasodporkyňou
a na stabilizáciu ich vzájomného vzťahu. K uvedenému však nedošlo a od roku 2009 žijú manželia

oddelene, intímne sa nestýkajú a nehospodária spolu. Starostlivosť o maloletého H. zabezpečuje matka,
pričom rodičia mali už počas manželstva upravený výkon ich rodičovských práv a povinností súdnym
rozhodnutím, podľa ktorého bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletého
zastupovala a spravovala jeho majetok a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur
mesačne. Rovnako i k obom plnoletým deťom má navrhovateľ súdnym rozhodnutím určené výživné,

ktoré si riadne a včas plní. Z uvedených skutočností je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania
je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského
spolužitia. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva považoval zo svojho pohľadu citové ochladnutie medzi
manželmi ako i ekonomické fungovanie rodiny, kde sa v prevažnej miere na úhrade nákladov rodiny
podieľal navrhovateľ. Rozvod manželstva bude i v záujme maloletého H., z ktorého dôvodu navrhovateľ

žiadal, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Odporkyňa súhlasila s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva, nakoľko vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Manželstvo považovala za úplne nefunkčné avšak nesúhlasila s dôvodmi jeho rozvratu
uvádzané navrhovateľom v návrhu. Uviedla, že po ukončení materskej dovolenky s maloletým H.

mala veľký záujem nastúpiť do zamestnania, do práce však nenastúpila z dôvodu, že navrhovateľ sa
odmietalspolupodieľaťnachodedomácnostiastarostlivostiodeti.Sodstupomčasutoodporkyňavníma
tak, že navrhovateľ nikdy nemal pozitívny prístup k navrhovateľke a rodine ako takej, uprednostňoval
svoju vlastnú sebarealizáciu, venoval sa podnikateľskej činnosti. Odmietal sa spolupodieľať aj na
zdravotnej starostlivosti detí, vrátane návštevy zdravotníckych zariadení. Mala za to, že navrhovateľ

výrazným spôsobom zmenil svoju povahu, svoje správanie a nezachoval si svoje predošlé povahové
vlastnosti. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletému H. na čas po rozvode súhlasila s
tým, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom ona bude maloletého zastupovať a
spravovaťjehomajetok.Stykotcasmaloletýmbudebezobmedzenia.Nesúhlasilavšaksnavrhovateľom
navrhovanou výškou výživného na maloletého H. vo výške 150,- eur a túto žiadala upraviť na sumu

280,- eur mesačne. Uviedla, že len priame náklady na výchovu a starostlivosť o maloletého predstavujú
sumu cca 537,- eur mesačne, vrátane školného, ktoré sa platí ročne vo výške 1 720,- eur, t. j.
172,- eur mesačne. Navrhovateľom navrhovaná suma vo výške 150,- eur mesačne nie je adekvátna
odôvodneným potrebám a záujmom maloletého H., ktorý má okrem iného právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Životná úroveň navrhovateľa je vyššia, než ako deklaruje pred súdom, na starostlivosti

o maloletého H. sa navrhovateľ okrem súdom stanoveného výživného žiadnym spôsobom nepodieľa a
nepodieľa sa ani na jeho mimoriadnych výdavkoch. Poukázala na výstavbu rodinného domu v N. „N.“,
ktorý rodinný dom je síce vo vlastníctve matky navrhovateľa, avšak pozemok na ktorom dom stojí spolu
s rozostavaným domom v minulosti na svojich rodičov previedol práve sám navrhovateľ a zabezpečoval
jeho výstavbu. Rovnako tiež bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré zakúpil počas manželstva,

pričom s odporkyňou vždy uzatvoril dohodu o zúžení BSM na všetky tieto nehnuteľnosti, z čoho jej
zrejmé, že zo strany navrhovateľa šlo o dlhodobý a cielený postup. Poukázala na to, že ona sama je
nezamestnaná a nepoberá ani žiadne dávky v nezamestnanosti, či iné sociálne dávky. Vzhľadom ku
skutočnosti,žesavosvojomvyštudovanomodboreniejeschopnázamestnať,vzhľadomnašpecifickosť
predmetného odboru, pokúšala sa o rekvalifikáciu, aby si našla uplatnenie na trhu práce, urobila si

masérske kurzy a v súčasnosti sa snaží nájsť si klientelu. Rovnako sa pokúšala nájsť si prácu aj viných odvetviach, v rámci životnosti vykonávala administratívne práce pre jednu firmu, ktorá však bola
zlikvidovaná.

Navrhovateľ nesúhlasil s návrhom odporkyne v časti určenia výživného na maloletého H. vo výške 280,-

eur mesačne. Poukázal na to, že všetkým trom deťom poukázal sumu po 45 333,- eur (t. j. celkom 136
000,- eur), ktoré získal z odpredaja svojho obchodného podielu v spoločnosti OIL Partners, s ktorými
vkladmi disponovala matka. V súčasnosti s vkladom maloletého H. disponuje najstarší syn, ktorý tento
zhodnocuje na termínovanom vklade. Uviedol, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľný
majetok vyššej hodnoty, dosahuje len príjem zo živnosti v oblasti autoservisných služieb, pričom svoje

výdavky si čiastočne uspokojuje z úspor.

Súd vypočul ako svedka O. B., najstaršieho syna účastníkov konania, ktorý uviedol, že je pravdou, že
mu otec prispieva sumou 250,- eur mesačne na jeho výživu, ktoré mu poukazuje k jeho rukám. Rodinné
prídavky na neho poberá matka. Je študentom 2. ročníka Univerzity vysoké učení technické v Brne.
Navrhovateľ jemu i jeho dvom súrodencom poukázal sumu cca po 40 000,- eur ako dar, ktoré v prípade
maloletého H. spravuje on. Suma 18 000,- eur je uložená na termínovanom účte a suma cca 25 000,-

eur je uložená doma a nikto ich nevyužíva. Po dosiahnutí plnoletosti budú všetky peniaze predané H..
Svedok sám si zo svojho podielu zakúpil jednoizbovú bytovú jednotku nachádzajúcu sa v rodinnom
dome jeho starej matky v F..

Svedkyňa U. B., dcéra účastníkov konania zaslala súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že je
pravdou, že obdržala od navrhovateľa sumu 43 333,- eur, ktorou disponuje spolu s bratom O. a o ktorej

vie i maloletý H.. Hradí si z nej mimoriadne výdavky týkajúce sa jej štúdia.

Svedkyňa G. O., sestra navrhovateľa uviedla, že je pravdou, že opakovane poskytla svojmu bratovi
peňažné pôžičky. Naposledy mu poskytla pôžičku vo výške 22 000,- eur v priebehu minulého roku, ktorú
vyplatil jednorazovo z odpredaja pozemku. Pokiaľ ide o dedičstvo po ich otcovi toho sa navrhovateľ i
jeho sestra vzdali v prospech ich matky.

Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel, manželstvo
účastníkov konania rozviedol, maloletého H.Š. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Uvedenú formu zastupovania maloletého a správy jeho matku navrhli z dôvodu poskytnutých finančných
prostriedkov zo strany otca vo výške cez 40 000,- eur. Styk otca s maloletým bude upravený bez

obmedzenia a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne.

Právna zástupkyňa odporkyne žiadala súd, aby manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého
H. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým bude ponechaný bez obmedzenia a navrhovateľ bude
povinný prispievať na jeho výživu sumou 280,- eur mesačne. Poukazovala na konanie navrhovateľa

počas posledných desiatich rokoch manželstva, kedy navrhovateľ systematicky prevádzal akýkoľvek
majetok získaný aj za pomoci jeho manželky na svojich rodičov, presvedčil odporkyňu, aby sa vzdala
akéhokoľvek nároku na rodinný dom na N., s čím všetkým odporkyňa vždy súhlasila v záujme pokoja v
rodine ako i z dôvodu, že žili s navrhovateľom usporiadane a nenapadlo ju, že zo strany navrhovateľa
pôjde o dlhodobý a cielený plán pripraviť ju o všetko, čo spoločne počas manželstva nadobudli. Taktiež

poukázala na to, že v daňovom priznaní za rok 2012 navrhovateľ udáva príjem vo výške 14 640,- eur,
odvody vo výške 1 762,76 €, daň vo výške 641,53 € a paušálne výdavky vo výške 40%, t. j. 5 863,-
eur, ktoré odporkyňa spochybňovala, keďže tieto neboli preukázané, a to ani čo do ich účelu a ani čo
do ich výšky. Navrhovateľ uvádza svoje mesačné výdavky vo výške 740,- eur + 600,- eur výživné, z
čoho je zrejmé, že tieto by nebol schopný financovať len s ním uvádzaného príjmu. Sám navrhovateľ

taktiež uviedol, že zo svojich vlastných úspor financoval práce na rodinnom dome v N., a to minimálne
vo výške 11 900,- eur. Je zrejmé, že navrhovateľ sa dobrovoľne vzdával majetku, ktorý nadobudol aj
za pomoci svoje manželky a detí tým, že ho prevádzal na svojich rodičov. Bol nútený odpredať svoj
podiel v spoločnosti OIL partners, čím sa vzdal výnosnej práce a vzdal sa tiež majetkového prospechutým, že sa vzdal dedičstva po svojom otcovi v prospech svojej matky. Na druhej strane odporkyňa je už
skoro rok nezamestnaná, pričom si však aktívne hľadá prácu. Výlučne sama zabezpečuje starostlivosť
o maloletého H., pričom výdavky na jeho odôvodnené potreby a záujmy predstavujú mesačne sumu

572,- eur. Zákon o rodine stanovuje, že ak maloleté dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň
je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať druhého rodiča
aj na plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z
predpokladu,ževdanomprípadesimatkaplnísvojuvyživovaciupovinnosťformouosobnejstarostlivosti
o dieťa a uspokojovania jeho bytových potrieb. Zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnej stará.

Kolízny opatrovník uviedol, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletého H.. V
otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode manželstva doporučil, aby
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že bude zastupovať maloletého a
spravovať jeho majetok v bežných veciach. V starostlivosti odporkyne o maloletého H. neboli zo strany
kolízneho opatrovníka zistené žiadne nedostatky ani závady. Výživné navrhovateľa voči maloletému H.

doporučil upraviť vo výške 180,- eur mesačne a styk maloletého s otcom upraviť tak, že tento bude bez
obmedzenia.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 20.09.2012, sobášnym listom manželov, rodnými
listami detí, potvrdením o zdravotnom stave maloletého H., potvrdením o návšteve školy u maloletého
H.Š., potvrdením o výške školného u maloletého H., potvrdením o pozastavení prevádzkovania živnosti

na strane odporkyne zo dňa 04.05.2012, rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava o zaradení odporkyne do
evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 04.05.2012, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplatených
dávkach v nezamestnanosti na strane odporkyne, rozpisom mesačných výdavkoch na maloletého H.,
rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 37P/98/2011 - 52, zo dňa 24.01.2012, vyjadrením odporkyne k návrhu
zo dňa 28.12.2012, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 29.01.2013, rozpisom

mesačnýchvýdavkovnastranenavrhovateľa,daňovýmpriznanímnavrhovateľazarok2011,rozsudkom
tunajšieho súdu, č. k. 37P/97/2011 - 142, zo dňa 07.06.2012, daňovým priznaním navrhovateľa za rok
2012, písomnými prehláseniami zo dňa 23.03.2013 a 26.03.2013, daňovým priznaním odporkyne za
rok 2012, výpismi z účtu navrhovateľa, vyjadrením odporkyne zo dňa 14.04.2013 a ďalšími listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil

tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 21.05.1988 na Obvodnom národnom výbore Bratislava IV. U
oboch účastníkov konania sa jedná o manželstvo prvé. Navrhovateľka aj odporca sú obaja štátnymi
príslušníkmi SR. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese Ľ. D. XX, N., kde doposiaľ býva
odporkyňa. Z manželstva pochádzajú tri deti, plnoletý O. B., nar. XX.XX.XXXX, plnoletá U. B., nar.

XX.XX.XXXX a maloletý H., nar. XX.XX.XXXX.

Maloletý H. je v školskom roku 2012/2013 študentom 2. ročníka Bilingválneho gymnázia C.S. Lewisa,
kde ročný poplatok predstavoval čiastku 1 720,- eur, t. j. 172,- eur mesačne. Ďalšími výdavkami na
strane maloletého je doprava do školy, kde matka uhrádza sumu 20,- eur mesačne. Maloletý sa stravuje
v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku 30,- eur mesačne. V rámci stravy matka zakupuje

maloletému bezlaktózové mlieko, nakoľko má intoleranciu laktózy a ktoré mlieko mu zakupuje v sume
cca 20,- eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, na lieky a probiotiká matka vydá sumu 15,-
eur mesačne. V rámci voľného času sa maloletý venuje športovým aktivitám, kde mesačné náklady
predstavujú čiastku cca 61,- eur a náklady na kultúrne vyžitie maloletého predstavujú čiastku 15,- eur
mesačne. Matka taktiež zabezpečuje maloletému veci na ošatenie a obuv v sume cca 50,- eur mesačne.

Stravavdomácomprostredí,vreckovéamimoriadnevýdavkypredstavujúumaloletéhopodľavyjadrenia
matky sumu 150,- eur mesačne.

Navrhovateľ je živnostníkom s predmetom činnosti autoservisné služby, z ktorej činnosti vykázal podľa
daňového priznania za rok 2012 príjem cca 6 380,- eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou.
Svoje mesačné výdavky vyčíslil v sume 1 200,- eur, ktorá pozostávala s úhrady výživného na všetky tri

deti v sume 600,- eur, úhrady nákladov za bývanie a stravu vo výške 200,- eur, odvody vo výške 165,-eur mesačne, daň z príjmu vo výške 130,- eur mesačne, elektrika vo výške 50,- eur, lieky vo výške 30,-
eur, pohonné hmoty vo výške 110,- eur a telefón vo výške 35,- eur. Svoje výdavky čiastočne vykrýval
z úspor. Odpredal svoj obchodný podiel v spoločnosti OIL partners za sumu cca 136 000,- eur, ktorú

bezo zbytku rozdelil rovným dielom medzi svoje tri deti. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani
hnuteľných vecí vyššej hodnoty, okrem osobného automobilu.

Odporkyňa je od 04.05.2012 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom do októbra roku
2012 poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej sume cca 180,70 € mesačne. V súčasnosti nemá
žiaden príjem, poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 67,50 € mesačne, výživné na maloletého

H. zo strany otca vo výške 150,- eur mesačne a nájom za garáž, ktorú prenajíma vo výške 120,- eur
mesačne. Vzala si však pôžičku od súkromnej osoby vo výške 7 000,- eur, ktorú v súčasnosti nespláca
a bližšie ju nešpecifikovala. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome na adrese Ľ. D. XX, N., ktorý je v
jej výlučnom vlastníctve. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 253,75 € mesačne + 30,- eur
UPC a internet a 35,- eur telefón. Na zabezpečene stravy pre celú domácnosť potrebuje odporkyňa
mesačne sumu cca 350,- eur.

Obaja manželia majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom O. a U., kde O. navštevuje
druhý ročník Vysokého učení technického v Brne, prebýva na internáte v Brne a navrhovateľ si k nemu
plní vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- eur mesačne. U. navštevuje posledný ročník bilingválneho
gymnázia a hlási sa na vysokú školu v Prahe a navrhovateľ si k nej plní vyživovaciu povinnosť vo výške
200,- eur mesačne.

Rozsudkom OS Bratislava III č.k.: 37P/98/2011-52 zo dňa 24.01.2012 (právoplatnosť 01.03.2012) je
maloletý H. na čas do rozvodu rodičov zverený do výchovy matke, ktorá ho zastupuje a spravuje jeho
majetok. Otec je povinný platiť na mal. H.Š. výživné vo výške 150,-eur mesačne.

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto
všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné

spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,
je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si

rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade
súsplnenévšetkyzákonnépodmienkyrozvodumanželstvaúčastníkovkonania.Vzťahymedzimanželmi

sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel.
Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na
základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva
tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva
súd ustálil vzájomné citové odcudzenie manželov, nesúlad v ekonomických otázkach rodiny a nezáujem

o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od nich požadovať adekvátnu obnovu
ich manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme
maloletého dieťaťa, z tohto manželstva pochádzajúceho.

Vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému H. B. na čas po rozvode manželstva obaja rodičia
súhlasili s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto bude zastupovať

maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Právo styku otca s maloletým H. súd ponechal
bez obmedzenia, pričom uvedenú úpravu styku navrhli zhodne obaja rodičia. Spornou medzi rodičmi
zostala len otázka výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému H., vyčíslenie nákladov
na starostlivosť a uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého a majetkové pomery otca, z ktorých
by mal súd vychádzať pri určení výšky vyživovacej povinnosti.

Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov maloletého dieťaťa, pričom výživným sa rozumejú
náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne
vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy maloletého

dieťaťa a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j medzi odôvodnenými potrebami maloletého
dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v
súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Zákonná
vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov

sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane maloletého dieťaťa. Ide o
osobné právo dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe
jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej
povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať, pričom ako
už bolo uvedené vyššie, miera potrieb každého dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej

vyspelosti, zdravotného stavu, vzdelania, formy prípravy na budúce povolanie a pod.

Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných
služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené s jeho zdravotným stavom, so školou,
či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a
podobne.Všetkytietonákladypredstavujúvýdavkynabežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklú

základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odôvodnenými
potrebami sú však aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa
prospešné. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej
výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a jenajzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa.
Naproti tomu ani určovanie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení,
nakoľko výživné nie je možné určiť v sume vyššej, než sú preukázané náklady na odôvodnené potreby

a záujmy maloletého dieťaťa. To znamená, že určovanie výšky výživného sa odvíja od individuálnych
schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je obmedzená skutočnými potrebami
maloletého dieťaťa.

Súd zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie výživného zo strany navrhovateľa na maloletého
H. z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb ako i z hľadiska schopností a možností

jeho rodičov, na výživu ktorých je odkázaný. Matka počas konania vyčíslila náklady na výchovu a
starostlivosť o maloletého H. vo výške cca 572,- eur mesačne, pričom súd tieto matkou preukazované
výdavky vyhodnotil a dospel k záveru, že určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého v matkou
navrhovanej výške nie je primerané a adekvátne, vzhľadom k preukázaným a zo strany súdu zisteným
výdavkom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého H.. Náklady na odôvodnené potreby maloletého
H. preukazované matkou boli zo strany súdu vyhodnotené ako do istej miery nadhodnotené. Jedná sa

napríklad o výdavky na voľnočasové športové aktivity maloletého v sume dovedna 61,- eur, ktorých
vynakladanie odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, či už sa jedná o návštevu posilňovne
alebo športy ako bicyklovanie či snowboarding. Nadôvažok sa jedná o športové aktivity, kde v prípade
ak maloleté dieťa disponuje výbavou potrebnou k týmto športom, tieto športy so sebou už ďalšie
výdavky neprinášajú, resp. tieto sú v minimálnej miere v prípade, že toto maloleté dieťa sa predmetným

športovým aktivitám nevenuje v rámci organizovanej športovej činnosti, ktorú skutočnosť však matka
nepreukazovala a ani ňou výdavky maloletého v tejto oblasti nezdôvodnila. Rovnako tiež mimoriadne
výdavky na maloletého H. neboli zo strany matky špecifikované či konkretizované. Pokiaľ ide o úhradu
školného, ktoré predstavovalo podstatnú časť vyčíslených nákladov na odôvodnené potreby maloletého
zo strany matky, toto je uhrádzané po vzájomnej dohode rodičov a nie je predmetom každomesačných

výdavkov na maloletého, keďže je hradené z finančných prostriedkov, ktoré maloletému H. poskytol otec
ako dar. V zmysle zákona je zrejmé, že poskytnutie dobrovoľného daru v podobe obnosu finančných
prostriedkov nie je v prípade maloletého dieťaťa plnením si vyživovacej povinnosti, keďže darovanie
nie je vynútiteľné zákonom a závisí plne od vôle darcu, avšak ak na základe dohody rodičov sú tieto
finančné prostriedky používané na úhradu jeho výdavkov súvisiacich v danom prípade so vzdelaním, je

potrebné na túto skutočnosť prihliadať ako na plnenie si vyživovacej povinnosti v tom rozsahu, ktorý sa
dotýka úhrady školného na strane maloletého H. a toto potom nie je možné zahŕňať opätovne ešte aj do
rozpisu mesačných výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého, keďže je zrejmé, že z týchto
finančných prostriedkov by predmetné školné hradené nebolo.

Príjem otca v súčasnosti činí podľa predloženého daňového priznania cca 531,- eur mesačne, pričom

má tri vyživovacie povinnosti, na ktoré dovedna prispieva matke sumou 600,- eur mesačne, pričom svoje
výdavky kryl z úspor, ktoré mal z podnikania ako i z pôžičiek, poskytovaných mu zo strany jeho sestry. Na
strane otca pritom neboli zistené žiadne nadštandardné majetkové hodnoty, či venovanie sa nákladným
záľubám, prípadné akékoľvek iné aktivity, ktoré by ukazovali na výrazne nadštandardnú životnú úroveň
otca, ktorá by odôvodňovala určenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému H. vo výške, ktorá by

predstavovala náklady na všetky odôvodnené potreby a záujmy maloletého H..

Matka poukazovala na výkon osobnej starostlivosti o maloletého H. a zabezpečenia mu jeho bytových
potrieb, čo by malo byť v zmysle Zákona o rodine postavené na roveň plneniu si vyživovacej povinnosti
zo strany otca formou peňažného plnenia a tento by mal byť teda zaviazaný na úhradu všetkých
odôvodnených potrieb a záujmov maloletého H., keďže osobnú starostlivosť o neho vykonáva výlučne

matka. Pri rozhodovaní o určení a úprave výšky výživného súd samozrejme prihladia i na mieru osobnej
starostlivosti rodiča o maloleté dieťa, kde v danom prípade je vzhľadom na vek maloletého H. a s
tým súvisiacu značnú mieru samostatnosti zrejmé, že osobná starostlivosť matky o maloletého za
posledné obdobie do značnej miery poklesla a matka ju už nevykonáva v takej miere ako tomu v čase,
keď bol maloletý H.Š. v nižšom veku. Nemožno osobnú starostlivosť o maloletého H. vykonávanú v

súčasnej miere zo strany matky postaviť na roveň finančnému plneniu zo strany otca, keďže by došlo
k hrubému nepomeru v plnení si vyživovacej povinnosti zo strany rodičov voči maloletému dieťaťu.
Taktiež nie je možné zaviazať otca ako povinného rodiča na úhradu všetkých nákladov na odôvodnené
potreby a záujmy maloletého s ohľadom na skutočnosť, že matka je nezamestnaná a nepoberá žiadenpríjem a sociálne dávky. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a každý si z nich si ju plní podľa
svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Súd mal v danom prípade za preukázané, že je
v možnostiach a schopnostiach matky pracovať a z takto získaných príjmov si plniť svoju vyživovaciu

povinnosť k maloletému v primeranom rozsahu. Skutočnosť, že matka nie je zamestnaná nie je bez
ďalšieho dôvodom k tomu, aby bol druhý rodič zaviazaný na úhradu prevažných, resp. až všetkých
potrieb na strane maloletého dieťaťa.

Súd má za to, že suma 150,- eur mesačne, ktorou bude otec povinný prispievať na výživu maloletého
H.Á. je dostatočná k odôvodneným a preukázaným potrebám maloletého a umožní matke, spolu

s plnením si jej vyživovacej povinnosti, uhrádzať pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby
maloletého H. spojené s bývaním, stravovaním, zabezpečením ošatenia a obuvi ostatných nákladov
na potreby a záujmy maloletého tak, ako boli počas konania preukázané. Rovnako je potrebné tiež
poukázať na skutočnosť, že maloletý má darom od otca majetok vyšších hodnôt, s ktorou peňažnou
sumou, t.č. účelne a efektívne hospodári so súhlasom matky tým, že tieto ponecháva bez ekonomického
zhodnotenia doma, hoci aj z týchto peňazí má možnosť maloletý prostredníctvom úrokov v banke získať

ďalšie prostriedky na svoje potreby.

Záverom súdu považuje za potrebné uviesť, že účastníci konania poukazovali v rámci vykonávaného
dokazovania na skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli a týkali sa majetkových vzťahov
medzi oboma manželmi. V danom konaní súd pojednával a rozhodoval o návrhu na rozvod manželstva
aúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťunačasporozvode,kdehocisajednáajootázku

určenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, nie je možné prihliadať na nevyporiadané
majetkové vzťahy medzi manželmi, ktoré, ak sa na nich manželia nedohodnú, budú predmetom
samostatného konania, ktoré s týmto nesúvisí. Preto ani nie je možné, aby súd na tieto vzťahy prihliadal
priurčovanívýškyvyživovacejpovinnostizostranyrodičavočijehomaloletémudieťaťuaabystanovenie
konkrétnej výšky výživného vychádzalo z posúdenia týchto vzťahov a aby tak prostredníctvom určenia

výživného na maloleté dieťa z tohto manželstva pochádzajúceho, došlo k sanovaniu nezhôd a sporov
manželov v majetkovej oblasti ich vzájomných vzťahov. Z uvedeného dôvodu sa súd v rozsudku s týmito
skutočnosťami nezaoberal a ani na ne pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP). Odvolanie sa podáva do
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, OSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.