Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012115
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113012115.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
HargašaaJUDr.JozefaJaníkavtrestnejveciprotiobžalovanémuI.O.aspol.preprečinusmrteniapodľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. h/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa
10. júna 2015 odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech
obžalovaných I. O. a E. W. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. marca 2014, sp. zn.

6T/116/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora podané v neprospech obžalovaných
Tomáša O. a E. W. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. marca 2014, sp. zn. 6T/116/2013, boli obžalovaní I.
O. a E. W. uznaní za vinných z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s §

138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 20.01.2012 v čase o 12.30 hod. došlo na ceste I/50, km: 126,00 k.o. Trenčianske Mitice k dopravnej
nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. Seat Ibiza, EČV: IL XXXU., ktoré viedol vodič V.
E., naposledy bytom K. P., W. XX/XX, nákladným motorovým vozidlom zn. Iveco Eurocargo EČV: PD
XXXBG, ktoré viedol obžalovaný E. W., trvale bytom K. V., Q. XXX/XX, nákladným motorovým vozidlom
zn. Scania R420, EČV: XZXXXXX (CZ) s návesom zn. Panav NV35C, EČV: XZXXXXX (CZ), ktoré viedol

vodič I. E., trvale bytom E. republika, W., R. XXX, okr. G. a dodávkovým motorovým vozidlom zn. Ford
Tranzit EČV: TN XXXDI, ktoré viedol obžalovaný I. O., trvalebytom I., ul. M. O. XX a to tak, že obžalovaný
I. O. vozidlo viedol po ceste I/50 smerom od O. nad O. na I., kde v km: 126,00 predchádzal dve za sebou
jazdiace nákladné súpravy, pričom v tom čase jazdil opačným smerom od I. do O. nad O. vodič V. E.
s vozidlom W. Ibiza, kde na mieste spolujazdca sedela jeho matka U. E., ktorého obžalovaný I. O. pri
predchádzaní kvôli nesprávnemu spôsobu jazdy bezprostredne ohrozil, v dôsledku čoho bol vodič V. E.

prinútený s vozidlom havarijne brzdiť, aby zabránil čelnej zrážke s vozidlom Ford Tranzit obvineného I.
O., pričom v tom čase za vozidlom Seat Ibiza vodiča V. E. jazdil s vozidlom H. obžalovaný E. W. tým
istým smerom, ktorý ale z dôvodu nedodržania minimálneho odstupu od brzdiaceho vozidla Seat Ibiza
svoje vozidlo neubrzdil a prednou časťou svojho vozidla zozadu narazil do pravej zadnej časti vozidla
Seat Ibiza, ktoré bolo následkom nárazu odhodené do protismeru, kde došlo k zrážke vozidla Seat
Ibiza s oproti jazdiacou súpravou ťahača Scania s návesom vodiča I. E., pričom pri dopravnej nehode

vodič V. E. utrpel mnohopočetné zranenie (polytraumu), zlyhanie centrálnych riadiacich funkcií mozgu
pri roztrhnutí mozgového kmeňa a roztrhnutie krčných väzov, ktorým na mieste nehody podľahol, jeho
spolujazdkyňa U. E. sediaca na prednom sedadle utrpela zlomeninu lícneho oblúka vpravo, zlomeninu
vonkajšej steny a stropu očnice vpravo, zlomeninu čelovej kosti vpravo, zlomeninu prepážky nosa,
zlomeninu šiesteho krčného stavca, zlomeninu pravého a ôsmeho hrudného stavca, zlomeninu prvého
až štvrtého rebra vpravo, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovo temennej oblasti vľavo,

zakrvácanie pod cievnatku obojstranne, zmliaždenie mozgu so zakrvácaním v spánkovo záhlavnej
oblasti vľavo, temennej oblasti vpravo a mozgovom kmeni, opuch mozgu vpravo celkový, minimálnemnožstvo tekutiny v pohrudničnej dutine vpravo, zmliaždenie pľúc obojstranne, zmliaždenie oblasti
očnice vpravo s krvným výronom, zmliaždenie ľavého zápästia, odreniny v oblasti ľavého predkolenia,
zmliaždenieľavéhostehna,tržnéranynarukevpravoavspánkovejoblastihlavy,pričomdňa18.05.2012

o 05.30 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne na následky týchto zranení zomrela a pri nehode bola
spôsobená spoločnosti Lados a.s. so sídlom Lípa 276, Česká republika na vozidle Scania R420 škoda
vo výške 563.696,96 Kč.

Za tieto trestné činy boli odsúdení nasledovne:

Obžalovaný I. O. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému I. O. uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu na dobu 3 roky.

Obžalovaný E. W. podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého
mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 2 roky.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému E. W. uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 3 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. Mamateyova

č. 17, Bratislava s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadli odvolaniami obžalovaný I. O. pre nesprávnosť výrokov o trestoch a prokurátor v
neprospech obžalovaných I. O. a E. W. pre nesprávnosť výrokov o trestoch uloženým obom

obžalovaným.

Obžalovaný I. O. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť
napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste odňatia slobody a o treste zákazu činnosti, pretože ich
považoval za neprimerane prísne. Poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom

urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku a súd jeho
vyhlásenie prijal, napriek tomu mu však uložil neprimerane prísny trest odňatia slobody vo výmere 2 roky
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 3 roky. Namietal, že napriek tomu, že nepoprel spáchanie trestného
činu a že sa priamo na dopravnej nehode nepodieľal, mu súd prvého stupňa uložil taký istý trest ako

obžalovanému E. W., ktorý len preto, že nesledoval situáciu na vozovke, spôsobil tragické následky.
Napriek tomu, že on predbiehal nákladné motorové vozidlo a obmedzil plynulú jazdu protiidúceho
vozidla, stihol sa zaradiť do svojho jazdného pruhu a ak by obžalovaný E. W. nebol narazil do vozidla
jazdiaceho pred ním - do pravej časti vozidla zn. Seat, nebolo by odhodilo toto vozidlo do protismeru
do vozidla zn. Scania. Namietal ďalej, že súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil, že obžalovaný E. W.

ako vodič jazdil neprimerane rýchlo v danom úseku cesty, pričom v priebehu dvoch rokov od 7.2.2011
do 16.10.2013 spáchal 13 dopravných priestupkov, dokonca jednu dopravnú nehodu a on sa dopustil v
priebehu troch rokov len troch dopravných priestupkov. Tiež podľa neho nezohľadnil, že obžalovaný E.
W. prehlásil, že sa cíti byť nevinný, hoci podľa jeho názoru bol on hlavnou príčinou dopravnej nehody.
Ak by totiž svoje motorové vozidlo ubrzdil za motorovým vozidlom zn. Seat, resp. ak by narazil priamo

do zadnej časti vozidla jazdiaceho pred ním, nebolo by ho odhodilo do protismeru, ale priamo a k
havárii by teda podľa obžalovaného I. O. nedošlo. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa nezohľadnil pri
ukladaní trestu a navyše mu uložil trest odňatia slobody i trest zákazu činnosti v rovnakých výmerách
ako obžalovanému E. W., ktorý dopravnú nehodu bezprostredne spôsobil a pritom vyhlásil, že sa necíti
byť vinným, hoci porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom tým, že jazdil nad povolenú rýchlosť,

nesledoval situáciu pred vozidlom a spôsobil smrteľný následok dvoch osôb. Na základe uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výrokoch o uložených trestoch a aby mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov spodmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podaného v neprospech obžalovaných I. O. a E.
W. namietal len nesprávnosť výrokov o trestoch uloženým obom obžalovaným. Poukazoval na to,
že obžalovaný I. O. vykonaním nebezpečného predbiehacieho manévru obmedzil v tom čase v
protismernom pruhu jazdiaceho vodiča, nebohého V. E. tak závažným a intenzívnym spôsobom, že
poškodený V. E. bol prinútený so svojím vozidlom, v ktorom sa v tom čase spolu s ním nachádzala

na mieste spolujazdca aj jeho matka, nebohá U. E., havarijne brzdiť. Samotný znalec na hlavnom
pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že spôsob jazdy poškodeného V. E. z technického
hľadiska bol správny, dodržiaval predpísanú dovolenú rýchlosť a neporušil žiadne ustanovenia zákona
o cestnej premávke. Súd prvého stupňa síce konštatoval, že miera zavinenia bola preukázaná väčšia u
obžalovaného I. O., avšak podľa názoru prokurátora túto skutočnosť a rovnako ani samotný spôsobený
následok a to úmrtie dvoch poškodených - syna a matky dostatočne nezohľadnil pri ukladaní druhu

trestu a výmere trestu. Namietal ďalej, že súd prvého stupňa podľa neho v súvislosti s uložením
trestov zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neprihliadol dostatočne na závažnosť s akou obžalovaní
porušili dopravné predpisy a spôsobili smrteľné zranenia poškodeným, ako aj mieru ich zavinenia,
keď obom uložil tento druh trestu vo výmere tri roky. Obaja vodiči sú vodiči z povolania a práve
táto skutočnosť kladie zvýšené nároky na bezvýhradné dodržiavanie predpisov cestnej premávky a

preto uložené tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky považoval
prokurátor za neadekvátne, neprimerané a nepôsobiace výchovne na obžalovaných. Poukázal na to, že
z evidenčnej karty vodiča E. W. vyplýva, že v priebehu dvoch rokov (2011 - 2013) sa dopustil celkovo 10
priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho bol štyrikrát riešený za prekročenie povolenej rýchlosti
jazdy. Podľa prokurátora z uvedeného vyplýva, že ako účastník cestnej premávky si obžalovaný E. W.

neosvojil základné pravidlá cestnej premávky na takej úrovni, aby bol schopný garantovať bezpečnosť
a ochranu ostatných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný I. sa v rokoch 2011 - 2012 dopustil
dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky tým, že prekročil povolenú rýchlosť jazdy. S poukazom
na priebeh a skutkové okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu predmetného prečinu, ktorým obžalovaní
v príčinnej súvislosti so svojím nedbanlivostným konaním spôsobili zranenie poškodeným nezlučiteľné

so životom, je podľa názoru prokurátora evidentné, že výhradne uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody a uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 roky v
prípade oboch obžalovaných nie je v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. por. Na základe
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/,
e/ Tr. por. vo výrokoch o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o trestoch zákazu činnosti u

oboch obžalovaných a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obom obžalovaným nepodmienečné tresty
odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením na ich výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a prísnejšie tresty zákazu činnosti.

Obžalovaný E. W. navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. V

písomnom vyjadrení zo dňa 3.6.2014 k písomným dôvodom odvolania prokurátora navyše poukázal
prostredníctvom obhajcu na to, že nielen z jeho subjektívneho názoru, ale i z výpovedí svedkov bolo
podľa neho jasne preukázané, že keď zbadal, že vozidlo pred ním brzdí, hneď začal taktiež havarijne
brzdiť a stiahol celé svoje vozidlo do priekopy, teda riskoval vlastné zdravie i sebapoškodenie, len aby
predišiel tomu všetkému, najmä tomu najhoršiemu scenáru a smrtiacim následkom. Z výpovede svedka

I. E. podľa neho vyplynulo, že nie jeho spôsob jazdy, ale predbiehací manéver obžalovaného I. O.
vnímal ako riskantný a že podľa subjektívneho názoru tohto svedka bola vzdialenosť medzi ním a pred
ním jazdiacim vozidlom dostatočná. Aj z výpovede svedka X. D. podľa obžalovaného vyplynulo, že
taktiež nie jeho konaním a spôsobom jeho jazdy, ale ohrozením, ktoré spôsobil niekto iný, bolo vidno,
že vodič V. E. musel až tak brzdiť, že keby to neurobil, tak by určite došlo ku stretu jeho vozidla s

dodávkou obžalovaného I. O.. Poukázal ďalej na to, že znalec Ing. Marko Pribula v znaleckom posudku
i vo svojej výpovedi jasne preukázal, že vodič V. E. bol nútený havarijne brzdiť, pričom nie z jeho
strany, ale naopak zo strany obžalovaného I. O. prišlo k ohrozeniu oproti jazdiaceho vozidla V. E..
Navyše podľa znalca, ak by vodič V. E. reagoval skôr a nie tak prudko intenzívne pribrzďoval, bol by
dal priestor pre to, aby sa to usporiadalo inak a takisto by nebol ani on nútený so svojím vozidlom

brzdiť tak intenzívne, pretože nielen on, ale všetci zúčastnení, vrátane znalca si podľa obžalovaného boli
vedomí, že on s nákladným vozidlom nikdy nedokáže dosiahnuť také spomalenie ako osobné motorové
vozidlo. Napriek tomu, dalo by sa podľa obžalovaného povedať spoluzavineniu nebohého, to však nič
nemení na skutočnosti, že vodič V. E. bol v absolútnom práve a teda bol v situácii, kedy nemal byťohrozený, aj keď ho ohrozil niekto iný. Faktom podľa obžalovaného je, že zhodou nešťastných okolností
a spolupôsobením viacerých príčin došlo k nenávratnému a hroznému následku a že aj on porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a to podľa § 16 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009

Z.z. v zmysle ktorých bol povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam
nákladu a vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, mal jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,
na ktorú mal rozhľad a teda jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/h a bol povinný za vozidlom idúcim pred
ním udržiavať takú vzdialenosť, aby mohol znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič

vozidlajazdiacehoprednímznížirýchlosťjazdyalebozastaví.Stotožnilsasargumentáciousúduprvého
stupňa, ktorý konštatoval, že pokiaľ išlo o mieru zavinenia, nehodový dej vyvolal obžalovaný I. O. a z
toho pohľadu je nutné konštatovať, že jeho miera zavinenia je väčšia aj s ohľadom na skutočnosť, že
svojím konaním ohrozil nielen nebohého vodiča V. E., ale aj minimálne obmedzil jeho - obžalovaného
E. W.. Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru správne riadil zásadou ustanovenou v § 34 ods. 4 Tr.
zák., t. j. správne prihliadol na okolnosti trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,

osobné pomery páchateľa i možnosti sociálnej reintegrácie. Poukázal na to, že doposiaľ nebol súdne
trestaný a okrem priestupkov na úseku dopravy ani priestupkovo riešený, teda viedol riadny život, pričom
s priateľkou si plánujú založiť rodinu, žiť riadny a zodpovedný život a je odhodlaný strpieť uložený
trest súdom prvého stupňa. Na preukázanie zodpovednosti nielen voči vlastnej rodine, ale taktiež k
rešpektovaniu uloženého trestu si našiel i nové zamestnanie v spoločnosti Slovaktual s.r.o Pravenec

a preto aj uloženie podmienečného trestu považuje za dostatočné a výchovné, pričom vedomie, že aj
jeho pričinením vyhasli dva ľudské životy mu je viac než doživotným trestom. Na základe uvedených
dôvodov považoval odvolanie prokurátora za nedôvodné s poukazom aj na to, že nepodmienečný trest,
ktorého uloženia sa prokurátor domáhal, by bol pre neho neprimeraný a zničujúci.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného I. O.
a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 10. júna 2015 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu
so spisom boli predložené 15.5.2014, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
len obžalovaným I. O. a prokurátorom v neprospech obžalovaných I. O. a E. W. napadnutých výrokov

rozsudku o trestoch odňatia slobody, o spôsobe ich výkonu a o trestoch zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora podané v neprospech obžalovaných I. O. a E. W.
nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo správne
zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaných, ktoré neboli odvolaniami
napadnuté, postupoval pri ukladaní trestu obžalovaným I. O. a E. W., pri určení druhu a výmery trestu,
ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Tresty odňatia slobody uložené obžalovaným vo

výmere 2 rokov podľa trestnej sadzby stanovenej v § 149 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí na 2 až 5 rokov
u obžalovaného E. W. a po znížení jej hornej hranice o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. v
rozpätí na 2 až 4 roky u obžalovaného I. O., výkon ktorého bol obidvom obžalovaným podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 2 roky, spolu s vecne správne obžalovaným I. O. a E. W. uloženými trestami
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 roky, sú trestami primeranými.

Zodpovedajúvšetkýmzákonnýmhľadiskámstanovenýmpreukladanietrestovvzmysle§34ods.1,4Tr.
zák. a zohľadňujú všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, vrátane spôsobených následkov, mieru zavinenia u každého z obžalovaných, zistené poľahčujúce
okolnosti,akoajpomeryobžalovanýchamožnostiichnápravyzhľadiskaúčelutrestu,jehoindividuálneji
generálnejprevencie,pričomuloženétrestyodňatiaslobodyatrestyzákazučinnostivtaktostanovených

výmerách sú dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaných spoločnosťou tak ako na to
vecne správne, podrobne a presvedčivo poukázal v napadnutom rozsudku už súd prvého stupňa. Tieto
dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Obžalovaný I. O. dodávkovým motorovým vozidlom zn. E. Tranzit riskantným spôsobom predchádzal

dve za sebou jazdiace nákladné súpravy a bezprostredne ohrozil oproti jazdiaceho vodiča zn. Seat V.
E. a prinútil ho, kvôli jeho nesprávnemu a riskantnému spôsobu jazdy, havarijne brzdiť, aby zabránil
čelnej zrážke. Obžalovaný E. W. nielenže nedodržal minimálny odstup od vozidla zn. Seat vodiča V. E.,
ale navyše prekročil zákonom dovolenú maximálnu rýchlosť 90 km/h, preto neubrzdil svoje nákladnémotorové vozidlo zn. Iveco Eurocargo a jeho prednou časťou zozadu narazil do pravej zadnej časti
vozidla zn Seat vodiča V. E., v dôsledku čoho došlo následkom nárazu k jeho odhodeniu do protismeru
a zrážke s oproti idúcou súpravou ťahača Scania s návesom. Vedenie motorového vozidla uvedeným

spôsobom je nielen porušením ustanovenia § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. u obžalovaného
I. O. a porušením ustanovenia § 16 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. u obžalovaného E.
W., ale zásadne aj porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom v zmysle § 138 písm. h/
Tr. zák., keďže porušenie uvedenej povinnosti má spravidla za následok reálne nebezpečenstvo pre
ľudský život a zdravie, v posudzovanej veci pritom viedlo k závažným nenapraviteľným následkom v

dôsledku závažného spôsobu konania obidvoch obžalovaných a odôvodnilo právne posúdenie podľa
§ 149 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Toto konanie je závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti a
vyvoláva pochybnosti o spoľahlivosti obžalovaných pri vedení motorových vozidiel, obzvlášť keď išlo
o profesionálnych vodičov, kedy porušenie uvedenej povinnosti má spravidla fatálne následky. Pre
dôsledné splnenie účelu trestu je preto nutné zbaviť obžalovaných I. O. a E. W. možnosti viesť motorové
vozidlá na primeranú dobu, ktorá zodpovedá závažnosti posudzovaného konania a miere následkov

tohto konania. Neuloženie, popri podmienečnom treste odňatia slobody, aj trestu zákazu činnosti pri
porušení dôležitej povinnosti by totiž nesplnilo účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona,
lebo práve trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá patrí medzi najúčinnejšie sankčné prostriedky
ochrany bezpečnosti cestnej premávky.

Obžalovaní sú osobami doteraz súdne netrestanými, žijú usporiadaným životom, prejavili účinnú snahu
po náprave, obžalovaný I. O. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. písm. a/ Tr. por. a v posudzovanom
prípade išlo zo strany obidvoch obžalovaných o prvé protiprávne konanie z hľadiska jeho posúdenia ako
trestného činu, pritom formou nedbanlivostného konania. Odôvodnený je preto záver, že na splnenie
účelu trestu nie je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, najmä za situácie,

keď od spáchania činu uplynula doba viac ako tri roky a uloženie takého druhu trestu by malo výrazne
negatívne následky na ich rodiny a keď pritom účel trestu možno dosiahnuť aj podmienečným trestom
za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu správne uloženým
súdom prvého stupňa. Výmera trestu odňatia slobody stanovená súdom prvého stupňa na 2 roky
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky i výmera trestu zákazu činnosti

stanovená na 3 roky u každého z obžalovaných je preto primeraná a v súlade so zákonom. Odvolací
súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu druhu a výmery uložených trestov odňatia slobody,
spôsobu ich výkonu a ani výmery trestov zákazu činnosti u oboch obžalovaných, preto odvolacie
námietky obžalovaného I. O. a prokurátora nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného I. O. a prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku
vo výrokoch o treste v prospech obžalovaného I. O. na podklade ním podaného odvolania a ani dôvody
na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o trestoch v neprospech obžalovaných I. O. a E. W.
na podklade odvolania prokurátora a preto odvolania obžalovaného I. O. a prokurátora podané v

neprospech obžalovaných I. O. a Ferdinanda W. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.