Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111228411
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111228411.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajšúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613843,protiodporcovi:G.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.,Z.XXX/XX,tohočasunaneznámommieste,
zast. opatrovníkom Mesto Nitra so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 60, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám legionárov

5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o
zaplatenie sumy 1.129,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 3. februára 2015 č. k. 10C/127/2012-180, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil vstup vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 do konania
na strane odporcu. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 2, 3, 4 OSP v znení účinnom
do 31. 12. 2014 a po preskúmaní podania navrhovateľa zo dňa 28. 01. 2015 mal za to, že nesúhlas
navrhovateľa so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcu je nedôvodný. Zdôraznil pritom, že
k základným princípom materiálneho právneho štátu, ktorý je implicitne obsiahnutý aj v článku 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky patrí princíp právnej istoty a pozostáva z viacerých čiastkových prvkov,

ktoré vystupujú aj ako samostatné princípy. Išlo najmä o princíp jasnosti (určitosti), zrozumiteľnosti a
predvídateľnosti právnych noriem, princíp legitímnych očakávaní, t. j. predvídateľnosti postupu orgánov
verejnej moci, princíp ochrany dôvery občanov v právo, princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej
viere a tiež princíp zákazu retroaktivity. Nakoľko navrhovateľ sa vo svojom podaní odvoláva na právnu
úpravu, ktorá je účinná od 01. 01. 2015, súd v súlade s princípom zákazu retroaktivity, neaplikoval
ustanovenia zákona účinného od 01. 01. 2015, ale postupoval podľa doterajších predpisov, v zmysle

ktorých základným predpokladom na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods.
2 OSP bolo splnenie podmienky, že išlo o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti bola ochrana
práv podľa osobitného predpisu. Pokiaľ mal súd za preukázané, že vedľajší účastník - Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 spĺňal
túto podmienku, pričom z výpisu z registra občianskych združení mal za preukázané, že predmetom
činnosti združenia bola ochrana práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, prípadný súhlas, resp.

nesúhlas účastníkov konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nebol potrebný, nakoľko ho
Občiansky súdny poriadok ani nevyžadoval. Bolo síce nesporné, že vedľajší účastník nemohol v konaní
vystupovať proti vôli toho, koho mal v konaní podporovať, čo však nebol tento prípad, nakoľko odporca
námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka na svojej strane nevzniesol. Na záver dodal, že o vstúpení
vedľajšieho účastníka do konania nevydáva žiadne rozhodnutie, preto, ak v zmysle § 93 ods. 2 OSP
vedľajší účastník vstúpil do konania, či už z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov,

prislúchali mu v zmysle § 92 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako účastníkovi, napr. mal právo na
zaslanie rovnopisov podaní, nahliadnuť do spisu a pod., pokiaľ zákon výslovne neustanovil, že procesnépodanie môže vykonať len hlavný účastník osobne, či už navrhovateľ alebo odporca v závislosti od
strany konania, ku ktorej vedľajší účastník vstúpil. Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa medzi účastníkmi
konania jednalo o spotrebiteľský vzťah a vedľajší účastník je právnická osoba, ktorá má chrániť práva

spotrebiteľa a nejde o skrátené konania, súd rozhodol tak, že pripustil vstup vedľajšieho účastníka do
konania na strane odporcu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci, ktoré odôvodnil poukazom na § 93 ods. 3 OSP. Zastal názor, že ustanovenie § 93

ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia
Združenia o vstupe do konania. Absenciu súhlasu nemožno nahradiť ani výzvou zo strany súdu
adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko
takúto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že
Združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho
účastníctva v predmetnom konaní. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do Občianskeho súdneho poriadku

zákon č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015. Keďže išlo o ustanovenie procesného charakteru
bez uvedenia prechodných ustanovení, mal za to, že je platné odo dňa účinnosti, a teda sa vzťahuje
aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručeného súdu pred 01. 01. 2015.
Uvedené podľa neho potvrdila aj dôvodová správa k článku I bod 3 zákona č. 353/2014 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Okrem toho dodal, že z ustanovenia § 93 OSP

aj pred spomínanou novelou vyplývalo, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje na
návrh. V prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva bolo potom úplne irelevantné, kedy
Združenie vstúpilo do konania, nakoľko rozhodujúci bol stav v čase rozhodovania o podanej námietke
neprípustnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2013 sp.
zn. 3Cdo 188/2012. Zastal názor, že súd postupoval nesprávne, keď pripustil vedľajšieho účastníka

do konania, napriek absencii súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol jednak v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že
vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania nepripúšťa.

Písomné vyjadrenie k odvolaniam navrhovateľa podané nebolo.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
navrhovateľa nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako

vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 07. 09. 2011 domáhal zaplatenia
sumy 1.129,16 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že postupca a odporca uzatvorili dňa
14. 09. 2004 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 113585121, v dôsledku čoho došlo k

poskytnutiu úveru odporcovi. Vzhľadom na to, že odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca
vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, ktorá predstavovala
sumu 1.129,16 eura. Okrem toho si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 09. 12. 2006.

Súd prvého stupňa vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, ktorý následne zrušil, nakoľko sa ho

nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk. Podaním zo dňa 07. 02. 2012, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 09. 02. 2012, oznámilo svoj vstup do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, ktoré v zmysle § 93 ods. 2 OSP vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu.
Následne súd prvého stupňa oznámil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania
účastníkom konania. Navrhovateľ oznámenie prevzal dňa 08. 10. 2012 (č. l. 43 spisu).

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. mája
2013 č. k. 10C/127/2012-117, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ako aj
vedľajší účastník na strane odporcu. Podaním zo dňa 15. 04. 2014 odporca (zastúpený opatrovníkom)vyjadril súhlas s podaním odvolania vedľajším účastníkom na strane odporcu, v dôsledku čoho odvolací
súd uznesením zo dňa 11. septembra 2014 č. k. 9Co/281/2013-161 rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k vyhovujúcej časti

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania, potvrdil.

Následne podaním zo dňa 28. 01. 2015 navrhovateľ vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva, o ktorej súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa§93ods.3OSPvzneníúčinnomdo31.12.2014dokonaniavstúpibuď zvlastnéhopodnetu,
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015 do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší
účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na

ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne posúdil po právnej
stránke a svoje rozhodnutia aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §
219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že zákon umožňuje, aby sa
v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo odporcu vedľajší účastník. Môže sa tak stať
buď na výzvu účastníka konania, alebo na podnet samotného vedľajšieho účastníka, a to kedykoľvek od
okamžiku začatia konania až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Súd sa zaoberá prípustnosťou

vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, že niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto
vstupu. Novela Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 doplnila ustanovenie
§ 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z
vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na

konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa, že
základným princípom materiálneho právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného zahrňuje
aj princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa správne na daný
prípad neaplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015. Naviac,
poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra 2013 sp. zn. 3Cdo

280/2013odvolacísúddodáva,žeanivčasevstupuvedľajšiehoúčastníkadokonanianastraneodporcu
sama skutočnosť, že právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa prejavila vôľu
vstúpiť do určitého konania, bez ďalšieho ešte neznamenala, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu
vyvolával vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci
z § 93 ods. 2 OSP ešte neznamenal, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšieho

účastníka bol vždy prípustný. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedal zákonu procesný postup súdu,
v rámci ktorého oznámil účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník
a vyzval ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci mohli vyjadriť svoje nesúhlasné
stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Uvedený postup bol zachovaný aj v danomprípade a to oznámením vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania navrhovateľovi
dňa 08. 10. 2012 (č. l. 43 spisu), ako aj odporcovi cestou odvolacieho súdu, ktorý podaním zo dňa 15.
04. 2014 vyjadril súhlas s podaním odvolania vedľajším účastníkom na strane odporcu, teda ani jeden z

účastníkov konania nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka nevyjadril, preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.