Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235823
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112235823.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: S.. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Y. XXX/X, K.
J. I., právne zastúpená advokátkou JUDr. Oľgou Michalíkovou, so sídlom Francisciho 35, Prešov, proti
žalovaným: 1/ V. I. a K. N. so sídlom X. XXX, K., IČO: XX XXX XXX, 2/ I. I. a K. N., so sídlom G. XX,
G., o zaplatenie 4.488,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č. k. 29C/382/2012-131 zo dňa 13.2.2015, zhodou hlasov členov senátu takto :

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do skončenia konania vedeného pred Okresným riaditeľstvom
PZ v Prešove pod sp. zn. ČVS: ORP-532/1-VYS-PO-2014, ktoré je vedené pre podozrenie zo spáchania
trestného činu vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona s tým, že rozhodnutie v predmetnej veci má význam pre posúdenie dĺžky premlčacej
lehoty s poukazom na vznesenú námietku premlčania, teda či sa v danom prípade uplatní objektívna
3-ročná premlčacia lehota ako pri nedbanlivostnom konaní, alebo premlčacia lehota 10-ročná ako pri
konaní úmyselnom.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

Za účelom preukázania úmyslu zamestnanca pri jej nesprávnom zaradení do príslušnej pracovnej
kategórie podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Toto trestné konanie pritom doposiaľ
nebolo právoplatne skončené, pričom v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu. Zotrvala na tom, že podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je v tomto prípade
zákonný dôvod na prerušenie konania. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmenil tak, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 29C/382/2012 sa prerušuje do
právoplatnéhoskončeniavecivedenejnaORPZvPrešovepodsp.zn.ČVS:ORP-532/1-VYS-PO-2014,
prípadne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania nie je rozhodnutím o veci samej, preto Krajský súd v
Prešove ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. je

potrebné posúdiť ako vecne správne.Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
alebo ak súd dá na takéto konanie podnet.

Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť prerušenia konania, ak výsledok iného sporu začatého na
podnet účastníka, alebo aj bez tohto podnetu môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu, v ktorom sa má
konanie prerušiť. V konečnom dôsledku je v tom prípade prerušenie konania dôvodné a hospodárne.

V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha voči žalovaným náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená
postupom žalovaných, resp. ich právneho predchodcu, ktorého zamestnanec nesprávne vyplnil
evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia žalobkyne tak, že za dobu zamestnania od 1.2.1964 do
31.12.1983 žalobkyňu zaradil namiesto do II. pracovnej kategórie do III. a z uvedeného dôvodu tejto bol
priznaný nižší dôchodok, než na aký mala nárok.

Prebiehajúce trestné konanie sa začalo na podnet žalobkyne a je vedené nie voči osobe, ale vo veci
podozrenia zo spáchania trestného činu zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a) Trestného zákona s tým, že toto má podľa žalobkyne význam pre posúdenie dĺžky
premlčacej lehoty s poukazom na vznesenú námietku premlčania, teda či v danom prípade sa uplatní
objektívna 3-ročná premlčacia lehota ako pri nedbanlivostnom konaní alebo premlčacia 10-ročná lehota

ako pri úmyselnom konaní.

Skutočnosti, o ktoré žalobkyňa opiera svoj návrh na prerušenie konania, treba posúdiť z hľadiska, či
opatrenie,ktorésúdprijmevzmysleustanovenia§109ods.2písm.c)O.s.p.,nebudenaujmuústavného
právaúčastníka,abysajehovecprerokovalabezzbytočnýchprieťahovtak,akojetozaručenéčl.48ods.

2 Ústavy SR. Preto rozhodnutie, či sa konanie pri fakultatívnej možnosti ako to vyplýva z ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. preruší alebo či prijme iné vhodné opatrenie, treba mať na zreteli okolnosti
konkrétneho prípadu. K prerušeniu konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd môže
pristúpiť vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom je riešená otázka alebo má byť riešená otázka, ktorá
môže mať význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by si mal predbežne vyriešiť sám (§ 35 ods. 2 O.s.p.).

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd je v občianskoprávnom konaní viazaný iba výrokom,
nie odôvodnením rozhodnutia v trestnom konaní.

V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 O.s.p., len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Toto ustanovenie vyjadruje jednu

zo základných zásad občianskocivilného procesu - zásadu oficiality. Znamená to, že povinnosťou
súdu je pokračovať v začatom súdnom
konaní a zistiť všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a z nich vyvodiť skutkový a právny záver a vo
veci rozhodnúť. Uvedený cieľ musí dosiahnuť vlastnou procesnou činnosťou. Prerušenie konania podľa
ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je na úvahe vec prejednávajúceho sudcu a ide o procesnú

možnosť, nie povinnosť konajúceho súdu. Súd teda má možnosť zvážiť iného vhodného opatrenia a až
keď táto zlyhá, môže konanie prerušiť. Pri výbere vhodného opatrenia slúžiaceho k účelu racionálnej
organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd posúdiť aj zákonné požiadavky rýchlej a
účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a z pomedzi viacerých opatrení využiť to,
s ktorým sa ochrana účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a čo najúčinnejšie. Z týchto dôvodov

trebapovažovaťprerušeniekonaniapodľaustanovenia§109ods.2písm.c)O.s.p.vovšeobecnostiskôr
zavýnimkuakozapravidlo.Pretomožnoprisvedčiťkonštatovaniusúduprvéhostupňa,žezastavu,kedy
sa žalobkyňa ocitne v dôkaznej núdzi, pre ktorú nevie označiť osobu nedbanlivostným, resp. úmyselným
konaní, ktorým malo dôjsť k tvrdenej škode, javí sa nanajvýš nehospodárne, ak žalobkyňa chce konanie
prerušiť do skončenia trestného konania a čakať na jeho výsledok, keď v tomto konaní sa ani nebude

posudzovaťotázkasúvisiacaspasívnoulegitimácioužalovaných(žalovanívznieslinámietkunedostatku
svojej pasívnej legitimácie v konaní). V trestnom konaní sa bude riešiť naplnenie znakov skutkovej
podstaty tohto úmyselného trestného činu, konkrétnym konaním páchateľa a nie záver o existencii
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou. Preto prípadné rozhodnutie v tomto
trestnom konaní o spáchaní trestného činu nebude môcť súd v občianskoprávnom konaní automaticky

stotožniť so závermi o protiprávnom konaní.Na základe uvedeného preto neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na prerušenie
konania, a preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods.
1 O.s.p.).

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvPrešovepomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.