Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gizela Majerčák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/167/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212968
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512212968.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanému: Ľ. Š., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Y. XX, Č., o 313,52 € s príslušenstvom, za
účasti vedľajšieho účastníka popri žalovanom: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:
42176778, Nám. Legionárov 5, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Námestie
SNP 7, Stropkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 11.12.2013 č.
k. 17C/392/2012 - 63
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu
trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 9 €, ktorú žalobca j e
p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalobca ani vedľajší účastník n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
OkresnýsúdKošice-okolieuznesenímoznačenýmvzáhlavízastavilkonanieprespäťvzatiežaloby(§96
OSP),žalobcovivrátilsúdnypoplatokasodôvodnením,žezastaveniekonaniaspäťvzatímžalobyzavinil
žalobca, podľa §146 ods. 2, vety prvej OSP uložil mu nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi
sumou 78,07 €.
Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu v rozsahu výroku o trovách konania a navrhol ho zmeniť tak,
že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nebude priznaná. Argumentoval, že trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené na bránenie práva proti žalobcovi. Ide o
spotrebiteľské združenie prezentujúce sa ako subjekt odborne spôsobilý na ochranu spotrebiteľov v
rámci súdneho konania, a jeho právne zastúpenie advokátom preto je nadbytočné a nehospodárne,
navyše ide o hromadný vstup daného subjektu do obdobných konaní. Uplatnil si náhradu trov konania.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie. K späťvzatiu žaloby
došlo až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania, podľa neho žalobca musí preto znášať dôsledky
tohto svojho neodôvodneného dispozičného úkonu v podobe náhrady trov procesnej protistrane, čím sa
upevní procesná disciplína a prejaví sa sankčný charakter inštitútu náhrady trov.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez
potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) postupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal
rozsudok v napadnutom výroku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu sčasti je dôvodné, pretože boli splnené zákonné podmienky pre postup podľa §150 ods. 2 OSP.Keďže nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§219 OSP), ani na zrušenie (§221 OSP) napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil (§220 OSP).
Odvolanie smeruje len proti výroku o trovách. Právoplatnosť ostatných výrokov odvolaním preto nie je
dotknutá (§159 ods. 1 a 3 a §206 ods. 1 a 3 OSP) a z toho dôvodu tieto neboli predmetom odvolacieho
prieskumu.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci.Lenvýnimočnepritakýchtrovách,ktorébypririadnombehuudalostínevznikli,spravujesanáhrada
trov zásadou zavinenia. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v
ods. 2 §146 OSP, pretože ukladá povinnosť uhradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Zavinenie pritom je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa
hmotného práva. Ak žalobca žalobu vzal späť, z procesného hľadiska preto zásadne platí (pokiaľ nejde
o prípad podľa §146 ods. 2, vety druhej OSP), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto
je povinný uhradiť trovy konania žalovanému, príp. vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane
žalovaného. Avšak v prípade, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby,
trovy konania je povinný nahradiť žalovaný (vedľajší účastník na strane žalovaného). Predpokladom pre
vyslovenie povinnosti na náhradu trov konania v zmysle druhej vety tohto zákonného ustanovenia je
jednak dôvodne podaná žaloba a jednak také správanie sa žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po
jej podaní bezdôvodnou.
Vposudzovanejvecinebolozistené,abyžalobabolavzatáspäťpresprávaniežalovaného,súdotrovách
konania správne preto rozhodoval podľa §146 ods. 2, vety prvej OSP. Vzhľadom na to, že vedľajší
účastník vystupoval popri žalovanom, v danom prípade žalobca je povinný uhradiť trovy konania nielen
žalovanému, ale aj tomuto vedľajšiemu účastníkovi.
Súd rozhodujúci o náhrade trov konania musí však vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže
náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací
súd preto skúmal, či trovy právneho zastúpenia vedľajším účastníkom vynaložené v prvostupňovom
konaní, boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, či ich vynaložením sa
sledovala procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku.
V posudzovanej veci vyjadrenie vedľajšieho účastníka k meritu veci konajúcemu súdu bolo doručené
skôr, než žalobca urobil procesný úkon späťvzatia žaloby. Obsah tohto vyjadrenia bol v príčinnej
súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania a jeho vynaložením sa
sledovala procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku. Možno preto jednoznačne uzavrieť,
že advokát vedľajšieho účastníka vykonal účelný úkon na obranu práv žalovaného. Pritom je právne
irelevantné, že toto vyjadrenie žalobcovi bolo doručené až potom, čo došlo k späťvzatiu žaloby. Odvolací
súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi mal priznať náhradu trov
konania a z týchto dôvodov podľa § 220 OSP zmenil uznesenie v napadnutej časti výroku o náhrade
tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
V posudzovanej veci Okresnému súdu Košice - okolie 18.7.2012 bol doručený návrh na vydanie
platobného rozkazu na sumu 142,73 € s príslušenstvom. Dňa 10.9.2012 Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS v zastúpení advokátom oznámilo súdu, že v zmysle §93 ods. 2 OSP vstupuje do
konaniaakovedľajšíúčastníknapodporužalovaného,požiadalodoručeniežalobyajejpríloh.Následne
(12.9.2012) daný advokát nahliadol do súdneho spisu a na konajúci súd bezodkladne doručil podrobné
vyjadrenie k žalobe, v ktorom namietal premlčanie žalobou uplatneného nároku, ako aj platnosť dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku argumentujúc, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Vyjadrenie žalobcovi bolo doručené 31.10.2012. Nato rozsudkom zo 6.2.2014 žaloba bola
zamietnutá o. i. aj z dôvodu, že žalobcom vopred vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je
zakomponované aj prehlásenie o uznaní premlčaného dlhu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
námietka premlčania bola preto uznaná za dôvodnú.Z obsahu spisu i z výslovných dôvodov napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že v posudzovanej
veci obsah písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka k žalobe bol v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania vo veci samej. Niet preto pochýb o správnosti záveru
prvostupňového súdu o účelnosti trov vynaložených na procesnú obranu proti žalobou uplatnenému
nároku.
Odvolací súd však je toho názoru, že súd prvého stupňa popri §142 ods. 1 OSP mohol a mal aplikovať
aj §150 ods. 2 OSP, pretože pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Ak v priebehu konania
predmet konania dosiahne sumu 1 000 €, od toho okamihu ide o drobný spor (§200ea ods. 1 OSP).
V odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory, pričom
ani jedna z tam uvedených výnimiek sa netýka tu posudzovanej veci. Ustanovenie §150 ods. 2 OSP
pritom umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal
alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. V prípadoch
drobných sporov je teda na zvážení súdu, či v tom ktorom prípade ide o neprimeranosť trov konania voči
pohľadávke, a teda či aplikuje §150 ods. 2 OSP a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, trovy
konania zníži, prípadne vôbec neprizná. Toto posúdenie spolu so závermi na to nadväzujúcimi musí byť
vždy odôvodnené a celkom legitímne.
K tomuto kroku môže pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke.
Zákon pritom explicitne nevymedzuje, aký pomer sumy trov k sume pohľadávky treba považovať za
neprimeraný. Zákonná dikcia §150 ods. 2 OSP neobsahuje požiadavku prevýšenia pohľadávky trovami
konania. Z jeho dikcie plynie jedine podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore.
Táto situácia nastáva nielen vtedy, keď trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná
pohľadávka alebo keď sú s ňou takmer zhodné, ale aj v prípade, ako je tomu aj v prejednávanej veci.
Ide tu o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 313,52 € s príslušenstvom, čiže o drobný spor, v rámci
ktorého vedľajší účastník v spore vystupujúci popri úspešnom žalovanom voči neúspešnému žalobcovi
uplatnil náhradu trov konania 78,07 €. Hodnota uplatnenej náhrady trov konania tak predstavuje takmer
25 % z hodnoty uplatnenej istiny, t. j. trovy v porovnaní s výškou uplatnenej pohľadávky sú neprimerané.
Odvolací súd dospel preto k záveru, že popri §142 ods. 1 OSP bolo potrebné aplikovať aj ustanovenie
§150 ods. 2 OSP a trovy konania úspešnej procesnej strany znížiť a za danej situácie využiť
zmienené moderačné právo zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich sa na náhradu trov
konania. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu uplatnených trov odvolací súd tak nepriznal v plnej výške, ale
len v rozsahu približne 3 % z uplatnenej pohľadávky, pretože túto považoval za primeranú uplatnenému
nároku. Pri stanovení rozsahu priznanej náhrady vychádzal pritom z charakteru sporu, ako aj zo
skutočnosti súdu známej z jeho činnosti, že medzi vedľajším účastníkom a jeho advokátom nejde o
vzťah len na základe individuálneho plnomocenstva pre túto konkrétnu vec, keďže daný advokát to
isté spotrebiteľské združenie ako vedľajšieho účastníka hromadne zastupuje v desiatkach až stovkách
obdobných súdnych sporov (dátum plnomocnstva), pričom vzhľadom na totožný právny problém aj u
advokáta spotrebiteľského združenia je značne znížená nielen prácnosť jednotlivých administratívnych
prác, ale aj právna náročnosť úkonov právnej služby v jednotlivých veciach, pričom vzhľadom na
hromadné vybavovanie vecí určitým spôsobom sú znížené aj hotové výdavky.
Tieto okolnosti pre odvolací súd boli významné z hľadiska zvažovania rozsahu zníženia trov konania.
Nejde pritom o prípad extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich náhradu trov konania ani o
jednostrannosť či svojvôľu súdu v interpretácii a aplikácii príslušného ustanovenia zákona a úvaha
súdu sa opiera o skutočnosti akceptovateľné pre daný prípad. Aj spotrebiteľské združenie, ktoré
takto v zastúpení advokátom hromadne vstupuje do množstva súdnych konaní, má možnosť výberu
advokáta, ktorý pristúpi na poskytovanie svojich právnych služieb za podmienok, že združenie nebude
mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. V
záujme hospodárnosti konania spotrebiteľské združenie v konečnom dôsledku aj vo vlastnom záujme je
priam povinné vybrať advokáta, ktorý pristúpi na ekonomicky najmenej nákladné podmienky, pretože aj
vedľajší účastník je povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne zaťažované neadekvátnymi
trovami. Ak pri dohodovaní podmienok zastupovania advokátom dotknuté strany nebudú mať na zretelihľadisko hospodárnosti súdneho konania, budú nútené znášať negatívny dopad možnej aplikácie
moderačného práva súdu zakotveného v ustanovení §150 ods. 2 OSP na ich peňažný majetok.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa §220 OSP zmenil napadnuté rozhodnutie a o trovách konania
rozhodol zákonom prípustným spôsobom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Obe sporné strany v odvolacom konaní mali čiastočný úspech vo veci, preto odvolací súd vyslovil, že
žiadny z nich nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 2
a 151 ods. 1, veta prvá OSP).
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.