Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/287/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206006
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114206006.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX, zastúpený
JUDr. Ján Garaj, advokát, AK so sídlom Hlavná 137, proti odporcovi K. H., nar. X.X.XXXX, bytom N., N.
H.XX,zastúpenýadvokátomJUDr.DášaKomková,AKsosídlomPrešov,Hlavá27,ourčenievýživného,
o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove, č.k. 10C 83/2014-163 zo dňa 3.9.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vyslovil, že žiadnej z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ zobral späť návrh v celom rozsahu. Preto konanie bolo
zastavené podľa § 96 ods. 1 O.s.p..

Výrok o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania podal
odvolanie odporca. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že nebola v tomto prípade v odôvodnení riadne
zdôraznený opodstatnenosť použitia ust. § 150 O.s.p.. Tým, že odporca získal príjem z vyporiadania
BSM, mal súd za to, že takéto rozhodnutie o trovách konania nemôže negatívnym spôsobom ovplyvniť
jeho majetkovú situáciu. Súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, pretože ako
rozvedený manžel z titulu vyporiadania BSM získal majetok, nie je ale povinný po rozvode zabezpečiť
výživu speňažením svojho majetku, ktorý ma slúžiť na zabezpečenie primeranej životnej úrovne a
nie je povinný predať byt, v ktorom býva, ale je povinný zabezpečiť primeranú výživu vzhľadom na
svoje schopnosti a možnosti. Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa zaručuje základné právo na súdnu
a inú ochranu. Aj zákonnú úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá v O.s.p. určuje, či je

základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom. Ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimočné
ustanovenie je potrebné, aby skutkové okolnosti, ktorých sa vidí na plnenie dôvodu hodného osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú
podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. Z vykonaného dokazovania bolo zrejme, že
práve navrhovateľ, ktorý bol právne zastúpený v čase podania návrhu mal vedomosť o výške svojho
príjmu a tento úmyselne pred súdom zatajil, čo malo vplyv na celé konanie. V neposlednom rade treba

poukázaťajnahospodárnosťaúčelnosťtohtokonania,nakoľkoodsaméhopočiatkubolonavrhovateľovii právnemu zástupcovi známe, že odporca bude žiadať preukázanie tvrdení samotným navrhovateľom.
Odporca tak účelne vynaložil náklady na svoju obranu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré mu nutne
vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené ohrozené, subjektívne právo na súde. Navrhovateľ v

zmysle zákona o rodine je schopný samostatne sa živiť a samostatne uspokojovať svoje potreby aj s
ohľadomnajehozdravotnýstav,ktorýmuumožňujeprácuvykonávaťazamestnávaťsa.Prirozhodovaní
súd prvého stupňa vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a za zavinenie. Odporca ma za
to, že skutkové okolnosti k aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p. boli preukázané, a preto na základe informácii,
ktoré poskytol navrhovateľ mal a mohol mať vedomosť o tom, že môžu mať za následok späťvzatie

návrhu. Sociálne a majetkové pomery odporcu sú také, že má vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, a
preto je opodstatnené, že požadoval náhradu trov konania priznať. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci odvolanie do výroku o náhrade trov konania. Preto
navrhol, aby rozhodnutie vo vzťahu k výroku o trovách konania bolo zrušené, resp. zmenené a bol mu
priznaný nárok v celom rozsahu.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Tento uviedol, že ust. § 150 O.s.p. práve predpokladá

odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zavinenie a náhodu, na základe ktorého
nemusí súd priznať náhradu trov konania celkom alebo z časti ak súd tu dôvody hodné osobitného
zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka konania, nahradiť trovy konania
účastníkovi konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a brať ich na

zreteľ. Vec bola zo strany súdu prvého stupňa skutkovo aj právne správne vyhodnotená a z toho
dôvodu navrhoval odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zároveň zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania.

Odvolací sú prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu, v

ktorom bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté, teda vo výroku o náhrade trov končia. Podľa
§ 206 ods. 2 výrok, ktorý nebol napadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zistil, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správnym spôsobom zistil skutkový stav, ktorý bol dôležitý pre rozhodnutie o náhrade
trov konania a v súlade s týmto zisteným skutkovým stavom aj správne vec právne posúdil. Na týchto

skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu je zrejme, že navrhovateľ podal návrh v marci 2014 s tým, že v tom čase bol študentom
3.ročníka prvého stupňa vysokoškolského štúdia. Pochádza z manželského zväzku matky S. H. a otca
K. H., bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 168 eur, manželstvo rodičov bolo rozvedené v
konaní vedenom pred Okresným súdom v Prešove č.k. 10C 180/2010. Výdavky žalobcu pozostávali

jednak z výdavkov spojených so štúdiom na vysokej škole, nákup študijných pomôcok a náklady
súvisiace so štátnymi záverečnými skúškami prvého stupňa vysokoškolského štúdia a bakalárskou
prácou, ďalšie výdavky pozostávali z úhrady výdavkov na stravu, cestovné, poistenie, hygienické
potreby, ošatenie a náklady týkajúce sa liečenia, prípadne nákupu ortopedickej obuvi. Žalobca žije v
spoločnej domácnosti s matkou, ktorá pracuje vo firme Fragokov - expor, výrobné družstvo, D. XX, N..

Žalovaný obdržal na úplné finančné vyrovnanie od bývalej manželky jednorázovo sumu 50 000 eur s
titulom vyporiadania BSM a je podielovým spoluvlastníkom v podiele X bytu č. XX na X poschodí vchod
XX zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. N..

Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je pivný uhradiť jeho trovy.

Podľaust.§150ods.1O.s.p,aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.Odvolacie námietku odporcu smerovali k nedôvodnému použitiu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. zo strany súdu
prvého stupňa.

Účelom tohto ustanovenia je vlastne umožniť súdu zmierniť dôsledky tých právnych noriem, ktoré

upravujú náhradu trov konania. Z toho vyplýva, že zákon nemôže byť natoľko flexibilný, aby reagoval
na všetky okolnosti týkajúce sa posudzovania nároku na náhradu trov konania a z toho dôvodu možno
dôjsť k záveru, že existujú aj výnimky zo všeobecných zásad o náhrade trov konania. Určite možno
prisvedčiť argumentom odporcu, že ide o výnimočnú úpravu a musia byť aj splnené dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemožno teda isť zo strany súdu o nejakú svojvôľu. Je však potrebné vychádzať z
okolnostísamotnejveci,prípadneúčastníkovkonania,kedyvystupujedopoprediaprávesociálnyaspekt

v tých prípadoch ak účastník nemôže nahradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, z ktorých vyplývajú aj osobné a majetkové a sociálne postavenie oboch
účastníkov konania, keďže predmetom konania bolo určenie výživného medzi dospelým synom a otcom,
je možné konštatovať, že súd prvého stupňa mal dostatočný priestor a aj zistené skutočnosti, ktoré boli
rozhodujúce pre rozhodnutie o náhrade trov konania a použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

U navrhovateľa jednoznačne vyplynulo, že ide o študenta vysokej školy aj keď v priebehu konania
o určenie výživného sa zmenila jeho forma štúdia z formy denného štúdia na formu externého
štúdia len z dôvodu, že uvedená vysoká škola v druhom stupni vysokoškolského štúdia, teda v
magisterskom štúdiu už dennú formu štúdia nemá zavedenú. Na druhej strane je zrejme, že je
naďalej študentom vysokej školy, žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá uhrádza potrebné pre

navrhovateľa a pokiaľ ide o invalidný dôchodok, tento mu bol priznaný vzhľadom na ťažké zdravotné
postihnutie, ktoré vyžaduje rehabilitáciu, ortopedické zdravotné pomôcky a aj účasť na liečeniach, t.z.
že invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný navrhovateľovi bol spojený s poznaním jeho zdravotného
stavu príslušným úradom, teda sociálnou poisťovňou. Tento príjem navrhovateľa by mal slúžiť práve
na kompenzáciu zdravotných ťažkostí, ktoré u neho boli zistené a sú nezvratné. Druhá vec je, že je

potrebné zohľadniť aj okolnosti štúdia navrhovateľa na vysokej škole, kde samotná forma externého
štúdiu však neznamená automaticky povinnosť navrhovateľa toto štúdium realizovať popri zamestnaní.
Takto bolo charakterizovaná forma štúdiu externého v minulosti, v súčasnej dobe však táto forma sa
realizuje študentmi vysokej školy bezprostredne po ich prijatí zo školy strednej na prípravu budúceho
povolania ako len forma návštevy školy nie to, že automaticky toto štúdium absolvuje popri zamestnaní.

Pokiaľ aj došlo k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa po zistení, že počas štúdia bolo mu priznané
sociálneštipendium,nemenítoničnaskutočnosti,žeprvoradávyživovaciapovinnosťjevzmyslezákona
o rodine medzi rodičmi a deťmi, aj keď plnoletými, ktorí sa pripravujú na budúce povolanie. Sociálne
štipendium, ktoré je vyplácané z prostriedkov štátu podľa názoru odvolacieho súdu nemá dominantné
postavenie vo vzťahu k úhrade nákladov navrhovateľa v bežnom živote a z toho dôvodu, aj keď toto

štipendium pokrýva jeho terajšie potreby napriek tomu automaticky to nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu, že rodič nemá vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Je možné konštatovať, že tu sú dôvody
na jeho strane hodné osobitného zreteľa to znamená, že je študent vysokej školy, poberá invalidný
dôchodok z dôvodu zlého zdravotného stavu, nijakým majetkom nedisponuje, preto by náhrada trov
konania vo vzťahu k otcovi, teda odporcovi, ktorý ma vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona o

rodinemalznamenaťnárokaleborozhodnutievtomsmere,ženavrhovateľakoplnoletédospelédieťaby
mal znášať náhradu trov konania voči otcovi, voči ktorému si uplatnil nárok na výživné v súdnom konaní
z toho dôvodu, že odporca neprispieva žiadnym spôsobom na navrhovateľa a samotná skutočnosť, že
sú rodičia rozvedení nemôže byť na ťarchu dieťaťa, ktoré riadne pokračuje v štúdiu a to pri práve na
budúce povolanie.

Preto sa odvolací súd domnieva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil okolnosti, ktoré boli
rozhodujúce na strane navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že pri takto hodnotiacom kritériu je potrebné
zobrať do úvahy aj pomery odporcu, teda oboch účastníkov konania konštatuje odvolací súd, že rovnako
súd prvého stupňa správne vychádzal z okolností, že navrhovateľ dostal jednorazový príjem pre svoje
potreby na úplné finančné vyrovnanie s titulom BSM práve v období, kedy prebiehalo konania o určenie

výživného a rovnako je podielový spoluvlastník bytu, to znamená, že jeho majetkové i finančné a osobné
pomery sú podstatne iné ako u navrhovateľa a z toho dôvodu ani nepriznanie náhrady trov v tomto
konaní neznamená neprimeranú nespravodlivosť vo vzťahu k odporcovi, ale z vyhodnotených okolnostíje toto rozhodnutie vecne správne a preto ho aj odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

vzhľadom k tomu, že odporca, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech, ale uplatnil si nárok na náhradu
odvolacieho konania v zmysle tejto zásady mu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania
a vo vzťahu navrhovateľovi, ktorý síce v odvolacom konaní bol úspešný, ale náhradu trov odvolacieho
konania asi neuplatnil, preto mu odvolací súd žiadnu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.