Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Harbuta

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113203518
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113203518.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Bratislava, Suché Mýto 1,
IČO: 36 816 337, zast. Antovszká, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žabotova 2/B, v mene ktorej koná JUDr.
Alžbeta Fuchsová, konateľka a advokátka, proti povinnej: A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. XXX/
XX, o vymoženie 731,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 30. 08. 2013 č. k. 11Er/120/2013-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky
Ružekovej, so sídlom Exekútorského úradu v Senici, Fajnorova 1547/13, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného
požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 731,24

eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s. zo dňa 22. 05. 2012 sp. zn. NRS 81/12. Zmluvný vzťah
medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o revolvingovom úvere č. 71053485, posúdil ako
spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka,akoiSmernicuRadyč.93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlenExekučnýporiadok),preskúmalžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore
so zákonom. Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere vo všeobecných obchodných podmienkach
(článok 12 ods. 8 VOP) obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy, alebo ktoré súvisia s

touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na
vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy sa budú rozhodovať
v rozhodcovskom konaní vedenom jedným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a.s.. Dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si

spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým
podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Uzavrel, že spotrebiteľ
ešte pre vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde

v mieste svojho bydliska. Svoj záver argumentačne podporil i rozsiahlou judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z.o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia
na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne
skutkovo a právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal za to, že exekučný súd
nie je z hľadiska preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať právny

vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom titule, pričom súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000.
Opierajúc sa o bod 12.8 všeobecných obchodných podmienok mal za to, že dojednanou rozhodcovskou
doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej

republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. Uvedenou možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd
bola dodržaná zákonná povinnosť v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka a nebola tým spôsobená
žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa. V zmysle ust. § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor
výlučne v rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovský súd mal právomoc v danej veci rozhodovať.

Naviac rozhodcovská doložka neobsahuje konkrétne mená rozhodcov, ktorí majú spor vzniknutý zo
zmluvyorevolvingovomúvereriešiť.VtomtosmerepoukázalnačlánokXVIIbod2písm.b)Rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu. Konštatoval, že ustanovenie písm. q) prílohy 1 Smernice nemá za cieľ
zakázať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách en bloc, ale zakazuje len také ustanovenia,
ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní

neupravenom právnymi predpismi. Tiež uviedol, že ak by zákonodarca mal v úmysle úplne zakázať
rozhodcovské doložky, musel by tento úmysel aj jasne legislatívne vyjadriť. Argumentoval tiež dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/63/2010. Podľa jeho názoru,
ak súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia skúma samotnú materiálnu opodstatnenosť procesne
platného exekučného titulu, odopiera navrhovateľovi exekučného konania prístup k právu tak, ako by

vo všeobecnom občianskom konaní zastavil súd konanie preto, že ide o návrh, ktorý zrejme nie je
uplatňovaný na základe zákona. Uzavrel, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nemá zmocnenie preskúmať správnosť záverov rozhodcovského rozhodnutia,
keďže takýmto postupom by odopieral možnosť oprávneného prístupu k právu, teda súdnemu konaniu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej, so sídlom

Exekútorského úradu v Senici, Fajnorova 1547/13, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predloženej súdu prvého stupňa dňa 05. 02. 2013. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 731,24 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s. zo
dňa 22. 05. 2012 sp. zn. NRS 81/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 06. 2012 a vykonateľnosť

dňa19.06.2012.Súčasťouspisujeizmluvaorevolvingovomúvereč.71053485,uzatvorenáúčastníkmi
konania dňa 22. 04. 2009 a všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v

ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj

v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v

spojení s ods. 2 ZRK).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
revolvingovom úvere č. 71053485, uzatvorená účastníkmi konania dňa 22. 04. 2009. Nepochybne
ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným

formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie
uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej
tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na
základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2

OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne
v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania

platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore

so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK), pričom
právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa
22. 04. 2009 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 71053485, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli i všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku 12 ods. 8 všeobecných obchodných podmienok

sa účastníci dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy
alebo ktoré súvisia s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu
škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, sa
budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní vedenom jedným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., a to v súlade s ust. zák. č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní a v súlade s vnútornými predpismi uvedeného rozhodcovského súdu, pričom
rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Touto doložkou
niejedotknutéprávonavrhovateľapredložiťspornarozhodnutiepríslušnémusúduSlovenskejrepubliky,
s čím zmluvné strany súhlasia“. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto
dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu
ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani
nemalainývýbervzhľadomnasplynutierozhodcovskejdoložkysostatnýmištandardnýmipodmienkami,

zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania
úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Naviac už samotná forma, v akej sú všeobecné obchodné
podmienky napísané, nielenže sťažuje spotrebiteľovi riadne oboznámenie sa s obsahom, ale dokonca
ho od toho odradzuje, keďže ide o ťažko čitateľný text pre minimálnu veľkosť písma a husté riadkovanie.
Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie

uvedené.Pokiaľtedaprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.